On nás počuje - 5. február

„Verte, že dostane všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte.“ Mk 11:24

V ťažkých časoch sa máme modliť, aby sme nestratili vieru a nestali sa neveriacimi. Máme sa modliť v časoch prosperity, aby sme sa nestali chvastavými a pyšnými. Máme sa modliť v časoch nebezpečenstva, aby sme sa nestrachovali a nepochybovali. Musíme sa modliť v časoch bezpečia, aby sme sa nestali sebestačnými. Hriešnici, proste milostivého Boha o odpustenie. Kresťania, modlite sa za vyliatie Božieho Ducha na tvrdohlavý, zlomyseľný svet, ktorý netrápia výčitky. Rodičia, modlite sa, aby Boh korunoval váš domov milosťou a milosrdenstvom. Deti, modlite sa za spásu svojich rodičov. Kresťania, svätí Boží, modlite sa, aby sa na suchú, smädnú zem vyliala nebeská rosa a aby spravodlivosť pokryla zem rovnako ako vody pokrývajú more.

Modlitba dňa

Pane, dovoľ mi dať Ti všetko. Ďakujem Ti za vedomie, že ma počuješ!

Billy Graham Evangelistic Association

Dovoľ Bohu vstúpiť - 4. február

Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach... (Ef 3,14-17)

Všimnime si dve veci, ktoré apoštol hovorí:

Pozerá sa na vnútorného človeka, na naše vnútro. (To znamená, že sa pozerá na to, čo nie je vidieť, nie zovňajšok, imidž.) Pozerá sa na to, kým sme, keď sa na nás nikto nepozerá. Hovorí o Ježišovi a tebe bez publika.

Túži po tom, aby sme zosilneli skrze Ducha. Hovorí o moci, ktorá nie je naša, a predsa v nás pôsobí.

Pavol nám chce povedať, že život viery je otázkou toho, koho vpustíme do svojho života.

Keď bol Ježiš postavený pred Piláta, Pilát sa ľudu spýtal: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? (Mt 27,17)

Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. On sa opýtal: Čože urobil zlé? Ale oni tým hlasnejšie kričali: Ukrižovať Ho! (Mt 27,20-23)

V mnohých rozhodnutiach, ktoré cez deň robíš, ide v skutočnosti o to, koho si vyberieš: Ježiša alebo Barabbáša? Aj keď niektorí chcú ľuďom nahovoriť, že sú tri alternatívy: 1. za Ježiša, 2. proti Ježišovi, 3. neutrálny.

Ale Ježiš sám hovorí: „Kto nie je so mnou, je proti mne.“ (Mt 12,30) To znamená, že Barabbáša nie je možné prepustiť bez toho, aby nebol ukrižovaný Ježiš. Podobne, ako nie je možné vyvoliť si Ježiša bez toho, aby sme na seba nevzali svoj kríž a nenasledovali Ho.

Keď berieme na seba svoj kríž, križujeme Barabbáša, križujeme svoje „ja“, svoj egoizmus. Egoizmus sa zamestnáva tým, čo vidia oči – viditeľnými vecami. Zamestnáva sa svetom a je nakazený mysľou sveta, svetským spôsobom rozmýšľania a nevidí to, čo už má, ale stále sa pozerá na to čo mu chýba!

Cieľom modernej reklamy je presne to - zamestnať ťa vecami, ktoré ti chýbajú. To, čo ti chýba, „musíš získať“. Tak si kúpiš ponúkaný výrobok. Len si kúp a budeš šťastný.

Božie slovo a Boží Duch však kladú dôraz na to, čo máš. Otvárajú bohatstvo toho, čo už máš, aby si sa radoval. Božie slovo hovorí o moci, ktorá je v pohybe. Živá realita bežného dňa! Predtým, než pôjdeme ďalej, si musíme uvedomiť, že je to cesta kríža, o čom rozprávame.

Úzka cesta, cesta obete – cesta posvätenia!

Je dôležité mať to na pamäti v dobe, keď sa väčšina zamestnáva hľadaním rýchlych a ľahkých východísk z bolesti, než zisťovaním pravdy o tom, prečo sme sa do nej dostali!

Je to otázka toho, koho vpustíme...

Ježiša alebo Barabbáša? Alebo povedané inak: Komu dáme viac jedla?

Úbohá teológia, teológia rezignácie, ktorá ospravedlňuje Barabbášovo prepustenie tým, že to dáva za vinu našej hriešnej prirodzenosti. Podľa nej nemá zmysel bojovať proti hriechu, lebo nikdy nebudeme iní...

Nie, nikdy nebudeme príliš odlišní, ale život môže byť veľmi odlišný, keď do neho vstúpi Ježiš. Musím však byť ochotný ukrižovať Barabbáša, svoje ja. Nie je jednorazová záležitosť, je to niečo, čo sa musí diať znova a znova, každý deň. Zápas s vlastným hriechom a zradou, zápas s vlastným sebectvom je niečo, čo sa neskončí, kým budeme tu, na zemi.

Preto je dôležité žiť v obnovovaní každý deň. Takže vždy znova dovolíme Ježišovi, aby vstúpil do nášho života.

Je dôležité každý deň si položiť otázky:

Aká moc pôsobí v mojom živote? Komu dávam najviac jedla - môjmu telu alebo novému životu? Čím sa zamestnáva moje srdce? Materiálnymi vecami? Viditeľnými vecami? Pôžitkami? Alebo rastom v posväcovaní?

Mladý muž sa modlil túto modlitbu v dobe železnej opony vo Východnej Európe: „Drahý Pane, nikdy ma neurob šťastnejším, než ma urobíš svätým. Amen!“ Bol to 16-ročný chlapec.

Vpustiť Boha do života niečo stojí. Dovoľ aj tak Bohu vstúpiť do svojho života. Spoznáš nielen bolesť kríža a požiadavky a zodpovednosť učeníctva, ale zažiješ aj moc kríža, Kristovu radosť, pokoj a všetko nebeské požehnanie!

Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Extrémna nezlomnosť - 3. február

Patmos: apoštol Ján

„Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, kráľovstve a vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a svedectvo o Ježišovi na ostrove Patmos.“ Zj 1, 9

Čo urobiť s niekým, kto bol zaživa varený v oleji, ale nezomrel?

Hovorí sa, že rímsky cisár Dominicián prikázal, aby apoštola Jána varili v oleji, ale Ján iba pokračoval v kázaní z hrnca. Inokedy bol zas Ján prinútený vypiť jed, ale ako to je zasľúbené v Evanjeliu podľa Marka 16, 18, neuškodil mu. Preto bol Ján, svojho času vedúci cirkvi v Efeze, vyhnaný v roku 97 po Kristovi na ostrov Patmos.

Ján to všetko prežil, pretože Boh s ním zatiaľ neskončil. „Zjavenie“ ešte len malo prísť.

V jaskyni na ostrove Patmos dostal Ján videnie, ktoré sa stalo knihou Zjavenie Jána – knihou, ktorá pôsobila ako hnacia sila pre hlásanie evanjelia v cirkevnej dobe. Prorokuje udalosti , ktoré sprevádzajú návrat Krista. Ján píše o druhom príchode Krista a víta ho. Aj dnes jeho zápisky podnecujú veriacich, aby očakávali slávny návrat Krista.

Dva roky po Jánovom vyhnaní cisár Dominicián zomrel a Ján sa vrátil do cirkvi v Efeze. Najmladší z učeníkov sa stal najdlhšie žijúcim, keď vo veku osemdesiat rokov zomrel v pokoji v Efeze po viac ako pol storočnej nezlomnej službe Ježišovej cirkvi.

Je nemožné odísť do dôchodku z Božej služby. Ani Ján namohol. V dobe, keď ľudia umierali v priemere omnoho mladší, žil osemdesiat rokov a po celú dobu verne slúžil. Možno zápasíš so svojou vlastnou užitočnosťou v službe Bohu. Možno sa cítiš príliš starý a pristihneš sa, že premýšľaš o tom, že by si Boh mohol použiť miesto teba niekoho mladšieho. Alebo možno si mladý a slobodný a uvažuješ, že by manželský pár mohol byť bližšie tomu, čo má Boh na srdci. Namiesto toho, aby si to vzdal vďaka svojim vlastným ospravedlneniam, Boh chce do Teba vbudovať duchovnú nezlomnosť, ktorá sa nenechá jednoducho odradiť. Začni dnes prosiť Boha, aby Ti odhalil, aké majú byť tvoje ďalšie kroky v Jeho službe.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Rozdelení a porazení - 2. február

„V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní.“ Sk 6:1

Považujem za zaujímavé, že v časoch prvej cirkvi, keď mnohí nachádzali spasenie, diali sa zázraky a cirkev prudko rástla, sa ľudia začali sťažovať. Skutky (6:1) nám hovoria: „keď sa množili učeníci, povstalo reptanie“ (Roháčkov preklad).  

Nevyzerá to dnes podobne? Všimni si, že diabol je veľmi prešibaný. Pokúsil sa zastaviť cirkev prenasledovaním. Ale namiesto toho, aby zastavil jej rozmach, pomohol kresťanom napredovať v úlohe stať sa tým, k čomu ich Pán povolal. Namiesto toho, aby sa cirkev krčila od strachu, stala sa z nej odhodlaná skupina, ktorá účinne káže.

Potom sa pokúsil infiltrovať do cirkvi cez Ananiáša a Zafíru, dvoch nehanebných pokrytcov, no Pán sa s nimi vyrovnal. Ďalšia jeho stratégia je snažiť sa zastaviť cirkev rozdelením – rozdeliť a poraziť. Vsunul sa do ich radov a ľudia začali šomrať pre maličkosti. Nešlo o duchovné záležitosti; v podstate to boli kultúrne rozdiely.

A trvá to podnes. Každá generácia má svoj obľúbený hudobný štýl. Svoj spôsob obliekania. Svoje kultúrne zvyky, o ktorých si myslí, že sú dôležité. Niekedy vychádzajú z biblických myšlienok, inokedy sú len osobnou voľbou. Ale takéto veci by nás nikdy nemali rozdeľovať.

Je v poriadku, že máš niečo v obľube. Je v poriadku, keď sa ti niečo páči viac než iné. Ale je nesprávne, ak sa pre niečo také rozchádzame so svojimi spoluveriacimi.

Ľudia opúšťajú cirkev pre tie najpochabejšie dôvody. Nepáči sa im nejaká zmena alebo s niečím nesúhlasia. Visia na tých najmenej dôležitých veciach. Problém ani tak nie je v cirkvi, ale v ľuďoch. Nech nás nerozdeľujú nepodstatné veci.

https://www.harvest.org

Strach nás nevykúpi - 1. február

„Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie.“ Luk 21:28

Povieš: „Ja by som si aj prial, aby už prišiel koniec sveta, keby som bol zbožný a bez hriechu.“ Odpoveď: Ak sa bojíš, trasieš a nechceš, aby nastal posledný deň, nezbavíš sa hriechu, ani keby si sa posledného dňa bál tisíc rokov. Lebo zatratených v pekle nevyslobodí strach, ani keby sa triasli celú večnosť. V skutočnosti tento strach len viac a viac zväčšuje tvoj hriech a bráni ti byť bez viny, aj keď sa snažíš urobiť všetko možné, aby si svoj hriech odčinil. Ak chceš byť oslobodený od hriechov, túž po konci sveta stále viac. Dal by Boh, aby si po ňom túžil až tak, že budeš prelievať slzy, a dychtil po ňom až do smrti. Lebo nikto nie je lepšie pripravený na posledný deň než ten, kto túži byť oslobodený od hriechu.

A to je presne to, čo prinesie posledný deň, splní tvoju túžbu. Kristus nemohol opísať tento deň sladšie – povedal, že je to naše vykúpenie. Nádherným prirovnaním ku kvitnúcim stromom nás chce navnadiť, aby sme sa radovali (Lk 21:29-30). Preto pozor, neurob z Krista klamára, keď nazýva posledný deň vaším vykúpením. Nemysli si, že ťa podvádza, keď hovorí, aby si pozrel hore, zatiaľ čo ťa až po ten deň ťaží a deptá hriech a bieda života. Sv. Pavol o tom píše v liste Rímskym: „aj my vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela“ (R 8:23). Pozri, ako apoštol vzdychá a túži byť prijatý za Božie dieťa a ako čaká na svoje vykúpenie. Nemyslí si, že ho už získal. Preto by sme sa všetci s veľkým rešpektom mali vyhýbať a zbavovať strachu a odporu k poslednému dňu a mali by sme začať opravdivo túžiť po vyslobodení z hriechu. Ak to urobíme, nielenže nadobudneme istotu, ale budeme tiež môcť očakávať posledný deň s radosťou. Pozri, keď sa potom prestaneš podvádzať tvrdením, že by si túžil po poslednom dni, ak by si bol bez hriechu, zatiaľ čo sa v skutočnosti bojíš posledného dňa kvôli svojmu hriechu – nie preto, že nenávidíš svoj hriech, ale preto že už viac nebudeš môcť hrešiť, keď ti posledný deň zoberie možnosť hrešiť. Nemal by si trpieť toto zlo a podvádzanie hriechu v sebe, inak svetlo, ktoré je v tebe, bude tmou. Lebo ak celým srdcom nenávidíš hriech, budeš sa v posledný deň radovať, keď sa tvoje želanie stane skutočnosťou.

St. Louis ed., 13.1:1011 – 1013.

Dávaj pozor, čo si želáš - 31. január

Pozbiehaného ľudu, ktorý bol uprostred nich, sa zmocnila náramná žiadostivosť. Izraelci znovu plakali a vraveli: Kto nás nakŕmi mäsom?“ (Num 11:4)

Príbeh zo Starého Zákona hovorí o tom, ako sa Boh každodenne nadprirodzeným spôsobom staral o deti Izraela, keď kráčali púšťou do zasľúbenej zeme. Každé ráno, keď vychádzali zo svojich stanov, tam na nich čakalo niečo, čo nazývali manna. Zodvihnúť ju zo zeme a zjesť bolo to jediné, čo museli spraviť.

No po chvíli im manna začala liezť hore krkom. Hovorili niečo v tomto zmysle: „Už máme manny dosť. Pamätáme si na dobré časy v Egypte, keď sme jedávali cesnak, pór a cibuľu. A zo všetkého najviac si spomíname na mäso.“

Je zaujímavé, že keď nám diabol pripomína minulosť, často sa na ňu pozeráme cez ružové okuliare. Povie nám: „Pamätáš na tie staré dobré časy? Pamätáš si, keď si flámoval na večierkoch? Pamätáš si tú zábavu?“ No nikdy nepovie: „Pamätáš si, aký si bol prázdny? Spomínaš si na pocit viny, ktorého si sa nevedel zbaviť? Pamätáš na tú depresiu, v ktorej si sa neustále nachádzal? Pamätáš, ako veľmi si sa bál smrti?“ To ti nikdy nepovie. Miesto toho nám pripomína tých pár príjemných chvíľ, ktoré sme zažili. Zlé chvíle ich však prevážia.

Boh dal reptajúcim Izraelitom to, po čom túžili, a ako hovorí Biblia, priviali prepelice – a to až v takom množstve, že siahali do výšky kolien. No v ústach im zhorkli.

Akí sme len hlúpi, keď sa snažíme vytesniť Boha z našich životov, keď slepo nasledujeme vlastné plány a túžby. Boh často nedopustí, aby sme dostali to, čo chceme. No niekedy áno. Umožní nám získať to, čo chceme, aby sme videli, že to nie je také, ako sme si mysleli.

Keď si raz zakúsil živú vodu, ktorú dáva Ježiš, znečistené potoky tohto sveta ťa už nikdy neuspokoja.

https://www.harvest.org