Jeho sila v tvojej slabosti - 27. november

„Ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.“ (2K 12:9)

Nemal som ľahké detstvo. Môj domov bol čisté fiasko. Dnes sa však môžem pozrieť na svoju minulosť a namiesto nariekania vyznať: „Prešiel som si tým, a teraz môžem utešiť ostatných.“  Trpká skúsenosť sa pre mňa stala nástrojom na pomáhanie ďalším.

Samozrejme, že by som si tým nechcel prejsť znova. Ani by som nechcel, aby si tým musel prechádzať niekto iný. Som však vďačný, že Boh môže zobrať moju minulosť a použiť ju na Svoju slávu dnes. Som vďačný, že môže zobrať ťažkosti a použiť ich na Svoju slávu. To isté môže urobiť pre teba.

Možno v tomto období svojho života prechádzaš ťažkými vecami a čuduješ sa, prečo. Boh si to použije. Momentálne je tomu ťažké uveriť. Pamätaj si len, že to nepotrvá navždy.

Ako 1Pt 1:6-7 hovorí: „Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“  Skúšky nebudú trvať večnosť.

Pripomína mi to značku na konci letiskovej dráhy: „Nezastavujte. Ak zastanete, ohrozíte seba aj cestujúcich.“

Môžeš si tento výrok prisvojiť a aplikovať do vlastného života. Nezastavuj. Nevzdávaj sa. Neopusť nádej. Svoje životné údolie zdoláš. Za ním sa bude nachádzať ešte väčší vrchol hory s úžasnými lekciami, ktoré si sa naučil, keď Boh prejavil Svoju silu v tvojich slabostiach.

https://www.harvest.org

Čo je najdôležitejšie? - 26. november

Jedno ráno som dostal pozvanie na kávu od nemeckého kancelára Konrada Adenauera. Bolo to tesne predtým, ako odišiel do dôchodku. Keď som vkročil do miestnosti, očakával som vysokého formálneho muža s prísnym pohľadom, ktorý by mohol byť v rozpakoch, keby som vytiahol tému náboženstva. Keď sme sa pozdravili, kancelár sa ku mne náhle otočil a povedal: „Pán Graham, čo je najdôležitejšia vec na svete?“ Skôr než som stihol odpovedať, odpovedal si sám. Povedal: „Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ak Ježiš Kristus žije, svet má nádej. Ak je Ježiš Kristus v hrobe, potom neexistuje ani len náznak nádeje.“ Bol som veľmi prekvapený, keď mi potom hovoril o tom, ako verí, že zmŕtvychvstanie Krista je fakt, ktorý môžeme bezpochybne dokázať. Pokračoval: „Keď odídem z úradu, chcem stráviť zvyšok života zhromažďovaním vedeckých faktov o vzkriesení Ježiša Krista.“ Zmŕtvychvstanie Krista podnietilo učeníkov k tomu, aby sa z nich stali zapálení mladí revolucionári, aby vyšli do sveta a zmenili ho. Hovorili o tom, že Kristus je živý. Žime aj my touto správou každý jeden deň v roku.

Modlitba dňa

Otče, daj, nech svojím životom zvestujem správu o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša Krista a o Jeho moci meniť životy tých, ktorí v Neho veria.

Billy Graham Evangelistic Association

Viera má ovocie - 25. november

Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jk 1,22)

Jakubov list mnohí skutočne nepochopili. Jakubov list je podobne dôležitý ako Pavlov list do Ríma.

Ak niekto len počúva a nepraktizuje čo vie, klame, keď hovorí, že verí svedectvu Božieho slova. Je len poslucháčom, ktorý pritakáva, súhlasí so svedectvom Písma, ale aj tak klame seba. Vo švédčine a iných jazykoch je veľa prekladov a diskutuje sa o mnohých veciach, ale o jednom preklade sa diskutuje príliš málo. O tvojom preklade.

Počuj, čo Pavol píše do Korintu: „Vy ste naším listom, vpísaným nám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc.“ (2Kor 3,2-3)

Dúfam, že si činiteľ slova. Si možno jediným prekladom, ktorý tvoj sused alebo kolega v práci číta. Som naplno presvedčený, že len Božie slovo samo môže znovuzrodiť človeka k novému životu. Otázkou ale je, či žijeme život, ktorý ukazuje na Slovo, alebo život, ktorý Božie slovo zahmlieva. Odzrkadľuje spôsob, akým žijeme, Božie hodnoty?

Ak niekto kríva a nežije v atmosfére viery, môže buď počúvnuť Ježišove slová o tom, aby činil pokánie, alebo sa skrývať a obviňovať Jakuba zo zákonníctva. Ale to nie je pravda. Nie je zákonnícke povedať, že viera musí prinášať ovocie. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (J 3,16)

Pokánie čiňte a verte v evanjelium,“ hovorí Ježiš. Je to Božie nariadenie, nie pozvanie. Ovocím pokánia, toho, že sa obrátiš na Ježiša, je večný život. Nový život označuje to, že ten, kto verí, aj koná, ako Ježiš hovorí. „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“ (J 14,15)

Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jak 1,22)

Niekedy sa správame ako cyklista, ktorý išiel do Vrútok. Po tom, čo prešiel cez Martin, uvidel značku, na ktorej stálo Vrútky, a tak mal istotu, lebo bol na správnej ceste. Na značke bola šípka doľava, ale on šiel aj tak rovno. Tešil sa, že vidí značku. Urobil aj niekoľko fotiek tejto značky. Dokonca vedel koľko kilometrov sú Vrútky od značky vzdialené. Zabudol 74 ale na jednu vec. Zabudol sa podľa tejto značky riadiť v praxi. Nikto nemal rád tú značku ako tento muž. Často o nej rozprával a všetkým, čo cestovali, hovoril, aká je dôležitá. Nepochopil však, že nestačí len to, že značka ukazuje správny smer, ale treba sa podľa nej aj riadiť. Cyklista do Vrútok nikdy nedorazil.

Myslel si, že dôveruje značkám, ale klamal sám seba. Viera, ktorá nevedie ku skutkom, nie je vierou. Sú to len vedomosti. Samotné vedomosti nás nedovedú do cieľa. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jk 1,22)

Verím, že Božie slovo hovorí pravdu? Verím, že má čo povedať o tom, ako budem žiť? Čo v Písme čítam a čo počúvam na kázňach, aké dôsledky to do môjho života prináša?

Rozmýšľaj nad tým najbližšie, keď budeš čítať Bibliu.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Cez oheň - 24. november

„Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa;  keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli.“ (Iz 43:2)

Pred mnohými rokmi robila moja žena steak. Ako vždy ho hodila na panvicu a potom odišla robiť niečo iné. Raz však na steak úplne zabudla. Neskôr vraví: „Niečo tu horí. Čo je to za zápach?“

Dajme tomu, že steak bol dobre prepečený.

Som rád, že keď ako veriaci prechádzame ťažkými skúškami, Boh sa nenechá rozptýliť, nezabudne na nás a len tak nás v tom nenechá.

V Žalme 23 Dávid napísal: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou“ (v. 4).

V čase núdze si musíme pamätať, že máme svoje problémy zložiť na Pána, odovzdať ich Jemu.

Biblia hovorí, že keď ľudia frflali a sťažovali sa na Mojžiša, on volal na Boha. Keď Hezekiah dostal zastrašujúci list od kráľa, ktorý sa mu vyhrážal, že ho zničí, otvoril ho pred Bohom. Keď Mária a Marta videli, že ich milovaný brat Lazár je chorý, poslali odkaz Ježišovi.

Ak sa ti do cesty pripletú problémy, zhoď ich na Pána. Predostri ich pred Neho. Volaj na Neho. Ako hovorí Písmo: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1Pt 5:7)

Väčšina z nás by sa, takpovediac, vyhla temným údoliam života. Niektoré lekcie sa ale môžeme naučiť iba tam.

Boh nesľubuje, že nás ochráni od všetkých problémov. Sľubuje nám však, že s nami bude uprostred nich. Je skvelé vedieť, že keď Pán necháva svoje deti prechádzať ťažkou skúškou, vždy dozerá jedným okom na nich a druhým na termostat.

https://www.harvest.org

Nedôveruj svojmu srdcu - 23. november

 „Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali...“ (Lk 23:33)

Jednou z irónií ľudskej prirodzenosti je, že často odmietame to najlepšie a prijímame to najhoršie. Prečo chcel dav prepustiť Barabbáša a ukrižovať Krista? Odpoveď nájdeme vo výroku z Písma: „Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná?“ (Jer 17:9) Ježiš je dnes rovnako Boží a rovnako živý ako v deň svojho ukrižovania. Napriek tomu Ho dnes milióny ľudí odmietajú. Jeho dobrota je stále pokarhaním našej zloby, Jeho čistota odhaľuje našu nečistotu, Jeho bezhriešnosť ukazuje na našu hriešnosť. Kým Mu nedovolíme zničiť všetko zlo v nás, zlo v nás sa bude snažiť zničiť Ježiša. Toto je konflikt celého ľudstva.

Modlitba dňa

Pane Ježišu, vždy keď premýšľam nad Tvojím utrpením na kríži, moje srdce je nanovo pokorené rozmerom Tvojej lásky k všetkým ľuďom.

Billy Graham Evangelistic Association

Dva druhy dobrého pôstu - 22. november

„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol.“ Mt 4:1-2

Toto evanjelium sa dnes číta na začiatku pôstneho obdobia, aby kresťania videli Kristov príklad a aby sa dodržiaval pôst. No to nie je nič iné ako zavádzanie. Po prvé, nikto sa nedokáže riadiť týmto príkladom a vydržať štyridsať dní a nocí bez jedla, ako to dokázal Kristus. Naopak, Kristus nasledoval príklad Mojžiša, ktorý sa tiež štyridsať dní a nocí postil, keď dostal zákon na vrchu Sinaj. Aj preto sa Kristus chcel postiť, keď sa nám chystal priniesť a vyhlásiť nový zákon. Po druhé, náš pôst je pokrivený a ustanovený ľuďmi. Lebo hoci sa Kristus štyridsať dní postil, ani slovkom nám nepovedal, aby sme sa podobne postili. On určite robil mnoho vecí, ktoré od nás nežiada. Mali by sme sa radšej pozrieť na to, čo nám kázal robiť a ostatné nechať tak, keďže máme Jeho slovo. Ale najhoršie na tom je, že sme prijali a vykonávali pôst ako dobrý skutok – nie preto, aby sme premáhali telo, ale ako záslužný čin pred Bohom, aby sme zmyli svoj hriech a získali milosť. To je to, čo spôsobilo, že náš pôst pred Bohom až tak rúhavo a hanebne zapácha, že nijaké opíjanie ani obžerstvo, žiadna nenásytnosť alebo opitosť nikdy nemôžu byť také zlé a odporné. Bolo by lepšie byť opitý deň aj noc, než dodržiavať pôst, aby sme získali zásluhy. Navyše, aj keby bolo všetko správne a pôst by sa konal len na ukázňovanie tela, bolo by to stále celé nazmar a zbytočné, pretože to nie je slobodný pôst, ktorý každý jednotlivec podstupuje dobrovoľne, ale vynútený ľudským príkazom. Nebudem spomínať, akú veľkú ujmu spôsobí taký pôst tehotným  ženám a ich deťom či chorým a neduživým ľuďom. Namiesto svätý by sa mal taký pôst volať diabolský. Preto sa chceme pozorne pozrieť na evanjelium, veď nás na základe Kristovho príkladu učí správne sa postiť.  Písmo nám predstavuje dva druhy správneho pôstu. Po prvé je to pôst, ktorý ľudia dobrovoľne podstupujú, aby držali na uzde svoje telo v Duchu. Sv. Pavol o tom hovorí: „námahách, bdeniach, pôstoch“ (2K 6:5). Druhým je pôst, ktorý človek musí znášať, ale prijíma ho ochotne, je to nedostatok a bieda. O tom hovorí sv. Pavol: „Až do tejto hodiny aj hladní sme, aj smädní“ (1K 4:11) a Kristus: „Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť“ (Mt 9:15). Tomuto pôstu nás Kristus učí, keď je sám na púšti a nemá čo jesť, ale ochotne znáša tento nedostatok. Dobrovoľný pôst môžeme prestať držať a porušiť ho jedlom. Ale v prípade toho druhého typu pôstu musíme očakávať a dúfať, že ho zmení a poruší Boh sám. Preto je ušľachtilejší ako ten prvý, lebo je spojený s väčšou vierou. To je tiež dôvod, prečo evanjelista uviedol toto evanjelium poznámkou, že Krista viedol na púšť Duch, aby sa postil a bol tam pokúšaný, aby to nikto svojvoľne nenapodobňoval a nespravil z toho zištný, svojhlavý a dobrovoľne zvolený pôst. Namiesto toho by sme mali čakať na Ducha. On nám zošle dosť pôstu i pokušenia.

St. Louis ed., 11:532-534.