O polnoci - 24. júl

„Jahve ma zahrnuje svojou láskou vo dne i v noci, na pery mi vkladá oslavnú pieseň, modlitbu k Bohu môjho života.“ (Ž 42:9)

Archeológovia veria, že objavili žalár vo Filipách, kde boli uväznení Pavol a Sílas. Ak by to bola pravda, dozvedeli by sme sa, že to v podstate bola malá izba bez okien, aby sa z nej nedalo uniknúť. Nemusíme si ani hovoriť, že to bola izba bez sociálneho zariadenia.

Čo by si robil, keby si skončil na podobnom mieste? Čo robili Pavol a Sílas? V Skutkoch apoštolov čítame: „Ale o polnoci Pavel a Sílas modliac sa spievali Bohu chvály, a väzni ich počúvali“ (Sk 16:25).

Bola to obeť chvály. Okolnosti im neposkytli žiaden dôvod na radosť. Ako jednoducho by sme vedeli prečítať, že Pavol a Sílas sa sťažovali Bohu. Chápali by sme to. Alebo keby sme čítali o tom, ako prekliali mužov, ktorí ich zbili, či ako prekliali svojho väzniteľa. Namiesto toho však čítame, že spievali Bohu chvály.

Keď máš bolesti, polnoc nie je najvhodnejší čas na uctievanie. Biblia však zasľubuje, že Boh nám môže dať piesne v noci. Žalm 42:8 hovorí: „Jahve ma zahrnuje svojou láskou vo dne i v noci, na pery mi vkladá oslavnú pieseň, modlitbu k Bohu môjho života.“

Nočný čas sa vyznačuje tým, že môže zosilniť naše problémy. Keď sa chystáš do postele, zrazu ťa môžu zavaliť tvoje problémy a môžu sa zdať horšie než v skutočnosti sú. Je to obrovská záťaž. Mali by sme sa modliť a odovzdávať svoje starosti Bohu. Biblia nás učí: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1Pt 5:7)

Musíme si uvedomiť, že Boh má vo dne i v noci všetko pod kontrolou a že naše vďakyvzdanie potrebujeme vyjadriť Jemu.

https://www.harvest.org

Zmena srdca - 23. júl

„Ale vy ste sa nie takto učili o Kristovi! Ak ste totiž počuli o Ňom... zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých klamných žiadostiach...“ (Ef 4:20-22)

Pavel nebol krotký predtým, ako sa obrátil. Namyslene a kruto zatýkal všetkých kresťanov a usiloval sa ich zničiť. Bol fanatický, sebecký a vyzdvihovaný druhými. No keď napísal vrúcny a láskyplný list zborom Galácie, medzi iným povedal: „Ovocie Ducha je... nežnosť, dobrotivosť... krotkosť.“ Krotkosť, ktorú mal, mu bola daná od Boha, nebola vytvorená človekom. Byť pokorní nám nie je prirodzené. Práve naopak, v našej prirodzenosti je pýcha a povýšenosť. Preto je pre každého z nás také dôležité znovuzrodenie. To je dôvod, prečo Ježiš úprimne a jasne povedal nielen Nikodémovi, ale každému z nás: „Musíš sa znovu narodiť.“ Tam začína krotkosť. Potrebuješ zmenu prirodzenosti.

Modlitba dňa

Nebeský Otče, daj mi rovnakú krotkosť, akú si dal Ježišovi.

Billy Graham Evangelistic Association

Všetky veci slúžia na dobro - 22. júla

A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (R 8,28)

Aj keď som Božie dieťa, verím v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a verím, že Biblii môžem dôverovať, a predsa veriť tomu, že všetky veci mi slúžia na dobro, nie je vždy ľahké.

Keď mraky zakrývajú slnko na nebi života, keď zažívame búrky a zdá sa, že všetko je proti nám, keď sa cítime, akoby naša modlitba nedošla k Bohu, je takmer nemožné veriť, že nám všetky veci slúžia na dobro.

Srdce mám chladné, pocity mi hovoria, že Boh na mňa zabudol. Nedokážem sa vo viere modliť. Zaoberám sa vonkajšími súvislosťami a keď v nich nevidím nádej alebo svetlo, medzi mňa a Boha sa postavia mraky beznádeje. Práve vtedy je dôležité, čo si zvolím robiť a čo nie. Keď je núdza naozaj veľká, východisko, ktoré moje pochybnosti vidia, je zriedka východiskom. Uprostred beznádeje mám zodpovednosť, aby pochybnosti a tma neviedli moje rozhodnutia a kroky.

Musím pamätať, že Ježiš nikdy nesľúbil, že život s Ním bude ľahký a bezproblémový. On ale sľúbil, že so mnou bude aj v dobrých a zlých dňoch. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. (J 10,10-11)

A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho. (Mat 10,38-39)

Život viery a cesta s Bohom sú o tom, že si stále vyberáme úzku cestu namiesto pohodlia, sebectva a pôžitku. Preto, keď je život ťažký, nesmieme sa zamestnávať svojimi pocitmi alebo ich nedostatkom. Musím pamätať, že najväčšie nebezpečenstvo spočíva vo mne samom, nie v ťažkostiach a bolestiach, ktoré zažívam.

V búrkach života preto kričme k Bohu, aby nám dal milosť dôverovať Mu aj keď je život ťažký a my nevidíme riešenie. Boh je naším útočiskom. On nielen hovorí pravdu, On je Pravda. On hovorí: „... milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“

Ježiš hovorí: Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. (Mat 7,13-14)

Vo svojej vernej, večnej láske Ježiš hovorí, že aj pre teba existujú dve cesty. Široká a úzka. Hovorí, že široká končí v zahynutí a vo večnej temnote. Hovorí aj, že sú mnohí, ktorí si ju volia. Zároveň hovorí, že cesta do života je úzka a je málo tých, ktorí ju nachádzajú.

Keď prichádzajú ťažkosti života, som v pokušení vybrať si rýchly únik z núdze ešte pred tým, než sa spýtam Boha, či ma chce skrze toto všetko niečomu naučiť.

Ježiš o dvoch cestách nerozpráva preto, aby ma vystrašil. Ani preto, aby ma prinútil žiť v Jeho požehnanej blízkosti. On iba jednoducho hovorí pravdu, aby som premýšľal kým nebude neskoro. Kým je ešte čas milosti.

Ježiš nehovorí: „Nasleduj ma a budeš mať ľahký život.“

On povedal: „Drž sa ma, utiekaj sa ku mne a zažiješ, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“

Po dlhom čase prežitom s Ježišom chcem osobne dosvedčiť, že Ježiš vie, čo hovorí. Zistil som, že sa na Neho dá spoľahnúť bez ohľadu na vonkajšie okolnosti života. Zistil som, že sa dá spoľahnúť aj na Bibliu, kým sám na seba, na svoje pocity a myšlienky sa spoľahnúť nemôžem.

Biblia hovorí, že aj keď Boh vstúpi do môjho života, ešte to neznamená, že už nebudem mať problémy. Pokiaľ žijem, vždy budú nové problémy, ťažkosti a bolesti. Prídu nové otázky, boje, sklamania, ale aj nové skúsenosti s tým, že Boh je verný a dokáže zasiahnuť do môjho života.

Biblia nás učí, že stále máme Pastiera, ktorý sa o svoje ovce stará bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Preto, drahé Božie dieťa, zaži aj ty skúsenosť, o ktorej píše Pavol: ...milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.

Keď všemohúci hovorí, že všetky veci...

Ide naozaj o všetky veci...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Je milosrdný - 21. júl

„Kto je Boh ako Ty... lebo rád udeľuje milosť.“  (Mich 7:18)

Mnohí chcú vedieť, čo Boh hovorí, len zo zvedavosti. Chcú to analyzovať a rozpitvávať vo vlastných pokusných skúmavkách. Pre takýchto ľudí Boh ostáva v absolútnom tichu „tam niekde“. Prehovára k tým, ktorí sú ochotní počúvať Ho, prijať Ho, a tým, ktorí sú ochotní Ho poslúchnuť.

Ježiš povedal, že sa najskôr musíme pokoriť ako malé deti. Boh sa často zjavoval krotkým a pokorným ľuďom – pastierovi oviec, akým bol Dávid, drsnému púštnemu mužovi ako Ján Krstiteľ, pastierom, ktorí dozerali na svoje stádo, dievčaťu menom Mária. Ako Boh hovorí? Ako môže slepý vidieť? Ako môže hluchý počuť?  

Boh od počiatku k človeku prehováral. Adam počul Pánov hlas v záhrade Eden. Adam mal dvoch synov, Kaina a Ábela, a Boh hovoril aj k nim. Kain odmietol to, čo mu bolo zjavené, no Ábel bol Božiemu Slovu poslušný. Ábelova odpoveď dokázala, že človek, ktorý je skazený a ochromený hriechom, môže zareagovať na Božie volanie. A takto, už na počiatku, začal Boh skrze zjavenie stavať most medzi sebou a ľuďmi.

Modlitba dňa

Všemohúci Bože, aký si milosrdný. Túžim preukazovať rovnaké milosrdenstvo.

Billy Graham Evangelistic Association

Keď Boh hovorí nie - 20. júl

„Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil.“ (Sk 16:7)

Apoštol Pavol si robil starosti o nové cirkvi, ktoré zanechal v ázijskej Mýzii. Chcel ich znovu navštíviť a skontrolovať ich rast, no vyskytol sa menší problém: Boh mal iný plán. Pán zastavil Pavla a Sílasa, aby nešli tam, kam chceli.

V Skutkoch apoštolov čítame: „Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil“ (Sk 16:7). Fascinuje ma to. Neviem, ako presne ich Duch Svätý zastavil. Boh však jednoznačne povedal nie.

Niekedy s nami Boh urobí to isté. Budeme mať svoje plány, a Boh povie nie. Je veľa spôsobov, ktorými nás Boh môže zastaviť. Niekedy je to cez varovanie priateľa, ktorého si vážime. Inokedy Boh používa v našom živote vnútorný nepokoj, keď začneme kráčať určitým smerom. Okolnosti naznačujú, že je všetko v poriadku, no vnútorne niečo v poriadku nie je. Nemáme v tom pokoj.

List Kolosenským nás učí: „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach...“ (Kol 3:15) Ak začínaš niečo robiť alebo niekam chodiť a máš v tom nedostatok pokoja a požehnania, mal by si sa naučiť naladiť sa na to a naslúchať tomu.

Niekedy nás Boh môže zastaviť cez okolnosti. Môže to byť niečo tak obyčajné ako zmeškanie letu alebo pokazené auto. Čokoľvek by to bolo, stane sa to v dôsledku okolností a teba to zastaví. Akokoľvek sa to deje, Pán vraví nie.

Možno si mal nejaké plány a Boh povedal nie. Boh je múdrejší než my. Vždy koná pre naše najlepšie večné dobro.

https://www.harvest.org

Naša radosť v Bohu je pod krížom - 19. júl

„... radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť.“ Iz 9:2

Hovorí „pred Tebou“, čo znamená v Duchu a vo viere, v ktorej spočíva Kristovo kráľovstvo. Tu je teda malý zástup, ktorý sa teší, ako som práve povedal... Toto je povedané aj preto, aby si nikto nemyslel, ani neočakával v Kristovom kráľovstve svetskú a časnú radosť. Naša radosť v Bohu musí byť pod krížom, ako vraví Kristus: „Vo svete budete znepokojovaní, ale vo mne budete mať pokoj“ (Jn 16:33). Kresťania majú vždy radostné srdce, aj keď musí kvôli Kristovi trpieť ich telo, majetok alebo česť. Pre veľkú väčšinu ľudí je evanjelium radosťou z utrpenia a diabol si dá záležať na tom, aby kresťania nemohli navonok požívať česť a majetok. Izaiáš sa teda dotkol toho, že Kristovo kráľovstvo je naraz utrpenie aj potešenie, bolesť aj dokonalé šťastie, vojna aj mier, lebo kresťania sa radujú v Duchu pred Bohom, ale sú odporní neveriacim a diablovi, ktorého nemôžu zniesť. Izaiáš používa aj obraz radosti pri žatve. Lebo najväčšia radosť v roku je na jeseň, keď zbierame úrodu všetkých druhov ovocia a plodín zeme – víno, hrozno, olej, figy a iné ovocie bez počtu, zvlášť keď sa žatva dobre vydarí. Potom hovoríme o „bohatej“ úrode. Lebo vtedy sa pôda odmeňuje ľuďom, ktorí ju obrábali, a dáva úžitok a plody na výmenu za celoročnú prácu. Každý spieva a je veselý, keď zbiera úrodu. Preto aj Písmo nazýva jeseň koncom roka, napr.: „Zachovávaj... aj sviatok oberačky na konci roku, keď pozbieraš ovocie svojich prác z poľa“ (Ex 23:16). Lebo čoskoro po žatve začína práca znovu – oranie, príprava pôdy, aby mohla byť ďalšia úroda. Podobne je aj doba evanjelia duchovnou žatvou, ako to podáva sám Kristus: „hľaďte na polia, že sa zabeleli k žatve“ (Jn 4:35). Proroci, ktorí prišli predtým, pripravovali pôdu, ale nedožili sa toho, aby videli úrodu, čo znamená, že kázali o Kristu, prorokovali o evanjeliu, veľmi sa namáhali s ľuďmi a Písmom, aby ich pripravili na Kristov príchod. Ale nedočkali sa času, keď sa to stalo, ako vraví Kristus: „Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli“ (Lk 10:24). Ale my, teda apoštoli a všetci veriaci, sme prijali evanjelium a prišli sme k žatve, aby sme zozbierali všetko ovocie evanjelia, teda Ducha Svätého a všetkých Jeho darov. To nám dalo také bohatstvo, že teraz máme večnú milosť a odpustenie hriechov, tiež vyslobodenie zo smrti, z nadvlády a moci diabla a od všetkého zla – skrátka, máme plnosť a hojnosť všetkých dobrých vecí tým najbohatším spôsobom – sv. Pavol to správne nazýva nevysloviteľným a nemerateľným bohatstvom v Kristu (Ef 2:7; Kol 1:27).  Toto je bohatá jeseň, ktorá plní sudy a stodoly.

St. Louis ed., 11:1979-1980.