Vody - 31. marec

„Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. Ajhľa, dal som ho za svedka národom, za knieža a náčelníka kmeňom. Tak, hľa, privoláš národy, ktoré nepoznáš, a národy, ktoré ťa nepoznajú, k tebe pobežia kvôli tvojmu Bohu, Hospodinovi, Svätému Izraela, lebo On ťa oslávil. Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinovi, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo On hojne odpúšťa.“ (Iz 55:1-7)

V týchto veršoch kričí Svätý Izraela skrze Izaiáša, prosí svoj ľud v predvečer ničenia, aby sa vrátili k pravému prameňu života. Je to dôrazné volanie, aby bez zábran prišli k večnému prameňu živých vôd. Verše 2 a 3 objasňujú, že táto voda je Božie Slovo. Pozvanie je napiť sa hlboko – prijať ho, rozmýšľať nad ním, tešiť sa z neho, načúvať mu ako mu nikdy predtým nenačúvali. „Čujte ma pozorne“ (v. 2) je doslova – „počúvajte, počúvajte!“ – volanie po nedelenej a vytrvalej pozornosti. Napokon, toto slovo je určené pre ich záchranu (v. 3), premenu (v. 7) a aby ich spravilo požehnaním pre celý svet (v. 5). Sú povolaní do spoločenstva s ich milosrdným Bohom (v. 7). Oni Ho ale odmietajú počúvať.

Pôst je pre nás časom, kedy musíme priznať rovnaké tendencie, aké vidíme v Izaiášovom publiku. Z dôvodov vedomých a menej vedomých sme náchylní zanedbávať Božie slovo a nakoniec aj samotného Boha. Ak sme dostatočne dlho odlúčený od Písma, nastane v nás určitá duchovná amnézia, keď zabúdame na to, čo chutilo sladšie ako med, ako med z plástov (Ž 19:11). Pôst je pozvaním vidieť Krista, ako Ho videla žena pri studni – ako čisté, nikdy nekončiace uspokojenie našich smädných duší. Je naším pozvaním vrátiť sa k tejto studni a zhlboka sa napiť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. (J 4:14)

Modlitba

Milostivý Pane, voláš nás vo svojom milosrdenstve. Otvor svojou milosťou naše uši, aby sme počuli Tvoj hlas a vrátili sa. Odstráň šupiny z našich očí a odhaľ nám zázraky Tvojho Slova. Tam sa zjavuje Tvoja sláva. Buď naším potešením. Buď naším uspokojením. Prebuď v nás nový pocit očakávania, pretože tí, ktorí v Teba dôverujú, nebudú nikdy zahanbení. Slávny Pane, sme Tvoji. V Kristovom mene.

Nezabúdaj na večnosť - 30. marec

„Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16:33)

História ponúka množstvo príbehov hrdinov viery. Jedným z nich bol aj Polykarp, oddaný kresťan, ktorý žil v čase Rímskej ríše. Cézari si mysleli, že sú bohovia, a preto chceli, aby ich ľudia oslavovali ako bohov. Aj prísahy, ktorými ľudia v tom čase prisahali, v podstate vyhlasovali, že cézar je boh a pán. A hoci to cézarov tešilo, pre kresťanov v danom období to bola veľká dilema, pretože ich Pánom bol Ježiš Kristus.

Jedným z takýchto kresťanov bol aj Polykarp, ktorého zatkli a priviedli do amfiteátra. Rímsky prokonzul mu dal na výber: „Buď potupíš meno Krista a prinesieš obeť cézarovi, alebo zomrieš.“

Polykarp odpovedal: „Osemdesiatšesť rokov Mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa teraz mohol rúhať Kráľovi, ktorý ma zachránil?“

Vzali ho teda na hranicu, aby ho upálili, no keď vojak zapálil oheň, plamene mali tvar oblúka a nedotkli sa tela Polykarpa, ktorý chválil Boha. Prebodli ho teda dýkou a jeho krv uhasila oheň.

„Aká tragédia!“ hovoríme si. Ja však nad týmto príbehom vôbec neuvažujem ako nad tragédiou. Každý raz musí zomrieť. Tragédiou by bolo, keby Polykarp zaprel Boha. Tak veľmi sa sústredíme na prítomnosť, na to, čo sa deje tu a teraz, že zabúdame na večnosť.

Možno práve prechádzaš ohňom, nejakou náročnou situáciou. Chcem Ti len pripomenúť, že ak si kresťan, Ježiš Kristus je s Tebou. Nestrácaj nádej. Možno sa Ti zdá, že svetlo na konci tunela je v nedohľadne, ale neboj sa. On je s Tebou a všetkým Ťa prevedie.

https://www.harvest.org

Trpiaci služobník - 29. marec

„Kto uveril našej zvesti a na kom sa zjavil zásah Hospodinov? Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.“ (Iz 53:1-6)

Ježiš bol v mnohých ohľadoch výnimočný. Ak by si ale Jeho život posudzoval podľa štandardov sveta, podľa väčšiny by bol považovaný za zlyhanie. Bol chudobný, odmietnutý a zomrel ťažkou a hanebnou smrťou. Nehľadal pohodlie, moc a uznanie, ako to robia iní.

Dokonca ani v jeho vonkajšom vzhľade neexistoval žiadny náznak toho, že je tvorcom a udržiavateľom vesmíru. Nemal krásu ani majestát, ktoré by mu iní závideli, hoci bol jediným zdrojom všetkej krásy. Viac než to, bol dokonale odmietnutý a opovrhovaný, muž bolesti do takej miery, že ľudia sa odvrátili a skryli pred Ním svoje tváre. Bol zasiahnutý, súžený, prebodnutý, potrestaný, zdrvený a trpel nad naše chápanie. To všetko a pritom bol najviac nevinným a spravodlivým človekom, ktorý kedy žil.

Ježiš prešiel všetkými týmito vecami, aby sme my nikdy nemuseli. Zažil smútok a žiaľ spôsobom, ktorý sme my nikdy nemohli zniesť. Bol potrestaný za hriech, hoci on sám nikdy nezhrešil. Posledný verš nám hovorí, že my všetci sme ako ovce – hlúpe, bezmocné a chceme chodiť vlastnou cestou. Hospodin ale dovolil, aby Ho zasiahla neprávosť všetkých nás. Hoci bol bohatý, schudobnel pre nás, aby sme my zbohatli Jeho chudobou.

Modlitba

Otče, žasneme nad pokorou a súcitom Tvojho Syna. Iba skrze Jeho rany sme uzdravení. Každodenne v nás obnov radosť z nášho spasenia a pomôž nám žiť vo svetle ešte väčších vecí, ktoré prídu. V Kristovom mene. Amen.

Služobník bez hriechu - 28. marec

„Hospodin, Pán, dal mi jazyk učených, aby som slovom vedel občerstviť ustatého; každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. Hospodin, Pán, otvoril mi ucho, a ja som sa neprotivil, neodvrátil som sa. Telo som nastavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a slinou. Ale Hospodin, Pán, mi je na pomoci, preto som nevyšiel na posmech; preto som si zatvrdil tvár ako kremeň a vedel som, že nebudem zahanbený. Blízko je Ten, čo mi priznáva právo; kto sa odváži prieť sa so mnou? Spolu sa postavme: Kto je mojím žalobcom, nech pristúpi ku mne! Ajhľa, Hospodin, Pán, mi je na pomoci, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa rozpadnú ako rúcho, mole ich zožerú.“ (Iz 50:4-9)

V týchto veršoch pozorujeme kontrast medzi poslušným Hospodinovým služobníkom a tými, ktorí ho prenasledovali a týrali. Ohromujúco, je to poslušný služobník, ktorý je povolaný trpieť namiesto neposlušných ľudí – byť zasiahnutý, opľutý a posmievaný. A predsa „zatvrdil si tvár ako kremeň“ na ceste utrpenia a „nebude zahanbený“. Vie, že jeho utrpenie nie je márne, pretože skrze to bude vykúpený jeho ľud.

Pisatelia Nového zákona rozoznali, že Hospodinov služobník, ktorého opisuje táto pasáž, nie je nikto iný ako Ježiš Kristus. On „sa obrátil tvárou k Jeruzalemu“ a vedel, aká ho tam čaká bolesť (L 9:51). Bili Ho, posmievali sa Mu a pľuvali na Neho (Mk 15:19-20). Trpel nie kvôli svojmu hriechu, ale kvôli našim a Jeho život bol poznačený dokonalou poslušnosťou, dokonca až do smrti na kríži (F 2:5-9).

Skrze toto všetko Ježiš zostal služobníkom bez hriechu (Žid 12:2). Ako bol Ježiš schopný vydržať takéto zaobchádzanie, a predsa mať istotu, že napokon nebude zahanbený? Odpoveďou, jedným slovom, je radosť – „kvôli radosti z toho, čo Ho čakalo, pretrpel kríž“ (prekl. z ang.). Radosť, ktorá motivovala Ježiša, bola skutočnosť, že skrze Jeho utrpenie bude Jeho ľud vykúpený.

Aj pred nás je dnes postavená veľká radosť. Určite je na našej ceste bolesť a utrpenie, ale keď sme zjednotení vo viere s Kristom, nebudeme zahanbení. Vezmime na seba náš kríž a nasledujme Krista, služobníka bez hriechu.

Modlitba

Nebeský Otče, ďakujeme Ti za život, smrť a vzkriesenie Ježiša, nášho služobníka bez hriechu. Nech nás táto dobrá správa posilní, keď hľadáme radosť uprostred našej bolesti a utrpenia. V Kristovom mene. Amen.

Služobník Izrael - 27. marec

„Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno. Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca. Riekol mi: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim. Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha. Teraz však hovorí Hospodin, ktorý si ma stvárnil za sluhu od života matky, aby som vrátil Jákoba k Nemu a aby sa Izrael k Nemu zhromaždil. Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou. A riekol: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.“ (Iz 49:1-6)

Ako vieme, že Boh je dobrý? 49. kapitola Izaiáša začína ako list poslaný všetkým národom (v. 1 „ostrovy... a ďaleké národy“), ale číta ho a počúva ľud Izraela. Autor teda hovorí v podstate všetkým. Židia boli vzatí do exilu, túžili sa vrátiť a premýšľali, odkiaľ príde spása. Izaiáš robí predivné tvrdenie, že „služobník“ (v. 3), ktorý bol pripravený práve pre túto chvíľu, bude ten, ktorý privedie ľudí späť. Nebude to ale skrze vojenskú moc, ale skrze moc jeho úst (v. 2). To znamená, že čo povie a spraví, prinesie skutočnú spásu, nielen fyzické vyslobodenie.

Zápletka pramení zo skutočnosti, že tento tajomný služobník sa volá Izrael (v. 3) – a hoci je to osoba, je to ideálna osoba, ktorá stelesňuje všetky vlastnosti, ktoré mal mať izraelský národ. Pre tento text musíme mať na pamäti, že izraelský národ mal byť požehnaním pre všetky národy (1M 12), príkaz, ktorý nikdy nesplnili. Kto to spraví? Tento človek by musel byť dokonalý, aby bol ideálnou verziou Izraela, a potom zachrániť nielen Židov – aby bol Boh skutočne oslavovaný (v. 3) –, musí byť taktiež „svetlom národov“ (v. 6).

Vieme, že Boh je dobrý, pretože videl svoj spurný ľud a celý zvyšok sveta a priviedol ich späť do vzťahu s Ním (v. 5). Ako? Náš preklad hovorí v 6. verši: „Aby moja spása siahala až po koniec zeme,“ ale hebrejská gramatika je jasnejšia: „Aby bol mojou spásou až po koniec zeme.“ Ježiš ako služobník nie je iba prostriedkom Božej spásy. On je tou spásou – skrze svoju smrť a život.

Modlitba

Pane Ježiši, trpiaci služobník a Vykupiteľ, Ty si nás priviedol späť do vzťahu s Tebou tým, že si našou spásou, kúpil si nás svojím životom, vykúpil si nás od istej smrti. Daj nám mäsité srdcia, ohriate pravdami Tvojej dobroty, ktoré nachádzame v istote Tvojej lásky k nám skrze Tvoju smrť a vzkriesenie. V Kristovom mene. Amen.

Vyvolený služobník - 26. marec

„Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom. Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude. Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú. Takto vraví Hospodin, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozvinul ich, ktorý roztiahol zem i s jej porastom, On dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej: Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom, aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia v tme. Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. Ajhľa, predošlé veci sa splnili a nové oznamujem. Skôr, ako vyrašia, dám vám o nich počuť.“ (Iz 42:1-9)

V predchádzajúcich kapitolách buduje Boh skrze proroka Izaiáša prípad. Hovorí, že hoci nasledujeme falošné modly, tie nás klamú, zotročujú a nakoniec nás zradia. V tejto pasáži je povolaný Boží vyvolený „služobník“, aby priniesol spravodlivosť a vyslobodenie tým, ktorí sú v „žalároch“ (v. 7). Toto bola lekcia pre Izrael a zostáva to lekciou aj dnes pre nás.

Podstata modloslužby je, že uctievame a slúžime tomu, čo si to nezasluhuje. V srdci kresťanského posolstva je však to, že Ježiš Kristus „Vyvolený“, ktorý si skutočne zasluhuje uctievanie, najprv slúžil nám.

Ako môžeme poznať Božie potešenie takým spôsobom, že začneme nahrádzať modly v našich životoch skutočným uctievaním? Vo veršoch 1 – 4 sa učíme uzrieť toho, v ktorom má Boh sám potešenie. Uzrieť znamená vidieť a zvážiť. Izaiáš volá Izrael, aby uvidel a zvážil Hospodina skrze Jeho služobníka, Bohom vyvoleného a podporovaného Jeho Duchom. Keď uzrieme tohto služobníka, jasne dokážeme rozlíšiť, čo je skutočné a čo je podvrh, „uliata socha“ plná „prázdneho vetra“ (Iz 41) oproti Duchom naplnenému služobníkovi, ktorý prišiel v tele (J 1).Tento služobník, ktorý nás dlho pozoroval zďaleka, vie, že sme zranení, vždy na pokraji straty nádeje a dokončí svoju úlohu s jemnosťou priateľa (v. 3). Uzri potešenie, ktoré Syn pre teba našiel v službe Otcovi dokonca až do smrti. Potom nájdi potešenie v Ježišovi a buď slobodný.

Modlitba

Otče, Synu a Duchu Svätý, chválime Ťa, že plnosť Božskej prirodzenosti koná a môžeme ju jasne vidieť, ako prináša koniec modloslužbe a utrpeniu, ktoré z nej pramení. Ďakujeme za Tvoje Slovo, že na neho môžeme hľadieť a diviť sa z Tvojej zmluvy s Tvojím ľudom. Radujeme sa, že si poslal svojho služobníka – kráľa, Ježiša Krista, ktorý skutočne „hlása zajatým prepustenie“ (L 4:18). V Kristovom mene. Amen.