Náš večný domov - 29. máj

Stvorím nové nebo...“ Iz 5:17

Čo za miesto je nebo?

Po prvé, nebo je domov. Biblia používa slovo „domov“ so všetkými jeho láskyplnými asociáciami a posvätnými spomienkami a vraví nám, že nebo je domov. Po druhé, nebo je trvalý domov. Máme zasľúbenie domova, v ktorom Kristovi nasledovníci zostanú navždy. Po tretie, Biblia učí, že nebo je domov, ktorý je krajší než akákoľvek naša predstava o ňom. Nebo by samé osebe nestálo za veľa, ak by Boh nebol Bohom krásy. Po štvrté, Biblia učí, že nebo bude šťastný domov, pretože v ňom nič nebude môcť spôsobiť smútok. V nebi sa rodiny a priatelia opäť stretnú. Boží dom bude šťastný domov, pretože tam bude Kristus. On bude ústredným bodom neba. K nemu sa budú obracať všetky srdcia a na ňom budú spočívať všetky oči.

Modlitba dňa

Keď rozmýšľam nad zasľúbením večného domova v tvojej blízkosti a nad opätovným stretnutím s mojimi milovanými, radujem sa.

Billy Graham Evangelistic Association

Akože kresťania - 28. máj

„Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom.“ Sk 4,13

Stretneme dnes veľa ľudí, ktorých by sme mohli nazvať „akože kresťanmi“. Viem, že to nie je teologicky správne pomenovanie, keďže Biblia nás učí, že buď kresťan si, alebo nie.

No hovorím o ľuďoch, pri ktorých si nie sme úplne istí. Môžeme v ich životoch vidieť niektoré veci, ktoré naznačujú, že sú Ježišovými nasledovníkmi. Chodia do zboru, často rozprávajú o Bohu. Možno sa aj modlia pred jedlom. No potom sú tu iné veci, ktoré sú v úplnom kontraste a my začneme pochybovať.

Myslím, že existuje mnoho ľudí, ktorí si o sebe myslia, že sú kresťania, no v skutočnosti nie sú. A jeden z dôvodov, prečo to tak je, sú prázdne, nezáživné kázania v kostoloch. Obávam sa, že tu  máme generáciu ľudí, ktorá si myslí, že pozná Boha, no opak je pravdou. Boli vedení k tomu, aby verili, no nikdy neboli vedení k tomu, aby činili pokánie. Počuli o zasľúbení večnosti v nebesách, no nikdy neboli upozornení na realitu pekla.

Kladiem si otázku, či väčšina Slovákov niekedy počula autentické evanjelium. Viem, že sme počuli mnoho vyučovania a kázania. No počuli Slováci naozajstné, čisté, úplné evanjelium? A rozumejú mu?

Väčšina dospelých nemá ani potuchy, čo znamená Jn 3,16, a ani jedna tretina nepozná význam slova „evanjelium“.

Potrebujeme ľudí, ktorí kráčajú s Ježišom Kristom, ľudí, ktorí si svojím kresťanským životným štýlom zaslúžia byť počutí. Potrebujeme ľudí, ktorí milujú Krista.

https://www.harvest.org

Ale mňa blaží Božia blízkosť... - 27. máj

Po novom stretnutí s Bohom, keď sa pohľad viery z prachu zeme zdvihol k Tomu, pre ktorého nič nie je nemožné, Ásáf znova získal pohľad plný viery na život a budúcnosť. V duši, ktorá videla len tie vonkajšie a viditeľné okolnosti života, znovu svieti Svetlo nádeje.

Ásáf sa odvracia od Judášovho zmýšľania a jeho viera má nové zameranie. Zatrpknutosť je preč a on volá k Bohu: „Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.“ (Ž 73,23-24)

Získal novú perspektívu života nielen ohľadom materiálnych vecí, ale aj čo sa týka všetkých bolestí a ťažkostí, ktoré väčšinu z nás stretávajú. Ásáf sa už nezameriava na veci viditeľné, ale na neviditeľné. Veď to viditeľné trvá chvíľu, ale neviditeľné večnosť. Nádherne sa číta Ásáfovo osobné svedectvo: „Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi.“ (Ž 73,25)

Len nedávno bol zatrpknutý a frustrovaný z toho, čo videli jeho ľudské oči a čo mu na základe toho hovoril rozum. Bol nahnevaný, lebo sa bezbožníkom darilo. Ale teraz ho zamestnávajú úplne iné veci. Vraví, že keď vie, že je Božím dieťaťom, tak nič na zemi nepotrebuje. To je naozaj zmena myslenia! Zrazu sú dôležité iné hodnoty. Žalm 73 končí slovami: Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval.

„Ale mňa blaží Božia blízkosť,“ hovorí Ásáf. Ešte sa k tomu neskôr vrátime. Ásáf je mužom, ktorý aj keď ešte stále žije na zemi plnej hriechu a smrti, má pohľad viery nanovo uzdravený Bohom. Teraz vidí viac, ako videl. Teraz sa jeho srdce zaoberá tým neviditeľným, čo trvá večnosť. Je nasmerovaný na Boha!

Tak máme byť nasmerovaní aj my. Ty a ja! Na Boha! A keď to platí aj o nás, nemôžme nič nerobiť. Neexistuje žiadna pravdivá kresťanská tradícia, ktorá by mlčala o radikálnych požiadavkách, s ktorými Ježiš z Nazaretu prišiel.

Tento dôsledok viery, alebo nová poslušnosť viery vyjadruje aj Augsburské vyznanie:

Učíme tiež, že táto viera má donášať dobré ovocie a dobré skutky a že veľa dobrých skutkov, ktoré Boh prikázal, musíme robiť preto, že to On chce. Avšak nesmieme sa spoliehať, že nimi si môžeme zaslúžiť milosť pred Bohom. Veď odpustenie hriechov a spravodlivosť prijímame vierou v Krista - ako On sám hovorí: „Keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! “ (L 17,10). Tak učia aj cirkevní otcovia, ako napríklad Ambrózius: „Tak Boh ustanovil, že spasený je ten, kto verí v Krista a že odpustenie hriechov nemá zo skutkov, ale jedine vierou bez vlastnej zásluhy.“ (AV 6)

V Augsburskom vyznaní vidíme, čo je základnou niťou Biblie. Božie slovo nezbavuje človeka zodpovednosti. Keď však ide o spásu, tá je výhradne Božím darom. Toto jasné posolstvo Augsburského vyznania mi pomohlo, aj v tom, čo sa týka Ásáfovho vyznania: Ale mňa blaží Božia blízkosť.

Čestne musím prehlásiť, že nie vždy to bola slasť byť blízko Bohu. Lebo Boží Duch nám svedčí nielen o spravodlivosti v Kristovi, ale aj o našom hriechu. A aj keď som už Božím dieťaťom, predsa v sebe nesiem starú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Boh je skrytý a moje zlyhania, hriechy a pády sú zjavné. Zdá sa mi, že sa mi nedarí byť v Jeho blízkosti. Ale práve tieto Ásáfove vyznania mi pomohli. V inom preklade je Ásáfovo vyznanie preložené takto: Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti, lebo On je dobrý!

Zrazu sa dôraz prenáša zo mňa na Neho. Na Jeho dobrotu, milosť a čistotu. Svoj pohľad už neupieram na seba, na prach zeme, ale hľadím na Toho, ktorý ma miluje a dal za mňa svojho Syna. A keď tomuto rozumiem a naozaj sa to usadí v mojom srdci, vtedy cítim, že je výsadou kráčať popri Ňom a žiť s Ním.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Najpozoruhodnejšia časť evanjelia: Kristov krst - 26. máj

„Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť.“ Mt 3:13

Doteraz bola táto pasáž evanjelistu Matúša prehliadaná, lebo ľudia ustanovili veľa sviatkov a kázali nám iné kázne; ale sami sa porážajú vyzdvihovaním svätých. No na túto stať o pokrstení Krista a o Jeho úrade a vláde sa zabúdalo, a nik nevedel, aká je pred Bohom dôležitá. Veď takmer celý Starý aj Nový zákon odkazuje na Kristov krst. A Písmo sa málo zaoberá narodením a detstvom Krista. Takmer sa im nevenuje, len konštatuje, že bude pochádzať z Dávida a jeho potomstva. Izaiáš dodáva, že jeho matkou má byť panna (Iz 7:14). To je tiež dôvod, prečo evanjelisti málo píšu o Jeho detstve, ale ponáhľajú sa do času, keď mal 30 rokov, aby opísali Jeho úrad, kvôli ktorému prišiel. Potom sa už tak nenáhlia, ale pokračujú veľmi dôkladným opisom všetkých Jeho slov, skutkov a znamení, takže môžeme dobre vidieť, že aj Starý, aj Nový zákon hľadí hlavne na Kristov krst ako na najznamenitejšiu časť Písma. A práve krstom, nie Kristovým detstvom, začína Nový zákon. Preto Marek a Ján spomínajú Ježišovo detstvo len málo. Peter a Pavol o ňom nepíšu vôbec – nie že by zavrhovali, čo napísali Matúš a Lukáš, ale ponáhľajú sa k tej úžasnej časti, kde služba začína. Aj keď sa narodil ako dieťa, svoj úrad nezačal, ani sa ho neujal, kým Ho k tomu nepovolal Jeho Otec. Krstom teda úrad začína. Tam sa stáva naším Kristom, naším Spasiteľom. Tam začína to, kvôli čomu prišiel, ako hovorí Izaiáš v 61:1. Kristus to vzťahuje na seba, keď vraví: „pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov... Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach“ (Lk 4:18-19,21). Prišiel, aby kázal o tomto kráľovstve milosti, ktoré začalo Jánovým kázaním, ako hovorí Lukáš v Sk 1:22. Marek začína svoje evanjelium Jánovým kázaním a pokrstením Krista (Mk 1). Ale prečo je to tak? Krstom Kristus začína byť Kristom; tu je posvätený a začína svoj úrad. Otec chcel, aby si bol celý svet istý, aby neboli žiadne pochybnosti o Kristu, lebo sám Otec Ho potvrdil. Vidíš, ako biedne nás zviedli falošní proroci, ktorí klamú úbohých ľudí svojimi snami, takmer celý svet nimi podviedli. Preto to Boha veľmi znepokojuje. On neľutoval žiadnu námahu a dal svoj najmilovanejší poklad, aby sme si mohli byť istí, že máme správne učenie.

St. Louis ed., 11:2128-2131.

Žiť pre Boha nadšene - 25. máj

Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji.“ Mk 9:50

Kolumba nazvali bláznom, pretože sa rozhodol preplávať nepreskúmaný oceán... Martina Luthera nazvali bláznom, pretože sa opovážil vzdorovať zakorenenej náboženskej hierarchii svojej doby. Patricka Henryho považovali za blázna, keď zvolal: „Buď ma osloboďte alebo ma zabite!“ O Georgovi Washingtonovi si mysleli, že je  blázon, keď sa rozhodol pokračovať vo vojne po zime vo Valley Forge, kde tisíce jeho mužov zahynuli a ďalšie tisíce dezertovali, a ostalo mu len za hrsť vojakov. Naša generácia sa stala príliš sofistikovanou a váženou na to, aby nás niekto nazval bláznami. Kresťanstvo sa stalo tak solídne a konvenčné, že je teraz mdlé. Soľ stratila svoju chuť... Kiežby nás súčasný materialistický a sekulárny svet považoval za dostatočne nebezpečných na to, aby nás nazval bláznami. Ďakujme Bohu, že sú ľudia, ktorí obetujú svoj čas, nadanie, sociálny status, lukratívne pracovné pozície a zahodia každú výhodu len preto, aby slúžili Božiemu kráľovstvu.

Modlitba dňa

Pane Ježiši, dodaj mi rovnakú chuť, akú mali učeníci, keď pre Teba žili tak nadšene.

Billy Graham Evangelistic Association

Neobyčajný potenciál obyčajných ľudí - 24. máj

„Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči Nemu úprimné srdce.“ 1Krn 16,9

V Biblii aj v histórii cirkevných zborov môžeme vidieť príbehy, v ktorých Boh činil nečakané veci s ľuďmi, od ktorých by to nikto nečakal. Dokázal urobiť neobyčajné veci skrze obyčajných ľudí. Biblia nám hovorí. „Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči Nemu úprimné srdce“ ( 2Krn 16,9). Tento verš nehovorí, že Boh hľadá silných mužov a ženy; hovorí o tom, že hľadá ľudí, skrze ktorých môže ukázať svoju moc a silu. Často hovorím, že  Boh nehľadá schopnosti, ale ochotu či dostupnosť.

Koho vybral Boh, keď hľadal muža, ktorý by viedol izraelský národ? Vybral chlapca menom Dávid, ktorý strážil ovce. Koho vybral Boh, keď chcel, aby niekto viedol armádu proti nepriateľom izraelského národa – Midijáncom? Vybral zbabelého muža menom Gideon, ktorý si tak neveril, že nemal odvahu ukázať sa ľuďom na oči. 

Akoby si Hospodin vyberal ľudí, aby ich mohol On sám pozdvihnúť. Len vtedy môžu tí ľudia prehlásiť: „To sú skutky Hospodina.“

Jedna vec, čo je v Biblii jasno napísaná, je, že jednotlivci, ktorých si vyvolil, nevyzerali na to, že sú schopní toho veľa činiť. Vyberal si takých ľudí, ktorí vôbec nevyzerali na prvý pohľad, že majú presne to, čo je potrebné.

Budeš tou osobou, ktorá povie: „Pane, nemám toho veľa, čo by som Ti ponúkol. Nie som nejaký génius. Nie som dobrý rečník. Nie som veľmi talentovaný. No čo Ti môžem napriek tomu ponúknuť?“ Potom sleduj, čo Boh odpovie a učiní.

https://www.harvest.org