Prečo vrah musí vystúpiť - 30. január

„A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu [a hovoril]: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ (Lk 23, 39-43)

Teraz sa chceme zamerať na príbeh lotra, ktorý počas ukrižovania visel napravo od Krista. Je to nádherný príklad z Písma. Po prvé, je úžasné vidieť, ako tento úbohý muž nemôže nijako poprieť svoj hriech; vie, že činil zlo a že si zasluhuje smrť na kríži. Preto sa nijako nevystatuje pred Bohom za nič dobré, čo možno urobil. A taktiež aj vyznal, keď napomenul druhého lotra, keď sa rúhal pred Kristom: „... lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého.“ Tu môžeme vidieť, že slobodne vyznáva, bez akéhokoľvek nátlaku, že si toto odsúdenie na smrť zaslúžil. Táto vec by nás mala ohromiť: Napriek tomu, že kvôli svojim hriechom mal mnoho dôvodov báť sa Boha, tak prijal pravdu o tom, že aj tak vojde do kráľovstva nebeského. Druhou ohromnou vecou bolo, že tento muž nebol vôbec znepokojený tým, že celá rada v Jeruzaleme, politickí a náboženskí vodcovia sa vysmievali Kristovi. Kňazskí vodcovia vyhlásili: „Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť!“ A vojaci volali rovnako: „Ak si kráľ Židov, zachráň sa!“ (keďže nápis nad Jeho hlavou znel: Ježiš Nazaretský, Kráľ Židov) Jeden zo zločincov, ktorý bol ukrižovaný s Kristom, taktiež povedal: „Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás!“ Nepovedal to preto, lebo túžil po záchrane, ale aby sa vysmial Ježišovi.

Stručne povedané, celý svet je pohoršený Kristovým ukrižovaním a pohŕda Ním. Dokonca aj učeníci, aj napriek tomu, že niektorí stáli pod krížom, stratili v Neho všetku nádej. Iba zločinec po Jeho pravici ako jediný prelomil všetko opovrhnutie a dokázal nazvať Pánom a Kráľom toho, ktorý vedľa neho visel na popravisku. Takto nazval všetkých klamármi. Neberie do úvahy, čo si iní ľudia myslia alebo hovoria o Kristovi, on Ho nazýva večným Kráľom. Toto sú jeho slová: „Pane, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Nazýva ho  Pánom a tvrdí že má kráľovstvo; a túži po tom, aby si na neho spomenul v tom kráľovstve. Toto všetko sa dialo v momente, keď obidvaja vedeli, že sa neodžijú večera. Preto uveril v Krista ako Pána večnosti. Považujem to za obrovskú vieru a úchvatné vyznanie v momente, keď celý svet opovrhuje Kristom a považuje ho za nikoho. Toto je spôsob, ako chce Boh zachovať aj dnešnú cirkev. Aj keby sa všetko navôkol rozpadlo, vládcovia, králi, biskupi, Boh chce neustále zachovať malý zástup ľudí, ktorí majú Jeho Ducha a sú ochotní Ho vyznať pred svetom. Ak sa  učeníci a všetci, ktorí Ho poznali, rozutekali, popreli Ho a nedokázali v Neho veriť, vrah musel vystúpiť, vyznať Krista, kázať o Ňom a vyučovať ostatných, kým bol a ako v Ňom nachádzať pokoj. Náš Boh nenechá Krista bez ľudí, ktorí by Ho vyznali, aj keby to mal byť čo i len zločinec na popravisku.

Anjeli na nás dohliadajú - 29. január

Moje útočisko...“ (Ž 91:2)

Súčasní psychiatri tvrdia, že jednou zo základných ľudských potrieb je pocit bezpečia. 91. žalm nás uisťuje, že v Bohu máme ten najväčší pocit bezpečia: „nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ Ak budeš čítať tento nádherný žalm znovu a znovu, zistíš, že v Ňom máme trvalé obydlie a domov a že sa v Ňom nachádza všetka útecha, pocit bezpečia a láska, po ktorej túži ľudské srdce. Možno sa v tvojom ani mojom živote neobjavia viditeľní anjeli, no Božie zasľúbenie bezpečia je aj napriek tomu skutočné a spoľahlivé. Boh poskytuje skutočné bezpečie tým, ktorí žijú v Božom kráľovstve.  

Modlitba dňa

Kamkoľvek dnes pôjdem, budeš so mnou aj so svojimi anjelmi. Ďakujem Ti, Pane, za pokoj, lásku a bezpečnosť, ktorú si zasľúbil.

Billy Graham Evangelistic Association

Kráčaj v rytme s Bohom! - 28. január

Modlitba je skutočnosť! Máme do činenia so skutočným Bohom! Bohom, ktorý počuje. S krížom, ktorý triumfuje uprostred temnej histórie ľudstva. Prázdny kríž uprostred hriešnej a smrteľnej zeme! Živý Veľkňaz, ktorý sa za nás práve teraz modlí v Božom kráľovstve.

Ak chce niekto vedieť, aké to je, modliť sa modlitby, ktoré horia vierou a nádejou, musí mať srdce, ktoré formuje štúdium Biblie a modlitebné spoločenstvom s Bohom. Boží Svätý Duch nevdychuje život do prázdneho srdca. Preto je štúdium napísaných Božích zasľúbení rozhodujúce pre toho, kto chce žiť vo viere!

Na túto životne dôležitú disciplínu nesmieme zabudnúť len preto, že naše pocity zlyhávajú. Dobré skutky nie sú niečím, do čoho sa má človek zúfalo vrhnúť, aby v pote a námahe vykonal množstvo takzvanej „kresťanskej služby“.

Dobré skutky sú niečím, čo Boh už pre nás vopred prihotovil, aby sme v tom kráčali. Všimnite si ten kontrast! Skrze Božie dielo sme sa stali novými stvoreniami, stvorenými na dobré skutky, ktoré pre nás Boh prihotovil!

Nikdy nezabudnime: len od nás záleží, či budeme kráčať v týchto skutkoch. Ak sa bezpodmienečne vydáš pod Božie vedenie, neboj sa dôsledkov, ktoré prídu! Dôveruj Mu! Odváž sa kráčať v Jeho šľapajach. Zažiješ, že práve tie sily, ktoré bránili tvojmu napredovaniu a vyhrážali sa, že ťa zastavia, ti na Jeho príkaz vytvoria cestu k slobode!

Pozorovanie – stavia sa na vyvýšené miesto, ale nič nevidí.

Viera – je vytrvalá v modlitbe, aj keď nevidí nádej v žiadnom vonkajšom znaku.

Nerob rozumné závery, ktoré ťa pokúšajú zvoliť si cestu v slobode, ktorá nie je z Boha. Si jeho dielom, si stvorený v Kristovi, na dobré skutky...

Slovo a modlitba ťa ochránia pred prázdnotou, pominuteľnými vecami, pred márnou snahou dosiahnuť rovnakú úroveň ako iní.

Veci tohto sveta tak ľahko upútajú našu myseľ. Keď sa už svet do nášho srdca dostane, neuspokojí sa s bezvýznamným kútikom!

Záchrana spočíva v štúdiu Božieho slova a v rozhovoroch s ostatnými veriacimi. Duchovné rozhovory boli kedysi omnoho bežnejšie. Obnov staré zvyky. Pravidelne navštevuj priateľov a rozprávajte sa o živote, o Bohu a o večnosti. Potom robme to, čo čítame o Danielovi: „Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil.“ (Dan 9,3)

 Ježiš hovorí: Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí. (Mk 1,17)

Nezameriavame sa na skutky, ktoré máme vykonať. Nehľadáme zúfalo skutky, ktoré pre nás Boh prihotovil. Hľadáme Boha a spoločenstvo s Ním! Uprednostňujeme čas s Bohom! Čas na modlitbu! Čas na spoločenstvo so súrodencami viery.

Každý deň uprednostňujeme obnovenie a život skrze napísané Slovo a skrze Božieho Ducha!

Tak, ako nie je pre naše telo zdravé jesť len príležitostne, nie je to dobré ani pre našu dušu! Toto je rozhodujúce pre toho, kto chce žiť vo viere! Nezabúdajme na tento dôležitý fakt života len pre to, že pocity nás zrádzajú pocity.

Rozhýb moc modlitby a kráčaj v rovnakom rytme s Bohom!

Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (Ef 2,10)


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Extrémni revolucionári - 27. január

Rím

Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný a pred mnohými svedkami vyznal si dobré vyznanie.“ (1Tim 6, 12)

Prví kresťania boli duchovnými revolucionármi. V spoločnosti, v ktorej sa slúžilo modlám, a tých, ktorí to odmietali, nazývali „pohanmi“, boli kresťania radikálnou silou, ktorá ohrozovala pokračovanie Ríma. Šli proti väčšine pravidiel, a preto ich začali považovať za hrozbu rímskych úradov. Boli tak veľmi nenávidení, že ich usmrtenia boli nielen veľmi početné, ale boli vykonávané príšerným spôsobom.

Kresťania boli revolucionári, ktorí hlásali posledný súd a nastávajúcu premenu sveta skrze Kristov návrat, aby tak mohli byť mnohí spasení. Povýšili autoritu Ježiša Krista nad rímskeho cisára. Preto rímski cisári vydávali dekréty, ktorými bol odsúdený k smrti bez akéhokoľvek ďalšieho súdneho procesu každý, kto sa hlásil ku kresťanstvu. Títo „rebeli“, ktorí si dovolili vzdorovať cisárovým pravidlám, nemali nárok na žiadny zákonný proces. Rímske cisárstvo pokrývalo desať extrémnych  období, každé horšie než to predchádzajúce.

Revolucionári sa stali známymi pod označením mučeníci. Toto označenie sa ujalo pre svedkov, ktorí niesli svoje svedectvo pred sudcami a cisármi s nezlomnosťou dobre vytrénovaných vojakov. Boli pomenovaní mučeníci alebo vyznávači aj v prípadoch, kedy neumreli pri vyšetrovacom procese. Jednoducho, oni by nezmenili svoj postoj. Mučeníctvo znamená byť svedkom viery v Krista navzdory náročným okolnostiam. Každý Kristov svedok je novodobý revolucionár.

Mučeníci boli v dejinách, tak ako my dnes, vojakmi v duchovnej vojne. Táto bitka začala, keď Ježiš rozdrvil moc zla tým, že zomrel na kríži. Svojou smrťou odzbrojil peklo a jeho démonov. Mučeníci pokračujú v tejto bitke, aj keď nebojujú fyzickými zbraňami, ale duchovnými. Ich vyznanie je zbraň, ktorú si vybrali. Postupujú na nepriateľovo územie ako zakázaný národ a nebojácne vyhlasujú Kristovo víťazstvo nad satanom. Ich vzácnym vlastníctvom nie sú ich životy, ale ich svedectvo. A to je dôvod, prečo sú ochotní vymeniť svoje životy za udržanie svojho presvedčenia. Kde sa pripojíš do bitky? Si ochotný používať zbraň svojho svedectva?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Cieľ zboru - 26. január

„A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení.“ Sk 2:47

Tendenciou našej kultúry je myslieť si, že čím väčšie, tým lepšie, čo vzťahujeme aj na zbor. Myslíme si, že čím je zbor väčší, tým je úspešnejší. Nie je to nevyhnutne pravda. Môžeš mať veľký zbor, ale to neznamená, že je aj silný. Existuje veľa vecí, ktoré môžu ľudia robiť, aby pritiahli dav. Nie je to len o veľkosti, je to o tom, aby bol silný. A nechal sa viesť Bibliou. Sú tu aj takí, ktorí veľké zbory kritizujú: „Nenávidím tieto extrémne veľké zbory,“ hovoria. „Keď tam prídeš, musíš čakať, kým zaparkuješ.“ Poďme sa nad tým chvíľku zamyslieť. Bolo by to podobné ako tento príklad: „Máme na výber z dvoch reštaurácií. Do jednej z nich sa tiahne dlhý rad čakajúcich ľudí. V tej druhej reštaurácii nie je nikto okrem zamestnancov. Kde by sme sa podľa teba mali ísť najesť?“ Pozastavil si sa niekedy nad tým, že možno existuje dôvod, prečo je jedna z nich prázdna? Možno je jedlo v tej druhej reštaurácii chutnejšie ako v tej bez zákazníkov. Niekedy môže veľký zbor alebo veľa ľudí znamenať, že je niečo, čo odtiaľ vychádza. Možno im tam dajú jedlo. Mojím cieľom nikdy nebolo mať veľký zbor, ale vždy som túžil po biblickom, silnom zbore. Vždy sme vnímali, že rast máme nechať na Boha. Samo osebe nie je výhodou byť malý.

Nie každý zbor bude veľký, ale každý by mal rásť. Cieľom zboru je byť verný tak, ako sa len dá, tak ako nás Boh povolal. Pretože v posledný deň Ježiš nepovie: „Výborne, dobrý a úspešný služobník. Len tak mimochodom, koľko sa vás stretávalo?“ Skôr Boh povie: „Výborne, dobrý a verný služobník.“

https://www.harvest.org

Aký typ ľudí Ježiš okolo seba zhromažďoval? - 25. január

„Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!” Lk 23,42-43

V tejto potešujúcej pasáži môžeme vidieť, akými ľuďmi sa Kristus obkolesoval a akým preukazoval milosť. Konkrétne hriešnikom, ktorí si pýtali odpustenie a ktoré aj dostali. Tak ako sa tesne predtým modlil: „Otče, odpusť im,“ tak dokazuje svojimi skutkami, že prišiel odpustiť hriechy. Lotor na kríži je prvý, u ktorého vidíme ovocie moci Kristovho utrpenia a modlitby pred Jeho smrťou. Pre toto by sme si mali byť úplne istí, že Kristus sa neobetoval na kríži pre svätých a dobrých ľudí, ale pre hriešnikov. Prišiel pre dobro tých, ktorí potrebujú činiť pokánie a nie pre spravodlivých, ako to hovorí v Evanjeliu podľa Matúša 9,13. Takže, kto by sa pokúšal vojsť do neba ako niekto, kto je svätý a bez hriechu, je zatratený. Tí, čo si nechcú priznať hriech, nepotrebujú Krista k ničomu. Ježiš nezomrel  kvôli sebe, ale kvôli hriešnikom.

To je dôvod, prečo by sme mali príbeh kríža považovať za príklad, kde Kristus svojimi skutkami a utrpením dosiahol premeniť vraha na kríži na svätého, lebo nechcel, aby ostal v hriechu a zániku. No neurobil to preto, lebo mal záľubu v hriechu, a chcel, aby ľudia v ňom ostávali. Nie, keďže trpel kvôli hriešnikom, nechcel, aby naďalej zotrvávali tam, kde sú, ale aby sa obrátili k dobru a posväteniu. Ako to môžeme vidieť u tohto lotra, zmenil sa, priznal si chybu, vyznal svoje hriechy a nádejal sa radosti v Kristu, aby  už viac jeho hriechy nijako nepoškodili jeho večný život. Stal sa úplne iným človekom a jeho zahanbujúca a zaslúžená smrť sa stala službou Bohu, aby nemusel naďalej trpieť ako vrah, ale ako svätý. Zomrel v pravdivom vyznaní a úplnej dôvere v Božiu milosť skrze Krista a v ľútosti nad svojimi hriechmi. Ak by mu Boh dal viac času na zemi, už by nerobil to, čo predtým. Taká viera v Krista ho nerobí len svätým, ale vedie ho do raja a večného života, ako mu aj Kristus sľúbil: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ Mali by sme nasledovať tento príklad a nezmýšľať, ako zvyknú mnohí obyčajní bezbožní ľudia: „Budem hrešiť, aby ma Kristus z tých hriechov zachránil a tak dokázal svoju milosť.“ Nie! Za nijakých okolností! Radšej zmýšľajme takto: „Bol som narodený ako hriešnik; som plný špiny a zlých túžob; preto nepotrebujem naďalej hrešiť, aby som sa chválil tým, že som hriešnik. Už som hriešnik, ktorý si zasluhuje Boží hnev a súd.

A toto je dôvod, prečo vzhliadam k tomu, ktorý zaplatil za hriešnikov jeho utrpením a ktorý vykúpil svojou nezaslúženou smrťou moju zaslúženú smrť a zmieril ma s Bohom.“ Tí, ktorí chcú zneužiť toto kázanie o milosti, ktorí sa nechcú vzdať hriechu, ktorí nechcú činiť pokánie, ktorí nič nechcú ľutovať, nech sa pozrú na druhého vraha na kríži, na hebrejských vodcov a na rímskych vojakov. Nech sa zamyslia nad tým, ako to pre nich dopadlo a čo si zaslúžili za ich nekajúcny život. Ak chceme nasledovať Krista, jeho utrpenie a modlitbu, musíme nasledovať cestu zločinca, ktorý činil pokánie, pýtal si milosť a vyznal, že Kristus je Pán a Kráľ večného života. Nech nám to Kristus Pán udelí. Amen.