Pripravený na prelom - 17. september

„Boh pokoja... nech spôsobí v nás skrze Ježiša Krista, čo Mu je milé...“ (Žid 13:20-21)

Keď som bol chlapec, rádio práve naberalo na popularite. Všetci sme sa zhŕkli okolo podomácky vyrobeného prijímača a krútili tromi ovládačmi ladenia v snahe nadviazať kontakt s vysielačom. Často zo zosilňovača vychádzal len chrapot spôsobený atmosférickými poruchami, ale vedeli sme, že niekde tam vonku bol vysielač a že ak s ním nadviažeme kontakt, a ovládače ladenia budú v správnej polohe, budeme môcť počuť silný zreteľný hlas. Po dlhom a namáhavom ladení k nám odrazu prerazil vzdialený hlas a na všetkých tvárach v miestnosti sa zračil víťazný úsmev. Napokon sme rádio naladili!

Boh sa nám zjavuje a ponúka nám vzťah s Ním, v ktorom môžeme nájsť nový život a nové rozmery žitia, ale musíme sa správne „naladiť“. Boh nám ponúka úplne nové úrovne života, ktoré sme doposiaľ nedosahovali. Ponúka pokoj, naplnenie a radosť, ktoré sme nikdy predtým nezažili. Podobne ako hlas z rádia, Boh sa v nás snaží preraziť. Nebesá volajú. Boh hovorí! Človek nech počuje.

Modlitba dňa

Pane, daj, nech som naladený na Tvoju vôľu, aby som zažíval všetko, čo mi s láskou túžiš udeliť.

Billy Graham Evangelistic Association

Aby sme vedeli - 16. september

Ty a ja si rozumieme, pretože sme ľudia. Máme ducha, ktorého má každý človek. Napríklad viem, ako sa cítiš, keď sa pošmykneš a spadneš na podlahu v obchode plnom ľudí. Je to trápne, však? Viem to, lebo aj ty, aj ja sme ľudia. Viem, ako ti je, keď si do dverí privrieš prsty. Pocit je ten istý, či žiješ ako veriaci alebo neveriaci. Skúsenosti, zážitky, to, že rozmýšľame, že cítime, to máme viac menej spoločné.

Nevieme ale, ako cíti a rozmýšľa Boh. Ak máme niečomu z Neho porozumieť, musí nám to sám zjaviť. Pavol o tom hovorí: „Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.“ (1Kor 2,10)

Pavol hovorí o poznaní a múdrosti, ktoré sa dajú získať len Božím zjavením, ako dar. Nedá sa to zaslúžiť alebo dosiahnuť z vlastných síl. Je to Boží vstup do nášho života.

Hovorí o Duchu, ktorý je od Boha a ktorý je dôležitý na to, aby sme porozumeli a prijali, čo nám Boh dáva. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. (1Kor 2,12)

Aby sme vedeli... Sú veci, ktoré jednoducho musíme vedieť, keď kráčame touto zemou. Vedomosť o tom, čo nám Boh dal, môže zapáliť naše srdcia a chrániť nás v živote viery až kým nedôjdeme do cieľa. Musíme poznať, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Musíme poznať rozhodujúci rozdiel medzi zmýšľaním tohto sveta a kráľovstvom, ktoré z tohto sveta nie je.

Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta,“ povedal Ježiš Pilátovi. Pavol hovorí, že sme neprijali ducha sveta. Neznamená to ale, že svet na nás nevplýva a netlačí nás. Dostali sme Ducha, ktorý je od Boha, aby sa naše oči otvorili pre večné, Božské bohatstvo, ktoré Boh z milosti dal všetkým, ktorí hľadajú útočisko v Ježišovi.

Zvlášť vo chvíľach pokušenia je dôležité pamätať na to, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Napríklad vtedy, keď sa nám zdá, že vonkajšie podmienky v živote nie sú podľa toho, ako Boh zasľúbil. Takéto pokušenie sa týka tela, materiálnych, pozemských vecí. Ide o to, aby sme uspokojili to, čo sa nám na základe našich ľudských pocitov a rozumu zdá dôležité. To, čo náš egoizmus požaduje a definuje ako dôležité, aby sme sa uspokojili. Pozeráme sa na pokušenie a naše oči a rozum nám hovoria, že to bude pre nás dobre. Ak to ale nedostaneme, Boh nie je dobrý.

Práve takéto pokušenie prišlo na Evu. ... žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný... (1M 3,6)

Keď je Ježiš pokúšaný na púšti, odpovedá Božím slovom. Cituje 5. knihu Mojžišovu ôsmu kapitolu tretí verš: „... nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových.“

Ježiš pozná Božie slovo. V tom je Jeho sila. Vie, že slovo je Božia večná pravda. Ježiš túto vieru premieňa v konkrétny skutok aj v tých najťažších okolnostiach života. Stáva sa, že človek má hlavu plnú dobrého poznania, je plný dobrých ľudských túžob a má plné ústa Božieho slova, ale srdce má naplnené egoizmom, svetskými pôžitkami a pohodlnosťou.

Pohľad viery je vtedy v hmle. Boh nie je skutočný. Božie zasľúbenia sú teóriou. Nevieme uchopiť, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Chytáme sa potom toho, čo naše oko vidí, čo náš rozum chápe a pocity registrujú. Zabúdame, že keď opúšťame Božiu vôľu a odvraciame sa od zodpovednosti a povinností, tak sa odvraciame aj od zasľúbení. Staviame sa mimo Božiu starostlivosť, výchovu a vedenie. Namiesto toho, aby viera rástla končí v hmle, nádej je preč a už ani nevieme, čo nám Boh dal. Obviňujeme Boha a tvrdíme, že nás opustil.

Avšak aj napriek takémuto tragickému konaniu a zlyhaniu nás verný, všemocný Boh neodvrhol. Nie sme zavrhnutí, ale zostávame batoľatami v Kristu, nedozrievame v dospelého človeka podobne ako veriaci v Korinte. Pavol im preto píše: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ (1Kor 2,12)

Nejde tu o to, že si máme niečo namýšľať alebo vsugerovať. Napísané je: „... aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ Nie je to o tom, že možno, snáď či azda. Nič nie je istejšie ako Božie sľuby. Nájdi si čas študovať Božie zasľúbenia v Starej a Novej zmluve.

My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Nepríjemná kázeň - 15. september

„Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.“ Mt 5:13

Je ľahké porozumieť, ako má solenie prebiehať. Kazatelia majú vyjsť na verejnosť a povedať: „Všetko, čo sa narodilo a žije na zemi, je nepoužiteľné, pred Bohom je to skazené a v rozklade.“ Keďže Kristus jasne hovorí, že majú byť soľou zeme, teda všetkého vo svete, musí z toho vyplývať, že všetko vo svete, čo sa nazýva telom alebo človekom, musí byť pokarhané a dôkladne nasolené, aby bolo všetko: svätosť, múdrosť a obdiv sveta – vymyslené svetom bez Božieho Slova – odsúdené ako to, čo patrí diablovi a do priepasti pekla, ak sa nechytí Krista. To je nepríjemná kázeň. Spôsobuje, že nie sme svetu príjemní. Robí nás tými, ktorí si zasluhujú nenávisť a päsťou do zubov. Lebo svet by ešte ako tak vedel zniesť, ak by sme správne učili o Kristu i všetky články viery, ale keď ho chceme kritizovať a osoliť ho tým, že vyhlásime, že jeho múdrosť a svätosť bude nanič, že je slepá a zavrhnutá – toto svet nemôže strpieť, preto odpovedá tak, že obviňuje kazateľov, že nevedia nič iné, len nadávať a hrýzť. Ich kázanie musí nazvať rozoštvávaním celého sveta a vytváraním svárov, zneuctením duchovného úradu a dobrých skutkov. Ale čo môžeme robiť? Ak máme byť soľou, tá musí štípať. A aj keď povedia, že „štípeme“, vieme, že takto to má byť a že to Kristus prikázal. Chce, aby soľ štípala a pálila. To robil všade aj sv. Pavol – napomínal celý svet a karhal všetko, život aj skutky, okrem viery v Krista. A Kristus hovorí: Keď príde Duch Svätý, napomenie svet (Jn 16:8). To znamená, že Duch Svätý bude bojovať proti všetkému, čo nájde vo svete bez výnimky a bez rozdielu, nie proti jednému menej, druhému viac, ani napomínať len zlodejov a podvodníkov. Naopak, On má hodiť všetko, naozaj všetko na jednu kopu, jedného aj druhého bez ohľadu na veľkosť, malosť, zbožnosť, múdrosť, svätosť alebo čokoľvek iné – všetko, čo nie je Kristus. Lebo Duch Svätý nemusí prísť a poslať kazateľov do sveta, aby ukázal zjavné hriechy ako cudzoložstvo alebo vražda a pokarhal ich. Svet sám vie, že to sú hriechy a dokáže ich potrestať. Ale Duch a jeho kazatelia sú potrební, aby napomenuli svet tam, kde je najlepší, kde chce byť dobrý, svätý a slúžiť tak Bohu... To preto tu Kristus tak naliehavo vyzýva a upozorňuje učeníkov, aby o tom vedeli a aby sa také solenie vždy dialo, hovoriac: „Ak soľ stratí svoju chuť, ako môže niečo osoliť?“ Soľ bez chuti je soľ, ktorá prestala byť účinná a nepáli, takže už viac neochucuje ani neštípe. To hovorí o období, keď sa z kresťanstva vytratí táto služba, keď prestane napomínanie. Ľuďom sa už viac neukáže ich bieda a neschopnosť a nebudú sa udržiavať v pokání a poznaní samých seba – keď budú namiesto toho ponechaní na seba, ako keby boli na tom dobre. Tak dostane priestor ich vlastná vec, teda ich vlastná svätosť a nimi zvolené uctievanie, až kým čisté učenie o viere zasa nevymizne, nestratia Krista a veci sa nezhoršia až tak, že nebude rady ani pomoci.

St. Louis ed., 7:407-409.

Najväčšie privilégium - 14. september

„A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!“ (Iz 6:8)

Najlepší moment v mojom živote nastal vtedy, keď som prijal Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa. Tento deň zmenil celkové smerovanie môjho života.

Keď som začal chodiť do chámu, bol to pre mňa úplne nový svet. Vôbec som nepoznal Bibliu ani cirkev ako takú. Spôsob, ktorým kresťania uvažovali, mi bol totálne cudzí. No chcel som sa dozvedieť viac o Pánovi, a čo bolo najdôležitejšie, chcel som mať ten spomínaný vzťah s Bohom. Stále som hľadal viac.

Mal som kamaráta, ktorý sa volal Gregg. Poznali sme sa už od základnej školy. Dodnes si pamätám, ako som mu v čase, keď som sa stal kresťanom, hovoril: „Gregg, viem, že sa bojíš, že sa zo mňa stane fanatik, ale chcem, aby si vedel, že nikdy nebudem jeden z tých kresťanov, ktorí chodia po uliciach s Bibliou v ruke a krížikom na krku, rozprávajú sa s ľuďmi o Bohu a stále opakujú „Sláva Bohu!“ alebo iné podobné frázy. Naozaj taký nebudem, sľubujem!“ Myslím, že som ho vtedy upokojil.

O dva týždne neskôr sme sa náhodou stretli na newportskej pláži. Za ten krátky čas, čo sme sa nevideli, som začal chodiť do ulíc, aby som ľuďom hovoril o Pánovi. V ruke som držal Bibliu, na krku mi visel krížik a skôr ako som si to stihol uvedomiť, počul som sám seba, ako vravím: „Sláva Bohu!“ Gregg sa na mňa pozrel, ja som mu pohľad opätoval a obaja sme sa začali smiať.

Boh ma premieňal a ja som mal túžbu vykročiť k ľuďom a zvestovať im evanjelium. Chcel som, aby si ma Boh používal. Ohromuje ma, že Stvoriteľ celého vesmíru, všemohúci Boh, sa skláňa, aby konal v mojom živote.

Neviem si predstaviť väčšie privilégium ako to, že Boh si nás chce použiť.

https://www.harvest.org

Šťastie - 13. september

„Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.“ (Mt 6:34)

Kráľ Juraj V. raz napísal svojmu priateľovi na prvé stránky Biblie: „Tajomstvo šťastia nespočíva v tom, že budeš robiť, čo máš rád, ale v tom, že budeš mať rád to, čo robíš.“ Priveľa ľudí si predstavuje šťastie ako niečo neuchopiteľné, čo objavujeme len neustálym a vytrvalým hľadaním. Šťastie nenájdeme hľadaním. Šťastie samo osebe nie je koniec. Hrnce so zlatom nikdy nenájdeme na konci dúhy, ako nám vravievali, keď sme boli deti. V skutočnosti sa zlato ťaží v baniach, alebo ryžuje v horských prameňoch.

Ježiš raz povedal svojim učeníkom: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ A tým „všetko toto“ myslel veci, vďaka ktorým sme šťastní a zabezpečení – jedlo, pitie, oblečenie, príbytok. Povedal nám, že tieto veci nemajú byť hlavným cieľom nášho života, namiesto toho máme najprv hľadať Božie kráľovstvo a o naše potreby bude automaticky postarané. Ak toto pochopíme, objavíme tajomstvo šťastia.

Modlitba dňa

Pane, odpusť mi chvíle, keď som ustarostený. Sľúbil si, že sa postaráš o všetky moje potreby.

Billy Graham Evangelistic Association

Soľ nie je soľou sama pre seba - 12. september

„Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.“ Mt 5:13

Slovom „soľ“ Kristus ukazuje, aký má byť verejný kazateľský úrad medzi kresťanmi. Lebo soľ nie je soľou pre seba; nemôže sama seba osoliť. Naopak, jej využitie je takéto: používa sa na posolenie mäsa či čohokoľvek iného v kuchyni, aby získalo chuť, zakonzervovalo sa a ochránilo pred rozkladom. Takto, hovorí, ste aj vy soľou. Vaším určením nie je kuchyňa, ale osoliť mäso, ktorým je celý svet. Je to naozaj slávne poslanie a veľká česť, že ich Boh nazýva svojou soľou, a naviac ustanovuje, že majú osoliť všetko, čo je na zemi. Ale tento úrad vyžaduje človeka, ktorý je pripravený byť chudobný, biedny, nemajetný, krotký atď., a zniesť všetky druhy prenasledovania, pohany a ohovárania podľa všetkého, čo Kristus do tejto chvíle učil. Nikto, komu chýba takáto ochota, sa nikdy nestane kazateľom, ktorý správne začne soliť, ale zostane soľou bez chuti, ktorá nie je súca na nič. Lebo na úbohých rybároch a niektorých ďalších chudobných, opovrhovaných mužoch je veľká ťarcha – v skutočnosti sú až preťažení –, keď sú nazvaní „soľou zeme“ pred Bohom a očakáva sa od nich, že začnú soliť všetkých ľudí na zemi. Rozum a prirodzenosť to nedokážu, pretože sa unavia a nemôžu zniesť, že z toho budú mať len posmech, potupenie a nešťastie, takže čoskoro povedia: „Nech namiesto mňa solí svet diabol!“ Ale musí byť taký druh ľudí, ktorí to spravia radi kvôli Bohu a Pánovi Kristovi, On nechce nikoho nútiť, aby to robil tak, že to prikáže. Lebo byť kresťanom si vyžaduje ochotné srdce. Ak bezvýhradne netúžiš byť takým, urobíš dobre, ak zostaneš bokom. Ale keď veci nejdú dobre a svet i diabol nám ukazujú nevľúdnu tvár a sú takí zúriví ako peklo samo, naša dôvera je v tom, že On nám povedal: „Vy ste soľ zeme.“ Keď toto slovo zasvieti do srdca, takže sa naň srdce môže spoľahnúť a pýšiť sa bez pochybovania tým, že je Božou soľou, potom nech sa hnevajú a zúria tí, ktorí sa nechcú smiať. Ja môžem a smiem trvať na Slove samého Boha a spoliehať sa naň viac ako oni na svoju moc, meče a zbrane. Lebo preto, že ma Boh uznáva za soľ a svedčí o tom svojím Slovom, všetci anjeli v nebi a aj Slnko, Mesiac a všetko stvorenie na to musia povedať: „Áno,“ a stáť s nami proti svetu a diablovi. A aj keby to tak nebolo, to jedno Slovo nám stačí, že On nás takto označil a pokrstil. Len nech nechajú to jediné Slovo, a my pred nimi zostaneme medzi vyznamenanými tak dlho, ako bude trvať Kristus a Jeho slovo.

St. Louis ed., 7:405-407.