Tesne mimo dosahu - 23. august

„Nehovorím to preto, že mám nedostatok; lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ F 4:11

Máme sklon myslieť si, že spokojnosť pochádza z toho, čo máme. Ak by som len mal viac peňazí, potom by som bol spokojný. Ak by som bol trochu múdrejší... Ak by som lepšie vyzeral... Ak by som bol trochu úspešnejší... Ak by som mal viac príležitostí slúžiť... Je to nekončiaca honba za niečím, čo nevieme dosiahnuť.

Apoštol Pavol povedal: „Naučil som sa, akékoľvek sú okolnosti, byť spokojný.“ (F 4:11, preklad z angl.)

Keď toto povedal, bol vo väzení. Jeho spokojnosť nepochádzala z teórie zo školy; bola zo školy života, školy ťažkých úderov. Zažil bolesť i potešenie, zdravie i chorobu, slabosť i silu, bohatstvo i chudobu. Pre niektorých bol hrdina, pre iných ničomník. A bol to človek, ktorý získal úplnú spokojnosť.

Je zaujímavé, že Pavol použil slovo „naučil“: „ja som sa naučil mať dosť na tom, čo mám.“ (F 4:11, preklad prof. Roháček) V pôvodine toto slovo zvykli používať pohania, keď chceli hovoriť o nejakom výnimočnom poznaní alebo zasvätení do nejakého tajomstva. Pavol hovoril: „Pozrite sa! Bol som slávnostne zasvätený. Našiel som skrytú pravdu. Našiel som tajomstvo spokojnosti.“

Aj slovo, ktoré Pavol použil pre „mať dosť“, je dôležité. Znamená sebestačný. V kontexte tejto epištoly hovorí o dostatku v Ježišovi Kristovi. Pavol vlastne hovoril: „Nezáleží na tom, kde som. Som spokojný.“ Všetko to bolo o jeho vzťahu s Bohom.

Naša spokojnosť nevychádza z toho, čo máme; pochádza zo vzťahu s Ježišom Kristom.

https://www.harvest.org

Stráž proti nenásytnosti - 22. august

„Nikto nemôže slúžiť dvom pánom… Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“

(Mt 6:24)

Povedz mi, čo si myslíš o peniazoch, a ja ti poviem, čo si myslíš o Bohu, pretože tieto dve veci sú v tesnom spojení. Ľudské srdce je bližšie k svojej peňaženke než k čomukoľvek inému. Je ohromujúci fakt, že posledných pár rokov ľudia minuli desaťkrát viac na luxusné veci a veci, ktoré nie sú podstatné v porovnaní s tým, koľko minuli na dobročinné a náboženské účely. Toto je komentár k našej plytkej a umelej náboženskej viere.

Zatiaľ čo nás Biblia varuje pred nenásytnosťou a sebectvom, povzbudzuje nás ku skromnosti a šetrnosti. Dokonca Ježiš povedal Svojim učeníkom, potom čo nasýtil zástupy: „Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar.“ Hoci náš Pán mal moc tvoriť, On sám žil skromne a bez luxusu. John Wesley mal na peniaze trojvrstvovú filozofiu. Povedal: „Zarob všetko, čo môžeš; ušetri všetko, čo môžeš a daj všetko, čo môžeš.“ Väčšina z nás dostáva všetko, čo môže; míňa všetko, čo môže; požičiava všetko, čo môže a Bohu dáva v nedostatočnom množstve.

Modlitba dňa

Pane, daj mi štedré srdce, aby ostatní mohli poznať Tvoju lásku a súcit.

Billy Graham Evangelistic Association

Zázrak uzdravenia - 21. august

„Potom chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všelijaké choroby v ľude.“ Mt 4:23

Všimli ste si, že Ježiš neustále menil metódy, keď sa zázračne dotýkal a uzdravoval ľudí? Raz sa človeka dotkol On, inokedy sa chorý dotkol Jeho. Pri ďalšej príležitosti prehovoril a človek bol uzdravený. Jednou z mojich obľúbených ukážok uzdravujúcej sily je, keď k Ježišovi prišiel slepec, aby bol uzdravený. Ježiš napľul na zem, urobil zo slín blato a dal ho slepcovi na oči.

Ježiš a apoštoli menili spôsob, akým nadviazali kontakt i ako uzdravili, aby sa ľudia nemohli zamerať na spôsob, ale na miesto toho sa sústredili na Boha.

Stredom pozornosti nikdy nebol zázrak; stredom bol Ježiš. Ťažiskom bolo hlásanie Božieho slova. Počas toho, ako to robili, sa modlili za ľudí, ktorí boli potom uzdravení. Videli zázraky, ktoré urobila Božia ruka. Dokonca vyháňali z ľudí aj démonov. Ale toto nikdy nebolo to hlavné, na čo sústredili svoju energiu. Nikto nikdy nebol opísaný tak, že má sám osebe službu uzdravovania.

Boh môže aj uzdravuje, a verím, že by sme Ho mali žiadať o uzdravenie, keď sme chorí. Verím v uzdravenie, ale tiež verím, že Boh určuje, kedy, kde a koho uzdraví. Uzdravuje, keď chce On uzdraviť. Je to úplne na Ňom.

Keď Boh určitým spôsobom pracuje, je v našej prirodzenosti niečo, čo nás vedie, aby sme sa k tomu chceli prikloniť. Boh menil svoje metódy, aby ľudia nevenovali pozornosť im, ale Jemu samému. Nepotrebujeme uzdravenie, ale samotného Liečiteľa.

https://www.harvest.org

Dostatočný, aby zachránil - 20. august

„Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec môže byť cestou k smrti.“

(Pr 14:12)

Línia ľudských myšlienok, ktoré sa zdajú správne mnohým ľuďom, je idea sebazáchrany. Človek si myslí, že musí pracovať na spravodlivosti, aby sa zachránil. Koniec koncov, bol to človek, kto zhrešil a ako sa hovorí: „Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.“ Avšak väčšia pravda ako je táto, vyplýva z Biblie – pravda, že Boh pomáha tým, ktorí si sami pomôcť nevedia. Sami sa nedokážeme zachrániť. Je vznešené byť čestným, ak môžeme. Je obdivuhodné byť úprimným, dobrotivým a súcitným. Zdalo by sa, že tieto vlastnosti by na záchranu našich duší stačili. Biblia však vraví, že hoci sa táto cesta zdá správnou, je nesprávna.

Modlitba dňa

Otče, viem, že moje pokusy žiť dobrý život sú nič v porovnaní s mojím milovaným Spasiteľom, Ježišom Kristom, ale kvôli Nemu k Tebe môžem pristúpiť, lebo viem, že On ma vykúpil.

Billy Graham Evangelistic Association

Poznaj svojho protivníka - 19. august

„Ak som odpustil niečo, odpustil som kvôli vám pred tvárou Kristovou, aby nás neoklamal satan; veď dobre poznáme jeho úmysly.“ 2K 2:10-11

C. S. Lewis povedal: „Sú dve protichodné, ale rovnako veľké chyby, do ktorých môže naše pokolenie upadnúť, ktoré sa týkajú diablov. Jednou je neveriť, že existujú. Druhou je veriť a mať o nich priveľký a nezdravý záujem. Oba omyly ich rovnako tešia.“

Počas občianskej vojny sa vo vojskách Únie rozšírila paranoja o generálovi Robertovi E. Leeovi, akoby mal nadľudskú schopnosť vykonať čokoľvek i napriek malému počtu vojakov. Nahnevaný generál Ulysses S. Grant povedal svojim: „Mám po krk rečí o Bobbym Leeovi. Ste schopní si myslieť, že sa chystá urobiť dvojité salto a pristáť v našom tyle. Prestaňte rozmýšľať nad tým, čo sa vám chystá spraviť, ale premýšľajte, čo vy urobíte jemu.“

Musíme sa prestať obávať, čo urobí diabol, nech sa on strachuje, čo ďalšie spravíme my v moci a riadení Ježiša Krista.

V duchovnom boji, v ktorom sme zapojení, máme značnú výhodu. Vieme, že náš protivník postupuje podľa relatívne predvídateľných vzorcov. Používa tie isté triky, tie isté manévre a tie isté finty generáciu po generácii.

Keď sa venujete súťaživým športom, ako tenis, snažíte sa odhadnúť svojho protivníka. Ak viem, že je slabý v zadnej časti ihriska, potom hádajte, kam sa pokúsim umiestniť každé podanie? Do zadnej časti.

Rovnako sa môžeme pozrieť na nášho protivníka a vedieť, že má určitú taktiku, ktorú znovu a znovu používa. Väčšinou nás pokúša v oblasti našej mysle, pretože vie, že myšlienka určite povedie k činu. Tu potrebujeme vyznačiť hranice.

https://www.harvest.org

Zmenený zvnútra - 18. august

„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im:  Pokoj vám!“ J 20:19

Ovocie viery je pokoj – nielen pokoj, v ktorom žije človek navonok, ale aj ten pokoj, ktorý spomína Pavol v Liste Filipanom, keď hovorí v 4:7, že pokoj Boží prevyšuje každý rozum. A kdekoľvek sa vyskytuje tento pokoj nemal by byť a ani nemôže byť posudzovaný rozumom. Chceme to vidieť v evanjeliu. Po prvé,  učeníci sedia zamknutí a náramne sa boja Židov. Možno neodídu a nezabijú ich. Navonok sú v pokoji a nikto im neubližuje, ale vo vnútri je ich srdce nervózne a nemá ani pokoj ani pohodu. Pán vstupuje do ich strachu a úzkosti, upokojuje srdce a potešuje ich, aby sa viac nebáli –nezbavuje ich strachu tým, že odstráni nebezpečenstvo, ale upokojuje srdce, aby sa nebezpečenstva nebálo. Pretože Kristus neodstraňuje alebo nemení hnev Židov. Hnevajú sa a vyčíňajú ako vždy. Navonok ostáva všetko ako bolo. Avšak zmena nastala v srdciach učeníkov. Dostávajú takú odvahu a potešenie, že hovoria: „Videli sme Pána.“ Takýmto spôsobom Boh upokojil ich srdce, aby boli pevne veriaci a odvážni. Kvôli tomu sa už viac neobávajú náruživých Židov. Toto je pravý pokoj, ktorý skutočne upokojuje srdce a tíši ho – nie len v čase,  keď nás nepostretlo žiadne nešťastie, ale uprostred nešťastia, keď pred svojimi očami nemáme nič iné, len konflikt. A toto je rozdiel medzi svetským a duchovným pokojom. Svetský pokoj nastáva vtedy, keď je očividné zlo, ktoré spôsobuje konflikt, odstránené. Napr. keď nepriatelia obliehajú mesto, vzniká konflikt. Akonáhle však nepriatelia odídu, nastáva znova pokoj. To isté sa deje pri chudobe a chorobe. Kým ťa ťažia, nemáš pokoj; akonáhle však pominú a ty už nie si nešťastný, zrazu si vychutnávaš vonkajší pokoj a ticho. Ale tí, ktorí podstupujú vonkajšie zmeny, nie sú zmenení vo vnútri. Ostávajú zúfalí bez ohľadu na to, či zjavné nešťastie prítomné je alebo nie je – jediný rozdiel je, že ak prežívajú nešťastie, cítia svoje zúfalstvo a sú vystrašení. Ale kresťanský či duchovný pokoj mení okolité veci. Navonok nešťastie pretrváva – napr. nepriatelia, choroba, chudoba, hriech, diabol a smrť ostávajú prítomné, nezastavia sa a pokračujú v obliehaní – vo vnútri je však pokoj, sila a utešené srdce, takže srdce sa neobáva žiadneho nešťastia, preto sa stáva dokonca odvážnejšie a radostnejšie keď je nešťastie prítomné než keď absentuje. Preto je kresťanský pokoj taký druh pokoja, ktorý prevyšuje rozum a všetky zmysly. Pretože rozum nedokáže pochopiť iný pokoj ako je svetský a vonkajší pokoj. Nedokáže totiž pochopiť alebo poddať sa pokoju, ktorý existuje aj počas prítomnosti zla, ignoruje fakt ako človeka upokojiť a utešiť v čase nešťastia. Preto si rozum myslí, že zlo a pokoj nemôžu vzájomne existovať. Keď však prichádza Duch, zanecháva zjavné ťažkosti na svojom mieste, ale posilňuje človeka a mení bojazlivé srdce na nebojácne, mení nervozitu na odvahu, premieňa nepokojné svedomie na pokojné a tiché. Taký človek je smelý, odvážny a radostný zatiaľčo zvyšok sveta je vydesený.

St. Louis ed., 11:726-728.