Ako sa staneme známymi Bohu - 23. máj

„Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote.“ Lk 2,21

Dobrý Bože, aká bohatá a mocná je viera! Mení človeka na boha, pre ktorého nič nie je nemožné, ako hovorí Kristus: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9:23). Aj Žalm 82:6 hovorí: „Bohovia ste, všetci ste synovia Najvyššieho.“ Oprávnene Ho dnes voláme menom Ježiš, čo v preklade znamená „Spasiteľ“. Veď spasiteľom nazývame niekoho, kto pomáha, vyslobodzuje a zachraňuje; niekoho, kto je každému veľmi prospešný. Takého človeka označuje hebrejčina ako „Ježiš“ alebo „Jošua“. To povedal vo sne aj anjel Jozefovi: „Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov“ (Mt 1:21). Sám anjel mu vysvetlil, prečo sa volá Spasiteľ, Ježiš, totiž preto, že je spasením a požehnaním pre svoj ľud. Teraz sme počuli, ako sa to vierou stane: Kristus dáva viere všetky svoje spravodlivé práva a zákonne nároky, ktoré má nad hriechom, smrťou a zákonom, a robí tak vieru spravodlivou, slobodnou a spasenou. Tak ako obriezka znamená našu vieru, tak pomenovanie deťmi znamená, že dostávame meno a vierou sa stávame známymi Bohu. Lebo všetci tí, ktorí nepoznajú Boha, sú Bohu neznámi, ako hovorí Žalm 1:6: „Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.“ A Matúš 25:12: „Veru vám hovorím, nepoznám vás!“ Lebo čo je naše meno? Nepochybne, tak ako nám Kristus dáva všetko, čo má, dáva nám aj svoje meno. To po Ňom sa všetci voláme kresťanmi; po Ňom sa všetci nazývame Božími deťmi; po Ňom sa všetci voláme Ježiš; po Ňom nás všetkých nazýva spasiteľmi. A tak, ako sa volá On, nazýva aj nás, ako píše sv. Pavol: „Lebo v nádeji sme boli spasení“ (Rim 8:24); lebo ste Ježiš alebo spasitelia. Vedz, že to je dôvod, prečo hodnosť a česť kresťana nič neobmedzuje. Prekypujúce bohatstvo Jeho dobroty, ktorú na nás vylieva, spôsobuje, že sa naše srdcia stávajú slobodnými, radostnými, pokojnými a nie sú ustráchané, takže môžu ochotne a s radosťou dodržiavať zákon. Amen.

St. Louis ed., 11:293-295.

Dokonalý pokoj - 22. máj

Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam...“ Jn 14:27

Ježiš povedal: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“ Kde začína tvorenie pokoja? Ako sa môžeme stať mierotvorcami? Môžeme v sebe nájsť vnútorný pokoj? Freud hovorí, že pokoj je len mentálny postoj. Odhoďme svoje fóbie, zbavme sa svojich neuróz a „bingo“ – zakúsime vyhľadávaný a vytúžený pokoj. Vážim si psychológiu pre to, čo dokáže. Nepochybne mnohým pomohla. Určite to však nie je uspokojivá náhrada za Boží pokoj. Ak psychológia nebude počítať s Bohom, napokon uvidíme, ako sa psychológovia liečia navzájom. Pokiaľ nemáme pokoj s Bohom, nemôžeme hovoriť o pokoji. Biblia hovorí: „On je náš pokoj.“

Modlitba dňa

Balzam Tvojho pokoja mi zaplavuje dušu a ja Ťa pokorne chválim, všemohúci Bože.

Billy Graham Evangelistic Association

Boj s mečom - 21. máj

„Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie.“ Ef 6,17

Počul som príbeh o mužovi, ktorý išiel za doktorom, pretože mal obidve uši popálené. Doktor povedal: „Och! Nikdy predtým som nevidel nič také! Čo sa vám stalo?“

Muž odpovedal: „Pán doktor, keď som žehlil, neuvedomil som si, že mám telefón položený pri žehličke. Niekto mi potom zavolal a ja som zdvihol žehličku namiesto telefónu.“

„To je hrozné!“ povedal doktor. „A ako ste si popálil to druhé ucho?“

„No, volali druhýkrát.“

Existujú prirodzené reflexy a podmienené reflexy. Napríklad, keď sa dotkneš žeravej žehličky a tvoja ruka sa ihneď stiahne, to je prirodzený reflex. Ten podmienený je zasa taký, že sa napríklad naučíš šoférovať auto. Najprv keď sa to učíš, je veľa vecí, ktoré si musíš zapamätať; naštartovať, pozrieť sa dozadu, nahodiť smerovku. No po istom čase už viac nemusíš premýšľať nad tými vecami, lebo ich už robíš automaticky.

Chcel by som si vytvoriť podmienený reflex duchovného života. V Liste Efezským, v 6. kapitole, poslednou zbraňou, ktorú Pavol spomína, je meč Ducha, ktorým je Slovo Božie. Môžeš mať všetko brnenie na sebe, no keď nemáš meč, nepriateľ ťa skolí. Musíme sa naučiť, ako používať meč Ducha.

V akom stave je tvoj meč? Je vyčistený každodenným študovaním Biblie a obrúsený skúsenosťami skrze poslušnosť voči Slovu? Alebo je zaprášený a zhrdzavený neposlušnosťou?

Ak zanedbáš Bibliu, tvoj duchovný život bude nepripravený čeliť bojom. Potrebuješ Božie slovo vo svojom živote.

https://www.harvest.org

Judášova mentalita - 20. máj

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval a v nevinnosti som si ruky umýval...“ (Ž 73,13)

Keď Asáf hovorí: „... nadarmo som si srdce čisté zachoval,“ v skutočnosti hovorí: „Nič som tým, že dôverujem Bohu nezískal.“ Prečo by mal človek Boha počúvať a slúžiť Mu, keď nič z toho nemá?

Judášovo zmýšľanie je tu výrazne zjavené. Je pripravený nasledovať Boha, modliť sa, vyznávať Ho, kým z toho niečo má. Niečo významné, niečo viditeľné, niečo, čo sa dá cítiť, nejako zaregistrovať. Lebo ak nie, tak načo je Boh, keď sa môžem mať vo svete rovnako dobre aj bez Neho? Pri takomto rozmýšľaní už však Boh nie je Bohom. Vtedy človek nehľadá Boha, ale len to, čo Boh môže dať. V centre sú dary namiesto Darcu. Najhoršie na tom je, že v tom, čo práve píšem, vidím aj seba. Zvlášť, keď sa pozriem na niektoré skúšky, ťažkosti a pády vo svojom živote na situácie, ktoré u mňa jasne odhalili judášske zmýšľanie.

O týchto veciach je dôležité rozprávať. Zvlášť v dnešnej v Európe, ktorú stále viac ovplyvňuje hodnotiaci systém inšpirovaný satanom. Ten nás ťahá k životnému štýlu, ktorý smeruje od Boha. Tu ti musím povedať niečo, na čo by som najradšej zabudol, ale čo sa mi stalo v čase, keď môj život bol ťažký a ťažkosti len pribúdali, aj napriek tomu, že som skutočne kričal k Bohu. Zdalo sa mi, že pomoci niet.

V skutočnosti mi bolo horšie. Bol som v beznádeji, sklamaný a nahnevaný na Boha a zdalo sa mi, že bez ohľadu na to, či sa modlím, sa moja situácia nemení. Na dôvažok musím povedať, že môj Boh nie je príliš zhovorčivý. Rýchlu a jasnú odpoveď od Neho veľmi často nedostanem. Keď stretnem ľudí, ktorých Boh stále len rozpráva a ktorí robia dojem, že Boh im dokonca hovorí aj akú zubnú kefku si majú kúpiť, začínam pochybovať, či máme toho istého Boha. Môj Boh sa často skrýva. Musím načúvať a byť ticho, inak strácam kontakt. Len zriedka Boh ku mne priamo hovorí. A keď to už robí, bol by som radšej keby prestal, pretože to, čo hovorí, moje sebecké vnútro nechce počuť. Ako keď som sa mesiace modlil a nič sa nezlepšovalo. Prišla beznádej, lebo som si myslel, že nie som hodný Božej pomoci. Padol som tak hlboko, že už som ani nevedel usporiadať svoje myšlienky k modlitbe. Nemal som slová. Bol som na dne. A diabol mi šepkal: „Keby bol Boh dobrý a ty by si bol Jeho dieťaťom, myslíš si, že by ti bolo takto?“ Ako som sa zameriaval sám na seba, v tej vlastnej zaslepenosti, bola mi viera, že Boh je dobrý, ukradnutá a stratil som dôveru v modlitbu. Vtedy nastáva v živote zmätok a vládne v ňom zatrpknutosť.

V tej svojej zatrpknutosti som volal: „Nemá žiaden zmysel na Teba volať! Čo mám z toho, že v teba verím? Na čo sa modliť, keď nepomáhaš?“

A vtedy som pochopil. Vedel som, že je to Jeho odpoveď. Nuž, načo by si veril, Judáš, keď nič z toho nemáš? Ty nehľadáš mňa, ale to, čo ti môžem dať. Nechceš ma nasledovať, keď to niečo stojí. Nechce sa ti vziať kríž a ísť za mnou!

Bol som odhalený. Bol som ako Judáš. Chápal som, že na zemi niet horšieho, ako som ja. Ako dobre, že ľudia nevideli, aký neduchovný som. Nemôžem byť predsa Božím dieťaťom, keď sa zamestnávam len vlastným dobrom. Tu mi prišiel na pomoc Ásáf. Boží muž, ktorý spieval a hral Dávidovi, a ktorý hovoril o tom, ako bol na ceste smerom od Boha, lebo sa zamestnával vonkajšími okolnosťami vlastnej bolesti. Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo. (Ž 73,12) Hovorí o tom tak, akoby bezpečie, v ktorom si prebývajú hriešnici, malo trvať večne. Ale nie je to pravda. Nakoniec Ásáf hovorí: „Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily, kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec.“

Ásáf všetko pochopil, keď vstúpil do svätyne, na miesto, kde Boh stretáva človeka a zjavuje sa mu. To ma upozornilo, že mám hľadať v svätyni Slova, tam je odpoveď. A tak ako Ásáfove, aj moje oči, sa otvorili.

Perspektívu večnosti Ásáf získal späť. Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri, hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá. Moje srdce je plné trpkosti a celé vnútro doráňané. (Ž 73,21-22)

A predstavte si, Ásáf, Božie dieťa, ktorý sa pred Bohom správal ako zvieratá, je aj napriek tomu vítaný v Božom kráľovstve, aby mu boli opäť otvorené oči a získal späť nádej a zmysel života. A to som dostal späť aj ja. Za svoje judášske postoje a zameranie na seba som si zaslúžil odmietnutie. Ale Boh mi nanovo otvoril svoje Slovo a dal mi perspektívu večnosti. Preto je svedectvo Ásáfa aj mojím svedectvom. Spolu s Ásáfom svojmu milostivému, dobrému, všemocnému Bohu hovorím: „Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.“ (Ž 73,23-24)15

Božie slovo je svätyňou, v ktorej sa nám Boh zjavuje a ponúka odpustenie, spásu a večný život. Zachraňuje nás od Judášovho zmýšľania. Každodenne vstupujme do tej svätyne, aby sme viac mysleli na cieľ cesty, než na to, v akom vagóne sedíme.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Prečo obriezka? - 19. máj

„Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote.“ Lk 2:21

Prečo Boh neprikázal obrezať prst, dlaň, chodidlo, ucho, oko alebo niečo iné? Vybral si takú časť tela, ktorá nemá v každodennom živote človeka žiadny význam a bola stvorená Bohom na plodenie potomstva. Ak by malo byť odťaté to, čo je zlé, bolo by správne odťať ako prvú ruku alebo jazyk, lebo všetky zlé skutky medzi ľuďmi robia jazyky a ruky. Niektorí vravia, že Boh takto nariadil obriezku, pretože hriešna žiadostivosť sa najviac prejavuje v tejto časti tela, čo je aj dôvod, prečo tu zakúsili Adam a Eva neposlušnosť tela a pokúšali sa zakryť svoju hanbu. To všetko je pravda, ale vidíme tu aj predznamenané, čo stále hovoríme: Boh nezavrhuje, ani nezachraňuje človeka kvôli skutkom, ale skutky kvôli človeku. To je dôvod, prečo našu nedostatočnosť nezapríčiňujú skutky, ale naša prirodzenosť: naša osobnosť, povaha i celá naša bytosť sú skazené v Adamovom páde. Preto žiaden náš skutok nemôže byť dobrý, kým sa nepremení a neobnoví naša prirodzenosť a celá bytosť. Strom nie je dobrý; preto je ovocie zlé. Preto Boh obriezkou všetkých učil, že nikto sa nemôže stať dobrým na základe skutkov alebo zákona a všetky skutky a námaha, aby sme sa stali sa dobrými alebo spasenými, sú márne, kým sa neobnoví prirodzenosť a človek. Pozri, ak by nariadil obrezať ruku alebo jazyk, bolo by to znakom, že chyba sa dá napraviť slovami alebo skutkami; že sa Mu páči prirodzenosť a osoba a nenávidí len slová a skutky. Ale že si vyberá úd, ktorý nemá žiadnu inú úlohu ako to, že prostredníctvom neho vzniká nová bytosť, tým jasne ukazuje, že celá bytosť je vinná; že jej zrod i pôvod sú skazené a hriešne. To je pôvodný hriech alebo prirodzený hriech alebo osobný hriech – ten skutočne hlavný hriech. Ak by tento hriech neexistoval, nebol by ani žiadny konkrétny hriech. Tento hriech nepozostáva zo skutkov ako akýkoľvek iný hriech. Naopak, on je, žije v každom hriechu a spôsobuje všetky hriechy; je to základný hriech. Nehreší len hodinu alebo určitý čas, ale kdekoľvek je človek a akokoľvek dlho žije, je tam prítomný aj tento hriech. Boh hľadí len na tento prirodzený hriech. Nemôže ho odstrániť žiaden zákon ani trest, ani keby existovalo tisíc pekiel. Musí ho vymiesť Božia milosť, keďže ona očisťuje a obnovuje prirodzenosť. Zákon len ukazuje hriech a učí nás ho poznať, ale nemôže nám pomôcť zbaviť sa hriechu. Iba predchádza tomu, aby ruka alebo iná časť tela urobila to, čo je hriešne, no nevie zabrániť, aby bola osoba a prirodzenosť hriešna. Lebo tie od narodenia predchádzajú zákon; sú hriešne ešte skôr, ako im zákon zakáže hrešiť. Tak ako nikto nemá v svojej moci narodiť sa a dostať pozemský život, tak isto nikto nemá v moci byť bez hriechu, ani zbaviť sa ho. Náš Stvoriteľ sám ho musí odstrániť. To je dôvod, prečo nám Boh najprv dáva zákon, cez ktorý človek spozná tento svoj hriech a začne túžiť po milosti; následne nám dáva evanjelium a pomáha nám.

St. Louis ed., 11:286 – 287.

Tajomstvo Božej lásky - 18. máj

Miloval som ťa večnou láskou...“ Jer 31:3

Žiadna ľudská skúsenosť nemôže v plnosti odhaliť Božiu spravodlivosť, ktorú počala Jeho večná láska. Tajomstvo Božej lásky sa nedá pochopiť ani vysvetliť. Podobne ako tajomstvo slnečného tepla a svetla. Nedokážeme ich zmerať či objasniť, a predsa by sme bez nich nemohli žiť. Keď Pavol písal o tajomstve úplnej spravodlivosti, povedal: „Ale hovoríme múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu... ale, ako je napísané: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú“ (1K 2:7, 9). Je úžasné, čo v nás Boh už vykonal. Jeho práca však len začala. Pre všetky svoje deti má úžasnú, napínavú a vzrušujúcu budúcnosť.

Modlitba dňa

Moja obmedzená myseľ nemôže uchopiť všetko, čo máš uchované pre tých, ktorí Ťa milujú, no to mi nevezme radosť a očakávanie na to, čo všetko Tvoja láska pripravila pre večnosť.

Billy Graham Evangelistic Association