Meno - 25. marec

„Lebo zachráni chudobného, ktorý volá, i biedneho, aj toho, komu nikto nepomáha. Nad slabým a biednym zľutuje sa a zachraňuje duše chudobných. Od útlaku a násilia im vykúpi život; ich krv je vzácna v Jeho očiach. Nech žije a nech mu dajú sábskeho zlata, nech sa vždy modlia zaň a nech ho celý život žehnajú! Nech je nadbytok obilia v krajine, nech sa vlní na štíte vrchov; ovocie jeho nech je ako Libanon a mešťania nech kvitnú ako tráva zeme. Nech jeho meno trvá naveky a nech ono rastie pod slnkom. Nech sa ním žehnajú všetky národy a nech ho blahoslavia! Požehnaný Boh, Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám robí divy! Nech je naveky požehnané Jeho slávne meno a nech Jeho sláva naplňuje celú zem! Amen. Amen.“ (Ž 72:12-19)

Pri inaugurácií izraelského kráľa Izraeliti ponúkli modlitbu podobnú Žalmu 72. Táto modlitba nebola len uznaním kráľa, ale taktiež vyjadrením súboru očakávaní a kritérií pre ich vodcu. Kráľ bol vnímaný ako prostriedok, skrze ktorý príde na Boží ľud požehnanie a očakávalo sa od neho, že bude dodržiavať božské normy práva a spravodlivosti. To, že očakávali od kráľa súcit a vyslobodenie pre slabých, nebolo naivné alebo túžobné prianie, ale nádej zakorenená v charaktere Toho, ktorý ho pomazal. Boh Izraela je prirodzene záchranca a pomocník bezmocného, taký musí byť teda aj kráľ. Modlitby o trvanie kráľovho mena boli založené na tejto očakávanej nádeji, že kráľ splní svoj záväzok voči slabým, čiže modlitby za neho znamenali bezpečnosť a šťastie pre všetkých.

Odvtedy až doteraz nebol žiaden kráľ alebo vodca schopný splniť tieto božské normy. Mnohí dnes stratili vieru v našich vodcov a nedôverujú žiadnemu, zatiaľ čo iní obetujú svoj život a peniaze propagovaniu toho či onoho mena ako toho, ktorý nás konečne zachráni. Ako nasledovníci Krista môžeme vedieť, že Boh nám dal Toho, v mene ktorého núdzni, biedni a bezmocní skutočne nájdu vyslobodenie. Vieme, že v Kristovi máme kráľa, ktorý sa nielen zaoberá našimi potrebami a utrpením, ale súcitne sa s nimi stotožňuje. Môžeme vedieť, že v Kristovi modlitby za rast Jeho mena a vlády znamenajú pokoj a požehnanie pre všetkých. Vieš, že Kráľ sa skutočne stará o teba a všetky tvoje potreby? Voláš Jeho meno?

Modlitba

Všemohúci Bože, chválime Ťa, že Tvoj Syn je kráľom, po ktorom sme všetci túžili a potrebovali Ho, že Jeho súcit ďaleko prevyšuje všetko, čo sme kedy videli. Pomôž nám dôverovať Ti a poslúchať Ťa ako nášho spravodlivého kráľa a nech je navždy velebené Tvoje meno. V Kristovom mene. Amen.

Šampión - 24. marec

„Bože, keď si vychádzal pred svojím ľudom, keď si kráčal púšťou, Sela, triasla sa zem a nebo vydávalo rosu pred Bohom, pred Bohom Izraela chvel si Sinaj. Dedičstvo svoje pokropil si hojným dažďom, Bože, a umdlievajúce si upevňoval. Tvoje stádo býva v ňom, vo svojej dobrote si ho pripravil pre biednych, ó Bože. Pán vydal ohlas, veľký je zástup zvestovateľkýň víťazstva. Králi vojsk utekajú, utekajú a pani domu delí korisť. Či chcete ležať medzi košiarmi? Postriebrené sú krídla holubice, zo žltkastého zlata sú jej perute. Keď Všemohúci rozohnal tam kráľov, snežilo na Salmóne. Vrch Bášán je Božím vrchom, vrch Bášán je kopcovitý vrch. Vy, kopcovité vrchy, prečo hľadíte úkosom na vrch, čo Boh si zvolil za príbytok? Veru, tam bude večne tróniť Hospodin! Božích vozov je desaťtisíckrát tisíc; Pán prišiel do svätyne zo Sinaja. Vystúpil si na výsosť, odviedol si zajatcov, ľudí si prijal ako dar, ešte aj odbojných, aby si trónil, Hospodine, Bože.“ (Ž 68:8-19)

Žalm 68:8-19 je pieseň chvály Božej spasiteľskej moci. V tejto pasáži sú tri pohyby. Verše 8 – 11 opisujú Božiu moc vo vyslobodení Izraelského ľudu z ich otroctva v Egypte. Verše 12 – 15 potom opisujú Božiu moc v prítomnosti, keď chráni svoj ľud, zatiaľ čo žijú medzi svojimi nepriateľmi. Verše 16 – 19 sa napokon radujú z Božej moci, ktorá ich bezpečne privedie na Boží vrch.

Tieto tri pohyby opisujú život kresťana. Sme tí, ktorí boli vyvedení z otroctva hriechu a smrti, sme chránení na našej súčasnej ceste a dostali sme prísľub, že bezpečne dorazíme domov. Ako sú možné všetky tieto úžasné pravdy? Tieto výhody nám zabezpečil náš šampión.

Žalm 68:19 odkazuje na toho, ktorý vystúpil na výsosť a vyviedol zástup zajatcov. Podľa apoštola Pavla táto pasáž opisuje Ježiša Krista, obzvlášť víťazstvo skrze Jeho zmŕtvychvstanie (Ef 4:8).

V Liste Židom 12:2 čítame, že máme hľadieť na Ježiša, archegos našej viery. Hoci to bolo rôzne preložené ako „autora“ alebo „priekopníka“, najlepší preklad by bol „šampióna“. Inými slovami, Ježiš zápasil s hriechom a smrťou a vyhral! Bojoval za nás boj so smrťou a zaistil víťazstvo. Teraz môžeme spočinúť v Ňom, vediac, že tá istá moc, ktorá vzkriesila Ježiša z mŕtvych, pracuje teraz v nás (1K 6:14).

Našiel si sa dnes v úzkosti, možno vystrašený z toho, čo prinesie budúcnosť? Nech je pravda týchto veršov pripomienkou, že Božia moc je prítomná v tvojom živote skrze dielo nášho šampióna. Kvôli Nemu sme boli vyvedení z otroctva, sme každodenne chránení a skrze Jeho milosť bezpečne prídeme domov

Modlitba

Nebeský Otče, ďakujeme Ti za moc, ktorá je prítomná v našich životoch kvôli nášmu šampiónovi, Kristu Ježišovi, a prosíme Ťa, aby si nás dnes vybavil odvahou a radosťou kvôli Tomu, ktorý vystúpil na výsosť. V Kristovom mene. Amen.

Predpoklad ďakovania - 23. marec

„Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy.“ 2K 4:17

Aby sme ďakovali, musíme si ako kresťania uvedomiť, že Boh má pod kontrolou všetky okolnosti, ktoré obklopujú náš život, dobré aj zlé.

V 2K 4:17-18 počujeme: „Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“

Apoštol Pavol tiež v R 8:38-39 napísal: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Boh ťa miluje a vždy Mu ide o tvoje večné dobro. Boh je múdrejší ako my. A ak nám povie, aby sme niečo nerobili, má na to dobrý dôvod.

No diabol nechce, aby si tomu veril. Bude ti šepkať do ucha: „Boh ťa nenávidí. Chce zruinovať tvoj život. Všetky tie pravidlá v Biblii sú len na to, aby si mal mizerný život. Vy kresťania slúžite tyranskému Bohu, ktorý vám nedopraje žiadnu zábavu.“

To je kopa nezmyslov. Ja som žil ďaleko od Krista. Vyskúšal som tú takzvanú zábavu, čo svet ponúka, a vôbec to nebola zábava. Taktiež som zistil, že život s Kristom je zmysluplný a naplnený.

Musíme si uvedomiť, že Boh nás miluje a vždy hľadá naše večné dobro, aj keď je to, čím v súčasnosti prechádzame, ťažké.

https://www.harvest.org

Opustený - 22. marec

 „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť. Ty však tróniš ako svätý, Ty, chvála Izraela. V Teba dúfali naši otcovia, dúfali, a Ty si ich zachraňoval. K Tebe volávali a vyslobodzoval si ich, v Teba dúfali a nebývali zahanbení. Ja som však červ, a nie človek, potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý. Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou: Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie! Veď Ty si ma vyviedol zo života matky, dal si mi nádej na matkiných prsiach. Odkázaný som na Teba už od života matky, od lona matky mojej Ty si Boh môj! Nebuď mi ďaleký, blízko je súženie, a pomocníka niet.

Len pred Ním sa budú skláňať všetci, čo spia v zemi, pred Ním sa pokorí každý, kto zostupuje do prachu a nemôže si dušu živú zachovať. Potomstvo bude slúžiť Jemu, o Pánovi sa bude rozprávať budúcemu pokoleniu a hlásať budú Jeho spravodlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že On to učinil.“ (Ž 22:2-12, 30-32)

Žalm 22 je prvý zo skupiny žalmov, ktoré opisujú niečie utrpenie, ktoré sa zdá byť ozvenou Izaiášovej správy o Pánovom trpiacom služobníkovi. Prvá veta tohto žalmu je pravdepodobne známa, pretože tieto presné slová vykríkol Ježiš na kríži. Napriek tomu tento žalm bol napísaný Dávidom, mnoho generácií pred tým. Akékoľvek vlastné utrpenie opisoval Dávid, taktiež prorocky opísal vykupiteľské utrpenie Krista na kríži o tisíce rokov neskôr.

Ježiš mnohokrát počas svojho života čítal tento žalm počas uctievania v chráme. Nie pochýb o tom, že si ho zapamätal, pretože si na neho ľahko spomenul, keď bol na kríži.

Keďže vedel, čomu bude čeliť, mohol Ježiš stráviť svoj život v strachu a hrôze. Namiesto toho sa, podobne ako Dávid pred Ním, držal toho, čo vedel, že je pravdou – Boh je svätý, Boh je Jeho Bohom a Bohu môže dôverovať po celý svoj život. A na základe týchto právd potom Dávid apeluje na Boha, aby zostal blízko k nemu. Ježiš však vedel, že najväčšie utrpenie, ktorému bude čeliť, bude Božie opustenie, aby Boh nikdy neopustil svoj ľud.

Žalm končí chválou a na konci poznámkou triumfu: „On to učinil.“ Ježiš vytrval do konca, niesol naše hriechy a zaistil naše zmierenie s Bohom. Mesiášska povaha žalmu sa stáva jasná, keď Dávid vyhlasuje, že minulé pokolenia, ktoré zomreli, ako aj budúce generácie, ktoré sa ešte nenarodili, budú vedieť, že Jeho Boh je Bohom, ktorý zachraňuje svoj ľud od utrpenia. Napokon, pretože Ježiš bol skutočne dokonale opustený Bohom (pre nás!), môžeme si byť istí, že my nikdy nebudeme opustení, aj keď sa v našom utrpení zdá, že Boh je ďaleko alebo mlčí, keď k Nemu voláme.

Modlitba

Milostivý Bože, oslavujeme Ťa. Pretože Ježiš spoznal, čo znamená byť od Teba dokonale odlúčený, my to nikdy nebudeme musieť zažiť.  Posilňuj našu vieru, aby sme tomu skutočne verili, najmä ak si myslíme, že máme dôvody o tom pochybovať. V Kristovom mene. Amen.

Apel - 21. marec

„Ale Ty, Hospodine, Pane, nalož so mnou kvôli svojmu menu; vytrhni ma, lebo dobrá je Tvoja milosť! Lebo som úbohý a chudobný a srdce vo mne ranené. Zachodím ako tieň, keď nakláňa sa, preháňaný som ako kobylky. Kolená sa mi podlamujú od pôstu a telo bez oleja mi schudlo. Ja som im na posmech; vidia ma, potriasajú hlavou. Pomôž mi, Hospodine, Bože môj! Zachráň ma podľa svojej milosti; nech sa dozvedia, že to Tvoja ruka, že si to Ty urobil, Hospodine. Oni nech preklínajú – Ty však požehnávaj! Ak povstanú, nech sa zahanbia, a služobník Tvoj nech sa raduje. Nech si moji žalobníci oblečú potupu, do svojej hanby nech sa halia ako do plášťa. Ústami svojimi Hospodinovi budem veľmi ďakovať, uprostred mnohých chváliť Ho. Lebo chudobnému stojí po pravici, aby ho zachránil pred tými, čo ho súdia.“ (Ž 109:21-31)

V zlomenom svete žalmista apeluje na Boha, aby sa postaral o jeho falošných žalobcoch. Myšlienka tejto prosby („Nech si moji žalobníci oblečú potupu“) môže byť nepríjemná pre tých z nás, ktorí nie sú vystavení vojnovým neprávostiam, genocíde a obchodovaniu s ľuďmi, ako sú ostatní na celom svete. A napriek tomu sme sa my všetci niekedy rozhodli odplatiť zlým za zlé. Namiesto toho, aby žalmista reagoval na túto nespravodlivosť, prináša túto neprávosť pred Boha a apeluje na to, aby konal namiesto neho. Rozhodol sa dovoliť spravodlivému a svätému Bohu, aby naložil s tými, ktorí mu ublížili, namiesto toho aby sa im to pokúsil odplatiť sám. 

Ak by bol Boh iba milostivý, ale nie spravodlivý, nemali by sme kam ísť, keď sa proti nám niekto prehreší. Božia svätosť ale nebude trpieť neprávosť. Akokoľvek dobre to najprv znie, my tiež páchame neprávosti. Ak by neexistovala žiadna pomoc, aj my by sme boli súdení rovnako ako naši utláčatelia. Jediný dôvod, prečo sa žalmista (alebo my) môže obrátiť na Boha, je, že Kristus už apeloval za nás. Keď Kristus volal k Bohu na kríži, bol odmietnutý a odvrhnutý, pretože prevzal miesto hriešneho ľudstva. Teraz môžeme apelovať na Boha, pretože na nás pozerá skrze dokonalého Krista, ktorý sa prihovára za nás. 

Modlitba

Bože, náš Otče, chválime Ťa za to, že si poslal Krista, aby prikryl naše skutky nespravodlivosti voči Tebe, aby sme mohli mať vzťah s Tebou, ktorý si dokonale svätý. Ďakujeme Ti, že počuješ naše volania, keď nám bolo ublížené a načúvaš nám v súcite a milosrdenstve. Pomôž nám, aby sme naše prosby prinášali k Tebe, namiesto toho, aby sme sa snažili o vlastnú odplatu voči tým, ktorí sa proti nám prehrešili. V Kristovom mene. Amen.

Opovrhnutie - 20. marec

„Zachráň ma, Bože, lebo mi vody dosiahli až po hrdlo. Zaviazol som v hlbokom bahne, v ktorom niet sa kde postaviť; vošiel som do hlbokých vôd a prúd ma zaplavil. Ustal som od volania, hrdlo mi horí, oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha. Viac je tých, ktorí ma bez príčiny nenávidia, ako vlasov na mojej hlave; mnoho je mojich ničiteľov, mojich lživých nepriateľov; čo som neulúpil, musím nahradiť. Bože, Ty poznáš moju poblúdilosť, a moje viny nie sú skryté pred Tebou. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo v Teba dúfajú, Pane, Hospodine mocností! Nech sa nemusia pre mňa pýriť tí, čo Teba hľadajú, Bože Izraela! Lebo pre Teba znášam pohanenie, stud mi pokrýva tvár. Svojim bratom stal som sa cudzím, synom svojej matky cudzincom. Lebo horlenie za Tvoj dom ma strávilo, útržky Tvojich tupiteľov padli na mňa. Keď som plakal a postil sa, bolo mi to na potupu. Keď som vzal vrece na seba namiesto šiat, stal som sa im porekadlom. O mne rozprávajú tí, ktorí sedia v bráne, i piesne pijanov opojného nápoja.“ (Ž 69:2-13)

Dávid sa topí vo svojich problémoch (v. 2 – 4). Volá osamotený a v agónii. Jeho priatelia a rodina ho zavrhli (v. 9) a napadli ho jeho nepriatelia (v. 5). Jeho dobré meno je pod útokom. Zo šampióna, ktorého meno sa kedysi oslavovalo v uliciach, sa teraz vysmievajú v hostincoch (v. 13). Záchranca Izraela volá po záchrane a nepočuje žiadnu odpoveď (v. 4).

Bolesť, ktorú cítime, keď je napadnuté naše dobré meno, je jedinečne trýznivá. Bez ohľadu na to, či pochádzame z kultúry, ktorá si cení meno rodiny, alebo z kultúry individualizmu, kde sa každý snaží si spraviť meno sám za seba, toto meno je naše resumé. Ak je zničené, hrozí nám úplná kríza identity. Ako sme pokúšaní reagovať, keď je napadnutá naša reputácia? Zakryjeme naše chyby? Podľahneme zúfalstvu? Privedieme seba (a iných) do bláznovstva v márnej snahe o dokonalosť? Dávid je na inej ceste.

Dokonca aj vo svojej úzkosti Dávid nemyslí na seba. Nestará sa o svoju vlastnú česť. Horlí za dom Hospodinov. To je to, čo ho stravuje (v. 10). Úprimne priznáva svoje chyby a modlí sa, aby jeho vlastná hlúposť nehanobila Boha Izraela alebo tých, ktorí Jeho hľadajú (v. 6 – 7). O to prosí Dávid a odvážne sa spolieha na neochvejnú lásku a vernosť svojho spravodlivého a vševediaceho Pána (v. 14). Stručne povedané, nachádza seba samého v Božej reputácii.

O mnoho rokov neskôr, ten, ktorý je nazvaný Syn Dávidov, vstupuje do chrámu v Jeruzaleme počas sviatkov Paschy a vyháňa obchodníkov a peňazomencov. Jeho učeníci sa rozpomenuli, že je napísané: „Horlenie za Tvoj dom ma zožiera.“ (J 2:17) Táto konfrontácia spúšťa udalosti, ktoré vyvrcholia najväčšou stratou dôstojnosti, ktorú si možno predstaviť. Tvorca vesmíru, ponížený ako zločinec na kríži, sa modlil za svojich nepriateľov a ponúkol im všetky výhody svojho dobrého mena. V Ježišovi dedíme večnú reputáciu, ktorá nemôže byť poškvrnená.

Modlitba

Pane Ježiši Kriste, Syn Dávidov, Syn Boží, vyznávame, že sme sa príliš snažili vybudovať si pre seba dobré meno a primálo si vážili meno, ktoré si nám Ty dal. Ty, ktorého meno je nad každé meno, si sa stal nikým. Pokoril si sa, vzal si na seba podobu služobníka a zniesol násilné opovrhnutie tými, ktorým si ponúkol Svoje meno. Skrze konečnú výmenu si napísal Svoje meno na naše čelá a nezmazateľne napísal naše mená do Tvojej Knihy Života. Daj nám múdrosť a vieru, ktoré potrebujeme, aby sme pokorne prijali naše povýšenie. Nauč nás Duchom a Slovom, ako rásť do tohto mena a odrážať vlastnosti s ním spojené. Pre Tvoje kráľovstvo, skrze Tvoju moc, pre Tvoju slávu. Amen.