Vždy tu - 9. november

Veď On sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám;“ (Žid 13:5)

Pamätám si jeden z prvých okamihov, keď som bol nový vo viere a necítil som Božiu prítomnosť. Jedno ráno som vstal a jednoducho nemal ten skvelý pocit ako dovtedy. Tým, že som bol vo viere nováčik a že som Bibliu dobre nepoznal, pomyslel som si: „Myslím, že minulú noc ma Boh nechal. Čo sa stalo?“

Keď som o tom rozprával svojmu kamarátovi, ktorý bol tiež kresťan, povedal mi na to: „Prechádzaš skúškou.“

„Čo? Som na skúške?

„Nie, prechádzaš skúškou.“

„Čo je skúška?“

Kamarát mi to vysvetlil tak, že v živote sú obdobia, keď necítime Božiu prítomnosť, no Boh je stále pri nás. Po čase som si uvedomil, že Boh dovolí, aby sme prechádzali skúškami.

Napríklad, zajtra sa môžeš ísť prejsť a bude zamračené. Tak si povieš: „Včera tu slnko bolo. Dnes však slnko nevidím. Necítim jeho teplo. Tuším, že slnko muselo minulú noc odísť niekam preč.“

Nie, slnko neodišlo. Bolo len zastrené mrakmi. A ak tomu neveríš, tak potom skús ísť na pláž bez opaľovacieho krému. Keď sa vrátiš domov ako dozretá paradajka, uvedomíš si, že tam slnko bolo.

Rovnako robia niektorí ľudia nesprávne závery.  Keď necítia Boha, je preč. Zmizol. On je však tam, aj keď ho necítiš. V Liste Židom nám Biblia vraví: „Veď On sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám“ (Žid 13:5).

Práve počas týchto období musíme kráčať s vierou, nie s pocitmi, pretože Boh vo svojom Slove zasľúbil, že bude s nami. Presne takto vieme, že tu je.

https://www.harvest.org

Pozri na svoje potreby a na Jeho slovo a modli sa! - 8. november

„A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi stojaci modlia v synagógach a na uhloch ulíc, aby ich ľudia videli. Ameň vám hovorím, že tam majú svoju odplatu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.“  

Mt 6:5-6 (preklad prof. Roháček)

Spolu s dávaním almužien alebo konaním dobra je úlohou kresťana aj modlitba. Núdza tohto života vyžaduje, aby sme robili blížnemu dobre a starali sa o jeho potreby. Lebo preto žijeme na zemi s inými ľuďmi, aby sme slúžili a pomáhali ostatným. Rovnako tak, keďže sa denne ocitáme v rôznych nebezpečenstvách a úzkostiach, ktorým nevieme zabrániť, ani ich zmeniť, musíme stále volať k Bohu a hľadať pomoc pre seba aj iných. Ale presne tak, ako je opravdivé dávanie almužien v tomto svete zriedkavé... tak isto aj modlitba je vzácna činnosť, ktorú nekoná nik iný len kresťania, hoci ako tu poukazuje Kristus, vo svete a najmä medzi židmi bola bežná v synagógach i na všetkých rohoch ulíc; a vieme, že mnoho modlitieb prebieha v kostoloch, náboženských organizáciách, kláštoroch atď., kde sa ľudia týrajú vzdychaním a stonaním so spevom a úryvkami z Biblie. Teda svet je všade plný modlitieb. Modlenie nechýba, ale všetky tieto modlitby dokopy nie sú hodné ani haliera... No všetko visí na tom, či je modlitba úprimná a nie pokrytecká, ako doteraz boli ich aj naše modlitby. Preto tu Kristus začína učeníkov učiť, ako sa správne modliť a ukazuje, ako sa to má diať – totiž, že by sa nemali modliť verejne na uliciach, ale v skrytosti sami doma v svojej izbe. To znamená, že by mali predovšetkým odložiť falošný úmysel modliť sa kvôli dobrému menu, pocte alebo niečomu podobnému. To neznamená, že modliť sa na ulici alebo verejne je zakázané, veď kresťan nie je pripútaný na nejaké miesto a môže sa modliť všade – na ulici, na poli alebo v kostole – pokiaľ sa to nedeje kvôli ľuďom, teda sa tým nesleduje prospech či úcta... Je výborné, ak sa niekto chce modliť v súkromí, kde môže vyliať svoju modlitbu pred Bohom bez zábran slobodne a vyjadriť sa aj takými slovami a gestami, ktoré nemôže používať v prítomnosti iných. A hoci modliť sa môžeme v srdci bez slov a gest... mali by sme sa modliť aj nahlas, aj keď sme sami – napr. vyslovením požehnania alebo modlitby Pánovej, kréda alebo žalmov ráno, večer, pred jedlom a kedykoľvek máme čas –, aj keď sme sa s inými zhromaždili počúvať Božie slovo, ďakovať Mu a prosiť Ho o naše spoločné potreby, čo sa má a musí diať verejne... To druhé je vzácna modlitba a silná obrana pred diablom a jeho útokmi, pretože sa v nej v jednote zhromažďuje celé Kristovo kráľovstvo... Všetko, čo teraz existuje a pretrváva v duchovnej aj svetskej správe, chráni modlitba... Ale ak sa cítiš príliš biedny – keďže telo a krv musia vždy odporovať viere –, ako by si nebol dosť hodný alebo pripravený, alebo oduševnený, aby si sa modlil, alebo ak pochybuješ, že by ťa Boh mohol počuť, lebo si hriešnik, primkni sa k Božiemu slovu a povedz: „Hoci som hriešnik a nehodný, mám Boží príkaz, ktorý mi káže modliť sa, a Jeho sľub, že ma v svojej milosti chce vypočuť, nie preto, že by som bol toho hodný, ale pre Pána Krista.“ Takto sa môžeš zbaviť skľučujúcich myšlienok a pochybností a s radosťou pokľaknúť a prosiť. Namiesto toho, aby si uvažoval o tom, či si hodný, alebo nehodný, pozri na svoje potreby a na Jeho slovo, na ktoré sa ti kázal spoľahnúť.

St. Louis ed., 7:499-503.

Mysli! - 7. november

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.“ (Mk 12:30)

Boh sa dotýka všetkých oblastí nášho života. Dotýka sa našej mysle a premieňa nás jej obnovovaním. Boh nás volá, aby sme rozmýšľali: „Poďte, vyjasnime si to! — hovorí Hospodin“ (Iz 1:18). Písmo nám hovorí, aby sme neboli ako „kone a mulice, ktoré nemajú rozum“ (Ž 32:9). Kristus vyhlásil, že máme milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Máme sa báť Boha, milovať Krista a nenávidieť hriech. Strach, láska a nenávisť sú emócie. Dr. Leslie Weatherhead vo svojej kázni v chráme v Londýne povedal: „Čo je zlé na emóciách? Kresťanstvo je zamilované do Krista. Už ste niekedy videli zamilovaného človeka bez emócií?“

Modlitba dňa

Pane, nech ma napĺňa láska k Tebe. Nauč ma skutočne milovať.

Billy Graham Evangelistic Association

Cez údolie - 6. november

„Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“ (Ž 23:4)

Už si niekedy vo svojom živote prechádzal duchovnou púšťou? Možno to bol čas, keď ťa zrazu prepadli neočakávané okolnosti. Je možné, že to bol čas, keď sa ti dokonca zdalo, akoby ťa opustil sám Boh.

V Žalme 23 Dávid hovorí o tom, ako je Boh s nami aj vtedy, keď v našich životoch prechádzame temnými údoliami. „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“ (v. 4)

Dávidovi neboli nešťastia a ťažkosti neznáme. Bol to muž, ktorý vedel, čo znamená utrpenie. Vedel, čo znamenalo čeliť ťažkostiam. Paranoidný kráľ Saul naňho poľoval ako na divé zviera. Bolo to dokonca po tom, čo ho prorok Samuel pomazal za ďalšieho kráľa Izraela.

Keď nám Dávid prináša tieto a iné žalmy, ktoré napísal pod vedením Ducha Svätého, otvorene píše o svojich vlastných nedostatkoch, slabostiach a otázkach, ktorým v živote čelil. 23. žalm pochádza zo školy ťažkých úderov, od muža, ktorý vedel, aké to je potrebovať Božiu pomoc.

Môžeme však povedať: „Údolie? Nemám rád údolia, Pane. Dávam prednosť vrcholom hôr, jasné? Páči sa mi, keď slnko svieti a vtáčiky štebotajú. Páčia sa mi dobré časy. Nemám rád spory. Nechcem ťažkosti.“

Pán však hovorí: „Vidíš v diaľke ten vrchol hory? Cesta k nemu vedie cez údolie. Teraz so mnou prejdeš údolím.“

Všetci v živote prechádzame cez údolia, cez ťažké časy. Akékoľvek údolie to je, pamätaj si jedno: Nie si sám. To je veľké Božie zasľúbenie veriacemu.

https://www.harvest.org

Raduj sa z kríža - 5. november

„Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista,...“ (Gal 6:14)

Čo je slávne a nádherné na kríži? Veď to bol prostriedok mučenia a hanby. Prečo sa z neho teda Pavol tešil? Radoval sa z kríža, pretože sa na ňom odohral ten najnezištnejší čin, aký kedy vykonali ľudia alebo anjeli. Pavol videl viac ako len drsné neumelecké brvno, na ktorom ukrižovali Božieho Syna. Videl nádej sveta, videl Božiu lásku rozliatu v srdciach ľudí, videl koniec otroctva a života v hriechu pre tých, ktorí uverili. Osamelý muž, ktorý zomrel na kríži, urobil pre to, aby obnovil život človeka v harmónii s Bohom, s inými ľuďmi a so sebou samým, viac, ako by dokázal urobiť génius so všetkou pozemskou mocou. Mojím obmedzeným chápaním nedokážem úplne rozumieť záhade Kristovho vykúpenia. S určitosťou však viem, že ktokoľvek príde ku krížu s prostou vierou, jeho škvrny viny zmiznú a nájde pokoj s Bohom.

Modlitba dňa

Otče, túžim sa radovať z kríža podobne ako apoštol Pavol. Pomôž mi porozumieť tomu obrovskému významu, ktorý má kríž pre mňa ako veriaceho a pre všetkých, ktorí pri ňom pokľaknú.

Billy Graham Evangelistic Association

Dve gule - 4. november

Číňania majú veľa prísloví, ktoré obsahujú hlboké pravdy o živote. Jedno príslovie rozpráva o dvoch guliach, ktoré boli úplne rovnaké.

Bol medzi nimi však podstatný rozdiel.

Jedna bola čisto zo zlata, kým tá druhá mala na sebe zo zlata len tenkú vrstvu. Ležali na polici a neboli nijako chránené.

Pozlátená guľa sa úzkostlivo bála a snažila sa udržať v pokoji, aby sa tá pekná vrstva zlata nezničila a neukázalo sa, čo je vo vnútri.

Druhá guľa bola v pohode. Nebála sa pádov, nebála sa nárazov. Prvú guľu to tak znervózňovalo, že vykríkla: „Dávaj pozor a negúľaj sa tu kadetade. Veď si ošúchaš zo seba tú krásu.“ „Akú krásu zo seba zošúcham?“ spýtala sa zlatá guľa prekvapene.

Nezamestnávajme sa zovňajškom. Zamestnávajme sa viac vnútorným životom. Každodennou Ježišovou prítomnosťou. Tichom v živote. Životom v nasledovaní Krista. Hľadajme Boha a Jeho prítomnosť nie preto, čo nám môže dať, ale preto, kým On je. Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím. (J 7,17)

Pravé poznanie pochádza z poslušnosti. Všetko ostatné je len informácia. Keď začneme konať v súzvuku s Božím slovom, s tým, čomu rozumieme, začneme vidieť Jeho cestu.

Vytvor si pevné zvyky ohľadne Božieho slova, ticha a modlitby. Čítaj slovo. Počúvaj, čo hovorí Biblia. Ži svoj život v súlade s tým, čo čítaš. Rob, čo Biblia hovorí, že je správne. Odvráť sa od všetkého, čo Biblia nazýva hriechom a neprávosťou. Nepodvádzaj a nerob kompromisy. Rob to čestne, bez výhovoriek, keď vidíš, že sa ti nedarí. Keď tak budeš konať, objavíš, kým skutočne v Božom svetle si. Zistíš, že nielen hrešíš, ale máš aj chuť k hriechu a nenávidíš dobro. Ježiš hovorí: „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ (J 3,19)

Zistíš, že si Boží nepriateľ. Zistíš, že Božie slovo hovorí pravdu, keď hovorí, že si stratený a potrebuješ spásu.

Ak berieš Jeho slovo vážne, nemôžeš prísť k inému záveru. Ako teda byť spasený? Zrazu začínaš tušiť, čo Ježiš myslí, keď hovorí: „Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím.“ Keď Ježiš hovorí o Božej vôli, nemyslí tým na zákon. Podľa toho vieme, že sme Ho poznali, keď zachovávame Jeho prikázania. (1J 2,3) A toto je Jeho prikázanie: aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal. (1J 3,23)

Konanie Božej vôle znamená veriť v Ježiša a utiekať sa k Nemu. Veriť Bohu, keď svedčí o svoje vôli spasiť človeka. Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. (J 6,40)

 S takýmto učením prichádza Ježiš. Takže keď skutočne chceš konať Jeho vôľu tak rozumej, či je Jeho učenie z Boha, alebo či sám od seba hovorí. Neuveriteľná výzva! Predstav si, že vezmeš Ježiša za slovo. On hovorí, že keď skutočne začneš konať Božiu vôľu nakoľko rozumieš, tak budeš vedieť, či to učenie je od Boha.

Božie slovo ma stretlo a odhalilo, že mám zlato len na povrchu. Pán mi ale tiež ukázal, že ma neodhalil, aby ma odvrhol, ale aby ma nanovo postavil a zmenil. Aby som zabudol na svoju podomácky vyrobenú pozlátku a obrátil som sa k Nemu a aby som prijal zlato, ktoré mi On chce dať.

On chce konať nové veci v mojom živote. Radím ti: „... kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty...“ (Zj 3,18)

Nevadí, či budem narážať, či sa oškriem. Nemám čo skrývať. Môj hriech je ukrytý v Ježišovej krvi a oblečenie spravodlivosti, ktoré som od Neho prijal, je úplne dokonalé. Som ospravedlnený Bohom!

To je moja jediná identita:

Curt Westman, hriešnik, ospravedlnený Bohom!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii