Nesplatiteľný dlh - 14. január

„... ktorý seba samého vydal za naše hriechy…“ (G 1:4)

Pred mnohými rokmi si kráľ Karol V. požičal obrovskú sumu peňazí od obchodníka v Antverpách. Kráľovi prišla výzva k zaplateniu, no on bol na mizine a nebol schopný zaplatiť. Obchodník usporiadal na kráľovu počesť veľkú hostinu. Keď boli všetci hostia usadení a jedlo ešte nebolo prinesené, obchodník položil na stôl veľký podnos, na ktorom zapálil oheň. Potom vybral výzvu k zaplateniu zo svojho vrecka a držal ju v plameni pokiaľ nezhorela do tla. Kráľ sa hodil svojmu sponzorovi okolo krku a plakal. Presne tak sme si my požičali od Boha. Dlh mal byť splatený, ale my sme ho nemali ako splatiť. Pred dvetisíc rokmi Boh pozval svet k hostine evanjelia, a v agónii kríža Boh držal tvoje a moje hriechy, pokiaľ nebol pohltený posledný náznak viny.

Modlitba dňa

Z vďačnosti pred Tebou kľakám, Pane Ježiši Kriste.

Billy Graham Evangelistic Association

Keď sa viera stane samozrejmosťou - 13. január

Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. (1J 1,3)

Tento list napísal Ján približne sto rokov po Kristovi. Zomrel v Efeze a tam bol pochovaný. Tento cirkevný zbor založil Pavol. Aby sme porozumeli Jánovmu listu, je dôležité, aby sme niečo o meste Efezus v tej dobe vedeli. Zároveň bude zrejmé, že mnohé veci nám budú pripomínať mesto, v ktorom žijeme dnes. Tri faktory označovali mesto Efezus a zvyšok Rímskej ríše.

  1. Kresťanstvo bolo vlažné. Mnohí z veriacich boli deti alebo vnúčatá prvých kresťanov. Prvý zápal, čistota a jasnosť evanjelia začínali blednúť. Tá krása začínala byť matná a šedá. Evanjelium sa stalo niečím samozrejmým. Predstavte si, aký zážitok to musel byť, keď bol Pavol v Efeze a celé mesto sa vzbúrilo.

V Skutkoch apoštolov v 19. kapitole môžeme čítať o dôsledkoch Pavlovho vyučovania, o reakciách v synagóge aj o vplyve, ktorý Pavol mal, keď dva roky vyučoval v Tyranovej škole.

Ale po mnohých rokoch, Pán posiela cez Jána do Efezu takýto pozdrav: Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. (Zj 2,4)

Ježiš už dávno pred tým hovoril: „Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24,12)

Zápal pre Krista sa stratil. Kresťanský život sa stal tradíciou a formou. Niečím samozrejmým.

  1. Morálka a čistý životný štýl prvých kresťanov odlišoval od ostatných. Ale ich deti a vnúčatá sa nechceli odlišovať. Chceli byť ako všetci ostatní.

Veriacich nazývali svätí. To slovo znamená vyvolení, oddelení pre Boha, patriaci Bohu. Chrám bol svätý. Deň pokoja bol svätý. Aj veriaci mali byť svätí. Veriaci v Efeze ale žili život plný kompromisov. Boli iní než učeníci, o ktorých Ježiš povedal: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ (J 15,19) „Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta.“ (J 17,14)

Prišla nová generácia, ktorej cieľom bolo priateľstvo so svetom. Židovsko-kresťanská morálka bola pošliapaná a biblické normy zabudnuté. Božie normy boli považované za príliš reštriktívne. Brali radosť zo života. Božie prikázania boli napísané tak dávno a odložili ich nabok. Veď žijeme v novej dobe...

Dôležité je ale povedať, že problém milovania sveta neznamená, že nemáme mať kontakt s ostatnými ľuďmi. Pavol veriacim do Korintu píše: Veď je zjavné, že ste listom Kristovým... (2Kor 3,3) Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2Kor 5,20)

Musíme byť s ostatnými ľuďmi, ale naše srdce musí byť ukotvené v Bohu. Keď sa ale evanjelium o Ježišovi stane samozrejmosťou, duchovný život chradne. A keď sa v takom živote veci neobnovia, krok za krokom opúšťame život s Bohom. Toto sa dialo v Efeze.

  1. Prenasledovanie nebolo nepriateľom kresťanstva v Efeze. V Efeze neprichádzalo nebezpečenstvo z vonku, ale prichádzalo skrze pokušenie zvnútra.

Ježiš o takýchto veciach hovoril: „Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Ajhľa, predpovedal som vám to.“ (Mt 24,24-25) Apoštol Pavol starším v Efeze povedal: „Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.“ (Sk 20,29-30)

Kresťanstvo neohrozoval nepriateľ, ale nebezpečenstvo, že sa pomaly, krok za krokom zmení. Že sa prispôsobí vetru času a myšlienkam padnutého človeka.

Boli pokúšaní spraviť z kresťanstva viac intelektuálne a rešpektované náboženstvo, vyjadriť myšlienky v termínoch populárnej filozofie.

Je nebezpečné, keď radšej chceme žiť dlho, namiesto toho, aby sme chceli žiť bohato. Väčšina ľudí chce, aby život mal nejaký obsah. Mnohí sa ale zamestnávajú hlavne tým, aby ten obsah uspokojil ich samých. Človek zabúda na to, že v živote sa darí len potiaľ, pokiaľ sme kanálom požehnania pre ľudí okolo nás.

Nestrácaš azda prvú lásku...?


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Mocné svedectvo pre rozdelený svet - 12. január

„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (J 13:35)

V čase, keď som ešte nebol veriaci, ma na kresťanstve veľmi priťahovalo to, ako sa kresťania navzájom milovali.

Vyrastal som v 60. rokoch, v čase hipisákov a kultúry drog. Všade sme mali symboly mieru a používali sme divné slová. Celé to malo byť o láske a mieri, ale bol to podvod. Žiadna láska ani mier. Rýchlo som pochopil, že šlo o faloš a pokrytectvo.

Keďže som žil v rozvrátenej rodine, túžil som po láske a pokoji. Myslel som si, že hipisácka kultúra by mi mohla pomôcť. Dokonca som sa nejaký čas zaoberal filozofiou. Nehľadal som nejaké pocity či senzácie, hľadal som zmysel života.

Nenašiel som ho, až kým som sa nezačal stretávať s kresťanmi. Mali lásku a pokoj, po ktorých som túžil. Stretávali sa na biblických hodinách v areáli našej strednej školy. Vždy som sledoval, ako sa objímajú a hovoria si: „Nech ťa požehná Pán.“

Myslel som si, že to nemôže byť pravda, že nie je možné, aby sa ľudia takto o seba zaujímali a starali. No čím ďalej som ich pozoroval, tým viac ma to vyrušovalo. Kládol som si mnoho otázok. Čo ak majú pravdu a ja sa mýlim? Čo ak je láska medzi nimi skutočná a nič nepredstierajú? Čo ak Boh naozaj žije v ich vnútri? Ak je to pravda, tak som na omyle ja, a teda nemám zodpovedaných mnoho otázok. Preto som musel zistiť, čo hovoria.

Vidia ľudia takúto lásku aj v tvojom živote? Keď ľudia rozličných vekových kategórií a z rôznych sociálnych pozadí či kultúr odsunú nabok všetky rozdiely a stretnú sa, aby spolu uctievali Ježiša Krista, je to mocné svedectvo pre svet, ktorý je dnes rozdelený viac než kedykoľvek predtým.

https://www.harvest.org

Náš Pomocník, Boh - 11. január

„Ja som však v dome Božom ako čerstvá oliva;  na večné veky dúfam v milosť Božiu.“ (Ž 52:10)

Otvor svoju Bibliu a čítaj úžasné príbehy ľudí, ktorí boli osamelí v bezbožnom prostredí, ale ktorí, vďaka pomoci a prítomnosti živého Boha úžasne priniesli úžitok svojej dobe. Jozef bol v Egypte obklopený hriechom a intrigami. Žena jeho pána sa ho snažila zviesť. Bol skúšaný väzením, no cez to všetko dôveroval Bohu a snažil sa poznať a konať Jeho vôľu. Dnes stojí ako nádherný príklad udržujúcej a posilňujúcej Božej moci v srdci muža, ktorý v Neho veril.

Modlitba dňa

V temných dňoch vystriem svoju ruku a Ty, milujúci Pane, tam budeš.

Billy Graham Evangelistic Association

Si učeníkom? - 10. január

„Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7:20)

Si učeníkom Ježiša Krista? To, že niekto je kresťanom, ešte nemusí znamenať, že je aj učeníkom.

Učeník Ježiša Krista prináša mnoho duchovného ovocia. Ježiš povedal: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8) A inde: „Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7:20) Ak si učeníkom Ježiša Krista, prinášaš vo svojom živote duchovné ovocie.

V podobenstve o rozsievačovi Ježiš hovoril o semene, ktoré padlo vždy na inú pôdu. Toto podobenstvo hovorilo o rôznych reakciách na evanjelium. Poslednou kategóriou sú ľudia, ktorí prinesú mnoho ovocia: „A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný.“ (Mk 4:20) Tí, ktorí duchovne vytrvajú, prijímajú túto pravdu a prinášajú duchovné ovocie.

Ovocie prinášame napríklad chválou a uctievaním Boha. List Židom hovorí: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ (Žid 13:15) Oslavou Bohu prinášame duchovné ovocie.

Naše slová sú tiež určitým typom ovocia nášho života. Ježiš povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (L 6:45)

Zmena nášho správania či charakteru je tiež istým typom duchovného ovocia. List Galatským hovorí: „Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“ (G 5:22-23)

Vidia ľudia tieto črty v Tvojom živote? Život kresťana charakterizujú práve tieto vlastnosti. Prinášaš mnoho duchovného ovocia?

https://www.harvest.org

Najdôležitejšia je viera - 9. január

„Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním.“ J 3:1-2

Táto kapitola je predovšetkým o vznešenom učení o viere v Krista, že pred Bohom sme ospravedlnení len touto vierou. Často ste ma počuli hovoriť, že dvoma základnými znakmi života kresťana sú: viera a potom dobré skutky, čo znamená, že okrem viery máme byť aj dobrí a viesť navonok dobrý život. Ale najdôležitejším je to prvé, viera, to druhé nie je až také dôležité, hoci svet o skutkoch vysoko zmýšľa, považuje ich za dôležitejšie než vieru a uprednostňuje ich pred vierou. Je pravda, že by sme mali konať dobré skutky a dobré skutky si máme veľmi ceniť. Ale daj pozor, aby si neospevoval skutky na úkor viery a Krista. Lebo ak sa skutky príliš ospevujú, stávajú sa tým najväčším modlárstvom. Vlastne sa premieňajú na diabla samotného. Ale my musíme najviac zdôrazňovať vieru a až potom učiť dobré skutky. Viera nás musí priviesť do neba bez dobrých skutkov a pred nimi. Pretože k Bohu prichádzame skrze vieru. Jánovo evanjelium nás toto všetko učí na príklade Nikodéma. Nikodém sa vyznamenal tou druhou časťou, chvália ho jeho dobré skutky: Žil svätý a úprimný život vo svete a dodržiaval časť o dobrých skutkov. Ale pozri, ako sa ide rozprávať s Kristom: Prichádza k Nemu v noci, so strachom pred ostatnými židmi, teda staršími a veľkňazmi... Nikodém so sebou nesie bezúhonný život, sebadisciplínu, úctu a poslušnosť podľa Mojžišovho zákona. Bol dobrý, pokorný a čestný člen rady, keďže čestní ľudia by mali byť v svetskej správe. Keď počul o kázaní a zázrakoch, pohlo ho to k tomu, že prichádza za Kristom a chce sa s Ním rozprávať. Nemôže to povedať ostatným členom rady, aby ho vážne nepotrestali, alebo aspoň nevyhodili z rady, alebo mesta, alebo ho nezbavili majetku. Lebo starší v ľude sa pridŕžajú veľkňazov... Keďže sa považuje za bezúhonného dobrého človeka, očakáva, že mu Kristus povie: „Si dobrý; pokračuj a ďalej rob to, čo si robil doteraz.“ Ale počuje niečo čudné, veľmi odlišnú reč, než čakal – reč, z ktorej sa mu krúti hlava, takže nevie, kam sa má obrátiť.

St. Louis ed., 7:1849-1851.