Ani na to nepomysli - 17. máj

„Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom.“ 2Kor 11,3

Ľudská myseľ vie spáchať hrozné hriechy. Vieme sa vrátiť do minulosti skrze naše spomienky a pozrieť sa aj do budúcnosti cez našu predstavivosť. A často, keď nás diabol chce pokúšať, zahráva sa práve s našimi myšlienkami.

„To nemusíš robiť,“ pošepká. „Len si to predstav. To je všetko. Nemusí to prekročiť hranicu tvojej mysle.“ Takto zlyhala Eva: „Eva, len sa pozri. Videla si niekedy takéto ovocie?“

Satan zaútočil na jej myseľ. Apoštol Pavol napísal: „Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom.“ (2Kor 11,3)

Prečo sme v našich mysliach zvádzaní? Pretože je to hlavné centrum. Myseľ je miesto, kde logicky uvažujeme. Tam rozmýšľame, fantazírujeme a snívame. Biblia hovorí: „zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.“

Najprv príde len myšlienka. Neskôr sa zmení na skutok a už len rozmýšľať o tom nestačí. Fantazírovať už nestačí. Chceš to posunúť ďalej. Tak začneš flirtovať. Dotýkať sa. Ochutnávaš. A potom si uvedomíš, že si v pasci.

Diabol je zákerný. Chce ťa potopiť. Nepočúvaj ho. Je to klamár.

https://www.harvest.org

Ako Boh vychováva rozum, aby bol bláznom - 16. máj

„Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote.“ Lk 2:21

Najprv sa opýtajme chytráka – ľudského rozumu: nie je to hlúpe, absurdné, neosožné prikázanie, že Boh žiada obriezku? Nemohol si vybrať nejakú inú časť tela než túto? Ak by sa Abrahám v tomto riadil rozumom, neveril by, že to bol Boh, čo to od neho žiada. Veď obriezka je v našich očiach niečo také bláznivé; len ťažko by mohlo byť niečo ešte bláznivejšie. Na dôvažok, Židia pre obriezku znášali mnoho hanby, celý svet nimi opovrhoval a považoval ju za ohavnosť. Navyše z nej nie je ani žiadny úžitok: čo dobré to prinesie, keď sa telo zmrzačí? Človek sa tým nestane lepším, to závisí od duše. Ale takto to je a má byť so všetkými Božími prikázaniami a skutkami: v našich očiach sú to tie najbláznivejšie, najzahanbujúcejšie a najzbytočnejšie veci, aby spupný rozum, ktorý sa považuje za múdry a inteligentný, zostal v hanbe a slepote, aby podriadil svoje predpoklady a domnienky Bohu, vzdal Mu slávu a veril, že všetko, čo On nariaďuje, je to najpotrebnejšie, najčestnejšie a najmúdrejšie, aj keď to nechápe a myslí si o tom úplne niečo iné. Ak by dal Boh Abrahámovi nejaký znak, ktorý je príjemný, užitočný, múdry, vzbudzujúci úctu podľa predpokladov rozumu, rozum by zostal vo svojej starej koži, neprestal by byť arogantný, zostal by v zabehaných spôsoboch hľadania a obľuby prchavej úcty, prospechu a inteligencie na zemi: takto by stále hlbšie a hlbšie zapúšťal korene v  pominuteľných svetských veciach. Ale keď Boh predkladá rozumu bláznivé, neprospešné a zahanbujúce veci, vytŕha ho z hľadania zisku, cti a múdrosti; a učí ho pozerať sa len na neviditeľnú Božiu múdrosť, úctu a odmenu a radostne znášať nedostatok časnej úcty, prospechu a múdrosti, stať sa kvôli Bohu bláznivým, úbohým, neschopným a opovrhovaným. To je dôvod, prečo Bohu nešlo o obriezku, ale o pokorenie pyšnej prirodzenosti a rozumu. Rovnako máme my v Novej Zmluve krst, keď sa máme ponoriť do vody a veriť, že sme v ňom očistení od hriechu a spasení. Podobne máme veriť, že Kristove telo je v chlebe Večere Pánovej. Podobne máme oslavovať ukrižovaného ako Pána a Boha. Toto všetko presahuje rozum a nesmierne sa mu protiví. Takto idú všetky Božie skutky a slová proti rozumu a rozum proti Bohu, takže na seba narážajú v znamení, ktorému budú odporovať, Lk 2:34. Ľuďom sa zdalo poriadne bláznivé, že Noah staval koráb a povedal, že svet zatopí voda. Akým bláznom bol Lót, keď povedal, že Sodoma a Gomora budú zničené! Mojžiš a Áron boli pred faraónom blázni. Jednoducho, Božie slovo a jeho kazatelia musia byť blázni, ako hovorí sv. Pavol v 1Kor 1:21. A v tom Boh nehľadá nič iné len pokoru človeka, ktorá uväzní rozum, 2Kor 10:5, a podriadi ho Božej pravde. Preto dostal Abrahám bláznivú obriezku, aby pod ňou vzdávali slávu Bohu a aby len On sám bol múdry.

St. Louis ed., 11:284 – 285.

Na Jeho obraz - 15. máj

Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného!“ (Ž 51:12)

Bol si stvorený na Boží obraz a Jeho podobu. Bol si stvorený pre spoločenstvo s Bohom a tvoje srdce sa nikdy neuspokojí bez spojenia s Ním. Rovnako ako magnet priťahuje železo, našu hladnú dušu to ťahá k Bohu. Možno sa ti, rovnako ako tisícom ostatných, ktorí žijú v hriechu, zdá, že svet je lákavejší, a viac sa ti páči, no jedného dňa – a možno práve teraz, keď čítaš tieto slová – spoznáš, že niekde hlboko v tebe je niečo, čo pozlátka zeme neuspokoja. Potom spolu so žalmistom Dávidom, ktorý okúsil nežnosti hriechu a zistil, že mu nestačia, povieš: „Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá.“

Modlitba dňa

Bože, ako veľmi po Tebe túžim, no aj napriek Tomu sa mi srdce odkláňa od Tvojho vedenia. Rovnako ako Dávid túžim po čistom srdci.

Billy Graham Evangelistic Association

Nech každý deň stojí za to - 14. máj

„Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého.“ Job 1,8

Zakaždým keď čítam Knihu Jób, prvá vec, čo mi napadne, je: „Pane, ak sa ti stane, že budeš na mňa výnimočne hrdý, necháš si to prosím pre seba? Nemusíš sa chvastať, keď bude nablízku Lucifer.“ (nie že by bol)

Jób v 1. kapitole nám odhaľuje to, že diabol má prístup k Božiemu trónu aj po páde Adama a Evy v raji. Taktiež vidíme, že napriek jeho moci a zlým úmyslom si musí prísť pýtať povolenie, ak sa jedná o Božie dieťa. Je to kvôli ochrane, ktorú okolo nás postavil náš Pán.

No raz príde deň, keď zomrieš. Nikomu nebolo nikdy garantované, že sa dožije 90, 100 alebo 50, 60, či 80 rokov. Nevieme, kedy nastane náš čas. Preto buďme vždy nastavení stretnúť sa s Bohom, a žiť tak svoje dni, aby stáli za to. Nespoliehaj sa na to, že si to s Bohom urovnáš, keď budeš starý. Nemusí sa ti ten luxus dlhého života dostať. Slúž mu teraz, koľkokoľvek rokov máš.

V Novom Zákone môžeme čítať príbeh, ako Ježiš hovorí Petrovi: „Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ ( Lk 22, 31-32)

Toto je pre nás pripomienkou, že kedykoľvek príde diabol klopať na naše dvere, je dobré povedať: „Pane, mohol by si ísť otvoriť ty?“ Nemôžeme si sami poradiť s diablom. Aj keď je silným nepriateľom, nie je mocnejší ako Boh. Nechceme sa preto s ním sami zahrávať, ale radšej stáť za Božou ochranou.

https://www.harvest.org

Frustrácia viery - 13. máj

Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky. (Ž 73,2)

Toto hovorí muž, ktorý jedného dňa vložil svoju nádej v Boha, ale ktorý Ho postupne stále ťažšie dokázal vnímať v každodennom živote. Keď je Boh dobrý, kde je Jeho dobrota v mojom živote? Kde je Boh?

Zdá sa, že bezbožní, ktorí nie sú pod Božou milosťou a dobrotou, sa až tak zle nemajú a užívajú si ľahký a pokojný život. Vychvaľujú sa, vysmievajú sa a zvysoka sa pozerajú na slabých. Sú v bezpečí a rastie ich moc. Kde je Boh? Ásáfovo svedectvo je zaujímavé. Hovorí: „Boh je dobrý - ale ja strácam vieru.“

Som na ceste od Boha. Ako je to možné? Nuž, celý svoj zrak som uprel na to viditeľné, materiálne. Oslepilo ma to všetko dookola. Pre Božie dieťa je toto vždy nebezpečné. Zamestnávajú nás viditeľné, pominuteľné veci a večné hodnoty, Boží plán pre náš život bledne a my strácame cieľ.

Ako keby Ásáf hovoril: „Boh je dobrý. Na Boha sa dá spoľahnúť.“

Ale ja nie som dobrý. Nemôžem sa spoľahnúť ani na seba.

Svoj žalm začína slovami: Boh je dobrý! Na Boha sa dá spoľahnúť, to nie je problém. Avšak keď je Boh dobrý voči svojim deťom, prečo má Ásáf toľko ťažkostí a skúšok? Prečo je toľko vecí proti mne? Prečo sa všetko darí bezbožným? Ásáf tu hovorí o probléme, s ktorým sa mnohí kresťania trápia a ktorý je na pád mnohým.

Ásáf sa pýta: „Ak by Boh bol skutočne so mnou, mal by som sa tak zle? Trápim sa v mnohých situáciách života, tak ako je možné, že bezbožným sa tak dobre darí, keď v tom čo robia, Boha pri sebe nemajú, dokonca sa z Neho otvorene vysmievajú?“

Ásáf hovorí: „... lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo.“ Netrápia sa a sú vypasení – takto mnohí dnes definujú „šťastie“.

Ale ako je to v skutočnosti? Sú všetci, ktorí sa majú tak dobre a zdá sa, že sa im darí a sú bohatí a populárni, naozaj tí, ktorým sa darí? Dokáže skutočnosť, že sa im darí, uhasiť najhlbšie potreby duše? Nie je to so mnou tak, že síce vyznávam vieru vo vzkrieseného Krista, ale vo vnútri som skrytým materialistom? Áno, som ním, ak závidím ľuďom, pri ktorých sa zdá, že sa im vo všetkom darí, majú ľahký a bezproblémový život.

Aj dnes sa mnoho Božích detí trápi. Modlia sa a modlia a zdá sa, že pomoc neprichádza. Prečo Boh nezasiahne? Vari človek ako ja nemôže dostať pomoc? Aj ja som zažil taký stav. Veriaci ľudia sa modlia, volajú a predsa sa im ťažkosti a bolesť nevyhnú. Práve tu je však dôležité na chvíľu sa zastaviť a počúvať, čo o tom hovorí Božie slovo. Veď, keď nedovolíme Božiemu slovu, aby nás korigovalo, skončíme v nevere, kde mamon je bohom a materializmus otrokárom. Vtedy sa z egoizmu a prospechu stáva náš kompas. Skončíme v pokrivenom chápaní toho, čo je radosť a čo sú ťažkosti, čo je šťastie a čo nie.

Najprv sa spýtajme: „Čo človek skutočne vlastní?“ Nevlastní ani svoj majetok, peniaze, ani moc, či vplyv. Nič si so sebou nevezmeš, keď zomrieš. Tvoje obdarovanie a všetko, čo máš, je akoby požičané a raz sa budeš zodpovedať z toho, ako si to spravoval. Jediná vec, ktorú vlastníš, je okamih a večnosť. Zmyslom života je dosiahnuť večný život s Bohom. V tom by sme mali mať jasno, keď chceme zadefinovať, čo sú prekážky a čo pomoc. Pomocou je všetko, čo ti pomáha mať ochranu v Bohu a získať večný život. Prekážkou je všetko, čo ťa od Neho ťahá preč.

Aj keď je tvoj život ťažký, nezabudni: Boh na teba nezabudol.

Nehundrime na mraky, ale ďakujme Bohu, keď po daždi kvitnú kvety. Aj keď mraky na chvíľu zakryjú slnko, neznamená to, že slnko už neexistuje. Možno ho nevidím, ale viem, že tam je. Lebo Boh to povedal. Zameriavam svoj pohľad na to, čo hovorí Božie slovo o Tom, ktorý je slnkom spravodlivosti, aj keď búrky života zúria a temné mraky zakrývajú Krista.

Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie. (Mal 4,2)

Chcem sa držať Boha bez ohľadu na to, ako vonkajšie okolnosti vyzerajú. Chcem svoju frustráciu niesť k Nemu, lebo len On je dobrý. On nikdy nesklame.

Pozoruj, ako slnko spravodlivosti svieti nad tvojím životom.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Problém prirodzeného rozumu - 12. máj

„A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy.“ Jn 1:14

Ján hovorí, že Slovo, ktoré „sa stalo  telom, prebývalo medzi nami“ – teda On žil na zemi medzi ľuďmi ako hocijaký iný človek; hoci bol Boh, stal sa obyvateľom Nazareta a Kafarnaumu a aj sa správal ako každý iný človek, ako hovorí aj sv. Pavol vo Flp 2:6-8... To je dôvod, prečo by sme nemali chápať toto „stal sa podobným ľuďom“ a „prebýval“ ako to, že pochádzal z človeka. Lebo tým sa stal podobným človeku, keď sa narodil z Márie; vtedy prišiel do ľudskej podoby a stal sa človekom podľa pôvodu. Naopak, má to byť chápané podľa Jeho spôsobu života a správania, že aj On jedol, pil, spal, vstával, pracoval, oddychoval; tiež býval v nejakom dome a meste, chodil a stál, obliekal sa a správal sa ako človek, takže nikto nemohol poznať, že je Boh, ak by Ho Ján a evanjelium neohlásili. Ján ďalej hovorí: „a my sme hľadeli na Jeho slávu", teda Jeho Božstvo v Jeho zázrakoch a vyučovaní. To slovko „sláva“ vidíme aj v Žid 1:3 – „Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha“, kde sa tak nazýva Božia prirodzenosť... Ján tu tiež vyjadruje, kto je tým Slovom, o ktorom doteraz hovorili Ján aj Mojžiš – je to Syn Boží, ktorý má všetku Otcovu slávu. Preto Ho nazýva jednorodeným, aby Ho odlíšil od všetkých ostatných Božích detí, ktoré nemajú taký pôvod ako On. Ale tým ukazuje Jeho pravú Božskú podstatu; lebo ak by nebol Bohom, nemohol by byť nazvaný „jednorodeným Synom“ pred ostatnými, čo znamená: On a nikto iný je Božím Synom. To nemožno povedať o svätých anjeloch a ľuďoch; veď nikto z nich nie je jedinečným Božím Synom, ale všetci sú bratia a rovnakým spôsobom stvorené stvorenia, vyvolené deti skrze milosť, nie pôvodom. To „hľadenie“, o ktorom hovorí Ján, by sme nemali vzťahovať na náš telesný zrak; lebo aj Židia videli Jeho slávu, a predsa ju nepovažovali za slávu jednorodeného Syna Božieho. Namiesto toho by sme ju mali vzťahovať k tomu, čo videli veriaci a čomu zo srdca uverili. Neveriaci, ktorých zrak je cvičený na svetskú slávu, prehliadli Božiu slávu. Tieto dva druhy slávy sa totiž navzájom vylučujú: tí, ktorí chcú byť slávni pred svetom, sa musia hanbiť pred Bohom. A naopak, tí, ktorí sú vo svete kvôli Bohu zahanbení, sú slávni pred Bohom. ... Písmo zvyčajne dáva vedľa seba milosť a pravdu. „Milosťou“ mieni, že všetko, kým je a čo robí, je príjemné pred Bohom. „Pravdou“ má na mysli, že všetko, kým je a čo robí, je úplne dobré a správne, takže v Ňom nie je nič nepríjemné a nespravodlivé. Naproti tomu v ľuďoch nie je nič iné len nemilosrdnosť a lož, takže Bohu sa nepáči nič, čo robia. Je to len úplne falošné predstieranie navonok, ako hovorí v Žalme 116:11 – „Každý človek je klamár!“ a v Žalme 39:6 – „Každý človek je len akoby vánok“ (ekum. preklad). Toto je však proti nadutým heretikom a pelagiánom, ktorí nachádzajú niečo, čo je dobré a pravdivé mimo Krista, len v Ňom jedinom je milosť a pravda. A aj keď je pravda, že niektoré veci sú pravdivé a dobré, ako napr. prirodzená múdrosť, ktorá hovorí: „Tri plus dva je päť,“ Boh má byť oslávený atď. Ale ľudský rozum sa nikdy nedostane k tomu, aby vykonal to, čo spozná, že treba urobiť. V tej chvíli, keď by mal takú myšlienku vykonať, obráti všetko hore nohami, nazve zlo dobrom a dobro zlom, nazve oslavou Boha to, čo Ho potupuje a naopak. To je dôvod, prečo človek nie je nič iné ako luhár a, raz darmo, nedokáže použiť svoj rozum inak, len v rozpore s Bohom.

St. Louis ed., 11:202 – 205.