Kto vie čo robiť, keď nič nevie? - 12. júl

„Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.“ Iz 9:1

Ako som povedal, Izaiáš tu hovorí o duchovnej temnote, to je najväčšia pohroma a nešťastie, a duchovnom svetle, čo je to najväčšie šťastie a milosť. Lebo čo strašnejšie môže byť ako slepota srdca a neznalosť Božích vecí? A čo by mohlo byť milšie a vznešenejšie ako osvetlené srdce a poznanie Boha? V prvom prípade, je len samé zlo, takže dokonca aj keby bolo niečo dobré, nie je to dobré. V druhom prípade neexistuje nič, len dobro, takže dokonca aj keby bolo niečo zlé, nie je to zlé. Lebo čo môže uškodiť tomu, kto pozná a má Boha? A čo pomôže tomu, komu chýba Boh a má diabla? Preto toto veľké jasné svetlo je sväté evanjelium alebo slovo o Božej milosti, ktoré je duchovným svetlom, ktoré nám ukazuje Božiu povahu, čo robí, čo nám dáva a čo od nás chce. A tiež učí o prirodzenosti hriechu, smrti, diabla, sveta a všetkého, ukazuje nám, čo nám škodí a čo nám prináša spasenie. Nepovažujete to za nevýslovné svetlo, ktoré nám dovoľuje vidieť do srdca Boha a do hlbín Božej podstaty? Toto svetlo nám umožňuje vidieť aj myšlienky diabla; aj podstatu hriechu a ako sa ho máme zbaviť; tiež povahu smrti a ako jej máme uniknúť; aj prirodzenosť človeka a sveta a ako sa máme mať pred ňou na pozore. Bez evanjelia by nikto nevedel, kto je Boh, či existuje diabol, čo je hriech a smrť. A bez evanjelia by určite nikto nevedel, ako sa oslobodiť od diabla, hriechu a smrti. Bez neho by ľudia nepoznali ani povahu človeka a sveta. Lebo ľudia si mysleli, že je v ňom mnoho charakteru, múdrosti a dobrých cností. Nikto si nemyslel, že najväčšia múdrosť sveta je úplné bláznovstvo, že jeho najvznešenejšia cnosť je úplné zlo. Izaiáš tu nazýva takú nevedomosť a slepotu „tmou“ a  „temnou krajinou“, kde bývajú ľudia, a mieni tým židovský národ. To je potom príčinou sporov a útokov týkajúcich sa tohto svetla. Hoci toto svetlo skrze kázanie vyšlo nad celým ľudstvom, väčšina ľudí ho nechcela prijať. Lebo vôbec nechceli byť slepí a v tme, ale považovali svoje skutky za svetlo, ako čítame aj v Iz 60:1-2. Ale uvažujme, ako si ľudia zaslúžili, že vidia také svetlo – nespomína sa tu žiadny skutok ani slobodná vôľa, ale namiesto toho uväznená vôľa. Veď kto vie niečo urobiť s tmou? Kto vie čo urobiť, keď nič nevie? Nehovorí Kristus: „kto chodí v tme, nevie, kam ide“ (Jn 12:35)? Preto je to len a len milosť, že svetlo začína svietiť do temnoty a osvecuje ľudí... Boh sa zmilúva nad ľuďmi, ktorí sedia v tme a veľmi potrebujú svetlo, a dáva im veľké jasné svetlo. Nepohli Ho k tomu ich zásluhy, ale Jeho milosť, ktorou predchádza ich žiadosti a hľadanie, ako to pekne podáva sv. Lukáš: „zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja“ (Lk 1:78-79). Tieto Lukášove slová mieria ako ukazovák na náš text z Izaiáša. Ján robí to isté, keď v Jn 1:4-10 tiež veľa rozpráva o svetle. Z tohto sa môžeme dozvedieť, že Izaiáš tu hovorí predovšetkým o židoch, no týka sa to aj pohanov. Lebo ak židia, Boží národ, sedia v tme, o čo viac sú v nej pohania?

St. Louis ed., 11:1974-1976.

Premôž pokušenie - 11. júl

„Tvoju reč som skryl vo svojom srdci, aby som proti Tebe nehrešil.“ (Ž 119:11)

Keď prídu pokušenia, dovoľ mi navrhnúť ti, aby si prosil Boha o silu a aby ti ukázal cestu, ktorú ti pripravil k úniku. A ešte jedna rada: buď si stopercentne istý, že sa sám zámerne nevystavuješ pokušeniam. Nie všetci sme vystavení rovnakým slabostiam a pokušeniam. Pre niekoho môže byť pokušením alkohol; pre iného to môžu byť nečisté myšlienky a činy; pre iného zase chamtivosť a nenásytnosť; pre iného kritizovanie druhých a neláskavý postoj. Bez ohľadu na to, čo to môže byť, buď si istý, že satan ťa bude pokúšať v tvojej slabosti, nie keď budeš silný. Náš Pán nám išiel príkladom v tom, ako prekonať diablove pokušenia. Keď bol pokúšaný na púšti, zakaždým satana premohol s použitím Biblie.

Modlitba dňa

Všemohúci Bože, s pomocou štítu Tvojho Slova budem čeliť pokušeniam.  

Billy Graham Evangelistic Association

Očakávaj opozíciu - 10. júl

„A všetci, ktorí chcú pobožne žiť v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní.“ (2Tim 3:12)

O britskom kazateľovi Johnovi Wesleym sa hovorí jeden príbeh. Keď raz jazdil na koni, zrazu si uvedomil, že prešlo niekoľko dní, čo nebol prenasledovaný pre svoju vieru. Celé tri dni ho nezasiahla žiadna tehla ani vajce, čo bolo zjavne bežné, keď Wesley povstal, aby kázal. Zostúpil teda z koňa a volal na Boha: „Je možné, že som zhrešil a odpadol od Teba?“ Potom si kľakol na kolená a žiadal Boha, aby mu ukázal, či sa voči nemu nejako previnil.

Medzitým ho jeden muž pozoroval a počúval. Pomyslel si: „Tento kazateľ je šialený. Veď ja mu ukážem.“ Zodvihol tehlu a hodil ju do Wesleyho tak, že len o kúsok minula jeho hlavu. Keď však Wesley zbadal tehlu, vyskočil a radostne zvolal: „Vďaka Bohu, všetko je v poriadku! Boh je stále blízko mňa.“

Diabol nám bude navonok oponovať a pokúšať sa zastaviť nás prenasledovaním. Je však aj iný, oveľa rafinovanejší spôsob, ako na nás môže útočiť. Bude nám šepkať do ucha: „Si taký silný. Si Boží muž (alebo žena). Tvoje slová sú prenikavé. Si úžasný. Si neuveriteľne skvelý.“

Diabol vie, že pýcha predchádza pád. Vie, že pýcha zrejme spôsobila pád väčšieho množstva ľudí než akýkoľvek iný hriech. O pýche vie všetko, pretože práve ona ho doviedla k pádu.

Biblia hovorí: „A všetci, ktorí chcú pobožne žiť v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní.“ (2Tim 3:12) Žiješ pobožný život? Potom sa priprav, pretože ako nasledovníka Ježiša Krista ťa neminie prenasledovanie.

https://www.harvest.org

Skroť svoj jazyk - 9. júl

„Ak si niekto myslí, že slúži Bohu, a jazyk si nedrží na uzde, ale oklamáva si srdce, u takého je daromné uctievanie Boha.“ (Jk 1:26)

Všetky problémy sveta by sa dali vyriešiť za jednu noc, ak by boli ľudia schopní zvíťaziť nad jazykom. Predstav si, že by neexistoval hnev, oplzlosti, klamstvá, žiadne šomranie či sťažovanie sa. Predstav si, že by sa nerozprávali žiadne neslušné príbehy, neexistovala by nespravodlivá kritika – ako odlišne by ten svet vyzeral! Biblia učí, že ten, kto je schopný skrotiť si jazyk, má kontrolu nad celým človekom. Predtým ako prehovoríme, by sme sa mali samých seba opýtať tri otázky: Je to pravda? Je to láskavé? Oslavuje to Krista? Ak by sme vždy pred hovorením rozmýšľali, bolo by oveľa menej zlomyseľných rečí, nastalo by duchovné prebudenie a prehnalo by sa cirkvou na Slovensku.

Modlitba dňa

Nech si pamätám dôležitosť nadvlády nad svojím jazykom. Modlím sa, aby konverzácie, ktoré dnes budem viesť, prinášali radosť Tvojim očiam, Pane.

Billy Graham Evangelistic Association

Boh – hrozba alebo...? - 8. júl

V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol: „Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží!“ (Mk 1,23-24)

Muž v synagóge posadnutý nečistým duchom, o ktorom hovorí Marek, je tak poviazaný hriechom a je tak zaslepený, že si myslí, že Ježiš prišiel, aby ho zahubil. Nahovára si, že Ježiš je hrozbou jeho šťastiu a budúcnosti.

Chápem takéto falošné predstavy o Bohu.

Keď som bol mladý, bolo pre mňa ťažké veriť v Boha. Aj keď som zároveň tušil, že existuje „niečo“, takto som to nazýval. Tušil som, že existuje niečo, alebo niekto, čo je väčšie ako človek. Ale evanjelici hovorili jedno, katolíci druhé... nehovoriac o moslimoch, hinduistoch, budhistoch, animistoch a mormónoch. A čo ateisti? Ako si môžu protestanti myslieť, že práve oni majú pravdu? Biblia je predsa taká stará kniha! Nechápal som, že taká stará kniha má čo povedať modernému človeku. V informačnej spoločnosti, v ktorej vládne blahobyt, pôžitok a egoizmus, má väčšina právd veľmi krátke trvanie. Každé obdobie má svoje myšlienky a hodnoty, ktoré ovplyvňujú kultúru. Žijeme v dobe, kedy sa väčšina nepýta, či to, čo sa prezentuje, je trvalá pravda, ktorú naozaj overil čas. Človek sa radšej pýta: „Je to niečo nové, niečo, čo podnecuje zvedavosť?“ Netreba ísť ďaleko do minulosti, aby sme zistili, že tým najdôležitejším faktorom nebolo, či je niečo nové. Keď sa niečo povedalo, človek sa spýtal: „Je to naozaj overené? Skutočne to urobí, čo to sľubuje? Ako dlho to funguje? Ako dobre to otestovali? A kto to testoval?“

Dnes je však jediným kritériom, že to musí byť nové. Niečo, čo sme nevideli, o čom sme nepočuli, čo sme nezažili. Sme zaplavení dojmami, reklamou, hudbou, informáciami, propagandou a uniká nám ticho. V takomto hluku je ťažké načúvať tichému Božiemu hlasu. Náboženstvo bez Boha, kultúra bez morálky, životný štýl bez ticha a premýšľania. Ľudský rozum sa stáva bohom a odmieta rátať s tým, čo oko nevidí alebo rozum nevysvetlí. Človek teda opúšťa Boha, opúšťa pravdu s vysvetlením, že je to staré! Zrazu sa všetko točí okolo človeka, ktorý vždy túžil byť bohom. Keď sa už hovorí o Bohu, tak sa hovorí spôsobom, aký používa muž posadnutý nečistým duchom: Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si. V kultúre, kde človek nevidí viac, než len to, čo dokáže vidieť ľudským pohľadom, sa považuje Biblia za starú knihu, ktorá nemá čo modernému človeku povedať. Ja som tiež patril k moderným ľuďom. Lebo kto nebol moderný, bol nemoderný alebo „pozadu“.

Keď duch sveta rozhoduje v posudzovaní múdrosti, vtedy sa staré pravdy stávajú bláznovstvom! Lebo nikto sa už nepýta, či je to pravda, alebo či je to odskúšané. Dôležité je byť moderným. A tak sa odhadzuje pravda, aj keď je tu dlho. Lebo čo je staré, nie je dobré.

Móda je novým bohom, ktorého treba nasledovať... Móda v šatách, etike alebo morálke. Ďalší bohovia dnešnej doby sa volajú „Image“ a „Design“.

Nie si azda nemoderným človekom...? Si moderný, však...?

Každá nová generácia si o sebe myslí: Sme moderní ľudia. Aj ja som si to myslel, lebo som predsa chcel byť moderný. A moderný človek sa predsa neobracia na Boha. Tak ani ja som sa na Neho neobracal, lebo som bol píliš moderný a múdry aby som to robil. Ale počuj, čo Boh hovorí: „Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha!“ (Ž 14,1)

Bol som mladý a chcel som „žiť“. A naozaj som veril tomu, že keď budem sebe vlastným pánom a neodopriem si nič z toho, po čom túžim, budem sa mať dobre, budem šťastný a spokojný. Vtedy bude napĺňajúce byť človekom. Ale nebolo to tak!

Hriech nemohol naplniť moje najhlbšie potreby! Namiesto šťastia a pokoja bolo v srdci prázdno a smutno. Aj keď som už začínal tušiť, že možno existuje Boh, mal som v sebe tak pokrivený obraz Boha, ako muž posadnutý nečistým duchom. Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si. Mojím nešťastím a tým najväčším klamom v živote bolo, že som si myslel, že viem niečo o Bohu. Ale to, čo som vedel nebolo správne. Predstavte si toho jediného, kto mi mohol pomôcť, som vnímal ako hrozbu. Myslel som si, že záchranou je držať sa od Neho čo najďalej.

Predstavte si, aj tých zopár vecí, ktoré som o Bohu vedel, boli nesprávne. Takto je to dnes s mnohými. Vedia o Bohu málo a to, čo vedia, je chybné. Vnímajú Boha ako hrozbu. Čím je Boh pre teba? Hrozbou, alebo príležitosťou?


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Budeš Barnabášom? - 7. júl

„Ujal sa ho však Barnabáš a uvedúc ho k apoštolom, rozpovedal im, ako na ceste videl Pána a že hovoril s Ním, aj ako neohrozene kázal v Damasku v mene Ježišovom.“ Sk 9,27

Keď som na strednej škole odovzdal svoj život Ježišovi, nepoznal som žiadnych kresťanov, a tak som pokračoval v stretávaní sa s mojimi starými priateľmi. Raz však za mnou prišiel jeden chlapec menom Mark a povedal mi: „Videl som ťa na tom evanjelizačnom stretnutí, ako si išiel dopredu urobiť rozhodnutie. Zoberiem ťa do zboru.“

„Nechcem ísť veľmi do zboru,“ povedal som.

No Mark sa nevzdal a v zbore ma zobral pod svoje krídla. Predstavil ma svojim rodičom, ktorí boli tiež kresťania a pomohli mi s porozumením a štúdiom Biblie. Presne takého človeka som potreboval.

To je to, čo potrebujeme robiť s novými kresťanmi, lebo najväčším nebezpečím pre nich je, že sa hneď po svojom rozhodnutí vrátia do starých koľají. Potrebujú brata alebo sestru v Kristu.

Saul mal takého niekoho menom Barnabáš. Keď sa Saul po stretnutí s Ježišom na ceste do Damasku vrátil do Jeruzalema, učeníci nechceli veriť, že uveril v Ježiša. No v Skutkoch Apoštolov v kapitole 9 čítame: „Ujal sa ho však Barnabáš a uvedúc ho k apoštolom, rozpovedal im, ako na ceste videl Pána a že hovoril s Ním, aj ako neohrozene kázal v Damasku v mene Ježišovom.“ (verš 27) Prišiel Barnabáš, aby Saulov príbeh mohol pokračovať.

Každý by chcel byť ako apoštol Pavol, no kto túži byť Barnabášom? Pán Boh má vo svojom príbehu miesto pre každého z nás.

https://www.harvest.org