Mimoriadny posol - 20. marec

Rím: Ignác

Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností.“ Jer 15:16

„Život človeka je nepretržitá smrť, ak v ňom len nežije Kristus.“ Ignác

Ignác bol učeníkom apoštola Jána a verejne karhal antiochského cisára Trajána za jeho modloslužbu. Traján následne prisahal, že sa Ignácovi verejne pomstí za jeho zahanbujúce výčitky.

Ignáca zatkli a priviedli do Ríma. Ako ho viedli k jame s levmi, povedal inému veriacemu: „Môj drahý Ježiš, môj Spasiteľ, je v mojom srdci zapísaný tak hlboko, že som presvedčený, že ak by mi niekto rozrezal srdce a rozkrájal ho na kúsky, Ježišovo meno by sa našlo na každom jednom z nich.“

Keď sa zhromaždilo veľké množstvo ľudí, aby boli svedkami jeho smrti, Ignác odvážne prehovoril k hlasnému zástupu: „Ja som Božím zrnom. Uviazol som v zuboch beštie, aby som sa stal čistým chlebom pre Krista, ktorý je pre mňa Chlebom života.“

Hneď ako dopovedal tieto slová, zožrali ho dva hladné levy. Žil v súlade so svojím priezviskom – Theophorus – „posol Boží“. Až do konca nosil na perách meno Boha, svojho Spasiteľa. Často hovoril: „Ukrižovaný Kristus je moja jediná a najväčšia láska.“ A až do konca života nachádzal potešenie v tejto jednoduchej pravde: „Tak ako svet nenávidí kresťanov, tak veľmi ich Boh miluje.“

Manželská tradícia hovorí, že manželka by mala nosiť mužove meno ako symbol ich jednoty. Nie sú to už dvaja ľudia, ale jeden. Ako pár spolu starne, začne zdieľať viac ako len rovnaké  priezvisko. Majú rovnakých priateľov a záujmy. Začnú dokončovať vety toho druhého. A niektorí sa začnú dokonca fyzicky podobať... taká je ich dlhoročná intimita. Rovnako tí, ktorí nesú meno „kresťan“ alebo „malý Kristus“, si vybudujú podobnú intimitu – jednotu so Spasiteľom. Nosíš Kristovo meno správne? Inšpiruje ťa nosenie Ježišovho mena tak ako Ignáca, aby si zdieľal Jeho utrpenie, službu a život?  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Si pripravený? - 19. marec

Ten, ktorý dosvedčuje tieto veci, hovorí: Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježiši!“ Zj 22:20

Mnoho ľudí dnes prehlasuje, že sú znovuzrodení. Ešte viac ich tvrdí, že veria v Boha. Ak by si chcel spraviť svojmu vzťahu s Bohom (alebo jeho absencii) lakmusový test, povedzme, čisto teoreticky, že by sme vedeli, že Ježiš Kristus príde presne o 15 minút. Ako by ťa to zasiahlo?

Ak ti poskočí srdce a povieš rovnako ako apoštol Ján: „Príď, Pane Ježiši!“ povedal by som, že tvoj život s Bohom je v poriadku.

No ak ti srdce zastane hrôzou a povieš: „Pätnásť minút? Ešte ma čaká obrovská dávka pokánia,“ povedal by som, že tvoj život s Ním nie je ideálny.

Človek, ktorí kráča s Bohom tak ako by mal, by sa mal vždy tešiť na druhý príchod Pána. Človek, ktorý skutočne pozná Boha, by mal vždy tak trochu smútiť za domovom v nebi. Je to tak v tvojom živote?

Ak by sa Ježiš Kristus vrátil dnes (a môže sa tak stať), bol by si pripravený? Ježiš povedal: „Jeden bude vzatý, druhý ostane“ (Mt 24:40). Keď si Pán príde pre svoju cirkev, niektorí tu ostanú. Čo sa stane s tebou?

Vždy je tu aj možnosť smrti. Nikdy si nemôžeš byť úplne istý. Nikto si nemôže byť istý. Čo ak je toto tvoja posledná možnosť zmieriť sa s Bohom a ty ju necháš prekĺznuť pomedzi prsty, lebo si myslíš, že na to budeš mať čas zajtra a že vždy bude ďalšia príležitosť? To nemôžeš vedieť.

Biblia nám hovorí, že prorok Izaiáš prišiel ku kráľovi Chizkiovi a povedal: „Takto vraví Hospodin: Daj do poriadku svoj dom, lebo zomrieš a neostaneš nažive“ (2. Kr 20:1). Si pripravený stretnúť sa s Bohom? Nečakaj. Naprav svoj život už dnes.

https://www.harvest.org

Dĺžka... - 18. marec

... aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka... (Ef 3,17-18)

Pavol hovorí o ďalšej dimenzii života viery: o dĺžke. Šírka v živote viery nestačí, potrebujeme aj dĺžku. „... aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to... dĺžka...“

Ježišov misijný príkaz nám hovorí, že s evanjeliom máme ísť ku každému národu, kmeňu, ľudu a jazykovej skupine. To je naozaj dĺžka, ale, žiaľ, po páde do hriechu sa dĺžkou zamestnávame v tom význame, že túžime, aby náš život bol dlhý. Väčšina sa zamestnáva viac tým, aby žili dlho, ako tým, aby žili správne a spravodlivo. Mnohí chcú nájsť zmysel a obsah pre svoj život, ale musí to byť niečo, čo uspokojí ich samých.

Preto sa mnohí ženú za pôžitkami tohto sveta, za vysokým životným štýlom, pominuteľným šťastím a zabíjaním času. „Zabíjať čas“ je strašné slovné spojenie. Naše telo, náš egoizmus chce čas radšej zabíjať, než si ho chrániť.

Človek sa chce mať dobre a byť v pohode, ale my, ktorí sme Božími deťmi, pustovníkmi na ceste svetom, v ktorom sme cudzincami, musíme žiť svoje životy inak! Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky. (1J 2,15-17)

Keď Ján hovorí: „Nemilujte svet,“ na čo myslí? Nemyslí na to, čo je stvorené Bohom, na vodopády, kvety, vtáky, lesy, jazerá. Pod pojmom „svet“ nemyslí ani ľudstvo a človeka, keďže Božie slovo hovorí: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3,16)

O akom svete teda Ján hovorí? Hovorí o spôsoboch tohto sveta. O kultúre, ktorá neráta so Stvoriteľom ani so svätými Božími príkazmi. Hovorí o svete, kde človek ukázal Bohu chrbát a rozhodol sa, že si bude svojím vlastným pánom. Ide o individualizmus, egoizmus, hriech, pýchu, nezávislosť od Boha. Ide o postoje, keď človek hovorí: „Mám právo konať tak, ako sa mi zachce.“

Pavol to v 2. Liste Korintským vyjadruje takto: „V nich zatemnil Boh tohto sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží.“ (2K 4,4)

Hriech ich zaslepil a nevidia nádheru a slávu Krista. Pavol sa v Liste Efezským modlí za presný opak toho: „Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ (Ef 3,14-19)

Aký obrovský rozdiel! Byť zaslepený hriechom a duchom doby, alebo byť posilnený Bohom na vnútornom človeku!

Kristus to nikdy nevzdal, aj keď učeníci boli nedokonalí. Vychovával ich a napomínal, ale nikdy ich neodvrhol. Preto aj dnes môže podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha aj teba posilniť na vnútornom človeku.

U Neho môžeš nájsť svätý pokoj a odpočinutie pre svoje potkýnajúce sa srdce a ubité svedomie. On chce vo svojej milosti, aby si zažil moc a svetlo evanjelia v plnej dĺžke.

Pán sám ti ukáže, ako ďaleko ťa chce viesť!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Boží dar trpezlivosti a útechy - 17. marec

A Boh trpezlivosti a útechy nech vám dá byť jednomyseľnými medzi sebou podľa Ježiša Krista, aby ste jednou mysľou a jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.“ Rim 15:5-6

Toto je modlitba, ktorou sv. Pavol zakončuje svoj list po tom, ako skončil s kázaním a učením. Vzťahuje sa na nedostatky viery a života, no najmä na prvý nedostatok, teda vieru, ako čoskoro uvidíme. Nech sa však nikto nedomnieva, že má trpezlivosť a útechu Písem (Rim 15:4) z vlastnej sily. Pavol touto modlitbou naznačuje, že sú to Božie dary, ktoré však môžeme získať tak, že o ne budeme prosiť. A ešte menej sily máme na to, aby sme znášali slabosti nevládnych (Rim 15:1) a vo viere boli s ostatnými jednomyseľní. Preto na tomto mieste hovorí: „Boh trpezlivosti a útechy,“ čo znamená, že tento Boh je Pánom a udeľuje trpezlivosť a útechu. Rovnako ako je Pánom neba a zeme, tak je Pánom trpezlivosti a útechy – všetko sú to Jeho dary a stvorenie. „Nech vám dá,“ hovorí preto, lebo sami zo seba ich nemáte. A ak ich udelí On, nie je to prirodzený majetok, ale milosť a dar. Ak totiž On nevloží do srdca dôležitý verš, srdce samotné ho nikdy nenájde. Pokiaľ ho On neudelí, to, čo sa skutočne stane, je, že ľudia opustia Písmo a pobežia za filozofmi. No tam, kde udeľuje milosť, aby sme našli Písmo, tam poskytuje aj trpezlivosť a útechu. Neexistuje teda Boží hnev vo väčšej miere, ako keď nechá zaniknúť svoje Slovo a Písmo. To, že si apoštol pýta práve toto, teda nie je zbytočné. Opäť opakujem, neexistuje väčšia milosť, ako keď Boh vyzdvihne svoje Slovo a dovolí jeho čítanie. Všetci by sme sa teda mali modliť túto modlitbu s apoštolom: „aby ste boli jednomyseľní medzi sebou.“

Čo to znamená? Ako môžu byť jednomyseľní silní a nevládni (Rim 15:1)? Znamená to, že každý z nich by mal nechať druhému jeho názor a za dobré považovať to, čo za dobré považuje druhý. Názor je totižto základom všetkých rozkolov, siekt, nezhôd a kacírstva, ako keď hovoríme: „Každému sa páči jeho vlastný spôsob, preto je táto zem plná bláznov.“ Pavol tým chce odstrániť názor a potešenie jednotlivca. Nič totiž nie je pre kresťanskú vieru a cirkev škodlivejšie ako takýto názor: „Nepomôže nič iné, len ak budem robiť veci po svojom a opustím spoločný smer, aby som začal robiť svoje veci, ktoré mi prinášajú potešenie.“ Z takéhoto názoru povstalo navonok mnoho rozkolov a mnoho rozdielov v cirkvi. Nikto si nepraje byť jednomyseľný s iným, no nachádza potešenie vo vlastnom spôsobe a opovrhuje spôsobmi druhých. Preto si apoštol želá, aby boli všetci jednomyseľní a prinášali potešenie druhým. Ako? Tí so slabým svedomím by mali pokladať za najlepšie to, čo dodržiavajú ľudia so zdravým a silným svedomím, aby ich viera, svedomie a názor boli jednotné a aby sa medzi sebou nehádali, pričom jeden by považoval za najlepšie to, iný ono. Žalm 68:6 by sa na nich mal týmto spôsobom vzťahovať: „Boh tvorí v dome jednotu,“ a Žalm 133:1: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú.“ ...

Opäť, ak slabší veriaci nechcú ísť touto cestou, nech ich silnejší nenútia tak robiť, ani nimi neopovrhujú, no nech ich považujú za dobrých, až kým sa aj zo slabých nestanú silní.

St. Louisské vyd., 12:35 – 37

Vidiace oči - 16. marec

„...otvárať im oči, aby sa obrátili od tmy ku svetlu...“ Sk 26:18

Bartimeus, slepý muž, odhodil svoj plášť a trasúc sa rozbehol k Ježišovi. Ježiš povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Odpovedal: „Majstre môj, nech vidím.“ Vo chvíli, keď povedal „Majstre“, sa mu otvorili duchovné oči. Ježiš odpovedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ Všimni si: nie tvoje intelektuálne porozumenie, nie tvoje peniaze, nie tvoje skutky – ale tvoja viera. Viera! To jediné stačí! Ihneď nato, Bartimeus, ktorý bol slepý po celý svoj život, otvoril oči a prvá vec, ktorú uvidel, bola Ježišova tvár! To musel byť zážitok – otvoriť oči a pozrieť sa priamo do Ježišovej mocnej a nežnej  tváre! Bartimeus stretol Ježiša a záznamy hovoria, že „nasledoval Ježiša na ceste.“ Keď sa vraciaš do svojej práce, domov, do susedstva, k priateľom či do školy, nejdeš sám. Kristus ide s tebou.

Modlitba dňa

Vďaka, Ježiš, že si ma uzdravil z mojej duchovnej slepoty!

Billy Graham Evangelistic Association

Keď nadprirodzené napadlo prirodzené - 15. marec

Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: Mužovia izraelskí, čo sa divíte tomuto? Alebo čo hľadíte na nás tak uprene, akoby sme svojou silou alebo zbožnosťou boli spôsobili, že chodí! Boh Abrahámov, Izákov, Jákobov, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, keď Pilát usúdil, že Ho treba prepustiť.“ Sk 3:12-13

Pre Petra to bolo buď – alebo. Mohlo to skončiť ako obrovské víťazstvo alebo ako ohromná pohroma. Buď by sa chromý postavil na nohy, alebo by sa zrútil na zem. No Peter vsadil všetko. A v ten deň nadprirodzené napadlo prirodzené. Boh sa rozhodol, že veci zmení.

Šimon Peter v sebe a zo seba nemal vieru na to, aby spravil to, o čo sa pokúšal. Bol to zázrak. Boh dal Petrovi mimoriadnu mieru viery, ktorá mu umožnila povedať chromému mužovi: „Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3:6) Následne mu Peter pomohol vstať.

Po tom, ako sa to stalo, Pán Petrovi ukázal, že má hlásať evanjelium. A Peter úžasným spôsobom opísal, kto je Ježiš Kristus.

Niekedy urobíme krok viery – ak máme záložný plán, záchytnú sieť. Myslím si, že to je jeden z dôvodov, prečo sú to často mladí ľudia, ktorí začínajú nové veci pre Pána. Nežili ešte dosť dlho na to, aby sa stali nadmieru opatrní. Nevedia to robiť inak.

Necháp ma zle. Opatrnosť má svoje miesto. Obozretnosť má svoje miesto. A ak si mladý, určite má svoje miesto aj hľadanie rady u starších, ktorí žili dlhšie ako ty.

No musíme povedať, že aj viera má svoje miesto. Riskovanie a podstupovanie rizika má tiež svoje miesto. A ako starneme, sme menej ochotní to podstúpiť, ako keď sme boli mladí. Peter bol ochotný spraviť krok viery. Si aj ty?

https://www.harvest.org