Zázrak života - 8. január

„Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha.  Deň dňu odovzdáva zvesť, noc noci podáva poznanie. Niet reči, nieto slov, nepočuť ich hlas.“ (Ž 19:2-4)

Príroda ovláda jazyk, ktorý rozpráva o Božej existencii. Je to jazyk poriadku, krásy, dokonalosti a inteligencie. Pred nejakým časom mi jeden vedec povedal, že keď sa vážne zamýšľal nad majestátnym poriadkom vesmíru a jeho poslušnosťou nemennému zákonu, nemohol si pomôcť a musel veriť v Boha. Uvedomil si, že Boh hovorí cez prírodu.

Boh hovorí cez určitosť a pravidelnosť ročných období; cez precíznosť pohybov Slnka, Mesiaca a hviezd; v pravidelnom striedaní sa dňa a noci; v rovnováhe medzi ľudskou spotrebou životodarného kyslíka a jeho rastlinnou produkciou; a dokonca v plači novonarodeného dieťaťa a jeho stále novým rozmerom zázraku života.

Modlitba dňa

Krása tohto dňa bude neustálou pripomienkou Tvojej veľkoleposti, Bože.

Billy Graham Evangelistic Association

Čo Ťa brzdí? - 7. január

 „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)

Ľudia často nenasledujú Ježiša, pretože ich brzdí strach z toho, čo si o nich iní pomyslia. Neodovzdali svoje životy Kristovi, pretože sa boja názoru iných. Možno je to názor priateľa či priateľky, manžela či manželky. Možno je to názor blízkeho priateľa alebo bandy kamarátov, s ktorou vždy trávia čas. Možno je to názor rodičov.

Vedia, že ak by dali svoj život Kristovi, stratili by niekoľko takzvaných „priateľov“. Alebo by to mohlo znamenať koniec vzťahu či nezhody v rodine. To všetko ich brzdí.

Ježiš však povedal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)

Takéto vyjadrenie môže znieť veľmi šokujúco, najmä preto, že v sebe zahŕňa slovko nenávisť. Keď si to však porovnáme s ostatnými časťami Biblie, a vysvetlíme si to v kontexte celého Písma, nie je na tom nič šokujúce. Biblia nám v žiadnom prípade nehovorí, aby sme nenávideli ľudí. Prečo by nám Ježiš hovoril, aby sme si ctili otca i matku, a potom od nás zároveň žiadal, aby sme ich nenávideli? Alebo prečo by Pavol hovoril manželom, aby milovali svoje manželky, ako aj Kristus miloval cirkev (Ef 5:25)?

Ježiš teda nepovedal, že máme nenávidieť ľudí. V podstate hovoril, že by sme mali milovať Boha viac než kohokoľvek a čokoľvek. Máme Ho milovať tak, že naša láska k ľuďom a veciam sa môže zdať ako nenávisť v porovnaní s našou láskou k Nemu.

Keď nad tým premýšľam, úplne to dáva zmysel. Ak chceš žiť kresťanským životom naozaj naplno, miluj Ježiša viac než čokoľvek. Miluješ Ho takto veľmi?

https://www.harvest.org

Kde je tvoj poklad...? - 6. január

... ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj... (Pr 30,8)

Nie je toto divná modlitba? Že sa ten človek modlí za to, aby nebol chudobný, tomu rozumieme. Ale aby nebol bohatý, nie je práve najbežnejšia modlitba našej doby.

Keď sa dnes okolo seba rozhliadneme, zdá sa, že každý má podobné vyznanie viery ako fidlikant na streche, ktorý povedal: „Ak je bohatstvo prekliatím, tak nech ma ním Boh prekľaje!“

Zdá sa, že pre človeka po páde nie je nič tak prirodzené ako sny o bohatstve. Chuť vlastniť. Nezabúdajme ale, že Biblia nás vystríha pred tým, čo sa zdá byť úplne prirodzené.

Spomeňme si na Ásáfa, ktorý závidel bezbožným, že sa im tak dobre darí. Keď potom vstúpil do Božej blízkosti, Boh mu zjavil neviditeľné, večné hodnoty. V jeho živote nastalo obrovské prehodnotenie a o Bohu potom svedčí: A keď som s Tebou, netúžim po zemi. (Ž 73,25)

Máme takýto vzťah k pozemským bohatstvám? Alebo žijeme podľa princípu, že keď budeme mať dosť pozemského bohatstva, tak potom budeme mať čas myslieť na Boha? Vytvorili sme si evanjelium, v ktorého centre stojíme my sami?

Zároveň je treba povedať, že Boh nás nikdy nevyzýva vyhľadávať chudobu. Biblia neglorifikuje chudobu a núdzu. V samotnej chudobe nespočíva šťastie. Je však možné byť chudobný a šťastný.

Problémom je nerovnováha, ktorá vládne v zdrojoch vo svete. Túto nerovnováhu tvorí hriech. Nikdy som lepší obraz nerovnováhy nevidel, ako keď som cestoval rôznymi krajmi Indie.

V skutočnosti to ale vidíme všade. Ovocie hriechu je vo svete prerozdelené pomerne rovnomerne. Aj keď sa nazývame Ježišovými nasledovníkmi, rýchlo zabúdame, že na svet neprišiel ako bohatý muž, ale že sa narodil v maštali. Keď sa potom prihováral masám ľudí, nerobil to zo svojej súkromnej jachty. Ani tá loďka, na ktorej stál, nebola Jeho!

Požičal si chlieb a ryby, keď nasýtil zástupy. Požičal si osla, keď vstupoval do Jeruzalema. Požičal si izbu, v ktorej mali poslednú večeru.

Zomrel na kríži, ktorý mu nepatril. V skutočnosti patril Barabbášovi.

Ani hrob mu nepatril.

Ježiš hovorí: „Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.“ (Mt 8,20)

Chcem vyznať: „Patrím Ježišovi!“

Boh je mojím Otcom. Som kráľovské dieťa. Pamätajte však, že môj kráľ nemá korunu zo zlata, ale z tŕnia. Majme v sebe tento rozmer, kým kráčame po zemi, aby sme nerozlišovali ľudí, ale vždy pamätali, že všetci sú stvorení na Boží obraz. Že všetci sú zahrnutí do Božieho diela záchrany. Áno, všetci.

Nie všetci však toto dielo prijímajú, ale je pripravené pre každého. Preto nás Božie slovo vyzýva k modlitbám za všetkých, lebo Boh chce, aby bol každý zachránený a poznal pravdu.

Pavol Timotejovi píše: „Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení a nedúfali v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie, a aby konali dobré, boli bohatí na dobré skutky, štedrí, zdielni, a tak si zhromažďovali dobrý základ do budúcnosti a dosiahli skutočný život.“ (1Tim 6,17-19)

Pavol a Jakub súhlasia, že ide o to mať svoje bohatstvo v pravej banke. Naučili sa to od Ježiša, ktorý hovorí: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6,19-21)

Modlíme sa: Pane daj, nech tvoja láska zapáli lásku v mojom živote. Udržiavaj ju. Nauč ma milovať, ako si ty miloval. Milovať, kde nečakám nič späť. Nauč ma slúžiť svojim blížnym, ako Duch učí. Daj mi pamätať, že Tvoja láska je základom mojej spásy. Ďakujem za istotu, ktorú táto skutočnosť dáva.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Radosť zo spoločnej viery - 5. január

„… vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ (Žid 13:15)

Ježiš vedel, že jeden zo skutočných testov prinášania ovocia Bohu je naša ochota spoločne prežívať vieru s ostatnými. Ak voči iným nemáme dostatok milosti, je to jeden z dôkazov, že sme Božiu milosť nikdy nezažili. Emerson musel práve čítať mierku ľudskej milosti, keď povedal: „To, kým si, hovorí tak hlasno, že nepočujem, čo vravíš.“ Satanovi je jedno, koľko teoretizuješ o kresťanstve alebo koľko vyznávaš, že poznáš Krista. Čomu sa energicky vzpiera, je spôsob, akým Krista žiješ.

Pred nejakým časom, sa istá pani vyjadrila: „Mám 65 rokov. Moje deti majú svoje rodiny, manžel je mŕtvy a ja som jednou z najosamelejších ľudí na celom svete.“ Niekto jej navrhol, aby sa pokúsila nájsť si spôsob prežívania svojej náboženskej viery a materiálnych vecí s ľuďmi v jej okolí. Po pár týždňoch povedala: „Som tá najšťastnejšia žena v meste. Našla som novú radosť a šťastie v spoločnej viere s ostatnými.“ To je presne to, čo Ježiš zasľúbil!

Modlitba dňa

Nie je väčšia radosť, Otče, ako sa deliť o Tvoju lásku. Pomôž mi ju prejaviť každému človeku, ktorého stretnem.

Billy Graham Evangelistic Association

Tajomstvo prvej cirkvi - 4. január

„Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem.“ (Sk 17:6)

Ako je možné, že veriaci v 1. storočí tak radikálne ovplyvnili svet okolo nich? Nemali žiadne technológie, ktorými dnes disponujeme my. Nemali veľké kresťanské kapely. Neexistovali žiadne obrovské kresťanské zbory. Nemali ani len kníhtlač. No aj napriek tomu relatívne malá skupinka mužov a žien obrátila v 1. storočí svet naruby.  

Myslím, že dnes máme často len zriedenú a nevýraznú verziu kresťanstva. Myslím, že naše štandardy kresťanskej viery sú veľmi ďaleko od štandardov prvej cirkvi. Taká odľahčená viera. Zdá sa, že veriaci chcú robiť len to, čo je skutočne nevyhnutné.

Ježiš má dnes mnoho nespoľahlivých nasledovníkov, ktorí rýchlo a ľahko prevracajú kabát. Sú kresťanmi, keď im to vyhovuje, keď je to jednoduché a cool. No v momente, keď prichádzajú ťažkosti či prenasledovanie, sú z toho vonku. Nie sú pravými nasledovníkmi. Nie sú skutočnými učeníkmi.

Práve preto dnes neobraciame svet naruby ako prvá cirkev. Dokonca by som povedal, že práve preto obracia až príliš často svet naruby cirkev.

Potrebujeme sa vrátiť ku kresťanstvu, ktoré nám odovzdáva Biblia, ktoré ohlasoval Pán Ježiš, ku kresťanstvu, ktorým žila prvá cirkev a o ktorom nás učí Biblia. Nie k zriedenej verzii kresťanstva, ale k autentickému kresťanstvu z Nového zákona. Jednoducho sa potrebujeme stať učeníkmi Pána.

Si učeníkom Ježiša Krista? Ježiš nás volá, aby sme vystúpili z davu a oddelili sa od nestálych ľudí, ktorí prevracajú kabáty. Volá nás, aby sme boli Jeho skutočnými učeníkmi.

https://www.harvest.org

Dovoľme anjelom, nech nám slúžia - 3. január

„A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu.“  Mt  4:8-11

Potom Ho diabol opustil. A pozri, prišli anjeli a posluhovali Mu. Poradie pokušení, ako s nimi Kristus jedno po druhom zápasil, nie je presne známe. Lebo evanjelisti sa nezhodujú. Pokušenie, ktoré má Matúš ako druhé, má Lukáš ako posledné (Lk 4:9-12). A naopak to, čo má Lukáš ako druhé, udáva Matúš ako posledné, akoby mu na poradí príliš nezáležalo. Ale ak by niekto chcel o tom kázať a hovoriť, Lukášovo poradie by bolo najlepšie. Má totiž postupnosť rozprávania, že diabol najprv pokúša biedou a nešťastím. Ak to nezaberie, potom to skúsi so šťastím a poctami. A napokon, ak to všetko bolo zbytočné, potom vynaloží všetko úsilie a pokúša omylmi, klamstvami a inou duchovnou ľsťou. No pretože v praxi a podľa skúseností nenasledujú v žiadnom presnom poradí, ale kresťan je pokúšaný posledným, potom prvým atď., Matúš nedbá na poradie, ktoré by sa hodilo kazateľovi. A takto to asi zažíval aj Kristus počas štyridsiatich dní na púšti: Diabol nezachovával žiadne presné poradie, ale pokúšal ho jedným pokušením dnes, iným zajtra a po desiatich dňoch opäť prvým, a tak ďalej ako prišlo. Nakoniec k Nemu prišli anjeli a slúžili Mu. Toto sa muselo stať telesným spôsobom: Fyzicky sa zjavili a priniesli Mu jedlo a pitie a naplnili všetky Jeho potreby ako pri stole. Keďže služba bola viditeľná a prospela Jeho telu, rovnako aj diabol, jeho povaha, sa bez pochýb objavila fyzicky, možno tiež ako anjel. Lebo keď Ho priviedol na vrchol chrámu a ukázal Mu odrazu všetky kráľovstvá sveta, musel byť niečím väčším ako len človek, veď sa vydával za niekoho väčšieho, keď ponúkal Kristovi všetky kráľovstvá na zemi a chcel, aby ho Kristus oslavoval. Ale nemal vonkajšiu podobu diabla, pretože radšej vyzerá nádherne, keď chce oklamať a podviesť, ako o ňom hovorí sv. Pavol: zjavuje sa ako anjel svetla (2K 11:14). Ale toto je napísané nám na povzbudenie, aby sme vedeli, ako veľa anjelov nám posluhuje, keď na nás útočí jeden diabol. Ak budeme udatne bojovať a obstojíme, predtým než Boh dovolí, aby sme znášali nedostatok, musia zostúpiť anjeli z neba a stať sa našimi pekármi, vinármi a kuchármi a obsluhovať nás vo všetkých našich potrebách. Toto nebolo napísané kvôli Kristovi, On to nepotrebuje. Ak anjeli slúžili Jemu, dovoľme, nech posluhujú aj nám.

St. Louis ed., 11:543-545.