Vyvolení Boží - 6. júl

„Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť.“ Kol 3:12

Moderní spisovatelia zobrazujú pesimizmus tejto doby a mnohí z nich v zúfalstve vyhadzujú ruky do vzduchu a hovoria: „Neexistuje odpoveď na dilemu človeka.“ Hemingway raz povedal: „Žijem vo vákuu, ktoré je osamelé ako obal elektrónky, keď sa jej vybijú baterky a neexistuje prúd, do ktorého by sa dala zapojiť.“ Eugene O´ Neil v diele Cesta dlhého dňa do noci reprezentuje filozofický postoj tej doby. Hovorí: „Jediným zmyslom života je smrť.“ Hemingwayovi a O´Neilovi, ktorí tu už nie sú, odkazujem, že „život je oveľa viac, než len smrť.“ Život je oveľa viac ako len elektrónka, ktorá potrebuje zapojiť. Ježiš nás naučil dôstojnosti a dôležitosti toho byť osobou. Boh nás na túto zem postavil so zámerom, a tým zámerom je byť v spoločenstve s Ním a oslavovať Boha.

Modlitba dňa

Milujúci Otče, Tvoja láska, ktorú pre mňa máš, prekračuje beznádej tohto života a dáva mi zmysel, ktorý tak zúfalo potrebujem.   

Božie srdce pre ľudstvo - 5. júle

„Z diaľky sa mu zjavil Hospodin: Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť.“ Jer 31,3

Keď moja pravnučka Stella bola ešte len batoľa, hra na skrývačku jej ešte vôbec nešla. Postavila sa uprostred miestnosti a zakričala: „Dedo, nájdi ma!“ napriek tomu že som sa ňu priamo pozeral.

Povedal som: „Stella! Kde si? Nemôžem ťa nájsť.“

Vždy vyskočila, zasmiala sa, a vrátila sa skryť presne na to isté miesto. So Stellou som sa hral preto, že ju to veľmi bavilo.

Keď Boh zavolal na Adama: „Adam, kde si?“ v záhrade Edén, zabudol na to, kde Adam prebýval? Samozrejme že nie. Vedel presne, kde sa nachádzal. To, čo hovoril, mienil takto: „Adam, chýba mi náš spoločný čas. Adam, prečo si ochutnal zo zakázaného ovocia? Adam, prečo sa predo mnou skrývaš? Adam, chcem sa s tebou rozprávať.“

To je Hospodinovo srdce. V Izaiášovi 1,18 hovorí: „Poďte len a súďme sa – vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.“

Ak chceš vedieť, čo Boh cíti k tomuto svetu a ľudstvu, pozri na tri Ježišove príbehy v Evanjeliu podľa Lukáša v 15. kapitole.  Boh je prirovnávaný k žene, ktorá stratila mincu, k pastierovi, ktorý stratil ovcu a otcovi, ktorý stratil syna.

V Biblii je práve tento motív najsilnejší – Božia láska k ľudstvu a Jeho túžba po vzťahu s každým človekom. Boh nechce, aby niekto šiel do pekla. Najlepším dôkazom je to, že všetok svoj hnev vylial na svojho Syna, ktorý ani raz nezhrešil, aby sme my mohli byť ospravedlnení.

Boh nás hľadá. Túži po nás. Túži, aby sme Ho spoznali.

https://www.harvest.org

Ešte väčšia temnota - 4. júl

„Ale to nebude taká temnota, aká ich desí, ako sa stalo v minulosti, keď bolo ľahšie krajine Zebulúnu a krajine Naftali, alebo ťažko pobrežiu mora na tejto strane Jordánu, v Galilei pohanov. Ale bude to taká temnota, že ľud chodiaci v tme uvidí veľké svetlo, a že nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, žiari svetlo.“ Iz 9,1-2 (preklad z angl. originálu)

Celá 9. kapitola je o kráľovstve novonarodeného dieťaťa – Krista, ako má vládnuť a čo z Jeho vlády vyplynie, a to, že ľud Izraela sa bude na Ňom pohoršovať, lebo to má byť Pán, ktorý odmieta spravodlivosť zo zákona a bez zákona skrze vieru prijíma pohanov. To dráždi, zaslepuje a zatvrdzuje židov až podnes, takže to jednoducho nechcú prijať. Celá táto kapitola je o tom, čo povedal Simeon: „Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2:34). A aj Izaiáš hovorí: „On bude kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela“ (Iz 8:14). Peter a Pavol vo svojich listoch citujú tento verš, keď hovoria o židoch (1Pt 2:8, Rim 9:33). Zhrnutím tejto kapitoly je, že židov bude urážať slovo plné milosti o Kristovom kráľovstve a zatvrdia sa voči nemu, keďže je tak nesmierne slávne, kým ich skutky a zákon pred Bohom nestoja za nič – to nemôžu strpieť. Musí nasledovať toto: Ak sa oslavuje milosť Božia, svätci skutkov musia proti tomu zúriť. Tento význam a záver vyplýva zo slov, ktoré nášmu textu priamo predchádzajú v Iz 8. Prorok hovorí, že temnota, ktorá premôže židov, nemá byť prirodzenou tmou, ale duchovnou temnotou. Objaví sa preto, že iné národy a pohania uvidia veľké svetlo, ako hovorí náš text. Chce tým povedať: Týchto ľudí premôže iná temnota a nešťastie ako to, keď asýrsky kráľ Tiglat Pileser najprv dobil krajinu Zebulón a Naftali (2Kr 15:29), čo bolo relatívne mierne a nevýznamné v porovnaní s pohromou, keď Šalmaneser dobil celú krajinu na pobreží a odviedol do zajatia celé kráľovstvo Izraela (2Kr 17:5-6) – to bola oveľa väčšia a ťažšia rana a temnota. Ale horšie ako obe tieto pohromy, skutočné nešťastie a temnota príde v Kristových časoch, keď sa títo ľudia pohoršia a zatvrdia, pretože sa medzi ľudom objaví veľké svetlo a jasná žiara, ktorou sa obráti aj množstvo pohanov. Mojžišov zákon a celý spôsob života židovského národa stratí platnosť. Namiesto toho sa bude hlásať len sláva a milosť Kristova.

St. Louis ed., 11:1972-1974.

Cítiť bolesti druhých - 3. júl

„Kto miluje brata, zostáva vo svetle...“ 1Jn 2:10

Dobu, v ktorej žijeme, len ťažko nazveme napomáhajúcou k citlivosti voči potrebám druhých. Vybudovali sme si masku sofistikovanosti a tvrdosti. Abraham Lincoln raz výstižne povedal: „Je mi ľúto muža, ktorý necíti bič, ktorý dopadá na chrbát druhého muža.“ Veľká časť sveta je ľahostajná a zatvrdnutá voči chudobe a utrpeniu ľudstva. Z veľkej miery je to pre skutočnosť, že mnoho ľudí nezažilo znovuzrodenie. Božia láska sa nikdy nevliala do ich sŕdc. Množstvo ľudí hovorí o sociálnom evanjeliu, ako keby to bola oddelená časť od spasiteľského evanjelia. Pravdou je, že existuje len jedno evanjelium. Potrebujeme vykúpenie, potrebujeme sa zmieriť s Bohom ešte predtým, ako môžeme byť citliví k potrebám druhých. Božia láska, rovnako ako odrážajúci sa lúč slnka, najskôr zasvieti nadol, až potom vyžaruje naspäť. Pokiaľ naše srdcia nie sú formované Duchom Svätým, aby sme prijímali a odrážali teplo Božieho súcitu, nedokážeme milovať našich blížnych tak, ako by sme mali.

Modlitba dňa

Otče, pomôž mi cítiť bolesť druhého človeka a mať súcit, aby som mohol odrážať svetlo Tvojej lásky v nevšímavom svete.

Billy Graham Evangelistic Association

Trúfnuť si poslúchať - 2. júl

„Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým.“ Sk 9,17

Saul z Tarzu... len jeho meno vzbudzovalo zimomriavky u Ježišových nasledovníkov. Napriek tomu Boh prehovoril k veriacemu menom Ananiáš: „Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, prímenom Tarzenského; lebo, hľa, modlí sa“ (Sk 9,11).

Bol to Saul, prenasledovateľ a vrah kresťanov. Ak by Ananiáš váhal, dalo by sa to pochopiť. No ja milujem jeho reakciu: „Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým” (verš 17).

Čakal niekedy Saul, že ho nejaký kresťan osloví:  „Brat Saul“? Aký rozdiel vie urobiť jeden deň či jedna hodine v živote človeka.

Príde čas, keď ti Boh položí na srdce konkrétneho človeka, pre ktorého bude mať konkrétnu správu či pripravené miesto. Budeš mať na výber : pôjdeš, alebo nepôjdeš. Boh poslal proroka Jonáša do mesta Ninive, aby proti nemu kázal. Jonáš sa však rozhodol ísť úplne opačným smerom. Môžeš byť Jonášom, alebo môžeš byť Ananiášom.

Tým, čo Ananiáš urobil, je neospevovaný hrdina viery. Nikdy nekázal. Nemáme zaznamenané, že by učinil zázraky. Nikdy nenapísal list žiadnemu cirkevnému zboru. No oslovil niekoho, kto  toto všetko urobil.

https://www.harvest.org

Kedy sa má človek modliť? - 1. júl

Niektorí sa pýtajú: „Kedy sa má človek modliť? A kde sa má človek modliť?“

Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. (J 4,20)

Áno, kde je to pravé miesto na modlenie? Kde sa má človek modliť? Na túto otázku hľadala odpoveď aj žena, ktorá stretla Ježiša pri studni. Všimnite si, čo Ježiš odpovedá: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať.“ (J 4,21-23)

Keď som si pred časom nanovo čítal knihu proroka Jonáša, cítil som sa, ako keby som ju pred tým nikdy nečítal. I modlil sa zvnútra ryby k Hospodinovi, svojmu Bohu: Na Hospodina volal som zo svojho súženia a On ma vyslyšal. Z útrob podsvetia som kričal, vypočul si môj hlas. (Jon 2,2-3)

Jonáš sa ocitol v núdzi, ktorú si sám zapríčinil. Utekal od Boha. Kvôli tomu sa v ťažkostiach ocitá mnoho ľudí. Keď sa ukázalo, že búrka na mori je kvôli nemu, hodili ho do mora. Neviem, či vedel Jonáš plávať. V skutočnosti to nie je až tak dôležité. Keď je silná búrka a prehltne vás ryba, vtedy je po všetkom. Viem si predstaviť ten pocit, keď sa Jonáš dostáva do brucha ryby. Ale na tomto mieste Jonáš volá k Bohu! Zaujímavé čítanie. Predstavte si, Jonáš sa modlí v bruchu ryby. To znamená, že žiadne miesto nie je také zlé, že by si sa na ňom nemohol modliť k Bohu. Žiadna situácia, žiadne vonkajšie okolnosti nie sú tak beznádejné, žeby si v nich nemohol volať na Boha.

Nič nie je nemožné, nič nie je nemožné,

nič nie je nemožné nášmu Bohu.

Prebudenie, spása, zdravie,

nič nie je nemožné nášmu Bohu!

Túto pieseň spievali pred časom moji dánski priatelia. Keď som čítal Jonáša spomenul som si na ňu. Jonáš si svoje ťažkosti zapríčinil sám. Vo svojej núdzi však volá k Bohu. Keď ho ryba prehltla a zhasla aj tá posledná nádej, Jonáš volá k Bohu. A Biblia hovorí: „I rozkázal Hospodin rybe, a tá vyvrátila Jonáša na suchú zem.“

Ak si v ťažkostiach, nech sa táto pravda dotkne tvojho srdca bez ohľadu na to, ako ťažko ti je a v akej bezvýchodiskovej situácii si.

Aj keď si v ťažkostiach, ktoré si si sám zapríčinil a okolnosti života sú ťažké, pamätaj: neexistuje také miesto, z ktorého by si nemohol volať k Bohu. Dovoľ Bohu nech nad tebou zvíťazí, aby si kráčal po Jeho cestách, lebo Jeho cesty a myšlienky sú také, ktoré vedú k požehnaniu. Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. (Jer 29,11-12)

Nie je načase, aby si bral Boha vážne a povedal: „Bože, nemám nič iné, len svoj hriech, ťažkosti, ktoré som si spôsobil sám, svoju bezútešnú situáciu – s týmto k Tebe prichádzam. Som bezmocný, ale volám na Teba. Ty si sľúbil, že odpovieš. Buď milostivý mne hriešnikovi.“

Obnova a zmena nezačínajú tým, že sa budeš snažiť zlepšiť sa. Začína to vždy tým, že voláš na Neho a prijímaš milosť a lásku, ktoré si nezaslúžiš. Boh ti ich chce dať, lebo ich potrebuješ. Pamätaj, že Bohu je všetko možné!

Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. (Mk 10,27)

Čo máš robiť? Volaj na Boha...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii