Ty a ja navždy - 14. marec

Kým ste si stihli prečítať túto vetu, zomreli štyria ľudia. V priemere zomierajú dvaja ľudia každú sekundu. To je 155 000 každý deň, a len málo z nich ide do neba (Mt 7:13 – 14). Mňa to deprimuje, ničí. Jediný spôsob, ako uniknúť bolesti, ktorú tento fakt spôsobuje, je poprieť ju alebo ignorovať.

Apoštol Pavol hovorí o „veľkom žiali a neprestajnej bolesti v srdci“ (R 9:2). Zamyslite sa nad intenzitou jeho slov. Neprestajná bolesť v srdci? Poznal osud ľudí, ktorí neuverili Ježišovi, a toto poznanie mu spôsobovalo hlbokú bolesť. Kniha skutkov zaznamenáva jeho snahu zasiahnuť čo najviac ľudí, nech to stojí čokoľvek. Jeho život odrážal to, čomu veril. Aj keď mnohí z nás by povedali, že veria tomu, čomu veril Pavol, na našom živote to nie je vidieť.

Ak veríme tomu, že milióny zomierajú a smerujú k Božiemu súdu, aký má zmysel sústrediť život na čokoľvek iné, ako na misiu? Nenechajte sa paralyzovať číslami. Jednoducho spravte svoju časť. Zrejme v tom množstve nespravíte veľkú dieru, no budete mať večný vplyv na život ľudí, ktorých zasiahnete.

Keď som bol malý, náš mládežnícky farár sa opýtal: „Ak by každý na mládeži bol ako ty, ako by vyzerala mládež?“ Skvelý spôsob, ako rozmýšľať o svojej zodpovednosti. Samozrejme, že každý z nás je jedinečný a má iný dar. Ale chápte princíp. Ak by všetci veriaci hovorili evanjelium tak často ako vy, koľkých by zasiahli? Ak by každý dával rovnaké percento svojho príjmu ako vy, koľko by sme mali na rozdávanie chudobným?

Potrebujete štatistiky o tom, koľko detí je v tejto chvíli bez domova, zotročených, obeťou ilegálneho obchodovania, znásilnenia, alebo zomierajú hladom? Ak áno, vygúglite si to. Máme veľa práce. Mnohí zúfalo potrebujú pomoc, duchovnú aj telesnú. Nemôžeme ich volanie ignorovať. Niekedy si predstavujem, že som v Afrike, vystrašený, so svojou rodinou, máme zúfalý nedostatok jedla a vody, a rozmýšľam, aký by bol môj postoj ku „kresťanom“ v Amerike. Čo by som cítil, keby som videl, ako žijú a počul ich sťažovať sa, že nemajú dosť?

Predstavte si teraz štvorčlennú rodinu v Indii. Bolo ich päť, ale jednu dcéru predali do otroctva, aby zvyšok rodiny mohol prežiť ďalší mesiac. Predstavte si, ako sledujú váš bežný rodinný deň. Čo by si pomysleli o vašej kresťanskej láske?

Druhé najväčšie prikázanie, povedal Ježiš, je milovať blížneho ako seba samého. Milujete tak vôbec svojich najbližších blížnych, nieto ešte blížnych v Afrike či Indii? Pamätajte, Ježiš na to odkazuje ako na to najdôležitejšie, čo môžeme robiť, hneď po milovaní Boha (Mk 12:31).

„Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov. Ale ak má niekto pozemský majetok a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska? Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo.“ (1J 3:16 – 18)

           

Pouvažujte nad týmto svedectvom kresťana, ktorý žil v Nemecku počas holokaustu.

„Počuli sme príbehy o tom, čo sa deje Židom, no snažili sme sa od toho dištancovať, pretože ako by sme to mohli zastaviť? Železničná trať prechádzala poza náš malý kostol, a my sme každú nedeľu ráno počuli v diaľke pískanie a kolesá blížiace sa po koľajniciach. Znepokojovalo nás, keď sme počuli nárek vychádzajúci z okoloidúceho vlaku. Uvedomovali sme si, že preváža Židov vo vagónoch ako dobytok.“

„Pískanie zaznievalo týždeň čo týždeň. Desili sme sa zvuku kolies, pretože sme vedeli, že budeme počuť plač Židov na ceste do tábora smrti. Ich výkriky nás mučili. Poznali sme čas, v ktorom prichádzal vlak, a keď sme začuli pískanie, začali sme spievať chválospevy. Kým vlak došiel k nášmu kostolu, spievali sme už z plného hrdla. Ak sme počuli krik, spievali sme hlasnejšie. A čoskoro sme ich už nepočuli vôbec.“

„Aj keď už prešli roky, stále zvyknem v spánku počuť pískanie vlaku. Nech mi Boh odpustí. Nech odpustí všetkým nám, ktorí sa nazývame kresťanmi, no napriek tomu sme nijako nezasiahli.“2

Je ľahké súdiť, keď počujeme takýto príbeh. Je hrozné, že kresťania počuli ich krik a udusili ho v chválospevoch. Čo by ste ale urobili vy? Pozrite sa ako funguje váš život. Naozaj by ste išli proti pravidlám a urobili niečo? Ak by všetci ostatní spievali, nebolo by to tak, že by ste sa jednoducho pridali?

Keď vezmem do úvahy, ako funguje môj život, neviem s istotou povedať, čo by som spravil ja. Viem ale, akým človekom by som chcel byť. Nechceme sa postaviť sa a povedať: „Už tak viac nemôžem žiť! Nemôžem ísť s davom a tváriť sa, že sa nič nedeje!“

Je ľahké pozrieť sa na iné momenty dejín a kritizovať cirkev za slabú odozvu. Ťažšie je pozrieť sa na dnešný svet a zhodnotiť vašu odozvu. Dáva vaše manželstvo zmysel vo svetle existencie pekla? Dáva vaše využívanie času a peňazí zmysel vo svetle utrpenia v dnešnom svete?


Ukážka z knihy od Francisa a Lisy Chan: Ty a ja navždy, manželstvo vo svetle večnosti. V rámci špeciálnej akcie ponúka stránka chcemviac.com túto knihu v elektronickej podobe na obmedzený čas (do 8.apríla) zadarmo na stiahnutie.

Nikdy neokúsiť smrť - 13. marec

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Presvedčte sa, či nedodržiava zákon, ktorý hovorí: „Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.“ Nie je predsa pravda, že každý si z celého srdca praje, aby niekto vstúpil k jeho hriechom, zobral ich na seba a zničil ich, aby už viac nehrýzli svedomie a navyše, aby ho zachránil pred smrťou a vykúpil pred peklom? Po čom každý z nás túži viac, ako byť slobodný od smrti a pekla? Kto by nechcel byť bez hriechu a mať pred Bohom dobré a čisté svedomie? Nevidíme, ako sa o to všetci snažia svojimi modlitbami, pôstom, púťami, darmi a podobne? Čo iné ich poháňa ako hriech, smrť a peklo? Chceli by byť pred nimi v bezpečí. Ak by bol na vzdialenom mieste lekár, všetky krajiny by ostali vyľudnené a každý by utekal k tomu doktorovi, riskujúc na ceste majetok, zdravie a život. A pokiaľ by sa aj Kristus samotný zamotal do smrti, hriechu a pekla ako my, aj On by túžil po pomoci od niekoho, kto by zobral Jeho hriech a očistil Jeho svedomie.  

Takže, keďže by chcel, aby to spravili pre Neho iní, ide a robí to pre druhých, ako hovorí zákon. Vykračuje v ústrety našim hriechom, prechádza do smrti a oboje prekonáva kvôli nám, hriechy rovnako ako smrť a peklo. Od tej chvíle, všetci, ktorí v Neho veria a volajú na Jeho meno, budú ospravedlnení a zachránení, bez hriechu a smrti, a budú mať nekonečne dobré, čisté, isté, neochvejné, požehnané svedomie, ako hovorí v Jánovom evanjeliu (8:51): „Veru, veru vám hovorím: Ak niekto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky,“ a: „Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa“ (Jn 11:25). Pozrite, toto je tá veľká radosť, ku ktorej prorok vyzýva, keď hovorí: „Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem!“ Toto je ospravedlnenie a spása, pre ktorú prichádza tento Spasiteľ a Kráľ. Toto sú Jeho dobré skutky, vykonané pre nás, ktorými napĺňa zákon. Toto je dôvod, prečo umieranie veriacich nie je umieranie, ale len zaspávanie. Neuvidia, ani neokúsia smrť, ako hovorí Kristus a ako je napísané v Žalme 4:9: „V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne.“ Preto sa tiež v Písme smrť nazýva spánkom (1. Kor 15:51) ... Takže teraz viete, aké sú to dobré skutky. Premýšľajte a konajte podľa toho. Čo sa týka hriechu, smrti a pekla, majte sa pred nimi na pozore a nepridávajte k nim. V tomto ohľade totiž nemôžte nič dosiahnuť. Vaše dobré skutky tu nemajú cenu. Musíte dovoliť, aby tu zapracoval niekto iný: prislúcha Kristovi, aby tieto skutky vykonal. Tento verš musíte prenechať Jemu. On je Kráľ Sionu, ktorý prichádza, aby sa stal jediným Spasiteľom, ktorý môže ľudí ospravedlniť.

Hriech a smrť musíte zničiť v Ňom a Ním skrze vieru. Buďte teda na pozore pred tými, ktorí vás učia, aby ste porazili vlastné hriechy tým, že budete konať dobré skutky.

St. Loiusské vyd., 11:22 – 24.

„Áno, Pane“ - 12. marec

Ale Peter povedal: Nie, Pane, pretože som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.“ Sk 10:14

Isté slová k sebe jednoducho pasujú, napríklad: „Áno, Pane“, „Ako, Pane?“ a „Kedy, Pane?“. No sú aj také, ktoré k sebe nejdú. Tie zahŕňajú: „Nie, Pane“ alebo „Nikdy, Pane“.

O tomto som premýšľal v deň, keď zomrel môj syn Christopher. Keď som sa vrátil a opäť si tie slová prečítal, nabrali úplne iný význam, pretože opisovali to, ako som sa cítil vo chvíli, keď som sa dozvedel tú správu: „Nie, nie. Nie som s tým v pohode. Nechcem to. Nezmierim sa s tým. Nie!“

Sú chvíle, kedy presne takto reagujeme na Božiu vôľu. Dokonca aj Ježiš v Getsemanskej záhrade cúvol od toho, čo malo nasledovať. Modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty“ (Mt 26:39).

Ježiš, ktorý bol dokonalý, svätý a bez hriechu sa pozeral do priepasti všetkých zlých vecí na tomto svete, na všetko, čo bolo hriešne a podlé. Vedel, že všetky tie hriechy bude musieť zobrať na seba. Preto nám Lukáš hovorí, že Mu: „vystúpil pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem“ (Lk 22:44). Ježiš sa nachádzal pod tlakom toho všetkého.

Niekedy je možné, aby nás ten kalich minul. No v niektorých chvíľach Boh povie: „Nie, musíš ho vypiť. Musíš cez to prejsť.“

Ak veríme v Božiu prozreteľnosť, tak vieme, že Pán má všetky veci pod kontrolou. A vieme, že niečo robí, alebo niečo dopúšťa z dôvodov, ktorým nemusíme rozumieť. Môžeme povedať: „Nikdy, Pane“ alebo „Nepáči sa mi to, Pane“. No nakoniec budeme musieť povedať: „Áno, Pane.“

https://www.harvest.org

Šírka... - 11. marec

... aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka... (Ef 3,17-18)

Naše vnútro potrebuje posilnenie, aby sme boli zakorenení a založení v láske, aby sme spolu so všetkými svätými boli schopní vystihnúť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka.

Šírka, dĺžka, výška a hĺbka...Štyri dimenzie, ktoré charakterizujú život viery.

Šírka rozpráva o tom, čo je širšie než moje vlastné ja.

Širšie než egoizmus, zaneprázdnenosť sebou, túžba mať.

Širšie než to, čo je viditeľné a pominuteľné. Širšie než to, čo si rozum dokáže predstaviť, alebo pochopiť. Jednoducho - širšie...

Duchovný život so šírkou slúži iným vždy na dobré! Moc, s ktorou Boží Duch posilňuje nášho vnútorného človeka, sa z nás prirodzene šíri ďalej. Prinášame požehnanie ľuďom, s ktorými sme v kontakte.

Pavol to vyjadruje takto: „A viem, že keď prídem k vám, prídem s plnosťou požehnania evanjelia Kristovho.“ (R 15,29)

 Práve o tomto Liste Efezským 3,17-19 hovorí: „... aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“

Poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie, spolu so všetkými svätými...

Zasľúbenie je vsadené do týchto súvislostí! Len vtedy sa nám otvára táto perspektíva. V spoločenstve s inými, ktorí si zvolili byť nasledovníkmi Krista. Boh nepovoláva „osamelých vlkov“. On povoláva nás - údy tela. Len vtedy, keď sú údy spolu, telo funguje!

Štúdium Písma a modlitebná komôrka bez spoločenstva vytvára duchovných samotárov. Spoločenstvo bez modlitebnej komôrky a ticha vytvára povrchných kresťanov. Vždy tam musí byť jedno aj druhé. Podobne, ako je to s koľajnicami. Je nezmyselné diskutovať o tom, ktorá koľajnica je dôležitejšia. Potrebuješ obidve, ak má prísť vlak. A tie dve musia ísť paralelne celou cestou. To znamená - spolu so všetkými svätými...

Modlitebná komôrka a štúdium Písma spolu so svätými, spolu v spoločenstve viery vytvára pravdivú a skutočnú šírku. Duchovný život, v ktorom je šírka, je iným na dobré!

Preto Pavol vie, že toto sa stane, keď navštívi cirkevný zbor. Pavol verí v Boha, nie v seba. Je slobodný od falošnej pokory. Moja modlitba je Pavlovou modlitbou: aby sme sa naučili poznať Krista tak, že to ovplyvní šírku našej viery. V živote viery, v ktorom je šírka, je málo miesta pre vlastné ja, málo miesta pre hriech, ale veľa miesta pre Boha, pre modlitebnú komôrku, pre spoločenstvo s ostatnými veriacimi. Veľa miesta pre Božiu svätú vôľu.

Veľa miesta pre Slovo a veľa miesta pre blížneho! Už nežijeme pre seba. My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. (R 15,1)

Čím viac sa dokážeme pozrieť do šírky, tým viac sa tešíme z Ježišovej starostlivosti o každého človeka...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Pravda - 10. marec

A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Jn 8:32

Doba, v ktorej žijeme, je dobou filozofickej neistoty a už viac nevieme, čomu veríme. Ostávame nezúčastnení. Kamkoľvek idem, pýtam sa študentov: „Čo ťa ovláda?“ Keď som ja bol študentom, musel som čeliť Kristovi. Kým bol? Urobil ohromujúce vyhlásenie: „Ja som cesta i pravda, i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Zápasil som s neodvratnou skutočnosťou, že buď bol Ježiš Kristus tým, kým hlásal, že je, alebo bol najväčším klamárom, podvodníkom a šarlatánom v histórii. Ktorá možnosť to bola? Budha na konci života povedal: „Stále pátram po pravde.“ No tu sa objavil Ježiš, ktorý povedal: „Ja som stelesnenie všetkej pravdy. Všetka pravda sa sústreďuje vo mne.“

Modlitba dňa

Ďakujem Ti, Ježiš, za svoju slobodu – lebo Ty si Pravda!

Billy Graham Evangelistic Association

Mimoriadne poslanie - 9. marec

Rumunsko: Kapitán Reck

Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás...“ Ef 3:20

Komunistické stráže bili väzneného pastora celé dni, potom mu dodali silu dobrým jedlom a opäť ho mučili. Mali ho systematicky umlátiť až na smrť, no nemala to byť rýchla smrť. Chceli, aby trpel.

Jedného dňa, keď kapitán Reck bil kazateľa, povedal: „Ja som Boh. Mám moc rozhodnúť o tvojom živote alebo smrti. Ten, ktorý je v nebi, sa nemôže rozhodnúť ponechať ťa pri živote. Odo mňa všetko závisí. To, či budeš žiť, alebo zomrieš, záleží od toho, čo si budem želať ja. Ja som Boh!“

Kazateľ pokojne odpovedal: „Ani neviete, akú hlbokú vec ste práve povedali. Neboli ste stvorení na to, aby ste druhých mučili, aby ste druhých zabíjali. Boli ste stvorení, aby ste sa podobali na Boha a aby ste mali vo svojom srdci Jeho život. Mnohí vám podobní prenasledovatelia, ako napríklad apoštol Pavol, si uvedomili, že páchať zverstvá je podlé. Že by mohli robiť oveľa lepšie veci. Verte mi, kapitán Reck, vaše poslanie je byť podobný Bohu, a nie byť Bohom. Môžete mať Boží charakter, a nie charakter mučiteľa.“

Reck sa tváril, že kresťanove slová nepočuje a pokračoval v trýznení kazateľa za jeho vieru. No nemohol prestať myslieť na svoje poslanie. Napokon, kľačiac na kolenách, prijal Reck do svojho srdca Krista.

Každá húsenica, ak sa správne vyvíja, je v skutočnosti motýľom. Ak nie, môže žiť aj naďalej. No nie ako niečo, čím sa mala stať. Aj naše skutočné poslanie ľudí je vstúpiť do osobného vzťahu s Ježišom Kristom a vybudovať si charakter podobný Bohu. Aj bez Krista môžeme byť veľmi úspešní a naše meno môže niesť mnohé uznanie. Môžeme dosiahnuť obdivuhodné veci – byť úspešným podnikateľom, milujúcou matkou, oddaným otcom. No ak minieme naše pravé poslanie, tak sa nikdy nestaneme človekom, ktorým sme boli stvorení, aby sme boli. Húsenica je zaujímavá. No v kráse a schopnostiach ju motýľ niekoľkonásobne prekonáva. Prežívaš život svetského úspechu, no minul si svoje skutočné poslanie?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.