Ak nevieš urobiť, aby bol celý svet dobrý, sprav to, čo môžeš - 30. august

„Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ Mt 5:6

„Spravodlivosťou“ sa tu nemyslí tá najzásadnejšia spravodlivosť kresťana, ktorou sa človek stáva dobrým a Bohu príjemným. Osem blahoslavenstiev nie je nič iné ako učenie o ovocí a dobrých skutkoch kresťana, pred ktorými musí byť viera ako pravá podstata a jadro jeho spravodlivosti bez skutkov a zásluh, ovocie a činy musia vyrastať a vyplývať z viery. Preto tu rozumejme vonkajšiu spravodlivosť pred svetom, ktorú zachovávame vo vzájomných vzťahoch. Stručný a jasný význam týchto slov je: naozaj blahoslavený je ten, kto sa neprestajne z celej sily usiluje, aby sa všetko dialo podľa poriadku a každý robil, čo je správne, a kto to slovami a skutkami, radou aj konaním pomáha dodržiavať a presadzovať. Je to vzácne, zahŕňa to mnoho dobrých skutkov a je to aj veľmi zriedkavé... Ak to niekto berie úprimne, chce konať, čo je správne, či žiť spravodlivo a konať dobro, „je hladný a smädný po spravodlivosti“. A ak by to tak bolo, nebolo by nečestnosti a nespravodlivosti, bola by len spravodlivosť a blažený život na zemi. Lebo čo iné je spravodlivosť vo svete než to, že každý robí vo svojom postavení v živote to, čo by mal? Znamená to konať správne na svojom mieste: V domácnosti muž robí to, čo má muž robiť; žena to, čo má robiť žena; deti a sluhovia to, čo im prináleží. Občania v štáte konajú to, čo majú robiť. To celé závisí na tom, že tí, ktorí vedú iných a vládnu im, vykonávajú svoj úrad usilovne, starostlivo a verne, a ostatní verne a usilovne konajú svoju prácu v poslušnosti, ktorou sú zaviazaní. Ale Kristus nehovorí zbytočne slová: „lačnieť a žízniť po spravodlivosti.“ Chce nimi ukázať, že okrem neutíchajúcej usilovnosti sa tu vyžaduje aj obrovská túžba, opravdivosť a horlivosť. Kde nie je taký hlad a smäd, nič sa nezmení. Prečo? Pretože prekážok je príliš mnoho a sú príliš veľké – aj od diabla, ktorý všade vstupuje do cesty a prekáža, aj od sveta, teda od jeho detí, ktorý je taký zlý, že nemôže zniesť žiadneho dobrého človeka, ktorý by chcel konať dobro alebo by chcel niekomu inému pomôcť robiť dobro. Svet ho naopak postihuje pohromami, aby ho nimi unavil a nazlostil. Lebo bolí, keď človek vidí, že za konanie dobra je odmenou nevďak, pohŕdanie, nenávisť a prenasledovanie. To je dôvod, prečo mnohí, ktorí nechceli zažívať také protivenstvá, si nakoniec pre ne zúfali a ušli od ľudí do púšte, aby sa stali mníchmi... Ale to nie je smäd a hlad po spravodlivosti. Lebo tí, ktorí chcú takto vyučovať a vládnuť, budú unavení, netrpezliví a zahnaní do kúta, a ťažko budú pomáhať ľuďom... Skrátka, Kristus tu volá po takom hlade a smäde po spravodlivosti, ktorý nikdy nekončí a nikdy neprestáva; ktorý nemôže byť utíšený; ktorý nehľadá a nemyslí na nič iné ako na túto spravodlivosť; a ktorý pohŕda všetkým, čo mu chce zabrániť presadzovať a chrániť to, čo je spravodlivé. Ak nemôže spôsobiť, aby bol celý svet dobrý, nech spraví čo môže... Je tu aj útecha, istý prísľub, ktorým Kristus láka svojich: Tí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, budú nasýtení,... takže zbytočne nepracovali. Nakoniec sa malé stádočko zhromaždí tam, kde bude všetko dobré. A to sa ukáže nielen tu na zemi, no oveľa viac v nebi, kde všetci uvidia ovocie, ktoré priniesla usilovnosť a vytrvalosť týchto ľudí, aj keď si tu musia takmer zúfať, že sa veci nechcú vyvíjať tak, ako by chceli.

St. Louis ed., 7:373-376.

Tvoje skutočné ja - 29. august

„...aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach...“ (Ef 3:17)

Od odborníkov sme počuli, že spoločnosť je chorá. Ich riešenia liečili chatrné zdravie ľudstva infúziami nízkonákladového bývania, sociálnych dávok, integrovaného vzdelávania a psychologických cvičení. My sa však učíme, že toto nie je úplná odpoveď. Svet potrebuje zmenu, spoločnosť potrebuje zmenu, národ potrebuje zmenu. Nikdy ich však nezmeníme, pokiaľ nie sme zmenení sami. A nikdy sa nezmeníme, pokiaľ sa nepozrieme do zrkadla svojej duše a nebudeme úprimne čeliť svojmu vnútru. Vtedy slobodne uznáme, že ľudská prirodzenosť je porušená, že jej neoddeliteľnou súčasťou vždy bola vzdorovitosť, ktorá pochádza z prirodzenej vzbury človeka proti Bohu. Nesnažím sa teraz kázať, iba sa pokúšam ozrejmiť, čo ťa motivuje. Takisto však očakávam, že ti ukážem, že nakoniec môžeš nájsť svoje odpovede len v osobnom vzťahu s Bohom.

Modlitba dňa

Je zbytočné pred Tebou skrývať moje skutočné ja. Dnes ti vylievam všetky svoje najtajnejšie myšlienky a pocity, Pane Ježišu.

Billy Graham Evangelistic Association

Kde je dôkaz? - 28. august

Ale Zachej povedal Pánovi: Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ (Lk 19:8)

Zdá sa mi, že dnes existujú ľudia, ktorí tvrdia, že sú kresťania, ale ich životy o tom nesvedčia. Nevravím, že ja som ten, kto má právo určovať, kto je a kto nie je spasený. Mnohokrát som však už povedal, že keď sa dostaneme do neba, čakajú nás tri prekvapenia:  Veľa ľudí, o ktorých sme si mysleli, že tam budú, sa tam nedostanú, a mnoho ľudí, o ktorých by sme si nikdy nepomysleli, že by boli, sa tam dostanú, a my tam budeme tiež.

Samozrejme, že to hovorievam s istou dávkou humoru, no verím, že v nebi nás čakajú prekvapenia.

Keď už spomínam, čomu verím, tak rovnako verím aj tomu, že ak si skutočne kresťan, v tvojom živote sa nájde dôkaz, ktorý to potvrdí. Sú ľudia, ktorí vravia: „Som kresťan. Som spasený. Verím v Ježiša.“ Zatiaľčo si vo svete užívajú párty a opíjanie sa s najlepšími alebo najhoršími spomedzi nich. Ošklbávajú ľudí o peniaze. Kradnú. Klamú. A my sa na nich pozrieme a povieme: „Čo na tomto obraze nesedí?“

Ak si skutočne kresťan, mali by tu byť dôkazy, ktoré to doložia. Napríklad, keď Zachej prišiel k viere, nebol čestným mužom. Obohacoval sa na úkor ľudí. Čo však urobil po svojom obrátení? Urobil reštitúciu a vrátil späť, čo iným nespravodlivo zobral, dokonca aj s úrokmi.

Mnoho ľudí sa považuje za kresťanov, no nikdy sa ani nepokúsili napraviť škody, vykonať reštitúciu či dokonca poskytnúť dôkaz pozorujúcemu svetu, že v nich skutočne žije Kristus.

Môžu ľudia pri pohľade na teba povedať: „Vidím v tebe niečo, čo mi vraví, že si Ježišov nasledovník?“ Máš vo svojom živote taký dôkaz?

https://www.harvest.org

Najlepší život teraz? - 27. august

„Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu.“ Mt 5,4

Kristus pokračuje vo svojom útoku na náboženstvo sveta a borí to, čo ono považuje za najlepší a najviac požehnaný život na zemi, teda to, že človek môže dosiahnuť stav, že prežíva len dobré a príjemné dni bez trápenia a nepohodlia. Ž 73:5 o tom hovorí: „nelopotia sa ako smrteľník a nesužuje ich, čo trápi ľudí.“ Lebo to je to, po čom ľudia najviac túžia: mať radosť a potešenie a byť bez čohokoľvek zlého. Ale Kristus prevracia všetko naruby a predkladá opak, keď nazýva blahoslavenými tých, ktorí žalostia a trpia. Toto vyučovanie je priamo namierené proti náladám a zmýšľaniu sveta – ako by chcel, aby to bolo... Znovu sa pýtaš: „Čo máme potom robiť? Majú byť odsúdení všetci tí, ktorí sa smejú, spievajú, skáču, dobre sa obliekajú, jedia a pijú? Čítame o kráľoch a svätých ľuďoch, ktorí boli veselí a dobre si žili. A zvlášť sv. Pavol je neobvyklý svätý, ktorý sa chce neprestajne radovať (Flp 4:4)“... Odpoveď: Ako som už vravel, byť bohatým nie je hriech, ani to nie je zakázané, podobne aj byť veselý, dobre sa najesť a napiť nie je hriech ani zakázané. A rovnako ani požívať úctu a mať dobrú povesť. A predsa, je to požehnanie, ak to nemám, alebo sa viem bez toho zaobísť a namiesto toho znášam chudobu, biedu, hanbu a prenasledovanie... Preto zmysel je tento: Nenazývame duchovne chudobným toho, kto nemá peniaze ani majetok, ale toho, kto po ňom netúži, kto nebuduje na ňom svoju útechu ani sebavedomie, akoby to bolo jeho nebeské kráľovstvo. Podobne ani nenazývame „trpiacim a smútiacim“ niekoho, kto navonok zvesí hlavu, má smutnú tvár a nikdy sa neusmeje, ale toho, kto nečerpá útechu len v užívaní si dobrých dní a dostatku, ako to robí svet, ktorý nevidí ďalej ako na radosť a potešenie len v tomto živote, pasie si oči len na vlastnom prospechu, a nikdy neuvažuje, ani sa nestará o Boha alebo iných ľudí. Podobne mnohí výnimoční a veľkí ľudia, králi a iní, ktorí boli kresťanmi, museli smútiť a trpieť, aj keď žili v očiach sveta úžasný život, aj Dávid sa sťažuje na svoj plač a utrpenie v žalmoch... Smútok a znášanie žiaľu nie je medzi kresťanmi zriedkavé, aj keď sa to tak nezdá, aj keď sa chcú radovať v Kristovi aj navonok, koľko sa dá. Lebo musia denne vnímať a cítiť v srdci, keď vidia svet, že je v ňom tak mnoho zla, povýšenosti, pohŕdania a rúhania sa Bohu a Jeho Slovu; navyše je v ňom tak mnoho žiaľu a nešťastia, ktoré prináša do cirkvi aj do sveta diabol, aby nemohli mať veľa radostných myšlienok a ich duchovná radosť bola veľmi slabá... Milí kazatelia sa zvlášť musia naučiť a denne prežívať toto: Musia prehltnúť každú závisť, nenávisť, výsmech a posmech, nevďačnosť, opovrhnutie a ohováranie, tak sú prebodnuté ich srdce a duša a musia byť bez prestania trápení... Preto ak nechceš byť dieťaťom sveta, ale mať miesto medzi kresťanmi, buď na zozname tých, ktorí stonajú a sú zarmútení, aby si mohol byť potešený, ako vraví toto zasľúbenie... Veď Kristus hovorí tieto slová a zasľubuje potešenie preto, aby si kresťania vo svojom žiali nezúfali a aby si nedali úplne vziať a zahasiť radosť srdca, ale aby zmiernil tento smútok potešením a občerstvením.

St. Louis ed., 7:363-368.

Môže byť púšť Božím dielom? - 26. august

Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. (Jer 2,2)

Môže byť púšť Božím dielom? Nehľadajme odpoveď v našich pocitoch, skúsenostiach, rozume alebo ľudských myšlienkach a kalkuláciách. Prečítajme si, čo Písmo svedčí o Mesiášovi. Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. (Mt 4,1)

Diabol nepriviedol Ježiša na púšť. Priviedol ho tam Duch Boží. V živote sú veci, ktoré sa dajú naučiť len na púšti. Všetko je tam jasnejšie. V tichu, samote, kde je dosť času na premýšľanie, je všetko jasnejšie. Sme jednoducho nútení načúvať. Nie sú tam žiadni ľudia, ktorí by odvádzali pozornosť, žiadne rádio, televízia, hudba alebo telefón. Je to miesto, kde sme konfrontovaní so sebou.

Diablov cieľ je ale opačný ako Boží, takže nás odvádza od ticha, pokoja, premýšľania, kde sa otvárame Božiemu hlasu. Preto nás pozýva preč zo samoty, preč z púšte. Púšť prináša aj bolesť, keďže každá vonkajšia útecha je odstránená a nám sa zdá, že sa potápame. Práve v tej bolesti máme často pokušenie utiecť z púšte. Utiecť pred sebou...

Keď sme nepokojní, utekáme tak, že sa niečím zamestnáme. Buď si pustíme hudbu, alebo televízor, alebo niekomu zavoláme, len nech nie sme v tichu. Musíme niečo spraviť, aby sme ten nepokoj odstránili. Vyhýbame sa stretnutiu so sebou samým a vlastnou skutočnosťou.

Aj Ježiš bol pokúšaný, aby sa zamestnal krátkodobými vecami, rýchlymi riešeniami, namiesto toho, aby očakával na Boha. Aj napriek dlhému pobytu na púšti však Ježiš robí, čo je správne. Volí si čakať na Boha. Preto hovorí diabol Ježišovi po tom, ako sa štyridsať dní postil: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!

Akoby povedal: „Či si myslíš, že Boh chce, aby si sa takto mal? Diabol mení pohľad z duchovného rastu na okamžitú úľavu. Diabol chce prekaziť, aby si vstúpil do blízkeho vzťahu s Bohom, v ktorom si spokojný bez ohľadu na to, či si sýty, alebo hladný. Pavol o tom hovorí: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4,12-13)

Tesne pred tým Pavol hovorí: „Ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ Diabol ale nechce, aby si bol spokojný. Chce, aby si stále myslel na pocit, že ti niečo chýba. Preto diabol chce, aby si Boha používal ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov, aby si sa vzdialil zo vzťahu púšte. Vedie tvoje srdce a myšlienky k okamihu, dostatku, ľahostajnosti a pôžitku, aby si sa stále chcel mať lepšie, mal toho viac a viac si užíval.

Čo chce diabol na púšti? Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral... (1Pt 5,8). Diabol napáda zvonku aj zvnútra.

Vonkajší útok:

Nevieš si usporiadať myšlienky...

Viera nie je pre teba...

nepodarí sa ti to...

opäť zlyháš...

Vzdaj to, jednoducho si taký...

Vnútorný útok:

A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. (2Kor 11,14)

Naozaj môžeš byť veľmi duchovný, nie ako ostatní kresťania...

Môžeš byť tým najduchovnejším človekom v cirkevnom zbore...

Diabol chce, aby si bol zaslepený vlastnými duchovnými zážitkami. Všetko nafukovanie ale pochádza od diabla. Božia cesta – to nie sú povrchné veci, ale centrum. Boh môže púšť použiť ako nástroj, aby si sa mohol dostať do centra. Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Tvoj plášť sa na tebe nezodral, ani noha ti neopuchla za týchto štyridsať rokov. Poznaj teda v srdci, že ako vychováva človek svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. (5M 8,2-5)

Na púšti som odhalený až na kosť. Nemám nič, čo by ma potešilo. Keď sa pozerám na niečo iné alebo túžim po niečom inom, nie je možné vidieť Božie cesty. Na púšti, keď je všetko preč, skutočne hľadám Boha a len Jeho. Púšť je Božím činom milosrdenstva voči nám.

Mám potrebu modliť sa, ako sa modlí otec, ktorý pre svojho chorého syna hľadá pomoc u Ježiša. Verím! Pomôž mojej nevere. (Mk 9,24)

Človek, ktorý sa na púšti naučí modliť túto modlitbu z celého srdca, zažije pravdu v Ježišových slovách: Kto hľadá, nájde.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Duchovná citlivosť - 25. august

„Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi.“ (1Jn 2:15)

Sú určité prvky každodenného života, ktoré nie sú samé osebe hriešne, ale ak sú zneužité, majú tendenciu uviesť nás do hriechu. Zneužívať doslovne znamená „nadmerne používať“. V mnohých prípadoch sa nadmerné používanie vecí, ktoré je legálne, stáva hriechom. Túžba je neodmysliteľná časť charakteru. Musí však byť podmienená oprávnenými predmetmi a realizovaná v správnom pomere. Zamýšľať sa nad základnými životnými potrebami a starať sa o svoju rodinu je určite podstatné, môže sa to však zvrhnúť do úzkosti, a potom, ako nás Kristus napomínal, starosti o tento život udusia duchovné semienko v našom srdci.

Zarábať peniaze je pre náš každodenný život nevyhnutné. Zarábanie peňazí má ale sklon zvrhnúť sa na milovanie peňazí, s čím prichádza klam bohatstva, ktorý pokazí náš duchovný život. Svetskosť je z väčšej miery v kresťanských kruhoch nepochopená. Nemôžeš ju obmedziť na určité miesto, cestu či okolnosť života a povedať, že jeden človek je duchovný a druhý nie je. Svetskosť je v skutočnosti duch, atmosféra, vplyv, ktorý preniká celkový život a ľudskú spoločnosť. Musíme sa pred ňou neustále a dôrazne chrániť.

Modlitba dňa

Pane, udržuj ma v citlivosti na Tvojho Ducha, aby som neupadol do ducha svetskosti a jeho žiadostí.

Billy Graham Evangelistic Association