Keď je zlyhanie prospešné - 8. marec

Vtedy som obrátil pozornosť na všetky diela, ktoré moje ruky vykonali, a na námahu, ktorú som vynaložil na ich vykonanie, a hľa – to všetko bola márnosť a honba za vetrom; z ničoho niet úžitku pod slnkom.“ (Kaz 2:11)

Je úspech najdôležitejší v živote? To záleží na tom, ako ho definujeme. Mnohí ľudia dosiahnu svoje ciele, no akú cenu museli zaplatiť za ich dosiahnutie? Bolo to vďaka podvodom a zrade? Bolo to vďaka tomu, že sa vzdali svojich princípov a obetovali svoju čestnosť? Bolo to tým, že zanedbávali svoju rodinu a priateľov a dokonca zabúdali, či dokonca v niektorých prípadoch úplne cielene opustili Boha? Možno sú úspešní. No v konečnom dôsledku zlyhali. Aj úspech môže byť formou zlyhania.

Kráľ Šalamún, ktorý sa v istom zmysle dal na hriešne hýrenie, povedal: „Čokoľvek si moje oči zažiadali, neodmietol som im; svojmu srdcu som neodoprel nijakú radosť; lebo moje srdce malo radosť zo všetkej svojej námahy; a to mi bolo odmenou za všetku moju námahu. Vtedy som obrátil pozornosť na všetky diela, ktoré moje ruky vykonali, a na námahu, ktorú som vynaložil na ich vykonanie, a hľa – to všetko bola márnosť a honba za vetrom; z ničoho niet úžitku pod slnkom.“ (Kaz 2:10-11). Všetko videl a všetko skúsil, no neuspokojilo ho to.

Môžu sa nám stať aj horšie veci, akou je zlyhanie. Môžeme uspieť a byť hrdí na svoj úspech. Môžeme uspieť a uctievať výsledok namiesto Toho, kto nám ho pomohol dosiahnuť.

Niekedy je zlyhanie prospešné, lebo nám dáva príležitosť učiť sa z vlastných chýb. Môže byť prospešné aj vtedy, keď niečo robíme zle – ak sa z toho poučíme a naučíme sa zlyhávať smerom vpred.

Znamená to, že keď spravíme niečo zle a zakúsime horké následky, ktoré z toho vyplývajú, povieme: „Toto už naozaj nechcem znova spraviť.“ Okolo svojho života potom postavíme obranu, a robíme preventívne kroky, aby sme už nikdy nespadli do tej istej pasce. V tomto prípade sme sa z našich zlyhaní poučili.

https://www.harvest.org

Ty a ja navždy - 7. marec

Keď mala moja dcéra Mercy päť rokov, začala chodiť na futbal. V svetlomodrom drese vyzerala naozaj roztomilo. Hrala za „Modré blesky“. Ako vcelku súťaživý tatko som si predstavoval, ako moja dcéra berie loptu súperovi, skóruje a vyhráva. Preto som nevedel, či sa mám smiať, alebo mám kričať, keď som počas hry pozoroval Mercy s kamarátkou, ako sa držia sa za ruky, poskakujú po ihrisku a trhajú kvietky. Myslím, že som robil aj jedno, aj druhé. Bolo zjavné, že jej nejde o výhru. Chcela sa len zabaviť. Moja otcovská otázka však znela: Ak ona chce len zbierať kvety, prečo ja platím za to, že je vo futbalovom tíme? Asi preto, aby sme mali zopár roztomilých fotiek s Mercy vo futbalovom drese.

Príliš veľa párov funguje v oblasti duchovného boja, v ktorom sa nachádzame, ako päťročné hráčky futbalu. Boh nás volá, aby sme bojovali v neustávajúcej bitke proti temnote. V tejto bitke nám dal jasnú misiu – činiť učeníkov. Avšak kresťanské páry spravidla nájdeme poskakovať životom držiac sa za ruky, ignorujúc bitku, ktorá okolo nich zúri. Mať šťastnú rodinu sa stalo našou misiou. Nie je to misia, ktorú nám dal Ježiš, ale snažíme sa ospravedlniť si uctievanie manželstva, pretože práve to chceme my.

Ako sme vraveli, manželstvo je dôležité, ale nie najdôležitejšie. Keď sa zameriame na to najdôležitejšie, naše manželstvo bude prekvitať, pretože bude fungovať podľa svojho skutočného plánu. Ak sa ale príliš intenzívne zameriame na rodinu, v skutočnosti tým zlyháme v živote, aj v manželstve.

„Spolu (so mnou) znášaj protivenstvá ako dobrý bojovník Krista Ježiša. Nikto z vojakov sa nepletie do zamestnaní (každodenného) života, aby sa páčil svojmu vojvodcovi.“ (2Tim 2:3 – 4)

Biblia učí, že sme vo vojne. Je to skutočná vojna so skutočným nepriateľom. (2K 10:3 – 4, Ef 6:10 – 20). Boh nám dal misiu, preto si nemôžeme dovoliť „pliesť sa do zamestnaní každodenného života“.

Predstavte si pekný dom s bielym plotom a svoju šťastnú rodinu, ako si hovie vo vnútri. A teraz si predstavte, že len pár ulíc odtiaľ zúri drsná vojna. Vaši priatelia a susedia zápasia o život, zatiaľ čo vy si prerábate kuchyňu a na stenu vešiate novú obrovskú obrazovku. Máte tam dodávateľov, ktorí vám montujú nové okná, aby nebolo počuť všetok ten hluk zvonku.

Je to dosť úbohá predstava, no je primeraná životu, pre ktorý sa mnohé kresťanské páry rozhodli. Nedajte sa zlákať. Skutočný život nachádzame uprostred bitky. Práve v tejto chvíli mnohých bratov a sestry v zahraničí mučia kvôli viere. Modlime sa za nich a nechajme sa ich príkladom povzbudiť k tomu, aby sme vstúpili do boja.

„Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8:35)

Ako sme už spomenuli, zdravé manželstvo je súčasťou misie. Naša misia nás nevolá k tomu, aby sme manželstvo zanedbávali. Manželstvo ale nemôže byť zdravé, pokiaľ nehľadáme najprv Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť (Mt 6:33). Keď spoločne bojujeme vo vojne, chráni nás to pred tým, aby sme bojovali medzi sebou. Ľudia, ktorí v sebe majú Ducha, túžia bojovať. Chceme byť aktívni. Chceme byť súčasťou Jeho misie.

V tejto kapitole vás budeme žiadať, aby ste hľadali Jeho kráľovstvo viac ako svoje manželstvo. Budeme vás vyzývať, aby ste život strávili na bojovom poli. Spolu preskúmame konkrétne dôvody, prečo“ by „sa vaše manželstvo malo zameriavať na misiu.


Ukážka z knihy od Francisa a Lisy Chan: Ty a ja navždy, manželstvo vo svetle večnosti. V rámci špeciálnej akcie ponúka stránka chcemviac.com túto knihu v elektronickej podobe na obmedzený čas (do 8.apríla) zadarmo na stiahnutie.

Staňme sa rukou svojho blížneho - 6. marec

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Počujte teda, ako Kristus vykladá dobré skutky v Matúšovom evanjeliu (7:12): „Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy; lebo to je zákon aj proroci.“ Všímate si, aký je obsah celého zákona a prorokov? Nemusíš konať dobré skutky pre Boha a Jeho svätých. Oni ich nepotrebujú. A ešte menej ich potrebuje drevo a kameň. Kto ich potrebuje, sú ľudia, ľudia, ľudia. Nepočujete? Ostatným ľuďom máte činiť všetko, čo by ste chceli, aby sa dialo vám. Bez pochýb môžem vyhlásiť, že nechcem, aby ste mi stavali kostol či kostolnú vežu, ani aby ste pre mňa odlievali zvony. Nechcem, aby ste mi vyrobili organ so štrnástimi registrami a desiatimi druhmi píšťal. Z nich sa nenajem, ani nenapijem. Nepomôžu mi postarať sa o moje dieťa či manželku, ani udržiavať dom a polia. Možno na pohľad vyzerajú vábne, a možno mi pošteklia uši. No čo dám medzičasom svojim deťom? Ako tieto predmety naplnia moje potreby? Aké nerozumné, hlúpe a smiešne! ...

Usilujte sa teda, aby ste robili toľko dobra, koľko môžete, a aby celý váš život bol dobrý. A dobrými sa stávajú, keď prinášajú úžitok druhým ľudom a nie vám. Toto dobro totižto nepotrebujete pre seba, keďže Kristus pre vás spravil a daroval vám čokoľvek by ste hľadali a po čom by ste túžili či už odpustenie hriechov, zásluhu spásy, alebo akokoľvek to nazveme. Ak vo svojom živote nájdete skutok, ktorý robíte v prospech Boha, Jeho svätých v nebi alebo vo váš vlastný prospech, a nie výlučne pre svojho blížneho, vedzte, že to nie je dobré. Každý by teda mal žiť, hovoriť, vykonávať, počúvať, trpieť a umierať tak, aby miloval a slúžil ostatným, dokonca aj nepriateľom: manžel svojej manželke a deťom; manželka manželovi; deti rodičom; služobníci svojim pánom; pánovia svojim služobníkom; politickí vodcovia občanom, občania svojim vodcom. Staňme sa rukou, ústami, očami, nohami a dokonca aj srdcom a odvahou svojho blížneho. Toto sú skutočné, kresťanské a prirodzené dobré skutky. Môžu a mali by sa diať bez prestania na každom mieste a pre všetkých...

Pozrite, Kristus nás učí o dobrých skutkoch cez svoj príklad. Povedzte mi, čo robí také, čím slúži sebe a sám má z toho osoh? Prorok dáva dcére sionskej všetko a hovorí: „Prichádza k tebe.“ To, že prichádza v spravodlivosti a pokore ako váš Spasiteľ, je len pre váš prospech, aby vás mohol ospravedlniť a zachrániť. Nikto ho neprosil a nevolal, aby to spravil. Prichádza slobodne a z vlastnej vôle, z čistej lásky, len aby robil dobre a bol užitočný a nápomocný. Jeho skutky nie sú len na jeden spôsob, ale na viacero: Na to, aby ľudí ospravedlnil a zachránil dáva všetko, čo treba. „Ospravedlniť“ a „zachrániť“ znamená vykúpiť z hriechu, smrti a pekla. Nerobí to len pre svojich priateľov, ale tiež pre nepriateľov – dokonca to robí iba pre nepriateľov. A dáva do toho celé svoje srdce až natoľko, že narieka nad tými, ktorí odmietajú jeho milosť a nechcú ho prijať. Preto do toho ide naplno, investuje všetko, čo má a kým je, aby odstránil ich hriechy, premohol peklo a smrť, a aby ich ospravedlnil a zachránil. Pre seba si nenecháva nič, uspokojí sa s tým, že má Boha a je požehnaný. A tak slúži len nám podľa vôle svojho Otca, ktorý to od Neho tak chcel.

St. Louisské vyd., 11:19 – 22.

Raduj sa v Ňom - 5. marec

Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy.“ Hab 3:18

Kresťania by mali byť šťastní! Naša generácia sa veľmi dobre vyzná vo veršoch a kresťanskej terminológii, no nedbá na skutočné vykonávanie a dodržiavanie Kristových princípov a učení. To, čo najviac potrebujeme, teda nie je viac kresťanstva, ale viac skutočných kresťanov. Svet sa môže hnevať na kresťanstvo ako inštitúciu, no proti človeku, ktorý sa skrze Ducha Božieho stal podobným Kristovi, neexistuje presvedčivý argument. Taký človek je žijúcim pokarhaním sebectva, racionalizmu a materializmu tejto doby. Ježiš žene pri Jákobovej studni povedal: „Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.“ Táto hriešna, sklamaná žena bola symbolom celej rasy. Jej túžby boli našimi túžbami! Výkrik jej srdca bol naším výkrikom! Jej sklamanie bolo naším sklamaním! Jej hriech bol naším hriechom! No jej Spasiteľ môže byť naším Spasiteľom! Jej odpustenie môže byť naším odpustením! Jej radosť môže byť našou radosťou!

Modlitba dňa

Moja duša nachádza potešenie v Tebe, môj Boh a môj Spasiteľ.

Billy Graham Evangelistic Association

Aby Kristus prebýval vo vašich srdciach - 4. marec

... aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka... (Ef 3,17-18)

Pavol má dôvod na to, prečo túži, aby Kristus vierou prebýval v našich srdciach. Je to preto, aby sme boli založení a zakorenení v láske a aby sme mohli vystihnúť...

Naša viera musí byť viac, než len naučenou vedomosťou. Viac než teóriou. Musíme niečo uchopiť, lepšie povedané, musíme byť uchopení, aby sme boli v stave pochopiť a vystihnúť. Vystihnúť čo?

Pavlovo srdce prekypuje, keď rozpráva o záhadách viery, bohatstve a požehnaní. Modlí sa, aby to kresťania v Efeze spolu so všetkými svätými mohli vystihnúť a pochopiť.

So všetkými svätými, nielen s niekoľkými vyvolenými. Toto nie je niečo pre duchovnú elitu, pre špeciálnych hostí alebo pre superduchovných. Toto je niečo, čo môžeme pochopiť a vystihnúť spolu so všetkými ostatnými, ktorí tiež vyznávajú vieru vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista. Takže si všimnime, za čo sa tu Pavol modlí. Nehovorí, aby Boh dal z bohatstva svojej slávy, ale podľa bohatstva svojej slávy! Keď Boh dáva podľa toho, aký je bohatý, ide o viac, než si dokážeme predstaviť, alebo sa modliť!

... aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku. (Ef 3,16)

Prvá vec, za ktorú sa modlí, je, aby zosilneli na vnútornom človeku. Nie vonkajšok, nie to viditeľné, ale charakter, to, akí naozaj sme.

Zasej myšlienku, zožneš skutok!

Zasej skutok, zožneš zvyk!

Zasej zvyk, zožneš charakter!

Zasej charakter, zožneš večný osud života...

Pavol sa nemodlí o trochu sily. Modlí sa, aby Boh posilnil naše vnútro podľa svojho bohatstva. Chvíľu porozmýšľaj nad týmito slovami: „... aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku.“

Často sa zamestnávame silou, ktorá je viditeľná, ale Pavlova modlitba sa netýka sily, ktorú budeme môcť demonštrovať tak, že svet nad ňou bude žasnúť a vidieť, akí sme silní.

Keď som mal 65 rokov, niekto sa ma spýtal, či je to zlé, keď je človek taký starý. „Nie,“ odpovedal som. „Je to privilégium žiť toľko rokov spolu s Bohom, ktorý je milosrdný a ktorý potešuje.“ Viac než 45 rokov s Bohom ma naučilo, že Boh svoje deti nikdy nevedie k Červenému moru preto, aby ich utopil. Má úplne iný zámer!

Je dobré vedieť to vtedy, keď sa všetky možnosti a cesty uzatvárajú a zdá sa, že Boh na človeka zabudol a človek si na dôvažok myslí, že si to zaslúži. Vtedy je ľahké pomyslieť si: „Boh nepomôže takému, ako som ja.“ Ale áno, pomôže! Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. On nás vedie k Červenému moru, aby nám svojím Božím spôsobom otvoril cestu tam, kde cesta ani žiadne iné možnosti nie sú.

To však neznamená, že je ľahké zvládať skúšky, núdzu a ťažkosti, aj keď má človek mnohoročné skúsenosti s kráčaním s Bohom. Avšak ľud Izraela nepriviedol k moru preto, aby ľud stratil odvahu, plakal, sťažoval sa, a potom sa vzdal. Boh ich tam priviedol preto, aby si uvedomili svoju vlastnú bezmocnosť, a potom sa o Bohu naučili, že On na našu neveru vždy odpovedá svojou vernosťou.

... a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka...

Aby sme tomuto porozumeli, musíme dovoliť Kristovi, aby prebýval v našich srdciach!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Kristus sa kvôli nám posvätil - 3. marec

„A viedli aj iných dvoch zločincov, aby ich popravili s Ním. Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava a druhého zľava. Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Oni si však delili Jeho rúcha a hádzali (o ne) lós.“ Lk 23, 32-34

Keďže história Kristovho utrpenia je tak nesmierne bohatá, že by sme to nestihli všetko rozobrať za deň či týždeň, chcem sa dnes zamerať len na dva aspekty a rozprávať o Kristovej modlitbe na kríži za Jeho nepriateľov a o príklade kajúcneho lotra. Nepozerajme sa len na to, čo Syn človeka vykonal, ale načúvajme aj slovám, ktoré kázal. Jeho slová vysvetľujú Jeho činy a utrpenie, prečo tam je a čo robí. Mimo všetkého, oddeľme toto utrpenie od utrpenia ostatných ľudí. Nie je to len pre osobu – Ježiša Krista, večného Boha, ktorý stvoril nebesá a zem –, ale aj z dôvodu Jeho utrpenia a osohu a ovociu, ktoré z tohto utrpenia vychádza, keďže žiadne iné utrpenie nedokáže vyprodukovať takéto ovocie. Ako ste už počuli, netrpel kvôli sebe, ale za  nás, aby sme boli oslobodení od hriechu a smrti. To vidíme v Jeho činoch, ako aj Jeho slovách, ktoré by mal každý kresťan prechovávať v srdci ako najväčší poklad.

Keď bol Ježiš pribitý na kríž aj s ďalšími zločincami, povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Sú to jednoduché slová, no plné útechy. Musíme si pamätať, že Kristus visiac na kríži, stál vo svojom povolaní a plnil úlohu, pre ktorú prišiel na zem aj tou modlitbou, ktorú vyslovil. To bol dôvod, prečo prišiel, ako hovorí v Jánovi (17,19): „A ja sa pre nich posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde.“ V Jánovi (10,12) hovorí, že „život kladie za svoje ovce.“ Je mnoho veršov ako tieto. Všetky svedčia o Jeho utrpení za nás. Toto utrpenie vynáša až na kríž, kde pýta svojho Otca, aby odpustil tým, ktorí Ho naň pribili. Prosí, aby ich netrestal, ale im odpustil hriechy, a tak mohli všetci vidieť, prečo bol ukrižovaný. A toto je ten najväčší poklad nášho Pána Ježiša Krista: Nielenže trpí za hriešnikov, ale sa aj za nich modlí.

Áron (počas Mojžiša) mal tiež svoju ozdobu – sväté rúcho. No Kristove sväté rúcho bolo to, že visel v nahote. A napriek tomu niesol svoje kňazské povolanie excelentne a starostlivo a modlil sa za svojich nepriateľov.