Viera, rozum alebo prirodzenosť? - 6. január

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Potretie, hovorí: „Ajhľa“ alebo „všimni si“. Týmto slovom nás budí zo spánku bez viery ako niekto, kto prináša niečo veľké, zvláštne a významné, niečo, po čom ľudia túžili už dlhú dobu a čo by mali s radosťou prijať. A toto vyrušenie je zaiste potrebné, pretože rozum a prirodzenosť opovrhujú všetkým, čo zahŕňa vieru; je to pre ne neuchopiteľné. Ako by mohli rozum a prirodzenosť rozpoznať, že tento muž by mal byť kráľom Jeruzalema, napriek tomu, že prichádza chudobný a pokorný a sedí na oslovi, ktorý mu dokonca nepatrí? Ako súvisí takýto príchod s predstavou veľkého kráľa? No povahou viery je, že nesúdi a neriadi sa tým, čo vidí a cíti, ale tým, čo počuje. Pridŕža sa len Slova samotného a nie výzoru alebo gest. Toto je tiež dôvod, prečo Krista ako Kráľa prijali len tí, ktorí sa riadili slovom proroka, ktorí verili v Krista, a ktorí merali a obdržali jeho kráľovstvo nie očami, ale Duchom. Oni sú skutočnou dcérou sionskou. Nie je možné, aby sa tí, ktorí sa chcú riadiť svojim zrakom a pocitmi namiesto toho, aby sa pridŕžali samotného čistého Slova, necítili pohoršene. Tento obraz nám dovoľuje obdržať a uchopiť prvú vec, v ktorej je vyobrazená povaha viery. Veď rovnako ako výzor a predmet viery nie je absolútne ničím a úplne v rozpore s rozumom a prirodzenosťou, tak aj vo všetkých výskytoch a prípadoch viery nájdeš rovnako triviálny a paradoxný zjav. Navyše, nebola by to viera, ak by veci vyzerali a správali sa rovnako, ako o nich uvažuje viera a ako ich opisujú Písma.

A toto je presne dôvod, prečo je vierou: Nevyzerá a nespráva sa, ako hovoria viera a Písma. Ak by Kristus pricválal do Jeruzalema vo všetkej sláve ako kráľ tohto sveta, potom by vzhľad a Písma boli v súlade s rozumom a prirodzenosťou a veci by vyzerali ako ich opisujú Písma. No neostala by žiadna viera. Ten, kto verí v Krista, má rozpoznať bohatstvo za obrazom chudoby, slávu za hanbou, radosť za smútkom, život za smrťou. Ten, kto sa pridŕža Božích slov a očakáva ich, to bude robiť vierou. Po štvrté, hovorí: „tvoj Kráľ“. Na tomto mieste oddeľuje tohto Kráľa od všetkých ostatných kráľov. Je to tvoj Kráľ, hovorí, ktorý ti bol zasľúbený, ktorému patríš, ktorý jediný by ti mal vládnuť – no v Duchu, a nie ako vláda vo fyzickom svete... Pre veriace srdce je to potešujúci text. Mimo Krista je človek totiž podrobený mnohým rozhnevaným tyranom, ktorí nie sú králi, ale vrahovia, pod ktorých vládou trpí hrozné utrpenie a strach, napr. diablovi, telu, svetu, hriechu, a tiež aj zákonu a smrti a peklu... No keď tvoje srdce pevnou vierou príjme tohto Kráľa, budeš v bezpečí, a nemusíš sa viac báť hriechu, smrti ani pekla a nešťastia. Lebo vtedy spoznáš, že tento tvoj Kráľ je Pánom nad životom a smrťou, hriechom a milosťou, nad nebom aj peklom, a že všetko má vo svojich rukách. Pretože On sa stal naším Kráľom, aby nás oslobodil od panovačných tyranov a aby nad nami sám vládol... Pozri, aké úžasné veci sú zahrnuté v týchto jednoduchých slovách: „Ajhľa, tvoj kráľ.“ Úbohý Jazdec na oslovi a nenápadný Kráľ prináša úžasné dary. Rozum nič z toho nevidí; prirodzenosť ničomu z toho nerozumie. Iba viera to dokáže.

St. Louisské vyd., 11:4 – 7.

Tajomstvo skutočného života - 5. január

Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša...“ (Ž 63:2)

Niektorí kresťania vedia len veľmi málo o každodennej oddanosti Bohu. Pred nejakým časom sa ma policajt spýtal, čo je tajomstvom víťazného života. Povedal som mu, že na to neexistuje magický recept. Ak by som to však mal opísať nejakým slovom, bolo by to „odovzdanie sa“. Druhé slovo, ktoré by som spomenul, by bolo „oddanosť“. Nič nemôže nahradiť život v každodennej oddanosti Kristovi. Stíšenie, čas modlitieb, čas, ktorý stráviš nad Slovom, sú úplne nevyhnutné pre šťastný kresťanský život. Nie je možné, aby si bol šťastný, dynamický a silný kresťan bez toho, aby si každý deň kráčal s Kristom. Kristus dnes volá kresťanov k očisteniu, oddanosti, posväteniu a úplnému odovzdaniu sa. To bude rozdiel medzi úspechom a neúspechom tvojho duchovného života. To bude rozdiel medzi vyžadovaním pomoci a pomocou druhým. Spôsobí to zmenu v tvojich zvykoch, v tvojom modlitebnom živote, v čítaní Biblie, v dávaní, v tvojom svedectve a v pôsobení v zbore. Toto je hodina rozhodnutia!   

Modlitlba dňa

Pane, túžim po živote v hlbšej oddanosti. Nech sa Ti úplne zasvätím.

Billy Graham Evangelistic Association

Mimoriadne odpustenie - 4. január

Rumunsko: Diana a Floarea

Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť.“ (2. Kor 7:10)

Diana mala iba devätnásť rokov, keď jej otca uvrhli do väzenia kvôli viere. Spolu so svojou sestrou Floareou sa teraz mali postarať o rodinu, no čoskoro kvôli otcovmu uväzneniu prišli o pracovné miesta v továrni.

Keďže mali doma chorú matku a štyroch mladších súrodencov, Diana a Floarea boli zúfalé. Keď im teda zavolal mladý muž a povedal, že môže Diane zaobstarať pracovné povolenie, boli od šťastia bez seba. Stretla sa s ním na večeri, kde jej dal množstvo vína a potom ju zviedol. Neskôr jej dal nejaké peniaze, a po čase sa to stalo zvykom. O pracovnom povolení už nepadlo ani slovo a Diana zo zúfalstva peniaze prijímala. Pokračovala v predávaní sa, aby podporila svoju rodinu, napriek tomu, že bola zaplavená pocitom viny. Čoskoro sa do toho zaplietla aj jej sestra a spolu ukrývali svoju hanbu. Pozreli sa matke do očí a povedali: „Ako nám môžeš odpustiť? Mysleli sme si, že budeš zhnusená.“

Poskytla im slová lásky a útechy: „Hanbíte sa za to, čo ste spravili, a mali by ste sa hanbiť. No ten pocit hanby a viny vás privedie k žiarivej spravodlivosti. Pamätajte si: vojaci neprepichli Kristov bok, skôr ho ,otvorili‘, aby sa hriešnici mohli ľahko dostať k jeho srdcu a nájsť odpustenie.“

Ľutovať svoje hriechy a ľutovať sa sú dve rôzne veci. Mnohí ľudia, ktorí prechádzajú utrpením, sa ľutujú. Až príliš túžia po tom, aby mohli obviniť druhých za svoje nešťastie. Aké lákavé mohlo byť pre dievčatá v tomto príbehu zvaliť vinu na otca. „Ak by nebol kresťanom, neuväznili by ho a nenachádzali by sme sa v tomto zmätku“. No prišli za svojou matkou so skutočnou hanbou a ľútosťou nad ich úmyselnou neposlušnosťou. A našli odpustenie. Zármutok podľa Božej vôle vedie k pokániu, ktoré vedie k odpusteniu. Ľutuješ sa vo svojom utrpení? Dávaj si pozor! Ľahko ťa môže zviesť k neposlušnosti.  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Hlavný Boží spôsob ako zasiahnuť ľudí - 3. január

 

Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom“ (Jer 29, 13).

Kornélius bol stotník, ktorý žil v Cezarey, rímskej kolónii, na okraji izraelskej krajiny. Bol to rímsky dôstojník, ktorý velil skupine sto vojakov a len určití muži boli pre túto pozíciu spôsobilí. Rímsky historik opísal stotníkov ako prirodzených vodcov známych pre svoju vernosť a spoľahlivosť na bojovom poli.

Kornélius bol takým mužom. Bol zdržanlivý, zodpovedný a odvážny. Bol tiež naučený uctievať rímskych bohov, väčšinou prevzatých z Grécka, ktoré Rimania dobyli. Bol tiež vedený  k tomu, aby uctieval cisára ako boha.  

Ako žil medzi Židmi, mohol mať takéto myšlienky: „Verím, že slúžia skutočnému Bohu.“ Dával peniaze chudobným a modlieval sa k Bohu Izraela.  Aj keď nebol Židom, vzýval Boha. A pretože Kornélius hľadal Boha úprimne, Boh poslal anjela s príkazom pozvať Petra, ktorý mu zodpovie jeho otázku.

Prečo sa vlastne tento anjel sám nedostal k jadru veci a nezvestoval Kornéliovi evanjelium?  Pretože kázať evanjelium nie je prácou anjelov. Majú si plniť úlohy na Pánov príkaz v zákulisí.

Boh zasahuje ľudí hlavne skrze ľudí. Ako je napísané v Liste Rímskym 10:14: „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“

Peter bol mužom, ktorého chcel Boh použiť, aby získal Kornélia. Takže mu kázal a Kornélius uveril v Ježiša Krista, Duch svätý bol vyliaty na tých, ktorí Petra počúvali a evanjelium sa dostalo do sveta pohanov.

https://www.harvest.org

Dva druhy viery - 2. január

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Zamyslime sa nad týmto veršom ako nad hlavnou časťou evanjelia. Hovorí nám to totiž, čo si máme myslieť a čomu o Ňom veriť, čo od Neho môžeme očakávať, čo môžeme požadovať a ako to máme využiť, aby sme z toho mali prospech. Najprv hovorí: „Povedzte dcére sionskej.“ To hovorí kazateľom. Týmto im prikazuje, aby kázali novú kázeň, čím nemyslí nič iné okrem slov, ktoré ďalej vo verši nasledujú, a teda pravdivú a požehnanú správu o Kristovi. Ten, kto káže čokoľvek iné, je vlk a zvodca. Toto je jeden z veršov, v ktorých je prisľúbené evanjelium a o ktorých Pavol hovorí v Rímskym 1:3. Evanjelium je totiž kázeň o Kristovi, a na tomto mieste je opísaný tak, aby sme uverili. Často som hovoril, že existujú dva druhy viery. Prvý druh je taký, že s istotou veríš, že Kristus je muž, ako je tu a v celom evanjeliu opísaný. No neveríš, že je takým človekom pre teba; pochybuješ, či Ho máš alebo budeš mať a myslíš si: „Istotne je taký pre druhých, napr. pre sv. Petra alebo sv. Pavla, a dobrých svätých; avšak ktovie, či je taký aj pre mňa a či by som mal od Neho očakávať rovnaké veci a spoliehať sa Naňho tak, ako títo svätí.“ Pozri, takáto viera je nanič. Nič neprijíma a nikdy neokúsi Krista. A takisto nemôže zažiť ani túžbu po Ňom, ani lásku k Nemu. Je to viera o Kristovi, nie voči Kristovi alebo v Kristovi. Démoni a zlí ľudia majú tiež takú vieru. Veď kto neverí, že Kristus je pre svätých milostivým Kráľom? Zatratené diablove synagógy, univerzity spolu s kláštormi a všetkými katolíkmi teraz učia túto prázdnu vieru, v ktorej nie je nádej, a hovoria, že taká viera stačí, aby sa z človeka stal kresťan. Nie je to nič iné ako zapieranie kresťanskej viery, a obracanie kresťanov k pohanstvu a islamu, ako prehlásil sv. Peter, keď povedal: „Ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí vnesú skazonosné sektárstvo... a budú zapierať aj samého Pána, ktorý si ich vykúpil“ (2. Pt 2:1). Rovnako hovorí: „dcére sionskej“.

Tu sa dostávame k druhému druhu viery – k ozajstnej viere. Ak totiž povedal tieto slová o Kristovi, musí byť niekto, kto ich začuje, príjme a pevnou vierou sa ich bude pridŕžať. Nehovorí: „Povedz o dcére sionskej,“ ako keby mal niekto iný uveriť, že patrí Kristovi. No máš jej povedať toto; má tomu o sebe uveriť a bez akejkoľvek neistoty sa držať toho, čo tieto slová vyhlasujú. Toto je viera, ktorá sa jediná môže volať kresťanskou vierou, a teda, že bez zaváhania veríš, že Kristus je takým človekom nielen pre sv. Petra a ostatných svätých, ale aj pre teba. Najmä pre teba. Tvoja spása nezávisí od toho, že veríš, že Kristus je Kristom pre dobrých ľudí, ale že veríš, že Kristus je Kristom pre teba. Takáto viera so sebou prináša to, že Kristus sa ti bude páčiť a bude príjemný tvojmu srdcu. A takáto viera prináša lásku a dobré skutky bez donútenia. No ak sa neobjavia, je isté, že viera sa tam nenachádza. Kde je totiž viera, tam v nás musí Duch Svätý konať lásku a dobré skutky.  

St. Louisské vyd., 11:2 – 4.

Naplnení Kristom - 1. január

 

„... zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou.“ (Fil 3:13)

Keď na Nový rok pretočíme kalendár, ocitneme sa tvárou v tvár skutočnosti, že naše dni na tejto zemi sú obmedzené. Ako napísal žalmista: „Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“ Žiadny premýšľajúci človek nevkročí do Nového roka bez nejakého zamyslenia. Pripomína sa nám pominuteľnosť času. Pozeráme sa tiež naspäť, na naše zlyhania, chyby, premárnené možnosti a zaväzujeme sa, že nasledujúci rok využijeme svoj čas lepšie. Mali by sme si nájsť čas na to byť milí, usmievať sa, prejavovať viac drobných láskavostí, na ktoré často zabúdame – preukazovať lásku svojej rodine. Psychiatri hovoria, že väčšina ľudí dychtí po láske. Nájdime si čas na bozk na rozlúčku – pôjdeme potom do práce s lepšou náladou. Nájdime si čas na bližšie spoznanie svojej rodiny. Nie sme stroje. Nie sme roboti. Tajomstvom šťastného domova je, že členovia rodiny sa naučia dať a prijať lásku. Nájdime si čas na prejavenie lásky tisícimi spôsobmi.

Modlitba dňa

Drahý Ježiš, ako začínam nový rok, modlím sa, aby bola moja cesta v nasledujúcich dňoch plná Tvojej lásky k ostatným, lásky, ktorá nepozerá na výdavky.

Billy Graham Evangelistic Association