Svetlo Krista, nie rozumu - 5. máj

„Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“ Jn 1:12

Už vieme, kto je tým svetlom, o ktorom hovorí Ján. Je to Kristus – potešujúce svetlo milosti, nie prirodzené svetlo rozumu. Lebo Ján je evanjelista, nie platonista. Všetci, ktorí uznávajú prirodzené svetlo alebo rozum, prijímajú Krista podľa toho svetla; ako inak by Ho mohli prijať? Presne tak, ako prijímajú prirodzený život z nadprirodzeného. Ale toto svetlo a život im nedáva moc stať sa Božími deťmi. Oni v skutočnosti zostávajú nepriateľmi svetla milosti, nepoznajú ho, ani neprijímajú. Preto nemôže byť v evanjeliu žiadna zmienka o prirodzenom svetle; celé sa vzťahuje na Krista, aby sme ho mohli spoznať ako pravého Boha. Evanjelium sa stalo dobre známym; lebo hovorí o viere v Kristovo meno, ktorá nás robí Božími deťmi. To sú výborné slová, ktoré mocne svedčia proti učiteľom skutkov a zákona. Dobré skutky človeka nikdy nezmenia. Preto, aj keby svätci skutkov zmenili a zlepšili svoje skutky – ako si myslia, že robia –, ich vnútro zostane také ako predtým, ich skutky sú len pokrytectvom a zakrývajú ich hanbu. Ale viera zmení človeka – z nepriateľa sa stane dieťa, a robí to tak skryto, že navonok sa skutky, postavenie v živote a spôsob života nemenia, iba ak pochádzajú zo zlého, ako sa často hovorí. To je dôvod, prečo viera so sebou prináša celé dedičstvo a obdŕžanie spravodlivosti a spasenia, takže o nič z toho sa nemusíme usilovať skutkami, ako nás chcú okabátiť falošní prekrúcači. Lebo ty si Božím dieťaťom, na základe tejto adopcie ti už patrí Božie dedičstvo. Keďže taká adopcia je výsledkom viery, je jasné, že dobré skutky by mali konať dobrovoľne, len na Božiu slávu, tí, ktorí už majú spasenie a Božie dedičstvo skrze vieru.

St. Louis ed., 11:190 – 191.

Čakaj na Pána - 4. máj

Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo Hospodina hľadajú! Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár!“ Ž 105: 3,4

Hieronym, jeden z raných kresťanov, povedal: „Ignorovať Bibliu znamená ignorovať Krista.“ Jób raz povedal: „Vo svojej hrudi uschovávam slová Jeho úst.“ Jeremiáš povedal: „Keď sa vyskytli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu.“ Aby sme mohli čítať Bibliu, potrebujeme „tichý čas“. Kresťanskí študenti sa často pýtajú: „Ako si udržujete svoj duchovný život? Čo robíte pravidelne?“ Hovorím im o svojom „tichom čase“. Niektoré dni je to skoro ráno, inokedy neskoro ráno, niekedy až večer. Bez toho by bol môj kresťanský život divočinou. Izaiáš povedal: „Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú“ (Iz 40:31). Získaj silu ako orly, tak ako odporúčal prorok. Vyhraď si každý deň čas, počas ktorého môžeš stráviť pár minút sám s Bohom.

Modlitba dňa

Drahý Pane, uč nás vyčkávať na Teba, aby sme mohli spoznať Tvoju silu.

Billy Graham Evangelistic Association

Nepravdepodobný líder - 3. máj

„Vtedy Hospodin riekol Gideonovi: Primnoho ľudu je pri tebe, aby som im vydal Midjáncov do rúk; Izrael by sa mohol potom vyvyšovať nado mňa a povedať: Moja moc ma zachránila.“ Sdc 7,2       

Izraelci žili v strachu pred ich nepriateľmi Midjáncami. Midjánci boli veľký národ, Biblia o nich píše, že: „prišli v takom množstve ako kobylky“ (Sdc 6,5). Bolo ich veľmi veľa a izraelský národ bol v menšine.

Museli Midjáncov poraziť, ale potrebovali niekoho, kto by ich viedol. Pán Boh teda našiel muža menom Gideon. Keď je Gideon prvýkrát predstavený v Knihe sudcov, v 6. kapitole, mlátil pšenicu a skrýval sa pred svojimi nepriateľmi. V 12. verši sa píše: „Anjel Hospodinov sa mu zjavil a povedal: Hospodin je s tebou, silný hrdina!“

Predstavujem si, ako sa Gideon pozerá vôkol seba a vraví: „Čo ja? Hovoríš so MNOU?“

Gideon nebol v tom čase mužom veľkej odvahy. Ale pre udalosti, ktoré formovali jeho život, sa ním stal.  Zjednotil ľud a išli bojovať proti Midjáncom.

A potom Hospodin prišiel za Gideonom a riekol: „tvoja armáda je ale príliš veľká.“ Na čo možno Gideon zareagoval: „Žartuješ? Milujem tvoj zmysel pre humor, Pane! Sme v menšine, ale naša armáda je vraj veľká!“

Ale pre Hospodina to nebol žiadny žart. On nechcel, aby povedali, že porazili Midjáncov vďaka ich vlastnej sile. Hospodin oznámil Gideonovi, ako má svojich mužov preskúšať. Zostalo 300 mužov. S nimi Hospodin porazil Midjáncov.

Naše čísla nemusia byť veľké. Pán Boh vie spraviť aj s málom veľa. Chce si použiť malých ľudí na veľké veci. Nikdy nie si príliš malý, aby si ťa Pán Boh použil, ale príliš veľký byť môžeš.

https://www.harvest.org

Slovo je prameňom a pôvodom života - 2. máj

„V Ňom bol život.“ Jn 1:4

Tento verš býva zapletený do vznešených špekulácií a hlbokých myšlienok o dvoch podstatách stvorenia, ktoré preslávili platónovských filozofov: všetky stvorenia majú svoj pôvod vo svojom vlastnom druhu, ako boli stvorené, ale tiež od večnosti v božskom riadení, keď sa rozhodol v sebe stvoriť všetko, aby rovnako ako žije On, bolo všetko živé v Ňom. Ako tvrdia, pôvod stvorenia v Bohu je vznešenejší ako pôvod vo vlastnom druhu. Lebo aj to, čo samo osebe nežije, žije v Bohu, ako napr. kameň, zem, voda atď. A tak sv. Augustín hovorí, že tento verš je obrazom celého stvorenia ako pokladnica plná podôb, ktoré nazývajú ideami, podľa ktorých vzniká stvorenie, každé podľa svojej podoby. A o tom tu pravdepodobne Ján hovorí: V Ňom bol život. Aby dostali takýto význam, viažu tento verš k predchádzajúcemu takým spôsobom: „Čokoľvek bolo stvorené, bolo živé v Ňom.“ Teda čokoľvek bolo niekedy stvorené, bolo v Ňom živé ešte predtým, než bolo stvorené. Aj keď to nezamietam, myslím si, že je to príliš vzdialené a násilné chápanie tohto textu. Veď Ján hovorí jasne a jednoducho, nemá v úmysle viesť nás k puntičkárstvu a rafinovaným úvahám.  Ani mi nie je známe, žeby Písmo niekde týmto spôsobom hovorilo o stvoreniach. Iste, Písmo vraví, že pred Bohom boli všetky veci známe, vybrané, pripravené a živé, ako keby sa už boli stali, ako hovorí Kristus o Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi: „A Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých“ (Lk 20:38), lebo oni všetci žijú v Ňom. Ale v Písme nenájdeme: „V Ňom žijú všetky veci.“ Navyše, tento verš hovorí viac než len o živote stvorení v Ňom pred stvorením sveta. Ján chce čo najjednoduchšie povedať, že Slovo je prameňom a pôvodom života, teda, že všetko, čo žije, žije z Neho, skrze Neho a v Ňom, a že mimo  Neho nie je život, ako sám hovorí: „Ja som cesta i pravda i život.“ (Jn 14:6) a „Ja som vzkriesenie a život“ (Jn 11:25). Toto je dôvod, prečo Ho Ján nazýva „Slovom života“ (1Jn 1:1). Obzvlášť hovorí o živote, ktorý v Ňom majú ľudia, a to o večnom živote, to preto sa podujal napísať evanjelium (Jn 20:31). Celá prvá kapitola to dokazuje: veď sám vysvetľuje, o akom živote hovorí, hovoriac: „a život bol svetlom ľudí.“ Bez akejkoľvek pochybnosti tak ukazuje, že hovorí o živote a svetle, ktoré ľuďom skrze seba dáva Kristus. Aj preto predstavuje Jána Krstiteľa ako svedka takého svetla. Je zrejmé, že Ján Krstiteľ kázal o Kristu nie podľa vznešených špekulácií, ktoré oni používajú, ale jednoducho a jasne predkladal, že Kristus je svetlo a život na spasenie všetkých ľudí... Evanjelista chce teda jednoducho a jasne povedať: „Tí, ktorí nespoznajú Krista, alebo ktorí Mu neveria, že je skutočný Boh – ako som Ho dosiaľ opísal: na počiatku bol Slovom u Boha a Ním bolo všetko stvorené –, ale Ho chcú považovať len za stvorenie, ktoré má svoj počiatok v čase, ktoré začalo existovať po svojej matke... tí sú na veky stratení a nebudú mať život. Lebo mimo tohto Slova a Božieho Syna nie je život, len v Ňom samom je život.“ ... To, že evanjelista vraví: „V Ňom bol život“ namiesto „v Ňom je život“, ako keby hovoril o minulosti, nesmieme vzťahovať na čas pred začiatkom sveta alebo pred počiatkom... Ale máme ho vzťahovať na čas, keď Kristus žil a chodil po zemi, keď sa Božie Slovo ukázalo ľuďom a medzi ľuďmi. Lebo evanjelista chce písať o Kristu a Jeho živote, ktorým priniesol všetko, čo potrebujeme pre večný život.

St. Louis ed., 11:165 – 166.

Anjeli okolo nás - 1. máj

Ale anjel Pánov otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich...“ Sk 5:19

Činnosť démonov a uctievanie diabla je na vzostupe v každom kúte sveta. Diabol teraz pôsobí viac ako kedykoľvek predtým. Biblia hovorí, že satanove pôsobenie bude silnieť, pretože si uvedomuje, že jeho čas sa kráti. No činnosti zla čelí Boží ľud s pomocou Jeho starostlivých duchov, svätých anjelského rádu. Kresťania by nikdy nemali prestať pociťovať pôsobenie anjelskej slávy. Navždy bude zatieňovať svet démonických síl, rovnako ako slnko zatieňuje svetlo sviečky. Ak si veriaci, môžeš očakávať, že mocní anjeli ti budú robiť spoločnosť počas tvojich životných skúseností. Nech tieto udalosti dramaticky zobrazujú priateľskú prítomnosť „svätých“, ako ich nazýva Daniel. Oko viery istotne vidí mnoho dôkazov nadprirodzených prejavov Božej moci a slávy. Boh neustále koná.

Modlitba dňa

Keď ma satan pokúša, spomeniem si na to, že sú okolo mňa Tvoji anjeli, Pane.

Billy Graham Evangelistic Association

Aký počiatok? - 30. apríl

„Na počiatku bolo Slovo.“ Jn 1:1

Aký počiatok má Mojžiš na mysli, keď hovorí: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1:1)? Je to počiatok, keď začalo existovať všetko stvorenie. Predtým nebol žiaden iný počiatok; lebo Boh nezačal existovať, ale je večný. Z toho potom vyplýva, že aj Slovo je večné, keďže nezačalo na počiatku, ale na počiatku už bolo, ako tu hovorí Ján. Nemá počiatok, ale už bolo vtedy, keď všetko vznikalo. Jeho existencia nemá začiatok, no Ono už bolo, keď začínalo existovať stvorenie. Ako obozretne hovorí evanjelista – nie: „Na počiatku, vzniklo slovo“, ale: „Ono bolo“ a  nezačalo najprv existovať. Jeho bytie má iný pôvod ako vznik alebo počiatok. Navyše Ján hovorí: „Na počiatku.“ Ak by Slovo bolo stvorené pred svetom, ako si želajú Ariáni, neexistovalo by na počiatku, ale samo by bolo počiatkom. No Jánove slová sú jasné a jednoznačné: „Na počiatku bolo Slovo,“ ono nebolo počiatok. Odkiaľ nabral Ján takéto slová? Z Mojžiša, ktorý povedal: „Vtedy riekol Boh: Buď svetlo!“ (Gn 1:3). Z tohto verša jednoznačne vyplýva, čo napísal Ján: „Na počiatku bolo Slovo.“ Lebo keď Boh prehovoril, Slovo už muselo byť. Preto, keďže Boh vyriekol Slovo na počiatku, keď bol počiatok stvorenia, Slovo na počiatku už bolo a nemôže mať rovnaký počiatok ako stvorenie.  Ale prečo nehovorí: „Pred počiatkom bolo Slovo“? Bolo by to jasnejšie, aspoň sa zdá, ako sv. Pavol často hovorieva: „pred stvorením sveta“ a pod. Odpoveď: Pretože byť na počiatku je to isté, ako byť pred počiatkom, keďže jedno z druhého priamo vyplýva. Navyše, sv. Ján ako evanjelista chcel byť v súlade s Mojžišovým písmom, odkryť ho a ukázať jeho základy. Bolo by to menej jasné, ak by povedal: „Pred počiatkom“. Lebo Mojžiš nehovorí nič o tom, čo bolo pred počiatkom, ale opisuje Slovo na počiatku, čím ešte lepšie vyjadruje, že stvorenie vzniklo prostredníctvom Slova. Z rovnakého dôvodu Ho evanjelista nazýva Slovom, hoci Ho mohol nazvať Svetlom, Životom alebo niečím iným, ako to robí neskôr; lebo Mojžiš píše o Slove. Veď „nemať počiatok“ a „byť na počiatku“ je to isté, ako „byť pred počiatkom“. Ale ak by Slovo malo byť len na počiatku, a nie pred počiatkom, Slovo by muselo začať pred počiatkom. To by bolo protirečenie, lebo potom by počiatok nebol počiatkom. Preto sv. Ján majstrovsky píše: „Na počiatku bolo Slovo,“ čím ukazuje, že Slovo nemalo počiatok a preto bolo nevyhnutne pred počiatkom, to znamená večné.

St. Louis ed., 11:160 – 161.