Strach nás nevykúpi - 1. február

„Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie.“ Luk 21:28

Povieš: „Ja by som si aj prial, aby už prišiel koniec sveta, keby som bol zbožný a bez hriechu.“ Odpoveď: Ak sa bojíš, trasieš a nechceš, aby nastal posledný deň, nezbavíš sa hriechu, ani keby si sa posledného dňa bál tisíc rokov. Lebo zatratených v pekle nevyslobodí strach, ani keby sa triasli celú večnosť. V skutočnosti tento strach len viac a viac zväčšuje tvoj hriech a bráni ti byť bez viny, aj keď sa snažíš urobiť všetko možné, aby si svoj hriech odčinil. Ak chceš byť oslobodený od hriechov, túž po konci sveta stále viac. Dal by Boh, aby si po ňom túžil až tak, že budeš prelievať slzy, a dychtil po ňom až do smrti. Lebo nikto nie je lepšie pripravený na posledný deň než ten, kto túži byť oslobodený od hriechu.

A to je presne to, čo prinesie posledný deň, splní tvoju túžbu. Kristus nemohol opísať tento deň sladšie – povedal, že je to naše vykúpenie. Nádherným prirovnaním ku kvitnúcim stromom nás chce navnadiť, aby sme sa radovali (Lk 21:29-30). Preto pozor, neurob z Krista klamára, keď nazýva posledný deň vaším vykúpením. Nemysli si, že ťa podvádza, keď hovorí, aby si pozrel hore, zatiaľ čo ťa až po ten deň ťaží a deptá hriech a bieda života. Sv. Pavol o tom píše v liste Rímskym: „aj my vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela“ (R 8:23). Pozri, ako apoštol vzdychá a túži byť prijatý za Božie dieťa a ako čaká na svoje vykúpenie. Nemyslí si, že ho už získal. Preto by sme sa všetci s veľkým rešpektom mali vyhýbať a zbavovať strachu a odporu k poslednému dňu a mali by sme začať opravdivo túžiť po vyslobodení z hriechu. Ak to urobíme, nielenže nadobudneme istotu, ale budeme tiež môcť očakávať posledný deň s radosťou. Pozri, keď sa potom prestaneš podvádzať tvrdením, že by si túžil po poslednom dni, ak by si bol bez hriechu, zatiaľ čo sa v skutočnosti bojíš posledného dňa kvôli svojmu hriechu – nie preto, že nenávidíš svoj hriech, ale preto že už viac nebudeš môcť hrešiť, keď ti posledný deň zoberie možnosť hrešiť. Nemal by si trpieť toto zlo a podvádzanie hriechu v sebe, inak svetlo, ktoré je v tebe, bude tmou. Lebo ak celým srdcom nenávidíš hriech, budeš sa v posledný deň radovať, keď sa tvoje želanie stane skutočnosťou.

St. Louis ed., 13.1:1011 – 1013.

Dávaj pozor, čo si želáš - 31. január

Pozbiehaného ľudu, ktorý bol uprostred nich, sa zmocnila náramná žiadostivosť. Izraelci znovu plakali a vraveli: Kto nás nakŕmi mäsom?“ (Num 11:4)

Príbeh zo Starého Zákona hovorí o tom, ako sa Boh každodenne nadprirodzeným spôsobom staral o deti Izraela, keď kráčali púšťou do zasľúbenej zeme. Každé ráno, keď vychádzali zo svojich stanov, tam na nich čakalo niečo, čo nazývali manna. Zodvihnúť ju zo zeme a zjesť bolo to jediné, čo museli spraviť.

No po chvíli im manna začala liezť hore krkom. Hovorili niečo v tomto zmysle: „Už máme manny dosť. Pamätáme si na dobré časy v Egypte, keď sme jedávali cesnak, pór a cibuľu. A zo všetkého najviac si spomíname na mäso.“

Je zaujímavé, že keď nám diabol pripomína minulosť, často sa na ňu pozeráme cez ružové okuliare. Povie nám: „Pamätáš na tie staré dobré časy? Pamätáš si, keď si flámoval na večierkoch? Pamätáš si tú zábavu?“ No nikdy nepovie: „Pamätáš si, aký si bol prázdny? Spomínaš si na pocit viny, ktorého si sa nevedel zbaviť? Pamätáš na tú depresiu, v ktorej si sa neustále nachádzal? Pamätáš, ako veľmi si sa bál smrti?“ To ti nikdy nepovie. Miesto toho nám pripomína tých pár príjemných chvíľ, ktoré sme zažili. Zlé chvíle ich však prevážia.

Boh dal reptajúcim Izraelitom to, po čom túžili, a ako hovorí Biblia, priviali prepelice – a to až v takom množstve, že siahali do výšky kolien. No v ústach im zhorkli.

Akí sme len hlúpi, keď sa snažíme vytesniť Boha z našich životov, keď slepo nasledujeme vlastné plány a túžby. Boh často nedopustí, aby sme dostali to, čo chceme. No niekedy áno. Umožní nám získať to, čo chceme, aby sme videli, že to nie je také, ako sme si mysleli.

Keď si raz zakúsil živú vodu, ktorú dáva Ježiš, znečistené potoky tohto sveta ťa už nikdy neuspokoja.

https://www.harvest.org

Prečo vrah musí vystúpiť - 30. január

„A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu [a hovoril]: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ (Lk 23, 39-43)

Teraz sa chceme zamerať na príbeh lotra, ktorý počas ukrižovania visel napravo od Krista. Je to nádherný príklad z Písma. Po prvé, je úžasné vidieť, ako tento úbohý muž nemôže nijako poprieť svoj hriech; vie, že činil zlo a že si zasluhuje smrť na kríži. Preto sa nijako nevystatuje pred Bohom za nič dobré, čo možno urobil. A taktiež aj vyznal, keď napomenul druhého lotra, keď sa rúhal pred Kristom: „... lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého.“ Tu môžeme vidieť, že slobodne vyznáva, bez akéhokoľvek nátlaku, že si toto odsúdenie na smrť zaslúžil. Táto vec by nás mala ohromiť: Napriek tomu, že kvôli svojim hriechom mal mnoho dôvodov báť sa Boha, tak prijal pravdu o tom, že aj tak vojde do kráľovstva nebeského. Druhou ohromnou vecou bolo, že tento muž nebol vôbec znepokojený tým, že celá rada v Jeruzaleme, politickí a náboženskí vodcovia sa vysmievali Kristovi. Kňazskí vodcovia vyhlásili: „Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť!“ A vojaci volali rovnako: „Ak si kráľ Židov, zachráň sa!“ (keďže nápis nad Jeho hlavou znel: Ježiš Nazaretský, Kráľ Židov) Jeden zo zločincov, ktorý bol ukrižovaný s Kristom, taktiež povedal: „Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás!“ Nepovedal to preto, lebo túžil po záchrane, ale aby sa vysmial Ježišovi.

Stručne povedané, celý svet je pohoršený Kristovým ukrižovaním a pohŕda Ním. Dokonca aj učeníci, aj napriek tomu, že niektorí stáli pod krížom, stratili v Neho všetku nádej. Iba zločinec po Jeho pravici ako jediný prelomil všetko opovrhnutie a dokázal nazvať Pánom a Kráľom toho, ktorý vedľa neho visel na popravisku. Takto nazval všetkých klamármi. Neberie do úvahy, čo si iní ľudia myslia alebo hovoria o Kristovi, on Ho nazýva večným Kráľom. Toto sú jeho slová: „Pane, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Nazýva ho  Pánom a tvrdí že má kráľovstvo; a túži po tom, aby si na neho spomenul v tom kráľovstve. Toto všetko sa dialo v momente, keď obidvaja vedeli, že sa neodžijú večera. Preto uveril v Krista ako Pána večnosti. Považujem to za obrovskú vieru a úchvatné vyznanie v momente, keď celý svet opovrhuje Kristom a považuje ho za nikoho. Toto je spôsob, ako chce Boh zachovať aj dnešnú cirkev. Aj keby sa všetko navôkol rozpadlo, vládcovia, králi, biskupi, Boh chce neustále zachovať malý zástup ľudí, ktorí majú Jeho Ducha a sú ochotní Ho vyznať pred svetom. Ak sa  učeníci a všetci, ktorí Ho poznali, rozutekali, popreli Ho a nedokázali v Neho veriť, vrah musel vystúpiť, vyznať Krista, kázať o Ňom a vyučovať ostatných, kým bol a ako v Ňom nachádzať pokoj. Náš Boh nenechá Krista bez ľudí, ktorí by Ho vyznali, aj keby to mal byť čo i len zločinec na popravisku.

Anjeli na nás dohliadajú - 29. január

Moje útočisko...“ (Ž 91:2)

Súčasní psychiatri tvrdia, že jednou zo základných ľudských potrieb je pocit bezpečia. 91. žalm nás uisťuje, že v Bohu máme ten najväčší pocit bezpečia: „nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ Ak budeš čítať tento nádherný žalm znovu a znovu, zistíš, že v Ňom máme trvalé obydlie a domov a že sa v Ňom nachádza všetka útecha, pocit bezpečia a láska, po ktorej túži ľudské srdce. Možno sa v tvojom ani mojom živote neobjavia viditeľní anjeli, no Božie zasľúbenie bezpečia je aj napriek tomu skutočné a spoľahlivé. Boh poskytuje skutočné bezpečie tým, ktorí žijú v Božom kráľovstve.  

Modlitba dňa

Kamkoľvek dnes pôjdem, budeš so mnou aj so svojimi anjelmi. Ďakujem Ti, Pane, za pokoj, lásku a bezpečnosť, ktorú si zasľúbil.

Billy Graham Evangelistic Association

Kráčaj v rytme s Bohom! - 28. január

Modlitba je skutočnosť! Máme do činenia so skutočným Bohom! Bohom, ktorý počuje. S krížom, ktorý triumfuje uprostred temnej histórie ľudstva. Prázdny kríž uprostred hriešnej a smrteľnej zeme! Živý Veľkňaz, ktorý sa za nás práve teraz modlí v Božom kráľovstve.

Ak chce niekto vedieť, aké to je, modliť sa modlitby, ktoré horia vierou a nádejou, musí mať srdce, ktoré formuje štúdium Biblie a modlitebné spoločenstvom s Bohom. Boží Svätý Duch nevdychuje život do prázdneho srdca. Preto je štúdium napísaných Božích zasľúbení rozhodujúce pre toho, kto chce žiť vo viere!

Na túto životne dôležitú disciplínu nesmieme zabudnúť len preto, že naše pocity zlyhávajú. Dobré skutky nie sú niečím, do čoho sa má človek zúfalo vrhnúť, aby v pote a námahe vykonal množstvo takzvanej „kresťanskej služby“.

Dobré skutky sú niečím, čo Boh už pre nás vopred prihotovil, aby sme v tom kráčali. Všimnite si ten kontrast! Skrze Božie dielo sme sa stali novými stvoreniami, stvorenými na dobré skutky, ktoré pre nás Boh prihotovil!

Nikdy nezabudnime: len od nás záleží, či budeme kráčať v týchto skutkoch. Ak sa bezpodmienečne vydáš pod Božie vedenie, neboj sa dôsledkov, ktoré prídu! Dôveruj Mu! Odváž sa kráčať v Jeho šľapajach. Zažiješ, že práve tie sily, ktoré bránili tvojmu napredovaniu a vyhrážali sa, že ťa zastavia, ti na Jeho príkaz vytvoria cestu k slobode!

Pozorovanie – stavia sa na vyvýšené miesto, ale nič nevidí.

Viera – je vytrvalá v modlitbe, aj keď nevidí nádej v žiadnom vonkajšom znaku.

Nerob rozumné závery, ktoré ťa pokúšajú zvoliť si cestu v slobode, ktorá nie je z Boha. Si jeho dielom, si stvorený v Kristovi, na dobré skutky...

Slovo a modlitba ťa ochránia pred prázdnotou, pominuteľnými vecami, pred márnou snahou dosiahnuť rovnakú úroveň ako iní.

Veci tohto sveta tak ľahko upútajú našu myseľ. Keď sa už svet do nášho srdca dostane, neuspokojí sa s bezvýznamným kútikom!

Záchrana spočíva v štúdiu Božieho slova a v rozhovoroch s ostatnými veriacimi. Duchovné rozhovory boli kedysi omnoho bežnejšie. Obnov staré zvyky. Pravidelne navštevuj priateľov a rozprávajte sa o živote, o Bohu a o večnosti. Potom robme to, čo čítame o Danielovi: „Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil.“ (Dan 9,3)

 Ježiš hovorí: Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí. (Mk 1,17)

Nezameriavame sa na skutky, ktoré máme vykonať. Nehľadáme zúfalo skutky, ktoré pre nás Boh prihotovil. Hľadáme Boha a spoločenstvo s Ním! Uprednostňujeme čas s Bohom! Čas na modlitbu! Čas na spoločenstvo so súrodencami viery.

Každý deň uprednostňujeme obnovenie a život skrze napísané Slovo a skrze Božieho Ducha!

Tak, ako nie je pre naše telo zdravé jesť len príležitostne, nie je to dobré ani pre našu dušu! Toto je rozhodujúce pre toho, kto chce žiť vo viere! Nezabúdajme na tento dôležitý fakt života len pre to, že pocity nás zrádzajú pocity.

Rozhýb moc modlitby a kráčaj v rovnakom rytme s Bohom!

Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (Ef 2,10)


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Extrémni revolucionári - 27. január

Rím

Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný a pred mnohými svedkami vyznal si dobré vyznanie.“ (1Tim 6, 12)

Prví kresťania boli duchovnými revolucionármi. V spoločnosti, v ktorej sa slúžilo modlám, a tých, ktorí to odmietali, nazývali „pohanmi“, boli kresťania radikálnou silou, ktorá ohrozovala pokračovanie Ríma. Šli proti väčšine pravidiel, a preto ich začali považovať za hrozbu rímskych úradov. Boli tak veľmi nenávidení, že ich usmrtenia boli nielen veľmi početné, ale boli vykonávané príšerným spôsobom.

Kresťania boli revolucionári, ktorí hlásali posledný súd a nastávajúcu premenu sveta skrze Kristov návrat, aby tak mohli byť mnohí spasení. Povýšili autoritu Ježiša Krista nad rímskeho cisára. Preto rímski cisári vydávali dekréty, ktorými bol odsúdený k smrti bez akéhokoľvek ďalšieho súdneho procesu každý, kto sa hlásil ku kresťanstvu. Títo „rebeli“, ktorí si dovolili vzdorovať cisárovým pravidlám, nemali nárok na žiadny zákonný proces. Rímske cisárstvo pokrývalo desať extrémnych  období, každé horšie než to predchádzajúce.

Revolucionári sa stali známymi pod označením mučeníci. Toto označenie sa ujalo pre svedkov, ktorí niesli svoje svedectvo pred sudcami a cisármi s nezlomnosťou dobre vytrénovaných vojakov. Boli pomenovaní mučeníci alebo vyznávači aj v prípadoch, kedy neumreli pri vyšetrovacom procese. Jednoducho, oni by nezmenili svoj postoj. Mučeníctvo znamená byť svedkom viery v Krista navzdory náročným okolnostiam. Každý Kristov svedok je novodobý revolucionár.

Mučeníci boli v dejinách, tak ako my dnes, vojakmi v duchovnej vojne. Táto bitka začala, keď Ježiš rozdrvil moc zla tým, že zomrel na kríži. Svojou smrťou odzbrojil peklo a jeho démonov. Mučeníci pokračujú v tejto bitke, aj keď nebojujú fyzickými zbraňami, ale duchovnými. Ich vyznanie je zbraň, ktorú si vybrali. Postupujú na nepriateľovo územie ako zakázaný národ a nebojácne vyhlasujú Kristovo víťazstvo nad satanom. Ich vzácnym vlastníctvom nie sú ich životy, ale ich svedectvo. A to je dôvod, prečo sú ochotní vymeniť svoje životy za udržanie svojho presvedčenia. Kde sa pripojíš do bitky? Si ochotný používať zbraň svojho svedectva?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.