Čo mám robiť...? - 24. jún

Čo má človek robiť, keď sa ďaleko vzdialil, keď je hladný a smädný, keď je duša prázdna? Keď ho zlodej oklamal, život bolí, srdce je nepokojné a duša ubolená? Keď beznádej berie aj tú poslednú kvapku sily v živote?

Boh ich vystríhal a vravel, že takto skončia, keď Ho nebudú počúvať. Oni ale zavrhli Boha a vyvolili si hriech a nespravodlivosť. Vybrali si zlodejovu ponuku. Čo však spraví človek, ktorý podobne ako márnotratný syn, ktorý opustil otca a odcestoval do cudzej krajiny, kde premrhal všetko dedičstvo, sedí medzi sviňami a vie, že ho zlodej oklamal? (Pozri Lk 15,11-32) Keď človeku zostane len prázdnota, beznádej, pochybnosti a hlad, čo má vtedy človek robiť?

Všimnime si niekoľko veršov v Žalme 107. Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; hladní a smädní boli, duša im chradla v tele. Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a On ich vytrhol z ich úzkosti, viedol ich rovnou cestou, aby prišli k obývateľnému mestu. (Ž 107,4.7)

Volali k Hospodinovi.... – to je cesta!

Hocijako zle by vyzerala tvoja situácia, hocičo zlé by si spravil, aj keby všetko vyzeralo nemožne a beznádejne a tvoje svedomie by ťa usvedčovalo, je tu východisko. Volať na Pána!

Vo svojom súžení volali na Hospodina. Začali sa modliť až vtedy, keď už boli bez šance. Všetky cesty zahatané, nádej potlačená. Je to veľká milosť, keď sa človek v núdzi rozhodne kľaknúť si a volať na Boha.

Lebo keď nás núdza neprivedie k modlitbe, tak nás privedie k zatrpknutosti, beznádeji a pochybnostiam a ide to s nami dole vodou...

Slovo v 107 žalme sa však netýka len Izraela. Má čo povedať aj o mne. Lebo Boh, ktorý zostúpil na púšť tejto zeme, aby ma zachránil, je pripravený spraviť so mnou to isté, čo spravil s Izraelom. Dovoľme Bohu naplniť Jeho plán spasenia v našom živote!

Ľud Izraela mal zasľúbenia, dedičstvo, prísľub, že Boh bude blízko. A predsa si zvolil kráčať vlastnou cestou. Jeho život kvôli hriechu slabol. Aj jeho volanie bolo slabé, tak ako jeho viera. Boh však to volanie vypočul. Boh rád zasiahne, keď sú okolnosti také, že už nikto iný nemôže pomôcť, lebo keď sa už nedá inak a iba Boh musí pomôcť, vtedy človek chápe, že všetka vďačnosť patrí Jemu.

Preto mám len jednu radu. Volaj na Boha v núdzi. Povedz Mu, ako ti je.

Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch, že dušu smädnú ukojil a hladnú dušu dobrým nasýtil. (Ž 107,8-9)

Keď človek zabúda na svojho Boha, neoslobodzuje ho to, ale stáva sa otrokom hriechu. Väzenie hriechu je tmavé a čím hlbšie človek do toho väzenia vstupuje, tým slabší je život. Tmavé mraky smrti len rastú a rastú. Žalmista o tom hovorí takto: „... sedeli v tme a temnote, zvieraní biedou, železom...“ (Ž 107,10)

Sedeli v tme a temnote... Temnota, rozsudok smrti na nich ťažko doliehal. Tma vo väzení, hlad a smäd sú jedna vec, ale strach zo straty života ich prevyšuje. Áno, sedeli v temnote a zvierala ich bieda a železo. Nie preto, že by Boh nedodržal svoje zasľúbenia, ale preto, že sa Mu obrátili chrbtom, odmietli Jeho rady a pošliapali Jeho svätú vôľu. Zvolili si siatie na poli svojho tela, v radosti svojho ja. Teraz žnú v slzách!

Ak sa nachádzaš v takomto stave, existuje len jedna cesta von. Volaj na Boha!

Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov - úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. (Jer 29,11)

Jediné, čo potrebuješ, je volať k Bohu!

Boh na to čaká!

A pamätaj, Bohu nie je nič nemožné!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Mojžišov baránok a Kristus, pravý baránok - 23. jún

„Keď druhého dňa videl (Ján) Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Jn 1:29

Toto je nádherné a slávne Jánove svedectvo, ktoré sa týka novej Kristovej vlády a Kristovho kráľovstva a toho, ako má začať. A sú to jednoduché, jasné slová, Ján nimi jasne vyjadruje, ako majú ľudia zmýšľať o Kristovi. Sú to mocné slová. V Jn 1:17 hovorí: „zákon bol daný skrze Mojžiša.“ To nie je chvála Mojžiša. Ale skôr dosť silný útok voči nemu, akoby vravel: „Vy, židia, zabíjate rok čo rok veľkonočného baránka, ako vám Mojžiš prikázal. Navyše, každý deň zabíjate ďalších dvoch baránkov, jedného obetujete a spaľujete ráno a druhého večer. Iste, sú to baránky. Ale vy židia robíte okolo nich toľko kriku, vychvaľujete tieto obety až natoľko, že náš Pán Boh je v porovnaní s ich svätosťou nič –zatieňujú a znevažujú Ho.“ To je dôvod, prečo treba porovnať skutočného Baránka a Mojžišovho baránka – baránka, ktorého nariadil židom zabiť a zjesť Mojžišov zákon, baránka, čo si človek vezme od pastiera. Ale toto je Boží Baránok, úplne odlišný Baránok. Lebo On bol ustanovený, aby na svojom chrbte niesol hriechy celého sveta. „V porovnaní s Ním sú všetky baránky, ktoré každoročne zabijete, pripravíte a zjete v chráme, ničím. Veľkonočný baránok v zákone bol peknou detskou hrou či výchovným prostriedkom a bol nariadený preto, aby vám pripomínal tohto skutočného Božieho Baránka. Ale vy si to vysvetľujete tak, akoby mal baránok odstrániť váš hriech, keď ho zabijú a obetujú. Ale to si nesmiete myslieť: vaše baránky to nemôžu dosiahnuť. Len tento Boží Baránok to dokáže.“ Tie baránky zo zákona mali byť len hračkami pre ľudí, aby im pripomínali skutočného veľkonočného Baránka, ktorý má byť jedného dňa obetovaný. Ale oni tým všetkým pohrdli a mysleli si, že stačí na Veľkú noc zabiť baránka (Ex 12). To preto Ján postavil vedľa seba Mojžišovho baránka a Krista, skutočného Baránka. Lebo zákon nemal siahať ďalej ako po Krista. Myslel tým: „Vášho baránka ste vzali od človeka, ako to Mojžiš prikázal v Božom zákone. Ale toto je Boží Baránok, a veľkonočným Baránkom je Baránok nášho Pána Boha, nie ľudský baránok pochádzajúci z barana, ako bol Mojžišov baránok od pastierov alebo človeka.“ Akoby vravel: „Toto je pravý Baránok, ktorý odstraňuje hriech človeka. Iste, tými doterajšími baránkami ste počas Veľkej Noci očakávali odpustenie hriechov, ale nedosiahli ste ho. Odpustenie nájdete v tomto Baránkovi, narodenom z panny. Nie je to bežný baránok alebo baran, ako tie v zákone, ale jednako je Baránok. Lebo Boh tak nariadil, že On má byť Baránok, ktorý bude zabitý a „pripravený“ na kríži pre naše hriechy. Inak bol človekom ako každý iný, ale Boh z Neho spravil Baránka, ktorý má niesť hriech celého sveta.“ Je to úžasne potešujúca stať o Kristu, našom Spasiteľovi. Nemôžeme ju obsiahnuť našimi slovami ani myšlienkami. Ale v budúcom živote sa budeme naveky radovať a tešiť z toho, že Boží Syn sa tak hlboko ponižuje a berie na svoj chrbát môj hriech – v skutočnosti nie len môj, ale aj hriechy celého sveta, spáchané od Adama až po úplne posledného človeka – tento hriech On ochotne prehlasuje za svoj vlastný a chce zaň trpieť a zomrieť preň, aby som ja bol bez hriechu a obdŕžal večný život a spasenie.

St. Louis ed., 7:1716-1718.

Moc, ktorá mení život - 22. jún

„A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ Gal 2:20

Jedného dňa som sa rozhodol pre jednoduchý prejav viery – zobrať Ježiša Krista za slovo. Nemohol som k tomu prísť len skrze intelekt; to nedokáže nikto. To však neznamená, že zavrhujeme rozum. Boh nám daroval mysle a schopnosť rozmýšľať všade, kde je to vhodné, no konečný a rozhodujúci krok robíme vierou. Ja som k tomu prišiel skrze vieru. Funguje to, keď človek príde, kajá sa zo svojich hriechov a vierou prijme Krista? Môžem ti len povedať, že v mojom živote to fungovalo. Niečo sa mi stalo. Nebol zrazu dokonalý, no smerovanie môjho života sa zmenilo. Našiel som v živote nový rozmer. Našiel som novú schopnosť milovať, ktorú som predtým nepoznal.  

Modlitba dňa

V deň, keď som Ťa prijal, Pane, to bol detský krok viery. Celý môj život sa zmenil!

Billy Graham Evangelistic Association

Niekto hodnotný - 21. jún

„Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.” 2Kor 4,7

Keď pomyslíme na apoštolov, premýšľame o nich ako o svätých Božích mužoch. Napriek tomu že boli obdarovaní a odhodlaní, boli aj obyčajní. Ježiš nepovolal týchto mužov pre ich výnimočnosť. To bol práve dôsledok Ježišovho povolania.

Výnimočný spisovateľ zoberie do ruky kúsok obyčajného papiera a s použitím jeho vlastných slov ho premení na hodnotný. No nie papier bol cenný, ale spisovateľ, ktorý naňho tvoril. Výnimočný umelec zoberie plátno, začne naň maľovať a o chvíľu sa z toho plátna stane hodnotná vec. Samotné plátno bolo bezcenné. To umelec vdýchol plátnu hodnotu.

Ako veriaci si uvedomujeme našu hriešnosť a oddelenie od Boha. No nezabúdajme aj na to, že do našich životov prišiel Kristus a dal nám hodnotu. Vložil ju do hlinených nádob – našich životov. Ako sa v druhom liste Korintským píše: „Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.“

S novou istotou a odvahou máme čo ponúknuť. Nie je to sebaistota, ale istota v Bohu. Nie je to sebadôvera, ale dôvera v Bohu. Boh nám láskavo odpustil, urobil nás súčasťou Jeho kráľovstva, a tým nás urobil hodnotnými. Tým istým spôsobom boli výnimoční aj apoštoli – tým čo v ich životoch urobil Ježiš.

Boh, v momente keď si mu odovzdal svoj život, do teba vpísal svoje meno. Obdaroval ťa a urobil schopným. Investoval do teba seba. To je dôvod tvojej hodnoty. A to je dôvod, prečo aj ty môžeš niečo zmeniť.

https://www.harvest.org

Ako má Otec zaľúbenie v Synovi? A v nás? - 20. jún

„Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Mt 3:16-17

Čo toto Otcovo slovo znamená? Pozri a počúvaj! Učí nás poznať Krista. Od tohto poznania úplne závisí naše spasenie, ako učí Izaiáš, Pavol i Peter. Ako nás učí toto slovo poznať Ho? Učí nás, že je Božím Synom a robí radosť Bohu, svojmu Otcovi. Týmito slovami Boh rozosmieva a potešuje srdcia celého sveta a napĺňa celé stvorenstvo pravou Božskou sladkosťou a útechou. Ako to? Nuž, keď viem a som presvedčený, že človek Kristus je Božím Synom a robí radosť Otcovi –  tým si musím byť istý, veď to hovorí z nebies sám Boží majestát, a ten nemôže klamať –, potom som si tiež istý, že všetko, čo tento Človek hovorí a koná, sú slová a skutky milovaného Syna, ktoré musia Bohu robiť obrovskú radosť. Toto si dobre uvedomujem a chápem. Preto odteraz, keď budem počuť, že Kristus niečo hovorí, alebo budem vidieť, že niečo robí, čo vraví alebo koná pre moje dobro – to On robí stále, ako povedal, že všetko znáša pre moje dobro; že On prišiel slúžiť, nie si dať slúžiť (Mt 20:2; Lk 22:27) –, potom musím mať na pamäti, že také slová, činy a utrpenie Krista – konané pre moje dobro, ako vraví On – musia Boha dokonale tešiť. A ako by sa Boh mohol viac rozliať, alebo ako by sa mohol rozdať ešte sladšie a s väčšou láskou než tak, že povie, že Ho úplne teší to, že Jeho Syn Kristus hovorí ku mne takým milým spôsobom, že má na mysli bezvýhradne mňa, že On pre mňa trpí, zomiera a  všetko koná s obrovskou láskou. Nemyslíte si, že ak by ľudské srdce správne vnímalo, aké potešenie má Boh z Krista, keď nám takto slúži, muselo by sa rozprsknúť na stotisíc kúskov? Lebo ak by srdce cítilo toto potešenie, videlo by do hlbín srdca Boha Otca, teda do bezodnej večnej Božej dobroty a lásky, ktorú k nám prechováva a ktorú k nám prechovával od večnosti... Neuvedomujeme si, aká nevýslovne úžasná láska a potešenie sú v Ňom. Inak by sme bez pochyby videli, že nebo a zem sú plné ohňa Božej lásky, plné života a spravodlivosti, plné úcty a chvály, kým peklo s jeho ohňom, so smrťou a hriechom, nie je nič, len nejaký náter... Vidíme, že Boh týmito slovami priťahuje Krista k sebe a seba ku Kristovi; tým, že vyhlasuje, že Ho teší všetko, čo Kristus robí. Súčasne, tými istými slovami, vylieva Seba a Krista vo svojom milovanom Synovi na nás, vlieva sa do nás a nás do Neho, vťahuje nás do seba, takže sa stáva úplne ľudským, zatiaľ čo my úplne Božími. Ako? Takto: Pretože Boh hovorí, že Ho teší všetko, čím Kristus je a čo koná, tieto slová ťa vedú k tomu, aby si videl Božie zaľúbenie a celé Jeho srdce v Kristu, vo všetkých Jeho slovách a činoch; vedú ťa tiež k tomu, aby si videl Krista v srdci a potešení Boha. A oboje je jedno v druhom najhlbšie a najvznešenejšie. Ani jedno z nich ťa nemôže zradiť, pretože Boh nemôže klamať. Navyše, keďže Kristus – Dieťa, ktoré miluje a robí Mu radosť, zahŕňané takou priazňou v Božom srdci – je tvoj so všetkými Jeho slovami a skutkami, ktorými ti slúži, ako sám hovorí, ty si istotne tiež v rovnakej priazni a rovnako hlboko v Božom srdci ako Kristus, a Božie potešenie a srdce je rovnako hlboko v tebe, ako je v Kristu. Takto ty a Boh spolu so svojím milovaným Synom sú dokonale v tebe, kým ty si dokonale v Ňom, takže všetko je jedno: Boh, Kristus a ty.

St. Louis ed., 11:2142-2144.

Moc nad hriechom - 19. jún

„Tí, čo prináležia Kristovi Ježišovi, ukrižovali si telo s vášňami a žiadosťami.“ Gal 5:24

Naše víťazstvá a sila dobýjať či prekonávať pochádzajú od Krista. Biblia nehovorí, že hriech bude na tejto zemi zo života kresťana celkom odstránený, no učí, že hriech nad tebou už nebude vládnuť. Sila a moc hriechu boli porazené. Kresťan má odteraz k dispozícii zdroje, aby žil mimo tohto sveta. Biblia učí, že ktokoľvek sa narodil z Boha, nehreší. Je to ako s malým dievčaťom, ktoré povedalo, že keď diabol klopal na dvere s pokušením, poslala Ježiša, aby otvoril.

Modlitba dňa

Ježiš, neustále potrebujem tvoju silu. Ty vieš, ako často som pokúšaný.

Billy Graham Evangelistic Association