Spoznať oboje – dar i Učiteľa 1. marec

„Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, – ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu.“ (J 4:9-10)

Tieto verše sú napísané o tých, ktorí nevedia o tomto dare, a myslia si, že tu hovorí človek, hoci tvojím učiteľom nie je len anjel; to tvoj milý Boh stvoril tvoje telo i dušu. To neznamená, že by sme mali pohrdnúť a odhodiť dary, ktoré Boh rozdeľuje podľa svojej vôle, dáva jednému viac a inému menej, keďže dary sú rozmanité. Ale je len jeden Boh, ktorý pôsobí práve skrze tieto dary. Nesmieme pohrdnúť pokladom kvôli človeku. Toto chce náš Pán Boh povedať nie len mladej samaritánskej žene, ale aj nám všetkým. A Kristus hovorí: „Toto nie je o tom, že ty podáš vodu.“ To On nám chce dať živú vodu. Ale aké to je zlé, keď Kristus chodí po zemi a prosí, dokonca medzi tými, ktorí sú Jeho, a kričí: „Dajte chlieb za Božiu lásku!“ Tak nás chce navnadiť, aby sme ochotne dávali tým, ktorí zastávajú kazateľský úrad. Ale hoci Kristus kričí a žiada: „Dajte chlieb za Božiu lásku!“ ľudia Ho nepočúvajú, pretože si myslia, že ten, kto plače a žiada, je len chudobný pastor... Teraz, keď vieš, že je to Kristus, kto volá, a že je to Jeho slovo, potom Mu s radosťou povieš: „Už je Tvoj; ochotne Ti ho chceme všetok vrátiť. Milý Pane, daj nám pravý chlieb a pravý nápoj, my sme skutočne hladní.“ Kristus chce povedať: „To preto prosím a hovorím: „Dajte chlieb za Božiu lásku,“ aby ste spoznali, Kto sa rozpráva so ženou.“ Ak by ju požiadal, okamžite by poprosila ona Jeho; a On by jej dal vodu, ktorá dáva večný život, aby nikdy nezomrela. Takto chce Kristus zaobchádzať aj s nami. Ale najprv musíme rozpoznať dar a učiteľa – potom nielenže dáme všetko, ale povieme aj: „Milý Pane, daj mi z tej večnej vody; inak zahyniem vo večnom hlade a smäde.“ „Preto,“ hovorí Kristus, „vám hovorím: Dajte chlieb za Božiu lásku – lebo ja vám chcem dať večný chlieb.“

St. Louis ed., 7:2146-2147.

 

Upieraj zrak na cieľovú čiaru - 28. február

„Dobre ste bežali! Kto vám zabránil naďalej poslúchať pravdu?“ (Gal 5:7)

Nemám rád nadnesené biografie, čo znejú ako nejaká reklama, keď opisujú príbeh človeka, ktorý nikdy nespravil žiadnu chybu. Oveľa radšej čítam biografie, ktoré hovoria o silných aj slabých stránkach, o rôznych úchylkách či nedokonalostiach danej osoby. Nedokážem sa stotožniť s dokonalou osobou, pretože sám nie som dokonalý.

Jednou z vecí, ktorú si na Biblii cením, je jej úprimnosť. Opisuje hrdinov i zbabelcov, všetkých. Obsahuje mnoho príbehov o ľuďoch, ktorí boli na začiatku duchovne silní a neskôr začali upadať. Mnoho biblických postáv malo obrovský potenciál, no potom padli a úplne vyhoreli.

Ako prvý mi napadá Saul, prvý izraelský kráľ. Zdalo sa, že má samé skvelé vlastnosti. Bol charizmatický, krásny, vysoký, bystrý. Istým spôsobom bol pokorný a nenamýšľal si o sebe priveľa. Čo je však najdôležitejšie, zostúpil naňho Boží Duch a pomazal ho za knieža.

Keď sa stal kráľom Izraela, všetko sa vyvíjalo dobre a pomerne rýchlo. No Saul prepadol pýche, paranoji a závisti. Úplne ho pohltili a jeho predčasný koniec prišiel na bojisku.

Saul si v podstate sám napísal epitaf, keď povedal: „Veru nerozumne som si počínal, náramne som poblúdil.“ (1Sam 26:21) Mal pravdu. Odhodil všetko vzácne, čo mal.

Ak chceš skončiť dobre, záleží len na jednom – na Tebe. Čo chceš robiť? Boh túži, aby každý dobehol do cieľa a splnil svoju misiu. Otázka teda znie: chceš to aj ty? Chceš prebehnúť cieľovou čiarou? Ak áno, dokážeš to. Ak nie, neprebehneš ňou. Je to len a len na Tebe.

https://www.harvest.org

Poklad, ktorým je kázanie - 27. február

„Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, – ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu.“ (J 4:9-10)

Pozrite ako láskavo sa k nej Pán správa. Nepoľavuje, ale hovorí: „Milá dcéra, je pravda, že ťa žiadam, aby si mi dala napiť. Som unavený, pokiaľ ide o moje telo. Ale toto nie je len o tom, aby som dostal nápoj pre telo; ide mi o niečo iné. Hľadám samaritánov, ako si ty; mala by si ma počúvať... Lebo radšej by som ja dal napiť sa tebe,... Keby si vedela, aký dar je teraz na zemi, pýtala by si si ho odo mňa, a ja by som ti dal iný nápoj, ktorý chutí lepšie ako táto voda.“ Závisí to od toho, či si uvedomíte tento dar a spoznáte, kto je Ten, čo ho dáva. No neviete o dare a ani o Tom, ktorý ho dáva... Skutočne, my, ktorí chceme byť svätí, nerozmýšľame nad tým a neuvedomujeme si, aký poklad je to, čo sa nám ponúka prostredníctvom milého evanjelia. Priateľu, koľkí spomedzi nás považujú evanjelium za pravý poklad, večný klenot a večný život? ... Tam, kde sa ťaží striebro, nájdeš státisíce ľudí, ktorí ho nazývajú pokladom. Tam človek môže pracovať deň aj noc, aby získal pominuteľný poklad. Dal by Boh, aby sme sa zmenili a obrátili svoje srdcia, aby sme považovali slová kazateľa za Božie slová, a že je tu viac než vzdelaný muž či kráľ. Lebo nie anjel alebo státisíce anjelov, ale samotný Boží majestát, Boh, tu káže, to len ja to ušami nepočujem a nevidím svojimi očami. Počujem len hlas a slová môjho pastora, spolubrata či otca a to, že je tu ľudská bytosť. Ale ak by som k tomu mohol dodať, že hlas a slová otca alebo pastora nie sú ich, ale sú slovom a učením nášho Pána Boha, dobre by som spravil. Lebo nepočujem knieža, kráľa či archanjela, ale Toho, kto hovorí, že môže dať vodu večného života. Ak by sme tomu mohli veriť, boli by sme tí najspokojnejší. Ale nedostatok celého sveta, aj náš, tkvie v tom, že si tento dar neuvedomujeme. Aj ja sám som v tomto nedokonalý; neprijal som to tak hlboko a silno, ako by som chcel. Lebo v tom bráni telo a krv, veď vidia len pastora a brata a počujú len otcov hlas; nemôžu sa prinútiť, aby povedali: „Keď počujem jeho slovo, počujem dunenie hromov a svet plný bleskov.“ Ale toto nerobíme, a to je strašná pohroma, ktorú zaviňuje telo a krv, keď neuvážia, že vyslovené slovo a kazateľský úrad je taký poklad, ktorý je cennejší než nebo a zem. Inak by ľudia rozmýšľali takto: „Ak by som mohol počuť hovoriť Boha osobne, utekal by som, až by som si zodral nohy do krvi.“ Radi by sme počuli hovoriť Boha vo svojom majestáte, ale radím vám: nechoďte tam... Ak by prehovoril vo svojom majestáte, videli by ste, aký beh by začal – taký ako pri hore Sinaj (2M 20:18-19). Aj keď tam hovorili len anjeli (Gal 3:19), vrch dymil a triasol sa. Ale teraz máte Božie slovo v kostole, v knihách, doma – a určite to je Božie slovo, ako by ho vyslovil sám Boh.

St. Louis ed., 7:2141-2143.

Milujme napriek sebe - 26. február

„… všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho…“

(Iz 64:5)

Biblia nás učí, že všetka naša spravodlivosť nedosahuje Boží štandard, pretože je ako poškvrnené rúcho. Nemáme žiadnu šancu vyprodukovať spravodlivosť, svätosť či dobrotu, ktorá Boha uspokojí. Dokonca aj ten najlepší z nás je pred Bohom nečistý. Pamätám si, ako raz moja manželka prala. V dome sa zdalo, že oblečenie je biele a čisté,  keď ho však vyvesila na šnúru, oproti čerstvo napadnutému snehu vyzeralo zamazane a špinavo.

Naše životy sa môžu načas zdať morálne v poriadku a prijateľné, ale v porovnaní s Božou svätosťou a čistotou sme špinaví. Boh nás miluje napriek našim hriechom a morálnej nečistote. Rozhodol sa nám dať spravodlivosť. Preto nám dal Svojho Syna, Ježiša Krista, aby zomrel na kríži.

Modlitba dňa

Môj život je ako šedý mrak vedľa beloby tvojej čistoty, Pane Ježiši. Očisti ma.

Billy Graham Evangelistic Association

Žite naplno - 25. február

„Preto sa stal Chebrón dedičným vlastníctvom Kenazovca Káleba, syna Jefunneho, až do dnešného dňa, pretože sa dôsledne pridŕžal Hospodina, Boha Izraela.“ (Joz 14:14)

Kostolné lavice sú dnes plné vlažných kresťanov. Chcú dávať úplné minimum Tomu, kto za nich dal úplne všetko. Poznajú Pána príliš dobre na to, aby boli šťastní v tomto svete, no zároveň milujú svet až príliš na to, aby mohli byť šťastní v Pánovi. Žijú v mizernej krajine nikoho.

V Biblii sa nachádza príbeh o Kálebovi, jednom z nedocenených hrdinov Písma. Duchovne sa nikdy nestratil a celkovo žil svoj život dobre. Bol verný až dokonca.

Po štyridsiatich rokoch putovania pustatinou Káleb, Józua a Izraeliti vstúpili do zasľúbenej zeme a rozdeľovali si krajinu. Káleb dávno dostal sľub, že mu bude patriť konkrétny kúsok krajiny. Jeho príbeh zaznamenáva 14. kapitola Knihy Józuovej, kde Káleb žiada to, čo mu bolo sľúbené:

„Bol som štyridsaťročný, keď ma služobník Hospodinov, Mojžiš, vyslal z Kádéš-Barnei presliediť krajinu, a ja som mu doniesol správu, ako som najlepšie vedel. Ale moji bratia, ktorí išli so mnou, prestrašili srdce ľudu, ja som sa však úplne pridŕžal Hospodina, svojho Boha... Preto mi teraz daj toto pohorie, o ktorom Hospodin hovoril v onen deň.“ (Joz 14:7-8,12)

Ak chceš žiť kresťanský život tak, ako sa má žiť, musíš sa podobne ako Káleb úplne pridŕžať Hospodina, svojho Boha.

Keď som sa stal kresťanom, stretol som mnoho vlažných a polovičatých veriacich, ktorí si chceli užívať vo svete a zároveň byť kresťanmi. Vôbec mi to nedávalo zmysel. Uvedomoval som si, aké to bolo prázdne a márne.

Vyzývam vás, aby ste nežili polovičatý život. Dôsledne sa pridŕžajte Pána, svojho Boha, ako Káleb.

https://www.harvest.org

Nové srdce, nový duch! - 24. február

Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia. (Ez 36,26-27)

Je vnútorný život človeka pre Boha dôležitý?

Áno, stav srdca je vo vzťahu k Bohu to najdôležitejšie!

Boha nezaujíma náš imidž, ale to, čo sa skrýva vo vnútri.

Božia ponuka človeku, ktorý má problémy s vierou, s čítaním Biblie, s modlitbou znie: dám ti nové srdce.

Sú ale veci, týkajúce sa viery, tak ťažké? Je ťažké byť spasený?

Áno. Ježiš povedal: „Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského...“ (Mt 19,24)

Keď to učeníci počuli, spýtali sa Ho: „Kto teda môže byť spasený?“

Ježiš im odpovedal: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“

Dávid bol muž podľa Božieho srdca! Mal o Bohu vedomosti aj Ho poznal. Preto sa v odvahe modlil: „Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného!“ (Ž 51,12) Stvoriť znamená vytvoriť niečo, čo neexistuje. Niečo z ničoho. Neexistujú žiadne prirodzené predpoklady pre to, za čo sa Dávid modlí. Srdce čisté stvor mi, ó Bože... Cez proroka Ezechiela Boh hovorí Izraelu: „Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra...“

Hovorí nám to, že Boh je milostivý a že chce v našom živote spraviť zázrak. Chce dať preč srdce z kameňa a vložiť nové srdce. Srdce, ktoré prijme Božie zjavenia a ktoré ochotne koná Božiu vôľu. Deje sa to skrze Božieho Ducha, ktorý je daný z milosti. Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra... Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.

Kto všetko môže byť súčasťou tohto Božieho plánu? Ako prebieha proces vyvolenia? Pri transplantácii nového srdca sa vyberá podľa toho, kto má najakútnejšiu potrebu. Znamená to, že potreba nového srdca je jediným kritériom.

Jednoducho si musíme uvedomiť, že nové srdce naozaj potrebujeme!

Nejde o to, či sme bohatí alebo chudobní, rešpektovaní alebo odsudzovaní. Ide len o to, či máme potrebu nového srdca. Pavol hovorí: „... aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku...“ (Ef 3,16)

Zmocnieť podľa Ducha – to hovorí o sile, ktorá nie je naša a predsa v nás koná. Ide o život premieňajúce evanjelium. Ak potrebuješ nové srdce od Pána, môžeš ho získať tak, že budeš veriť v Kristovu smrť a vzkriesenie a do svojho života prijmeš odpustenie hriechov a Ducha Svätého. Aj ty a ja sme hriešnici, ktorí potrebujú nové srdce. Prvým krokom k tomu je, že si uvedomíme, aké zradné, plné hriechu a sebectva naše srdce je. Vtedy sme naspäť pri tom, čo o spáse hovorí Ježiš: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“

Pavol o tom hovorí: „Lebo čo nebolo možné zákonu, nakoľko bol slabý pre telo, (to vykonal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil.“ (R 8,3)

Ježiš sa stal zástupcom celého ľudstva na ceste k zmiereniu. Podobne ako bol Adam zástupcom celého ľudstva na ceste k pádu. Ježiš preto najskôr naplnil podmienky zákona, potom na seba za všetky priestupky vzal trest, aby ti Boh mohol ponúknuť plné odpustenie, lebo za všetky tvoje hriechy zaplatil Ježiš. Boh to cez proroka Ezechiela vyjadruje slovami: „... budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn..“. (Ez 36,28-29)

Drahý priateľ, či to, čo je dostatočné pre Boha, nie je dostatočné aj pre teba?

Povedz: Bože, ďakujem za krv Baránka. Ďakujem za Tvoje zasľúbenie cez proroka Ezechiela. Chcem otvoriť svoje srdce, aby si v ňom mohol robiť nové veci. Ďakujem, že Ty chceš a dokážeš...

Čítaj Bibliu a dovoľ Bohu, aby ti svojím slovom a svojím Svätým Duchom zjavil nádej spásy, ktorú vo svojej milosti ponúka.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii