Extrémni revolucionári - 27. január

Rím

Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný a pred mnohými svedkami vyznal si dobré vyznanie.“ (1Tim 6, 12)

Prví kresťania boli duchovnými revolucionármi. V spoločnosti, v ktorej sa slúžilo modlám, a tých, ktorí to odmietali, nazývali „pohanmi“, boli kresťania radikálnou silou, ktorá ohrozovala pokračovanie Ríma. Šli proti väčšine pravidiel, a preto ich začali považovať za hrozbu rímskych úradov. Boli tak veľmi nenávidení, že ich usmrtenia boli nielen veľmi početné, ale boli vykonávané príšerným spôsobom.

Kresťania boli revolucionári, ktorí hlásali posledný súd a nastávajúcu premenu sveta skrze Kristov návrat, aby tak mohli byť mnohí spasení. Povýšili autoritu Ježiša Krista nad rímskeho cisára. Preto rímski cisári vydávali dekréty, ktorými bol odsúdený k smrti bez akéhokoľvek ďalšieho súdneho procesu každý, kto sa hlásil ku kresťanstvu. Títo „rebeli“, ktorí si dovolili vzdorovať cisárovým pravidlám, nemali nárok na žiadny zákonný proces. Rímske cisárstvo pokrývalo desať extrémnych  období, každé horšie než to predchádzajúce.

Revolucionári sa stali známymi pod označením mučeníci. Toto označenie sa ujalo pre svedkov, ktorí niesli svoje svedectvo pred sudcami a cisármi s nezlomnosťou dobre vytrénovaných vojakov. Boli pomenovaní mučeníci alebo vyznávači aj v prípadoch, kedy neumreli pri vyšetrovacom procese. Jednoducho, oni by nezmenili svoj postoj. Mučeníctvo znamená byť svedkom viery v Krista navzdory náročným okolnostiam. Každý Kristov svedok je novodobý revolucionár.

Mučeníci boli v dejinách, tak ako my dnes, vojakmi v duchovnej vojne. Táto bitka začala, keď Ježiš rozdrvil moc zla tým, že zomrel na kríži. Svojou smrťou odzbrojil peklo a jeho démonov. Mučeníci pokračujú v tejto bitke, aj keď nebojujú fyzickými zbraňami, ale duchovnými. Ich vyznanie je zbraň, ktorú si vybrali. Postupujú na nepriateľovo územie ako zakázaný národ a nebojácne vyhlasujú Kristovo víťazstvo nad satanom. Ich vzácnym vlastníctvom nie sú ich životy, ale ich svedectvo. A to je dôvod, prečo sú ochotní vymeniť svoje životy za udržanie svojho presvedčenia. Kde sa pripojíš do bitky? Si ochotný používať zbraň svojho svedectva?

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Cieľ zboru - 26. január

„A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení.“ Sk 2:47

Tendenciou našej kultúry je myslieť si, že čím väčšie, tým lepšie, čo vzťahujeme aj na zbor. Myslíme si, že čím je zbor väčší, tým je úspešnejší. Nie je to nevyhnutne pravda. Môžeš mať veľký zbor, ale to neznamená, že je aj silný. Existuje veľa vecí, ktoré môžu ľudia robiť, aby pritiahli dav. Nie je to len o veľkosti, je to o tom, aby bol silný. A nechal sa viesť Bibliou. Sú tu aj takí, ktorí veľké zbory kritizujú: „Nenávidím tieto extrémne veľké zbory,“ hovoria. „Keď tam prídeš, musíš čakať, kým zaparkuješ.“ Poďme sa nad tým chvíľku zamyslieť. Bolo by to podobné ako tento príklad: „Máme na výber z dvoch reštaurácií. Do jednej z nich sa tiahne dlhý rad čakajúcich ľudí. V tej druhej reštaurácii nie je nikto okrem zamestnancov. Kde by sme sa podľa teba mali ísť najesť?“ Pozastavil si sa niekedy nad tým, že možno existuje dôvod, prečo je jedna z nich prázdna? Možno je jedlo v tej druhej reštaurácii chutnejšie ako v tej bez zákazníkov. Niekedy môže veľký zbor alebo veľa ľudí znamenať, že je niečo, čo odtiaľ vychádza. Možno im tam dajú jedlo. Mojím cieľom nikdy nebolo mať veľký zbor, ale vždy som túžil po biblickom, silnom zbore. Vždy sme vnímali, že rast máme nechať na Boha. Samo osebe nie je výhodou byť malý.

Nie každý zbor bude veľký, ale každý by mal rásť. Cieľom zboru je byť verný tak, ako sa len dá, tak ako nás Boh povolal. Pretože v posledný deň Ježiš nepovie: „Výborne, dobrý a úspešný služobník. Len tak mimochodom, koľko sa vás stretávalo?“ Skôr Boh povie: „Výborne, dobrý a verný služobník.“

https://www.harvest.org

Aký typ ľudí Ježiš okolo seba zhromažďoval? - 25. január

„Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!” Lk 23,42-43

V tejto potešujúcej pasáži môžeme vidieť, akými ľuďmi sa Kristus obkolesoval a akým preukazoval milosť. Konkrétne hriešnikom, ktorí si pýtali odpustenie a ktoré aj dostali. Tak ako sa tesne predtým modlil: „Otče, odpusť im,“ tak dokazuje svojimi skutkami, že prišiel odpustiť hriechy. Lotor na kríži je prvý, u ktorého vidíme ovocie moci Kristovho utrpenia a modlitby pred Jeho smrťou. Pre toto by sme si mali byť úplne istí, že Kristus sa neobetoval na kríži pre svätých a dobrých ľudí, ale pre hriešnikov. Prišiel pre dobro tých, ktorí potrebujú činiť pokánie a nie pre spravodlivých, ako to hovorí v Evanjeliu podľa Matúša 9,13. Takže, kto by sa pokúšal vojsť do neba ako niekto, kto je svätý a bez hriechu, je zatratený. Tí, čo si nechcú priznať hriech, nepotrebujú Krista k ničomu. Ježiš nezomrel  kvôli sebe, ale kvôli hriešnikom.

To je dôvod, prečo by sme mali príbeh kríža považovať za príklad, kde Kristus svojimi skutkami a utrpením dosiahol premeniť vraha na kríži na svätého, lebo nechcel, aby ostal v hriechu a zániku. No neurobil to preto, lebo mal záľubu v hriechu, a chcel, aby ľudia v ňom ostávali. Nie, keďže trpel kvôli hriešnikom, nechcel, aby naďalej zotrvávali tam, kde sú, ale aby sa obrátili k dobru a posväteniu. Ako to môžeme vidieť u tohto lotra, zmenil sa, priznal si chybu, vyznal svoje hriechy a nádejal sa radosti v Kristu, aby  už viac jeho hriechy nijako nepoškodili jeho večný život. Stal sa úplne iným človekom a jeho zahanbujúca a zaslúžená smrť sa stala službou Bohu, aby nemusel naďalej trpieť ako vrah, ale ako svätý. Zomrel v pravdivom vyznaní a úplnej dôvere v Božiu milosť skrze Krista a v ľútosti nad svojimi hriechmi. Ak by mu Boh dal viac času na zemi, už by nerobil to, čo predtým. Taká viera v Krista ho nerobí len svätým, ale vedie ho do raja a večného života, ako mu aj Kristus sľúbil: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ Mali by sme nasledovať tento príklad a nezmýšľať, ako zvyknú mnohí obyčajní bezbožní ľudia: „Budem hrešiť, aby ma Kristus z tých hriechov zachránil a tak dokázal svoju milosť.“ Nie! Za nijakých okolností! Radšej zmýšľajme takto: „Bol som narodený ako hriešnik; som plný špiny a zlých túžob; preto nepotrebujem naďalej hrešiť, aby som sa chválil tým, že som hriešnik. Už som hriešnik, ktorý si zasluhuje Boží hnev a súd.

A toto je dôvod, prečo vzhliadam k tomu, ktorý zaplatil za hriešnikov jeho utrpením a ktorý vykúpil svojou nezaslúženou smrťou moju zaslúženú smrť a zmieril ma s Bohom.“ Tí, ktorí chcú zneužiť toto kázanie o milosti, ktorí sa nechcú vzdať hriechu, ktorí nechcú činiť pokánie, ktorí nič nechcú ľutovať, nech sa pozrú na druhého vraha na kríži, na hebrejských vodcov a na rímskych vojakov. Nech sa zamyslia nad tým, ako to pre nich dopadlo a čo si zaslúžili za ich nekajúcny život. Ak chceme nasledovať Krista, jeho utrpenie a modlitbu, musíme nasledovať cestu zločinca, ktorý činil pokánie, pýtal si milosť a vyznal, že Kristus je Pán a Kráľ večného života. Nech nám to Kristus Pán udelí. Amen.

Vráti sa - 24. január

Tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu... Bdejte!“ (Mk 13:35,37)

Známy Dwight L. Moody zvykol hovoriť: „Nikdy som nekázal bez toho, aby som nepomyslel na možnosť, že Pán môže prísť ešte predtým, ako budem mať možnosť kázať opäť.“ Dr. G. Campbell Morgan, uznávaný britský kňaz, povedal: „Nikdy svoju prácu ráno nezačínam bez pomyslenia na to, že môže prerušiť moju prácu a začať svoju vlastnú. Nehľadám smrť. Hľadám Jeho.“ Takto by mal kresťan žiť svoj život – v neustálom očakávaní návratu Ježiša Krista! Ak by sme každý deň žili, akoby to bol posledný deň pred posledným súdom, ako odlišne by to na zemi vyzeralo! No neradi takto uvažujeme. Neradi uvažujeme o tom, že naše starostlivo vytvorené plány, naše dlhodobé projekty by mohli byť prerušené Božou trúbou. Až príliš veľa ľudí si radšej povie: „Nuž, koniec sveta ešte neprišiel, tak načo nad tým uvažovať? Pravdepodobne je vzdialený ešte tisíc rokov.“

Modlitba dňa

Dnešný deň môže byť dňom, kedy sa Ježiš vráti. Očisti ma, Otče.

Billy Graham Evangelistic Association

Extrémny úradník - 23. január

Komunistické väzenie: Florica

„… aby bol celý svet pred Bohom usvedčený z viny.“ (Rim 3, 19)

Florica bola skeptická a na nádej ju opustila. Pred niekoľkými týždňami uvideli ženy, ktoré opúšťali väzenie. Nikto už ale nevedel, kam ich odviedli po tom, ako boli ich mená vyvolané a ony zhromaždené na väzenskom dvore. Možno boli naozaj prepustené.

A keď teda počula volať svoje meno, odovzdala sa do Božej vôle bez ohľadu na to, čo by to malo byť.

Veliteľ , ktorý sedel za stolom, povedal: „Na tomto mieste by ste mali vedieť, že som mocnejší než Boh. Prinajmenšom až doposiaľ tvoj Boh nezasiahol v tvoj prospech. Súhlasíš s tým? Myslím, že už si mohla pochopiť, že v komunistickej spoločnosti boh nie je potrebný! A ani ty by si nemala žiadneho potrebovať. Ak vôbec budeš niekedy odtiaľto prepustená, uvidíš na vlastné oči pokroky, ktoré sme dosiahli za posledných niekoľko rokov, a to všetko je len začiatok!“

Florica sa pozrela na dokumenty na jeho stole a odpovedala: „Vidím, že si mocný. A som si istá, že tam máš spis o mne, ktorý som nikdy nevidela a ktorý môže rozhodnúť o mojom osude. Ale Boh si tiež vedie záznamy. Nikto z nás by bez neho nemohol mať život. Takže ak ma On tu ponechá, či oslobodí, prijímam to ako najlepšie pre mňa.

O tri dni neskôr bola Florica prepustená.

Deti v škole sa rýchlo naučia, akú moc má zápis na tabuľu (u nás asi skôr do zápisníku učiteľa ako na tabuľu). V očiach dieťaťa je fakt, že učiteľ zapíše niekoho meno na tabuľu definitívnym uznaním viny neposlušného žiaka. Ako deti sme túžili po tom, aby boli na tabuli zapísané mená tých, ktorí nás trápili. Boli sme si istí, že trest bude nasledovať bezodkladne a spoľahlivo. Stratili sme kus takejto detskej dôvery? Sme tak otrávení bujnejúcim zlom v dnešnom svete, že už viac neveríme, že Boh si stále ešte „zapisuje mená“? Biblia nás učí, že celý svet sa zodpovedá Bohu. Takže neklesajte na mysli, keď vidíte zlo zdanlivo nepotrestané. Boh ho pridevie k spravodlivosti.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Falošná správa (evanjelium) dáva falošnú nádej - 22. január

Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym“ (Ef 4, 25).

Mám priateľa, ktorý je doktorom. Niekedy musí ľuďom povedať, že majú rakovinu, a to je veľmi zložité oznámiť. Ale sú tiež prípady, keď môže dať nádej vďaka podstúpeniu liečby. Hovorí svojim pacientom pravdu, ale tiež im predkladá riešenie.

Obdobne aj my neradi hovoríme ľuďom o pekle. Hovoríme im, že Ježiš ich miluje a má plán pre ich životy. Hovoríme im, že im odpustí hriechy a dá im radosť a pokoj.

Ale ak oni vravia: „Ja v skutočnosti netúžim veriť Ježišovi. V podstate som celkom spokojný(á) so svojím životom. Čo sa mi stane, keď zomriem?“ Nechce sa nám povedať to slovo začínajúce na „P“. Nechce sa nám hovoriť o pekle. Ale v skutočnosti to je zlyhanie, keď im chceme zvestovať pravdu evanjelia.

Jeremiáš 6,14 hovorí o falošných prorokoch, krotí by nehovorili ľudu pravdu, toto: „A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja!“

Bolo by to ako ísť do nemocnice s vážnym zranením a tam by vám dali aspirín a povedali: „Môžete ísť domov. Ste v poriadku!“ Je to bláznivé, veď potrebuješ pomoc.

Sľubovať nebo a nevarovať pred peklom, ponúkať odpustenie bez pokánia, kázať evanjelium bez kríža je falošnou správou poskytujúcou falošnú nádej.

Ak naozaj miluješ ľudí, povieš im o večnosti pravdu. Nebudeš nič zatajovať. S láskou ich zoznámiš s evanjeliom, ale tiež ich budeš varovať pred dôsledkami toho, čo sa stane, ak neuveria.

Nech nám Boh dá bremeno, aké sme nikdy predtým nemali, za ľudí, ktorí potrebujú Krista.

https://www.harvest.org