Viera, modlitba a nádej - 21. január

Autor Listu Židom hovorí: „Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“ (Žid 12,2)

Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu. (Žid 11,24)

... ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. (Žid 11,6)

Pred tým, než pôjdeme ďalej, pozrime sa na príklad nevery a potom na príklad viery Józuu a Káléba.

Nevera: Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta? A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta! (4M 14, 3-4)

 Tento ľud v skutočnosti hovorí: „Krajina Kanaán, ktorú nám Boh zasľúbil, je horšia než smrť. Radšej sme mali zomrieť v Egypte alebo na púšti, než zomrieť v Kanaáne.“ Ženy a deti zneužívajú ako výhovorku pre svoj strach a neveru, ale myslia na seba. Hovoria o tom, že musia myslieť na svoje ženy a deti, keďže Boh to nerobí.

Kto napokon v skutočnosti vstúpil do krajiny? Práve deti týchto, ktorí vo svojej nevere odmietli dôverovať Božiemu sľubu. Predstavte si, tu sedia starí a plačú a hovoria, že sa boja o bezpečnosť detí, kým v skutočnosti myslia na misy s jedlom v Egypte. Boh však myslel na budúcnosť a bezpečnosť detí a na svoj sľub, ktorý dal Abrahámovi.

Viera: Ak bude mať Hospodin v nás záľubu, dovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Hospodinovi! A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom. Odišla od nich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich! (4M 14,8–9)

Toto hovorili Józua a Káléb. Keď to dopovedali, ľud ich chcel ukameňovať. Nevera nechce nikdy počúvať alebo prijať slová viery. Nájdi si čas a prečítaj si celú 4. knihu Mojžišovu 14.

„A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom,“ hovoria Józua a Káleb o nepriateľovi. Aký rozdiel medzi človekom, ktorý má postoj viery a zástupom pochybujúcich, neistých ľudí, ktorých zvyčajne počúvame!

Pamätaj na Ježišove slová, keď sa zastavil pri slepom žobrákovi: „Čo chceš, aby som ti urobil?“

Zabudni na všetko, čo by si chcel urobiť pre Ježiša. Všimni si, že Ježiš stojí pri tebe, nazýva ťa menom a pýta sa: „Čo chceš, aby som ti urobil? Pýta sa: Čo ťa trápi, aké sú tvoje potreby?“

Do svojho života očakávaj Boží zásah!

Pane, odpusť nám našu neveru! Odpusť nám, že sa často viac zamestnávame hľadaním rýchleho východiska z našej bolesti a núdze, než hľadaním pravdy o tom, prečo sme sa do nej dostali!

Pomôž nám, podobne ako Józuovi a Kálébovi, pozerať sa očami viery. Daj nám milosť k odvahe viery, ktorú nevystraší žiaden človek ani vonkajšie okolnosti života. Daj, nech sú Božie zasľúbenia vždy živé v našich myšlienkach a mysliach. Pomôž nám, aby sme sa vo viere uchytili tvojich zasľúbení tak silne, že budeme mať odvahu konať s vierou.

Matematika sveta je jednoduchá.

Keď pracuje jeden človek, pracuje jeden človek.

Keď pracuje päť ľudí, pracuje päť ľudí.

Keď pracuje tridsať ľudí, pracuje tridsať ľudí.

 Ale Božia matematika je takáto:

keď sa modlí jeden človek, pracuje Boh!

Utiekaj sa k Božiemu slovu, ktoré tvorí vieru, zjavuje Boha, vedie nás k modlitbe a dáva tomu najposlednejšiemu hriešnikovi odpustenie, radosť, pokoj a večný život!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Kristove skutky sú darom a príkladom - 20. január

„Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21, 1-5

Pri čítaní evanjelií musíme brať do úvahy dve veci. Po prvé, Kristove skutky sú nám dané ako dar v náš prospech. Upevňujeme si v nich vieru.

Po druhé, tie isté skutky sú pre nás vzorom, ktorý máme nasledovať a napodobňovať. Všetky evanjeliá vyučujú najprv viere a potom skutkom. Toto evanjelium, (Matúšove) dáva predovšetkým dôraz na vieru. Znázorňuje Krista a jeho láskavý príchod. Nik Ho nemôže prijať, ak neuverí v to, že on je tým mužom, ktorý prichádza za účelom, aký opisujú evanjeliá. Všetko, čím je tu Ježiš opísaný, je dokonalé milosrdenstvo, krotkosť a dobrotivosť. A tí, ktorí v Neho veria, a pokladajú Ho za milosrdného, sú požehnaní. Hľa: Veď nesedí na žrebcovi, vojnovom zvierati.  Neprichádza v desivej nádhere a moci. Naopak, sedí na oslovi, mierumilovnom zvierati, pripravený niesť bremeno a slúžiť ľuďom. Týmto poukazuje na to, prečo prichádza. Jeho zámerom nie je vystrašiť, zaraziť alebo si podrobiť ľudstvo, ale pomôcť ľuďom niesť ich ťažoby a vziať to na seba. A napriek tomu, že v tých časoch bolo tradíciou používať oslov na dopravu a kone vo vojne, Písmo často poukazuje na to, že príchod tohto Kráľa bude nežný a vľúdny.

Po tretie, prichádza k Olivovému vrchu, aby odtiaľ odišiel v úplnom milosrdenstve. Olej v Písme znamená Božie milosrdenstvo, ktoré lieči a pripravuje dušu, presne tak ako olej prirodzene uzdravuje a pomáha telu. Po štvrté, nie je tu žiadny vojnový plač, len spev, veleba, radosť a Božie požehnanie. Po piate, Kristus, ako píše evanjelista Lukáš (19,41), plakal nad Jeruzalemom, pretože nedokázal rozoznať a prijať túto milosť. Ich strata spôsobila v Kristovi žiaľ; nejedná s nimi striktne či kruto. Po šieste, najväčší dôkaz Jeho dobrotivosti a láskavosti je to, že predstavuje, čo je napísané v Izaiášovi 62,11 a Zachariášovi 9,9. Takto milosrdne pozýva ľudí, aby Ho vierou prijali. Udalosti v tomto evanjeliu sa odohrali a boli zaznamenané kvôli tomuto veršu, ako sám evanjelista vyznáva.

Domov - 19. január

Láska nikdy neprestane.“ (1. Kor 13:8)

Prvou nevyhnutnou vecou pre šťastný kresťanský domov je, že v ňom musí byť prejavovaná láska. Domácnosti, ktorú sú postavené na živočíšnej príťažlivosti a žiadostivosti, sú predurčené na pád. Láska je sila, ktorá drží rodinu pokope. Skutočná láska v sebe zahŕňa prvok duchovného tajomstva. Stelesňuje vernosť, úctu a porozumenie. Láska od všetkých členov rodiny vyžaduje obrovskú zodpovednosť, ktorú ale sprevádza nádherná odmena. „Milujte,“ hovorí Biblia, „ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu.“ Ako Kristus miloval cirkev? Aj napriek jej nedostatkom, chybám a slabostiam. Skutočná láska neprestáva. Miluje napriek osobnostným nedokonalostiam, fyzickým chybám a duševným zvláštnostiam. Láska je hlboká, stála a večná. Nič nedokáže v domácnosti priniesť pocit bezpečia tak, ako to dokáže láska.   

Modlitba dňa

Ježiš, pomôž mi dnes počúvať, milovať a zaujímať sa o tých, ktorých milujem, a to srdcom, ktoré je citlivé vďaka Tebe.

Billy Graham Evangelistic Association

Extrémny „Krst“ - 18. január

Judsko: Ján Krstiteľ

On musí rásť, a ja sa umenšovať.“ (Jn 3,30)

Ján Krstiteľ nikdy neprestal hovoriť o spravodlivosti. Keď sa kráľ Herodes Antipas zbavil svojej manželky, aby si mohol zobrať ženu svojho brata, vyzýval ho k zodpovednosti. Povedal Herodesovi, že, ak tak urobí, poruší Božie zákony. V Herodesovi rástla nenávisť k Jánovi pre toto napomenutie, ale zároveň sa ho obával, pretože ľudia považovali Jána za proroka. Herodes chcel Jána zabiť, ale neodvážil sa položiť na neho ruku a riskovať tak vzbudenie verejnej nevôle. Avšak pod tlakom svojej novej ženy Herodiady Jána uväznil.

Keď bol Ján vo väzení, poslal poslov k Ježišovi, aby si overil, či je tým Očakávaným, o ktorom prorokoval. Na základe Ježišovho uistenia, že Ním je, Ján vedel, že jeho životná služba je zavŕšená. Mesiáš prišiel. Ján vedel, že čo sa mu teraz deje, má len nepatrný význam. Všetkým, na čom záležalo, bol Ježiš.

Na narodeniny kráľa Herodesa poslala kráľovná Herodiada svoju dcéru, aby pred ním tancovala . Keď Herodes nerozvážne prisahal dať dievčaťu, čokoľvek by si žiadala, a ona prefíkane chcela Jánovu hlavu na mise. Herodes v rozpakoch pred svojimi hosťami nemal odvahu odmietnuť takúto krutú požiadavku, a preto dal Jána sťať.

Mnohí obdivujú a vychvaľujú odvahu mučeníkov, ale oni nežili a nezomierali preto, aby boli obdivovaní. Je možné obdivovať príbehy mučeníkov až do takej miery, že stratíme zo zreteľa zámer ich životov. Tí, ktorí boli zabití pre svoju vieru, zomreli so zámerom osláviť Ježiša a nie ho zatieniť.  Našou reakciou na ich životy by mala byť väčšia úcta k Pánovi a nie úžas pre telo a krv. Tvojím hlavným zmyslom oddanosti nie je to, čo Ti prinesie poctu. Tvoja zbožnosť nie je o tom, že tvoje meno bude zapísané do kresťanskej siene slávy. Tvoja oddanosť musí priniesť slávu Ježišovi samotnému.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Chop sa príležitosti - 17. január

Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod“ (2P Tim 4, 2).

Moja matka bola vydatá a rozvedená sedemkrát, takže som prakticky mal službu na celý úväzok hlásať evanjelium jej bývalým manželom. Konkrétne mi traja z nich prichádzajú na myseľ.

Jedným je Oscar Laurie, ktorý si ma adoptoval. Zvestoval som mu evanjelium a on uveril v Ježiša. Bolo to úžasné.

Ďalším bol muž, ktorého si moja matka vzala na Havaji. Navštívil som ho, keď som prednášal vo Waikiki Shell, čo je veľmi blízko Oahu, kde býval. Ale nemal záujem urobiť čokoľvek s tým, čo som mu hovoril.

Potom to bol Bill, posledný manžel mojej matky. Ona sama znovu vydala svoj život Pánovi mesiac predtým, ako si ju Boh povolal do neba. Za nejaký čas sa stalo, že som bol na ceste na letisko, keď som dostal správu, že Bill je veľmi chorý.

Pomyslel som si: „Čo keď mu už neostáva veľa času? Je paradoxné, že idem kázať ľuďom o Ježišovi a tu je niekto, kto Ježiša veľmi potrebuje.“ A tak som otočil auto a išiel som k Billovmu domu.

V momente ako som vošiel dnu, som uvidel, ako vážne ochorel. Znovu som mu vysvetlil evanjelium a potom som povedal: „Bill, chceš sa modliť a prijať Ježiša do svojho života?“ Vždy tejto otázke vzdoroval, ale tentoraz povedal áno a modlil sa.

Keď som odišiel z jeho domu na letisko, ďakoval som Pánovi za to, čo sa udialo. Neskôr v ten deň, keď moje lietadlo pristálo, dostal som sms, že Bill umrel.

Našou prácou je oznamovať. Božou prácou je obrátenie. Našou prácou je zasievanie semienka. Jeho je žať tam, kde bolo zasiate. Robme svoju časť. V stávke je večnosť.

https://www.harvest.org

Naše dobré skutky nemajú názov - 16. január

Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ Mt 21:5

Prichádzame k ďalšej časti – dobrým skutkom. Krista prijímame nielen ako dar viery; prijímame Ho aj ako príklad lásky k blížnemu, ktorému máme slúžiť a konať dobre, ako aj Kristus nám. Skrze vieru sa ti ponúka Kristus, ktorého obdržíš so všetkým, čo vlastní. Láska ťa dáva tvojmu blížnemu so všetkým, čo vlastníš. Kresťanský život sa skladá z týchto dvoch vecí, výhradne a úplne. Kvôli tejto viere a láske v živote nasleduje utrpenie a prenasledovanie. Z utrpenia a prenasledovania vyrastá nádej v trpezlivosť. Teraz možno rozmýšľaš, ktoré dobré skutky máš prejavovať svojmu blížnemu. Odpoveď znie, že nemajú názov ani meno. Tak ako dobré skutky, ktoré koná Kristus voči tebe, tiež nemajú názov, rovnako ani dobré skutky, ktoré máš konať voči svojmu blížnemu, nemusia, ani by nemali mať, názov. No ako ich spoznáme? Odpoveď: Nemajú názov kvôli tomu, aby medzi nimi nevznikol rozdiel a aby sa nerozdelili na časti a aby si potom nerobil len niektoré a iné nie. No máš sa vydať úplne, so všetkým, čo dokážeš, rovnako ako Kristus, ktorý neostal len pri modlitbách či pôste. Modlitby a pôst nie sú tým, čo pre teba urobil. No vydal ti seba samého úplne so všetkým, s modlitbami, pôstom, všetkými skutkami a utrpením, takže sa v Ňom a na Ňom nenachádza nič, čo ti nepatrí, alebo čo pre teba nespravil. Rovnako, nie sú to dobré skutky, keď dáš almužnu, alebo keď sa modlíš. Dobré skutky sú, keď sa celkom vydáš svojmu blížnemu a slúžiš mu tak, ako to potrebuje a ako to dokážeš, či už skrze almužnu, modlitbu, pomoc, pôst, radu, útechu, vyučovanie, nabádanie, karhanie, ospravedlnenie, zaodenie, nakŕmenie alebo dokonca utrpenie, či položenie zaňho života. Povedz mi, kde v kresťanstve môžeme vidieť takéto skutky?

Prial by som si, aby som mal hlas ako hrom a aby som mohol zakričať do celého sveta a vytrhnúť slovné spojenie „dobré skutky“ zo sŕdc, úst, uší a kníh všetkých ľudí, alebo im aspoň poskytnúť pravdivé porozumenie tohto výrazu. Celý svet spieva, rozpráva, píše a rozmýšľa o dobrých skutkoch... No stále sa žiadne dobré skutky nedejú; dokonca o tejto téme nikto nič nevie... Ak máš uší na počúvanie a srdce na rozmýšľanie, počúvaj a porozumej, ktoré skutky sú a nazývajú sa dobrými. Dobrý skutok sa volá dobrým, pretože je užitočný, robí dobre a pomáha tomu, pre koho je vykonaný – prečo by sa inak volal dobrý? Existuje totiž rozdiel medzi dobrými skutkami a skutkami, ktoré sú veľké, dlhé, mnohé a nádherné. To, že niekto dokáže hodiť do diaľky veľký kameň je ohromný skutok, no komu to prinesie osoh? ... Aby sme sa dostali k podstate, komu to pomôže, ak na steny, kameň a drevo v našich kostoloch natrieš zlato a striebro? ... Komu pomôže, ak sa postíš za sv. Katarínu, sv. Martina a iných svätých? ... Komu to pomôže, ak by boli všetci neustále na omši? ... Všetko to je konanie hlupákov a zvádzanie; prišli s tým ľudské klamstvá a nazvali to dobrými skutkami... Strom neprináša ovocie pre seba, ale aby z neho mali osoh ľudia a zvieratá. A ovocie je dobrými skutkami stromu.

St. Louisské vyd., 11:17 – 19.