Ako Kristus zostúpil z neba, zostal v ňom a vystúpil naň - 13. február

„A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.“ J 3:13

Čím dlhšie Kristus hovorí, tým je úbohý Nikodém viac zmätený a tým tomu menej rozumie. Veď tu by Nikodém mohol povedať: „Načo som sa znovu narodil z vody a z Ducha, keď nikto nevstúpi do neba okrem toho, čo zostúpil? Ja tam veru nikdy nevstúpim, aj keď sa znovu narodím, lebo som v nebi nikdy nebol.“ Toto je prvá zátarasa na ceste: My sme z neba nezostúpili. Tí, ktorí neboli v nebi, doň nikdy nevojdú. Ale ako môžu byť tieto výroky v súlade: Kristus zostúpil z nebies; Kristus je na nebesách; a Kristus jednako znovu vystúpil na nebesá? To sú zvláštne nebeské slová. To je ešte tvrdšia reč ako tá predtým. Ako to ide spolu dohromady? ... Keď uvažujeme o týchto slovách, rozum čoskoro dospeje k záveru, že nikto nebude spasený okrem toho, kto zostúpil z nebies. Prečo potom kážete: „Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16:16)? Prečo sme potom krstení na spasenie? Ale toto všetko sa stále vzťahuje na opätovné narodenie. Kristus chce umlčať rozumnosť a pýchu židov, ktorí chceli, aby ich Boh uznal za svätých a dobrých kvôli ich obetiam, dobrým skutkom, zbožnosti a uctievaniu. Tu Kristus hovorí: „Spravodlivosť zo zákona a z nášho rozumu je úplne mŕtva.“ Tí, ktorí sa narodili len zo ženy, a nenarodili sa inak len prirodzeným spôsobom, nevstúpia do neba... Lebo naše schopnosti nezostúpili z neba; preto do neba ani znovu nevstúpia. Ak by nábožní ľudia porozumeli tomuto veršu, ľahko by sa dalo vyhnúť všetkým omylom. Mŕtveho by naozaj neodievali do rúcha náboženského rádu, lebo tieto rúcha nepochádzajú z neba. Ale táto reč ich uráža, keď počujú, že ich nábožná rehoľa je nanič. Keď povieme: „Musíte sa znovu narodiť,“ to ešte dokážu zniesť. Ale keď povieme: „Nikto nevstúpil do neba“ – to je na nich priveľa. Lebo toto „nikto“ všetko odstraňuje a nič neponecháva. Vylučuje všetko okrem Krista... Preto celé naše spasenie a požehnanie spočíva na tomto jedinom mužovi, na Kristovi. Tri výrazy tu opisujú dielo našej spásy: Prvý, že Kristus prišiel z nebies; že Kristus je v nebi; že Kristus znovu vystúpil do neba. To ukazuje, kto je On; čo urobil; a prečo spravil to, čo spravil. On je ten, kto je v nebi. To znamená, že On bol, a stále je, s Otcom jeden večný pravý Boh od večnosti, ako Kristus povedal židom: „Skôr, ako bol Abrahám, ja som“ (J 8:58). To znamená, že Jeho podstata je nebeská; On je pravý Boh. A svoju Božskú prirodzenosť nezískal zo zeme či od svojej matky, panny Márie. Naopak, On mal Božskú prirodzenosť ešte pred narodením, pri narodení aj po ňom. Prišiel z neba a zostal v nebi a znovu vystúpil do neba, presne ako hovorí J 6:62: „A čo, keď uvidíte Syna človeka, ako vystupuje tam, kde bol predtým?“ Aj tieto slová opisujú Krista ako Toho, ktorý je pravým Bohom od večnosti. Ale rozum nemôže pochopiť, ako mohol zostúpiť a zároveň zostať tam, kde bol predtým. Takto opisuje Krista, že je najprv pravým Bohom v nebi, vo večnom  Božstve, že potom zostupuje k nám a narodí sa z panny a že potom znovu vystúpi do neba, takto je pravým Bohom a človekom... To je teraz naša viera, že Kristus je pravý Boh a človek; a Jeho zostúpenie a vstúpenie ukazuje, čo urobil.

St. Louis ed., 7:1901-1903.

Nové nebo, nová zem - 12. február

„… Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov.“

(Zjv 11:15)

Kresťanstvo je evanjeliom krízy. Nepochybne vyhlasuje, že svet to má všetko zrátané. Každé pohrebisko a cintorín svedčí o tom, že Biblia má pravdu. Naše dni na tejto planéte sú spočítané. Apoštol Jakub hovorí, že sme para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom mizne (Jk 4:14). Prorok Izaiáš prehlasuje, že náš život je ako usýchajúca tráva a vädnúci kvet (Iz 40:6,7).

Národy takisto bezpochyby zaniknú, keď prestanú spĺňať funkciu, ktorú im Boh určil. Koniec nastane s druhým príchodom Ježiša Krista. Zriadi kráľovstvo spravodlivosti. Nebude v ňom nenávisť, chamtivosť, závisť a smrť. Pre kresťana je to dôvod byť optimistom. Dôvod usmievať sa uprostred všetkého, čo sa deje.  Vieme, čo príde. Vieme, aký bude koniec: víťazstvo Pána Ježiša Krista!

Modlitba dňa

Zatiaľ čo je svet okolo mňa v takom zmätku, Tvoj pokoj žije v mojom srdci, keď čakám na Tvoj triumfálny návrat.

Billy Graham Evangelistic Association

Smrťou to nekončí - 11. február

„Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (1J 2:17)

A. M. Bounds raz napísal: „Nebo by malo tak veľmi napĺňať naše srdce, ruky, naše spôsoby, konverzácie, náš charakter a vlastnosti, že by všetci naokolo mali postrehnúť, že sme cudzincami... Nebo je naša krajina pôvodu a náš domov a úmrtie nie je hodinou smrti, ale hodinou narodenia.“

Život plynie rýchlo a vieme, že jedného dňa znovu uvidíme našich milovaných v nebi. Ich absencia v našom živote je ako čiarka, nie ako bodka. Zem je len dočasným bydliskom, kde sa rozhodujeme o našej večnosti. Jedného dňa si Ježiš Kristus povolá všetkých veriacich do neba – buď zomrieme, alebo sa Pán vráti.

Nebo je naším skutočným domovom a nádej, že jedného dňa budeme v nebi, by nás mala motivovať. Ako povedal Warren Wiersbe: „Pre kresťanov nebo nie je len destináciou, ale motiváciou.“

Biblia nám to pripomína v 1. Jánovom liste: „Nemilujte svet... Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (1J 2:15-17)

Čo však s ľuďmi, ktorí nemohli spraviť všetko, po čom túžili, lebo im to nedovolila invalidita alebo iná choroba, za ktorú nijako nemohli? Čo s tými, ktorých životy boli kratšie, ako dúfali? Boh nepremárni žiaden život ani dar.

Pre veriaceho smrť nie je koncom života, ale jeho pokračovaním na inom mieste

https://www.harvest.org

Poznať pravdu - 10. február

Aj vám sa dostalo pomazania od toho Svätého, a viete to všetci. (1J 2,20)

Medzi zákonom a milosťou je obrovský rozdiel.

Zákon hovorí: „Toto rob a budeš žiť.“

Milosť hovorí: „Pozri, čo Boh spravil a ži.“

Keď máš život zhora, konáš dobré skutky, ktoré pred teba Boh už vopred pripravil. Človek sa preto musí najprv narodiť znova, až potom môže začať žiť pre Boha. Pavol hovorí, že nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere. (F 3,9) Má oblečenú spravodlivosť z Boha, a preto má v sebe nadšenie pre dobré skutky a miluje Božie prikázania.

Ján túto skutočnosť nazýva duchovným pomazaním: A vy ani nepotrebujete, aby vás niekto učil; veď pomazanie, ktoré ste prijali od Neho, zostáva vo vás; ale ako vás Jeho pomazanie učí o všetkom - a ono je pravdivé, a nie lož - a ako vás naučilo, v tom zostávajte! (1J 2,27)

Ježiš duchovné pomazanie opisuje takto: „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci.“ (J 16,13)

Nová skutočnosť nastala, keď na Letnice prišiel Duch. Je vyliaty v srdciach veriacich, aby vedeli rozlišovať medzi tým, čo je na ceste viery správne a čo nie. Predpokladom ale je, že skutočne budú v pravde.

Keď Ján hovorí: „Aj vám sa dostalo pomazania od toho Svätého, a viete to všetci,“ nehovorí o dokonalých či bezchybných ľuďoch. Hovorí o tých, ktorí sa skrze zjavenie Ducha naučili poznať Ježiša, ktorý je Pravdou. Len skrze Neho môžeme rásť a poznať viac. Keď hovorí o ich pomazaní, hovorí, že majú všetky predpoklady na to, aby spoznávali Božie slovo. Nemyslí tým, že už všetko vedia.

Majú ale Ducha, ktorý je predpokladom zdravého duchovného rastu. Peter píše: „Keďže ste si očistili duše poslušnosťou pravde, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva, z tej duše sa vždy navzájom milujte.“ (1Pt 1,22)

Poznanie, ktoré neprináša konkrétne dôsledky v našom živote nevedie k rastu, ale k farizejstvu a sebaklamu. Pavol Timotejovi píše: „Toto je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu.“ (1Tim 2,3-4)

Boh chce, aby bol každý spasený a poznal pravdu. Je to jeden z dôvodov, prečo sa máme modliť za vládu, parlament, úrady, vodcov, farárov, aby sa evanjelium dostalo von medzi tých, čo sú v tme. K tým, čo sú ďaleko od Božej milosti a lásky.

Zastav sa a počúvaj, čo Boh hovorí. Nájdi si čas premýšľať, čo chce Boh s tvojím životom. Čo od teba očakáva na krátkej ceste domov, do večnosti. Hrob nie je to posledné, čo ťa čaká, je len vstupnou bránou do večnosti.

Od pádu sme všetci veľmi telesní. Sme hriešnici s nedostatkami a nedokonalosťami, kvôli ktorým je nemožné, aby sme sami v sebe našli spásu. V živote preto nejde ani tak o to, ako sa nám bude dariť, ale o to, či máme správny smer.

Niekto raz povedal: „Evanjelium, nie je o tom, že niekto z nadbytku dáva jedlo žobrákovi. Je to o tom, že si pomáhame navzájom nájsť miesto, kde je dosť jedla pre oboch.“

Nie je nič väčšie než fakt, že sme Božie deti a vieme, že máme dôveru viery, istotu dedičstva a pokoj s Bohom v srdci. Ako môžem vedieť, že je to moje? Lebo spása nie je výsledkom snaženia alebo zásluh. Spása je dar!

Dar spásy sme prijali skrze evanjelium! Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. (J 3,16)

Moja spása nie je založená na pocitoch či zážitkoch, ale na Božom svedectve, že každý, kto verí v Ježiša nezahynie, ale bude mať večný život.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Vplyv matky - 9. február

„Jej synovia vstanú a blahoslavia ju…“

(Pr 31:28)

Iba Boh vie v plnosti oceniť vplyv kresťanskej matky na formovanie charakteru jej detí. Niekto raz povedal: „Aká matka, také deti.“ Väčšina šľachetných charakterov a kvalitných  vodcov v histórii mala dobré, bohabojné matky. Hovorí sa, že George Washington mal zbožnú matku a že matka sira Waltera Scotta bola milovníčkou poézie a hudby. Na druhej strane sa vraví, že matka Nera bola vrahyňa a že nemravná matka Lorda Byrona bola pyšná a agresívna žena. Vplyv matky na život jej detí sa nedá odmerať. Deti poznajú a absorbujú jej príklad a postoje, keď dôjde na otázky čestnosti, zdržanlivosti, vľúdnosti a pracovitosti.

Modlitba dňa

Vďaka, Pane, za matky, ktoré ťa milujú. Ich vplyv má dopad na celý svet.

Billy Graham Evangelistic Association

Nezabúdaj vzdávať vďaky - 8. február

 „Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán.“ (L 17:15-16)

Biblia hovorí príbeh o desiatich mužoch, ktorí mali naozaj dobrý dôvod na vďaku. Ježiš sa ich zázračne dotkol. Pred týmto dotykom boli úplnými vyvrheľmi na okraji spoločnosti. Boli malomocní. Ak v tejto dobe niekto trpel neliečiteľným malomocenstvom, bol úplnou spodinou a nižšie už spadnúť nemohol.

Ak sa zistilo, že je niekto malomocný, nemohol byť v kontakte s inými ľuďmi. Musel opustiť svoj domov a priateľov a žiť oddelene. Tento príbeh teda hovorí o mužoch, ktorí žili izolovaný, opustený a mizerný život. No počuli o Ježišovi, o tom, ako sa dotýkal chorých, a tí boli uzdravení.

Preto volali na Pána a prosili o Jeho uzdravujúci dotyk. Každý z nich bol v inom štádiu rozkladu. Ich šatstvo bolo pravdepodobne celé zničené z neustáleho náreku. Niektorým bolo možno vidieť časť lebky. Kamkoľvek šli, mali podľa Mojžišovho zákona povinnosť kričať: „Nečistý! Nečistý!“

No Ježiš z toho nerobil žiadnu scénu, odpovedal im pokojne a jednoducho: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ (L 17:14) Oni tak spravili a boli uzdravení.

Napriek tomu sa Ježišovi prišiel poďakovať iba jeden. Biblia hovorí, že to bol Samaritán, čo nám možno veľa nehovorí, ale za normálnych okolností sa Židia so Samaritánmi vôbec nebavili. Pohŕdali nimi. No a napriek tomu sa Ježišovi neprišiel poďakovať ani jeden zo synov Abraháma. Prišiel Samaritán a Ježiš ho za to pochválil.

Často Boha žiadame o pomoc, ale nezabúdajme Mu zároveň ďakovať, keď nás situáciou prevedie.

https://www.harvest.org