Buď blahoslavený vo svojom konaní! - 9. december

Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní. (Jk 1,25)

Biblia je najpredávanejšou knihou. Zároveň však možno neexistuje kniha, ktorú by mnohí čítali tak povrchne. Človek zabúda v živote praktizovať čo číta. Znamená to na každodennej ceste konať všetko, čomu rozumiem.

Posolstvo Biblie dnes nie je populárne práve preto, lebo odhaľuje, akí v skutočnosti sme a hovorí nám, čo Boh očakáva od toho, kto Mu chce patriť.

Čo dnes nazývame kresťanstvom, je často len zahmleným kresťanstvom bez požiadaviek, ktoré je nekonečne vzdialené viere, akú vyznávali nekompromisní nasledovníci, o ktorých čítame v Novej zmluve.

Kultúra, susedia, kolegovia, ani tvoje deti, alebo rodičia, manžel, či manželka, nedokážu korigovať tvoj život. Pozri sa do zrkadla!

Pozri do zrkadla Božieho slova. Pozeraj sa tam každý deň. Nech ťa k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi vedie čo vidíš, k Tomu, ktorý na kríži dal za teba svoju krv, aby ťa očistil od hriechov a oslobodil ťa. Ježiš sám hovorí: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ (J 8,36)

Nech ťa Kristus svojou mocou zhora vystrojí, aby si bol Jeho svedkom uprostred doby, keď je tak mnoho ľahostajných ľudí. Zahľaď sa do dokonalého zákona slobody a nechaj nech tvoje myšlienky a skutky ovplyvňuje to, čo vidíš, aby si mohol kráčať aj proti prúdu.

Len sa riadne dlho do zrkadla pozeraj! Pamätaj, Slovo nemáme len študovať, ale dovoliť mu meniť naše srdce a konanie. Ide tu o perspektívu, ktorá siaha až za Mojžišov zákon. Ide tu o evanjelium milosti v jeho plnosti, zvesť o Božom dokonalom pláne záchrany človeka. Ide o odpustenie hriechov, o vystrojenie Svätým Duchom, o moc, ktorá mení náš život a dáva nám podiel na Božskej prirodzenosti. Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. (2Pt 1,3-4)

Nečítaj len vybrané odseky Biblie. Študuj zaradom a všímaj si, čo Boh hovorí. Zahľaď sa do dokonalého zákona slobody a zostaň tam chvíľu. Nezačni byť zábudlivým poslucháčom, ale skutočným konateľom. Tak budeš blahoslavený vo svojich skutkoch. To hovorí Božie slovo.

Boh svoje deti povolal k lepšiemu životu! Nestačí, keď zvesť príde k naším ušiam, musí dosiahnuť k nášmu srdcu a spraviť tam zmenu. Inak to budú len skutky podľa zákona. Obraz v zrkadle musí na nás spraviť taký hlboký dojem, že skutočne budeme premýšľať nad všetkými pravdami spôsobom, že zvesť Biblie nás povedie, bude nás formovať a vyučovať. V neposlednej miere bude určovať naše konanie.

Aj keď je tvoja viera slabá, tak vedz, že kým sa drží Krista, tak je taká silná, aký je silný On. Keď dovolíš, aby tvoju vieru formovalo svedectvo Biblie, tak máš skrze vieru podiel na tom istom kráľovstve ako Abrahám, Eliáš, Peter alebo Pavol.

Pamätaj, že Božie slovo o nás nielen odhaľuje pravdu, ale zjavuje nám tiež všetky božské možnosti a moc, ktorá spočíva v evanjeliu pravdy.

Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.

Dovoľ Bohu, aby z teba spravil človeka, ktorý je blahoslavený vo svojom konaní!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Nikdy sám - 8. december

„Keď som sa prvýkrát bránil, nikto nebol pri mne, ale všetci ma opustili.  Nech sa im to nezapočíta.“ (2Tim 4:16)

Útechu môžeš hľadať v ľuďoch, ale chcem ťa varovať: Budeš sklamaný. Áno, ľudia ti občas pomôžu. Ľudia ťa z času na čas povzbudia. V skutočnosti však Boh bude konať cez ľudí, aby  pre teba tieto veci urobil.

Niekedy sa na životy bohatých, slávnych, mocných a krásnych ľudí môžeme pozerať závistlivo. Radšej by som však bol s Pánom na najhoršom mieste, aké si viem predstaviť, než na najúžasnejšom mieste bez Neho.

Keď významný kazateľ C. H. Spurgeon písal o apoštolovi Pavlovi, povedal nasledovné: „Ak by ho každý opustil, Ježiš bol dostatočnou spoločnosťou; ak by ním všetci opovrhovali, Ježišov úsmev bol dostatočnou podporou; ak by sa zdalo, že dobrá vec je v ohrození, v Majstrovej prítomnosti bolo víťazstvo isté. Boh, ktorý sa ho zastal na kríži sa ho teraz zastáva vo väzení.“

V tomto bode nečítame o tom, ako miestni kresťania idú Pavlovi na pomoc. V skutočnosti sa veľakrát stalo, že ľudia Pavla sklamali. Mal si niekedy možnosť okúsiť ten pocit? Zdalo sa ti niekedy, že ťa všetci opustili? Niekedy si dokonca klamlivo myslíme, že nás Boh nechal v kaši.

Nehľadaj odpovede u ľudí, hľadaj Boha. Nakoniec to skončí pri nasledovnom: Boh je s tebou, aj keď ťa ostatní opustili. Jedným si môžeš byť istý: Boh je s tebou.

Práve s vedomím toho sa Dávid vedel dostať cez svoje údolia. Povedal: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“ (Ž 23:4) Vedel, že Boh tam bol.

Boh môže svojou milujúcou prítomnosťou nahradiť každú pozemskú stratu.

https://www.harvest.org

Návrat Pána - 7. december

„Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.“ (Flp 3:20)

Písmo naznačuje, že žijeme v dňoch, ktoré by sme mohli nazvať dňami človeka. No prichádza deň, ktorý sa bude volať Pánov Deň. Uprostred beznádeje predsa len existuje nádej! Túto nádej máme v Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý je Bohom a zároveň bol človekom. V týchto dňoch vo svete vládne ľudská vôľa. Potom však zavládne len a len Pánova vôľa. Kým príde tento čas, Kráľ kráľov nás vyzýva hlásať Jeho posolstvo. Keď zvestujeme evanjelium, napĺňame Jeho príkaz: „Choďte a hlásajte!“ Ak tak robíme, Pán príde skoro.

Modlitba dňa

Pane, žijem v nádeji, že sa raz vrátiš. Daj mi múdrosť a lásku, aby som vedel zasiahnuť ľudí okolo mňa.

Billy Graham Evangelistic Association

Náš zdroj odvahy - 6. december

„V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa neho a riekol mu: Buď zmužilý, Pavel;  lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“ (Sk 23:11)

Bol si niekedy znechutený? Cítil si sa niekedy tak, akoby bol tvoj život zlyhaním? Vystrašila ťa azda budúcnosť?

Samotný apoštol Pavol zažil zastrašovanie. Potom čo sa dojemne rozlúčil so staršími v Efeze, sa dostal do Cézarey, kde ostal s evanjelistom Filipom. Filip mal návštevíka, ktorý sa volal Agabus a bol prorokom. Agabus silno vnímal, že Pavol by nemal ísť do Jeruzalema. Ak by šiel, zatkli by ho a spútali.

Aby Agabus názorne ukázal pointu, zviazal si svoje ruky a nohy do Pavlovho opasku a povedal: „Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento pás, a vydajú ho pohanom do rúk.“ (Sk 21:11)

Nuž, Pavol sa aj tak vydal na cestu do Jeruzalema. A skutočne, ako Agabus prorokoval, bol zatknutý a uväznený.

Pavol bol znova vo väzení. Pri pohľade na okolnosti by sa nám zdalo, že Pavol sa nemal dobre. Bol znechutený. Mal obavy o svoju budúcnosť. Ale v tom čítame: „V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa neho a riekol mu: Buď zmužilý,  Pavel; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“ (Sk 23:11) Ježiš hovoril Pavlovi: „Buď odvážny.“

Nasledovať Ježiša Krista a šíriť svoju vieru medzi ostatnými si vyžaduje odvahu. Kde dostaneme túto odvahu? Boh má všetku moc, ktorú potrebujeme, aby sme čelili čomukoľvek, čo sa nám môže dostať do cesty. Nedá nám silu nevyhnutne predtým, než ju budeme potrebovať. Môžeme si však byť istí, že nám dá všetku moc, ktorú potrebujeme, presne vtedy, keď ju potrebujeme. Preto dôveruj Pánovi. Jeho moc dáva odvahu.

https://www.harvest.org

Vydrž a pridŕžaj sa Božieho Slova - 5. december

„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Mt 4:1-4

Kristus nám tu dobre vykresľuje, ako prebieha pokúšanie a ako ho treba prekonávať. Po prvé, je vyvedený na púšť, teda je opustený Bohom, anjelmi, ľuďmi a všetkými ostatnými stvoreniami. Čo za pokušenie by to bolo, keby by sme neboli opustení a ponechaní sami sa brániť? Veď to zraňuje, keď nemáme žiadnu oporu. Napríklad ak potrebujem jesť, ale nemám žiadne peniaze, žiaden záchytný bod, nič, na čo by som sa mohol spoľahnúť; keď nemám žiadnu pomoc ani radu od druhých. To je to, čo znamená byť vyvedený na púšť a byť opustený. Tam som v tej správnej škole a učím sa o sebe, kto som, aká slabá je moja viera, aká veľká a vzácna musí byť skutočná viera a aká zahanbujúca nevera je hlboko zakorenená v srdciach všetkých ľudí. No ak máš peňaženku, špajzu a stodolu ešte plnú, nie si vyvedený na púšť ani opustený. Preto ani necítiš pokušenie. Po druhé, prichádza diabol a pokúša Krista veľkou starostlivosťou o brucho a nedôverou v Božiu dobrotu, keď vraví: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ akoby chcel povedať: „Naozaj sa spoľahni na Boha a nepeč chlieb. Vlastne, čakaj, že ti do úst budú padať pečené holuby. Teraz povedz, že Tvoj Boh sa o Teba stará – kde je Tvoj nebeský Otec, ktorý sa o Teba stará? Myslím, že Ťa opustil. Jedz a pi svoju vieru. Uvidíme, ako Ťa viera nasýti – keby si tak mohol jesť kamene! Boh s Tebou tak otcovsky zaobchádza, keď Ti neposiela ani kôročku chleba. Necháva Ťa takého chudobného a biedneho. Len ver, že si Jeho Syn a On je Tvoj Otec.“ Diabol naozaj pokúša všetky Božie deti takýmito myšlienkami. Aj Kristus ich určite zažil. Veď nebol kameň ani poleno, hoci bol a zostal čistý a bez hriechu, čo je pre nás nemožné. Kristova odpoveď potvrdzuje, že Ho diabol pokúšal starosťami o brucho alebo nedôverou a chamtivosťou... Kristus chce povedať: „Chceš, aby som sa zameral na samý chlieb, a zaobchádzaš so mnou, ako by som rozmýšľal len o telesnom pokrme.“ Toto pokušenie je dosť bežné, dokonca aj medzi dobrými ľuďmi. Zakúšajú ho najmä tí, ktorí sú chudobní, ktorí majú prázdny dom a dieťa. Preto sv. Pavol hovorí v 1Tim 6:10, že chamtivosť je koreňom všetkého zla. Nemyslíte si, že taká nedôvera, starosti a chamtivosť sú príčinou, že sa ľudia vyhýbajú manželstvu? Prečo ľudia bočia od manželstva a nežijú cudne, ak sa neboja, že by zomreli od hladu alebo treli núdzu? Ale mali by sa mali pozrieť na Kristove skutky a príklad v tomto texte: Znášal nedostatok štyridsať dní a nocí a napokon nezostal opustený, ale postarali sa o Neho anjeli. Po tretie, všimnime si, ako Kristus odolával a prekonával také pokušenie brucha: Keď vidí len kamene a nepožívateľné veci, vytrvá a pridŕža sa Božieho slova. Posilňuje sám seba týmto slovom a udiera ním diabla. Nech sa všetci kresťania odvážne chopia tohto verša, keď trpia nedostatkom, keď sa všetko zmenilo na kamene a keď odvaha mizne. Mali by povedať: „Aj keby bol celý svet plný chleba, aj tak človek nebude žiť chlebom. Pre život človeka je treba viac než chlieb, a síce Božie slovo.“

St. Louis ed., 11:535-537.

Spievanie v temnote - 4. december

„Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (Sk 16:25)

Keď kresťan čelí ťažkostiam, svet sa s veľkým záujmom prizerá. Každý z nás čelí ťažkostiam. Každý z nás stráca milovaných. Každý z nás čelí chorobe. Každý z nás v živote narazí na problémy a ťažkosti. Keď sa to však stane kresťanom, nekresťania sa pozerajú, aby videli, či je naša viera skutočná. To je čas, kedy im môžeme ukázať, čo môže Kristus vykonať dokonca aj v ťažkých časoch.

Skutky apoštolov nám v 16. kapitole hovoria príbeh Pavla a Sílasa, ktorí boli zatvorení do väzenia za kázanie evanjelia. Ich chrbty boli doudierané bičom a o polnoci, v tých najnehygienickejších podmienkach, v špinavom prostredí, s nohami rozdelenými okovami, ktoré im spôsobovali neznesiteľnú bolesť Pavol a Sílas viedli bohoslužbu. Biblia nám vraví: „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali“ (v. 25). Zrazu väzením otriaslo zemetrasenie, ich okovy padli, steny sa zrútili a oni boli oslobodení.

Väzenský strážnik vo Filipách, ktorý predpokladal, že Pavol a Sílas boli na slobode, vedel, že ho budú mučiť a že ho usmrtia. Vytasil svoj meč a bol pripravený zabiť sa. Pavol však zvolal: „Neubližuj si! Veď sme všetci tu!“ (v. 28)

Na to väzenský strážnik povedal: „Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?“ (v. 30) Pavol a Sílas ho ovplyvnili.

Rovnako aj teba teraz pozorujú ľudia. Robia si názor o Bohu na základe tvojho života.  Hovorí sa, že kresťan je kapitola napísaná Bohom a čítaná ľuďmi. Si jediná Biblia, ktorú niektorí ľudia vôbec budú čítať. Budú sa na teba pozerať a to môže určiť ďalšie smerovanie ich života.

https://www.harvest.org