Byť sústavne pripravený na posledný deň - 17. február

„Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka.“ Luk 21:34-36

Bojazlivých sŕdc sa veľmi dotýkajú Pánove slová o tom, že posledný deň prepukne neočakávane, ľudia teda okúsia osud malého vtáčaťa v lese: ráno poletuje; je hladné, hľadá si potravu a dúfa, že ju ako vždy nájde. Niečo zbadá, zosadne na zem, teší sa a má dobrú náladu – ale zrazu, skôr než si to stihne uvedomiť, chytí sa do pasce a je mŕtve. Zbožní ľudia, ktorí sa boja Boha, si to berú k srdcu, a keďže z každodennej skúsenosti vedia, ako rýchlo môže človek padnúť, sú z toho skľúčení a bojazliví. Lebo si myslia: „Kto vie, ako ma zastihne posledný deň? Možno príde, keď nebudem pripravený a budem ho najmenej čakať, alebo keď sa ocitnem v takom či onakom hriechu, potom je so mnou koniec a radostný deň sa zmení na deň večného smútku.“ Pán nás v tom nechce nechať bez útechy a učí svojich kresťanov, ako majú zahnať takúto obavu, keď vraví: „Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka“ (Lk 21:34-36). Táto náuka je veľmi ušľachtilá a potrebná, nikdy by sme nemali dovoliť, aby opustila naše srdce. Pán nezakazuje jedenie a pitie...

Nie je to tak, že nám Boh nedopraje. Usiluj sa aj o svoj pokrm; lebo preto ti Boh prikázal pracovať. „Ale dajte si pozor, aby vaše srdcia neboli obťažené týmito vecami tak, že zabudnete na môj návrat, no buďte odvážni, čo znamená – neustále čakajte, udržiavajte sa v bázni pred Bohom a zachovávajte svoje svedomie čisté. Toto nech je na prvom mieste. Po druhé, modlite sa, aby ste unikli každému pokušeniu a biede a stali sa hodnými stáť pred Synom človeka.“ Toto je pekne zhrnuté v posledných dvoch prosbách modlitby Pánovej: „Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ Ak to robíš, všetko dobre dopadne, nezáleží na tom, či ťa koniec sveta zastihne sedieť za stolom alebo v posteli, v kostole či pri obchodovaní, bdieť alebo spať; to nie je dôležité. Lebo ťa zastihne pod Božou ochranou. Ale vedz aj toto: Nemôžeš sa správne modliť a volať na Boha, keď nechceš zanechať hriechy a stať sa lepším človekom. Úprimná ľútosť preto patrí k správnej modlitbe rovnako ako vyhýbanie sa úmyselným hriechom a uchovávanie si dobrého svedomia. Potom sa modli v mene Ježiša Krista opierajúc sa o Božiu dobrotivosť, nech nás udržuje v bázni pred sebou, zachováva nás svojím Svätým Duchom od hriechu a udržuje nás v jednej pravej viere až do konca, aby sme tak mohli radostne očakávať ten požehnaný deň a prijať nášho Vykupiteľa s bezvýhradnou dôverou. Kvôli Kristovi je taká modlitba vypočutá, o tom niet pochýb. Preto by sme mali poslúchnuť túto radu a dôkladne sa pripraviť na ten veľkolepý deň večného vykúpenia. Nech to nám všetkým dá náš Pán a Vykupiteľ. Amen.

St. Louis ed., 13.1:19 – 21.

Večnosť - 16. február

„Lebo tak súdim, že utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás.“ Rim 8:18

Biblia na žiadnom mieste neučí, že by kresťania mali byť oslobodení od súženia a prírodných katastrof, ktoré sužujú svet. No učí, že kresťan sa môže postaviť súženiu, kríze, pohrome a osobnému utrpeniu s nadprirodzenou silou, ktorá nie je dostupná nikomu mimo Krista. Raní kresťania boli schopní zažívať v srdciach radosť aj uprostred skúšok, problémov a depresií. Utrpenie pre Krista nepovažovali za bremeno alebo nešťastie, ale za veľkú česť, za dôkaz, že ich Kristus považoval za hodných, aby o Ňom skrze utrpenie svedčili. Nikdy nezabudli, čím všetkým si sám Kristus musel prejsť pre ich spásu; a trpieť kvôli Jeho menu sa považovalo za dar, nie za kríž. Kresťania sa môžu radovať v utrpení, pretože majú na zreteli večné hodnoty. Keď sú pod tlakom, pozerajú za súčasné nepríjemnosti a ich zrak smeruje k nebeskej sláve. Myšlienky na budúci život so všetkými výsadami a radosťami pomáhajú pozerať na súčasné skúšky ako na ľahké a pominuteľné.

Modlitba dňa

Otče, pomôž mi hľadieť za utrpenie a súženie tejto doby a pozerať sa smerom k dedičstvu, ktoré je pre nás pripravené v nebi.

Billy Graham Evangelistic Association

Mimoriadna dovolenka - 15. február

Irán: prímorské mesto

„Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod.“ (2. Tim. 4:2)

„Sme na dovolenke, zlato,“ povedal iránsky pastor svojej manželke. „Prosím, neurob niečo, čo by spôsobilo vypočúvanie políciou. Nepokazme si spoločný čas.“

Pastorova manželka bola chodiacim svedectvom Ježiša Krista. Moslimom v Iráne rozdala už tisícky výtlačkov Biblie a vyše päťsto kópií filmu o Ježišovi.

V prímorskom meste, kde dovolenkovali, zašli do nákupného centra. Rozdelili sa, aby každý z nich pohľadal rôzne veci, ktoré potrebovali, no keď sa pastor vrátil do obchodu, našiel svoju ženu rozprávať príbeh o Ježišovi Kristovi obrovskej skupine ľudí.

Neustále sa obzeral, či nezazrie tajnú políciu a rýchlo odviedol svoju ženu z obchodu do auta. „Zlato, sme na dovolenke. Myslel som, že toto tu robiť nebudeme.“

Uprene sa mu pozrela do očí. „V tom obchode je mnoho ľudí, ktorí Ježiša nepoznajú,“ vážne povedala. „Ak umrú a pôjdu do pekla, budeš za to zodpovedný.“

Pokarhaný pastor obrátil auto opäť do obchodného centra. Jeho žena rýchlo vošla dnu a rozdávala výtlačky Písma a film o Ježišovi.

Jedna pani k nej vykročila. „Ó, nesmierne vám ďakujem,“ povedala so slzami v očiach. „Päť rokov som sa modlila za Bibliu a dnes Pán vyslyšal moje prosby.“

Na dovolenkách si vytvárame krásne spomienky. Prechádzky po pláži. Nakupovanie v meste. Čítanie pri ohni. No napriek tomu ako veľmi si potrebujeme oddýchnuť od našej každodennej rutiny, od nášho svedectva nemáme nikdy právo oddychovať. V skutočnosti by svedčenie o Kristovi malo byť až natoľko súčasťou našej osobnosti, že by sa ani nemali dať oddeliť. Apoštol Pavel nešiel nikde ako „turista“. Pre ľudí, ako žena tohto pastora, to nie je niečo, čo môžu vypnúť alebo zapnúť. Odvážne svedectvo je jednoducho ich súčasťou a prichádza prirodzene, vhod-nevhod. Čo je neprirodzené, je rozčlenená viera – pôsobí dojmom podvrhu. Dovoľ radšej svojej viere slobodne rásť v každodenných skúsenostiach.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Radosť zo služby - 14. február

„S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním!“  Ž 100:2

Prezradím ti malé tajomstvo: myslím, že slúžiť Pánovi je skutočná zábava. Možno so mnou súhlasíš. Nehovorím, že je to ľahké. Nehovorím, že to nie je náročné. Nehovorím, že niekedy to nie je vyčerpávajúce. Ale musím povedať, že z toho čerpám veľkú radosť.

Pod službou Bohu nemyslím len prípravu a zvestovanie posolstva. Myslím tým nechať sa použiť Bohom akýmkoľvek spôsobom, ako On považuje za vhodné. Považujem za obrovské privilégium, že ma Boh povolal a že Ho smiem reprezentovať. Ak si toto zistil, potom vieš, o čom hovorím. Je v tom radosť. Keď Mu slúžiš, cítiš na sebe Jeho požehnanie.

Film Chariots of Fire (Ohnivé vozy) patrí medzi mojich desať naj. Okrem iného je to príbeh o mladom mužovi menom Eric Liddell zo Škótska. Bol skvelým bežcom a aj súťažil na Olympiáde. Eric Liddell bol veľmi hlboko veriacim kresťanom a dlho zápasil s tým, či sa má venovať behu alebo kázaniu. Nakoniec šiel do misie a slúžil Bohu, no vo filme je scéna, v ktorej ho sestra nabáda, aby okamžite zanechal bežeckú kariéru a začal s misionárskou prácou.

Odpovedal jej: „Jenny, pochop to. Verím, že ma Boh stvoril pre určitý zámer – pre Čínu. Ale stvoril ma aj rýchleho. A keď bežím, cítim Jeho radosť.“

Cítiš Božie požehnanie v tom, čo robíš? Žiješ svoj život dobre? Robíš to, k čomu ťa Boh povolal?

https://www.harvest.org

S veľkou radosťou túž po poslednom dni - 13. február

„Potom im povedal podobenstvo: Pozrite si figovník a všetky stromy; keď vidíte, že už pučia, sami viete, že je leto blízko; tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že blízko je kráľovstvo Božie. Veru, hovorím vám, že sa toto pokolenie nepominie, kým sa všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ Luk 21:29-33

Je to nádherné podobenstvo o jari a lete, keď všetko kvitne a pučí. Pán nám ho dáva, aby sme sa z neho poučili a s veľkou radosťou túžili po poslednom dni. Lebo On nehovorí, že je blízko peklo a zatratenie. Hovorí, že je blízko Božie kráľovstvo, a tak nás chce naučiť zdvihnúť hlavu k dobru posledného dňa, ktoré si žiadame, ak túžime byť vyslobodení z našich hriechov. Preto by sme mali dychtivo túžiť po Božom kráľovstve a prosiť, aby už prišiel. Napokon, mali by sme sa modliť, aby sme po ňom túžili celou silou. Lebo to je najdôležitejšie, aby nás ten deň nezastihol so zatratencami, ktorí ho nenávidia a boja sa ho, lebo potom by sme mu neunikli, ale naopak, mali by sme ten deň milovať a túžiť po ňom. Kristus chce v nás vzbudiť pevnú istotu, a preto uisťuje dvoma sľubmi, akoby chcel povedať: „Určite sa to stane. Ale, aby vaša viera nezakolísala a aby ste verili, že je blízko vaše vykúpenie, hovorím vám, že sa všetko splní skôr, ako pominie generácia židov. Lebo sa to stane počas trvania židovského pokolenia, tým nemyslím to, že títo židia sa dožijú posledného dňa, ale že ich potomstvo ho uvidí.“ ...

Niektorí sa namáhajú, aby vysvetlili, ako sa nebo a zem pominie. Lebo hovoria: pominú sa, nie ich hmotná podstata, ale ich forma, akoby Kristove slová neboli dosť jasné. Lebo Kristus nehovorí, že sa stanú ničím, ale vo význame gréckeho slova – že prejdú, teda že sa zmenia. Ako hovorí sv. Peter: „Božie slovo zachováva ohňu terajšie nebesá a zem, udržiavajúc ich na deň súdu a skazy bezbožných ľudí“ (2Pt 3,7).  A trochu neskôr vo veršoch 10 a 13: „Príde Pánov deň... keď sa nebesá rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem so svojimi dielami zmizne. Podľa Jeho zasľúbenia očakávame nové nebesá a novú zem, v ktorých spravodlivosť prebýva.“ V liste Židom 1:10-12 čítame tento citát Žalmu 102:26-27: „nebesá sú dielom Tvojich rúk; ony sa pominú, ale Ty zostávaš, ony všetky zostarnú ako rúcho, zvinieš ich ako plášť, a aj sa zmenia ako rúcho.“ Aj prorok Izaiáš dopredu oznámil túto zmenu, keď povedal: „Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka a svetlo slnka bude sedemnásobné ako svetlo siedmich dní v deň, keď Hospodin obviaže zlomeninu svojho ľudu a uzdraví jemu spôsobené rany“ (Iz 30:26). A Izaiáš 65:17-18 hovorí: „Lebo, ajhľa: Stvorím nové nebo a novú zem a predošlé sa už nebudú spomínať, ani na myseľ neprídu. Ale jasajte a radujte sa na večné veky z toho, čo stvorím.“ Preto bude všetko zmenené. Ale Kristove slová sa nezmenia, lebo sú pravdivé a verné naveky. Kristus to hovorí, aby posilnil našu vieru, ktorá spočíva na Jeho Slove, totiž, že keď sa toto všetko stane, aby sme pozdvihli hlavu a radovali sa, že je určite blízko zasľúbené vykúpenie, keď budeme vyslobodení zo všetkého zla hriechov a trestov.  

St. Louis ed., 12:1014 – 1017.

Nemenný Boh - 12. február

„Ty si Boh od vekov až naveky.“ Ž 90:2

Rozmýšľal si niekedy nad kolapsom času? Od dní Pána Ježiša Krista až približne do roku 1830 ľudstvo nebolo schopné cestovať rýchlejšie ako kôň. V roku 1960 letel do vesmíru človek rýchlosťou 29 000 kilometrov za hodinu. Pozri, ako ďaleko sme sa dostali za taký krátky čas! Niekedy, keď si čítam noviny, sa mi zdá, že sa pokúšame riadiť kozmický vek pomocou morálky a duchovného vybavenia podobnému koňovi a bričke. Viete, technológia nemá morálku; a bez obmedzení v morálke sa človek sám zničí ekologicky, armádne, alebo nejakým iným spôsobom. Len Boh môže dať človeku morálne obmedzenia a duchovnú silu. Zatiaľ čo sa náš svet trasie a rozpadá, musíme si uvedomiť, že jedna vec sa nezmení, a tou je Boh. Je rovnaký dnes, ako bol aj pred miliónmi rokov, a  rovnaký bude aj o desať miliónov rokov neskôr. My sme ako lúčne koníky; jeden deň skáčeme na zemi a na ďalší tu už nie sme.  

Modlitba dňa

Všemohúci Bože, vedomie, že si nemenný, mi dodáva pokoj v desivo meniacom sa svete.

Billy Graham Evangelistic Association