Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Mgr. Ján Matis

     V tejto súvislosti môžeme pozorovať a rozmýšľať, s akou láskou a horlivosťou zachovávali Božie Slovo proroci a ako ho zvestovali. Ako prichádzali apoštolovia so zvesťou evanjelia ku poslucháčom; ako ho naši verní praotcovia zvestovali vo viere neochvejne a jasne a čo všetko podstúpili kvôli tomuto Slovu.

To všetko môžeme mať na mysli, ale ja sa upriamim trochu osobnejšie. Téma bola pre mňa výzvou preskúmať môj osobný vzťah k Písmu. Pokúsim sa uviesť niekoľko myšlienok z tohto môjho skúmania.

Na úvod prečítam z Božieho Slova: „Haleluja! Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina a v Jeho príkazoch má veľkú záľubu. Mohutné bude jeho potomstvo na zemi a statočných rod bude požehnaný.“ (Ž 112, 1-2)  „Nauč ma, Hospodine, ceste svojich príkazov a odmenou ich budem zachovávať. Urob ma chápavým Tvoj zákon zachovávať a ostríhať ho celým srdcom. Voď ma cestou svojich prikázaní; lebo v tom mám záľubu.“ (Ž 119, 33-35) Odpovedzme si na otázky v súvislosti s témou „Kazateľ Slova Božieho a jeho láska k Písmu“.

1) Kto je kazateľ Slova Božieho?  Je to a) farár, jeho kázne, jeho prístup k Písmu. My farári môžeme mať na mysli seba a to, ako často narýchlo berieme do rúk Bibliu, keď treba rýchlo nájsť vhodne slovo – návšteva chorého v nemocnici, alebo iná udalosť, kde je vhodné, aby zaznelo Božie Slovo. b) Ale tu ste väčšinou laici, preto budeme mať na mysli skôr všeobecné kňažstvo.

2) Aká je úloha kazateľa Božieho Slova? Je kazateľ zodpovedný za Slovo, ako ho podáva, aké metódy používa alebo ako dokáže zaujať poslucháčov? To sú len druhoradé veci. Má to síce vplyv na poslucháčov, ale dôležitá úloha kazateľa je, aby zvestované slovo bolo svedectvom jeho osobného vzťahu k živému Bohu. V 1K 9,27 apoštol Pavol píše: „Ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.“ Toto by mal mať na zreteli každý z nás. Keď chceme svedčiť v tomto svete, máme myslieť na to, ako sa ukazujeme, ako žijeme, keď chceme byť iným na svedectvo.

3) Potrebuje kazateľ lásku k Božiemu Slovu? Už ste niekedy počuli, ako rozpráva zamilovaný mladý muž o svojej milovanej? S akou dôležitosťou, vážnosťou, citlivosťou, nadšením a presvedčením? Možno ste tak hovorili aj vy, keď ste boli zamilovaní. O tej istej osobe môže rozprávať aj niekto druhý, ale bude rozprávať celkom inak ako ten zamilovaný mladý človek. Lebo ten zamilovaný rozpráva s láskou. Aj láska kazateľa k Písmu ho vedie k tomu, že o Božom Slove, o Písme hovorí s veľkou dôležitosťou, vážnosťou, radosťou, citlivosťou, nadšením a presvedčením, lebo si zamiloval Slovo živého Boha. Túto záverečnú tému by som chcel rozviesť v 3 okruhoch.

• Láska k Písmu má svoj základ, má svoje opodstatnenie aj predpoklad. Tým zámerom je prijať Boží zámer so mnou osobne. V celej Biblii je to ústredná téma Božej lásky k človeku. Obsah Písma si človeka (mňa) získava, zasahuje ma. To posolstvo ma dostáva do stredobodu Božieho záujmu, Jeho lásky. Obsahom Biblie je Božia láska k človeku a záchrana človeka z hriechu. Predpokladom, že si zamilujem slovo milujúceho Boha, je, že som bol týmto zastavený, že som uveril Jeho láske. Lebo to je akoby list pre mňa, že som Ním milovaný. Vieme si predstaviť, žeby mládenec, ktorý dostal list od milovanej osoby, v ktorom je plno prekypujúcej lásky, žeby tento list roztrhal, zahodil, spálil alebo znenávidel? To si nevieme predstaviť. On si tento list bude znovu a znovu čítať, bude ho opatrovať a bude sa uisťovať o tom, aký vzácny je obsah listu pre neho. A podobne je to s Bibliou. Uisťuje nás a potvrdzuje nám Boží zámer s človekom. Pán Ježiš hovorí: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?“ (J14, 2-3) To hovoril pred svojím utrpením, predtým než sa z lásky obetoval za človeka. Boh mi preukázal lásku a z lásky ku mne urobil konkrétne kroky záchrany. Aká je moja odpoveď? Moja láska k Nemu a k Jeho slovu. Ako sa prejaví? Žalmista v 116. žalme opisuje vyslobodenie a odhodlanie slúžiť Hospodinovi. V tej chvíli tento žalmista vyznáva: „Veril som, preto som hovoril.“ A apoštol Pavol v 2K 4,13-15 k tomu poznamenáva: „Aj my veríme, preto aj hovoríme, lebo vieme, že Ten, kto vzkriesil Pána Ježiša , vzkriesi aj nás s Ježišom a postaví nás s vami. Veď všetko toto deje sa pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Božiu.“ A o túto vďačnosť ide aj v láske k Božiemu Slovu. Veľkosť našej vďačnosti za Božiu milosť a lásku sa prejavuje v prístupe k Jeho Slovu. Táto dôvera je v tom, že Jeho Slovo nikdy nepominie.  Jeho Slovo je večné. To vzbudzuje vo mne veľkú dôveru. „Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo“, znie v žalme 119, 89 a to, čo vyslovil Pán Ježiš: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú“(Mt 24,35), to vo mne vzbudzuje veľkú dôveru. Tá dôvera je aj v tom, že Jeho Slovo je pravda a táto pravda Slova nás oddeľuje pre život v posvätení. V arcipatierskej modlitbe Pán Ježiš prosí: „Posväť ich v pravde, - Tvoje slovo je pravda.“ Toto tak isto vzbudzuje vo mne veľkú dôveru. To tretie, čo vo mne vzbudzuje veľkú dôveru k slovu Písma, je to, že Jeho slová znamenajú život. Kto im verí, ten je na ceste života. Keď Pán Ježiš končil reči o chlebe života v Evanjeliu podľa Jána 6, povedal: „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“, „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život , a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ a na záver dodal: „Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.“ To vo mne vzbudzuje veľkú dôveru. Ako úchvatne znie prorokovanie o suchých kostiach v knihe proroka Ezechiela v 37. kapitole.  Záver toho prorokovania je: „Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom poznáte, že ja, Hospodin som povedal i splním to - znie výrok Hospodina Pána.“ Slovo Písma znamená život. Láska je upevňovaná dôverou, lebo Slovo Božie je večné, je pravdou a znamená život.

• Láska k Písmu je zodpovedná. Za lásku nesieme zodpovednosť. Manželia majú zodpovednosť za lásku, ktorú im dal do ich života Boh. Rodičia aj deti majú zodpovednosť za lásku, ktorú dostali od Pána Boha. Z tej zodpovednosti máme až bázeň, aby sme niečo v tejto láske nepokazili. Milujúci veriaci rodičia prosia Pána Boha, aby im pomáhal chrániť lásku. Aby poznali, čo je potrebné robiť, aby nepokazili to pekné, čo v láske je. Podobne máme zodpovednosť za lásku k slovu Písma. Mojžiš, keď počul pozvanie do služby na vrchu Chóreb, mal obavy, strach. Pýtal sa: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi?“ mal obavy naplniť poslanie. Jeremiáš mal tiež obavy, keď povedal (Jer 1,6): „Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý.“ A podobne ako Mojžiš aj on dostáva uistenie: „Neboj sa ich, lebo ja som s tebou.“ Učeníci v deň vstúpenia Pána Ježiša dostali od Neho uistenie (Mt 28,20): „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Nie je jednoduché naplniť Slovo Pánovo. Nie je jednoduché zostať zodpovedný  a istý v Slove, iba vo vedomí, že On je so mnou, s nami. Izaiáš hovorí: „Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí“ a iba uistenie Božieho odpustenia a očistenia mu dovoľuje ísť ďalej zodpovedne v Slove Božom. Zodpovednosť v Slove Písma je vlastne život v zasľúbení. Aká je to zodpovednosť za Slovo Božie? Je to zodpovednosť za podávané slovo, aby sme nič neskresľovali, nič nezamlčovali, aby sme boli pravdiví a verní v podávaní. Zodpovednosť vyplýva práve z uvedomenia si toho, s akým obsahom kazateľ narába a tým obsahom je posolstvo záchrany. Pán Ježiš hovorí (J 14,23): „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo.“ Bude teda zodpovedne žiť v Božom Slove.
• Láska prechádza skúškami. Láska k Písmu prechádza skúškami. Naša poslušnosť lásky kole oči diablovi. On sa snaží narušiť spoločenstvo so Svätým Bohom. Vždy sa to začne zvodmi, aby sme prestali poslúchať Božie Slovo, aby sme poľavili v čítaní, v napĺňaní Slova, aby sme začali špekulovať nad tým, čo je v Biblii napísané. Keď toto začína, je ohrozená naša vernosť, ktorá je sestrou lásky. Aký hrozný úder dostáva manželská láska práve vtedy, keď vstupuje nedôvera, upodozrievanie až nevera. Pokušiteľ bude takto útočiť, aby sme pochybovali o Slove. Keď útočil na Pána Ježiša, Božieho Syna, o čo viac budeme my cieľom jeho útokov. Pokušenie, aby nás pokušiteľ odviedol od lásky k Písmu Svätému, sa deje vtedy, keď dovolíme nepresnú citáciu Božieho Slova. Už v raji sa to udialo, keď sa diabol snažil prekrútiť Božie Slovo: „Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu?“ (1M 3,1) To bola nepresná citácia Božieho Slova, bola to nepravda, ktorú had vyriekol pred Evou. Hospodin predsa povedal: „Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“ (1M 2,16-17) Je veľmi dôležité poznať presne Písmo, lebo keď ho nepoznáme, pripustíme nepresnú citáciu. Je dôležité čítať Bibliu a učiť sa verše naspamäť. Kto nepozná Bibliu, unikajú mu súvislosti. Nepresná citácia spochybňuje zámer povedaného Božieho Slova. Ak dovolíme nepresnú citáciu, je tu veľké riziko nepresného výkladu a nepresný výklad vedie ku chybným krokom, ku chybnému učeniu. Koľkokrát sa to v histórii udialo a ako často to vidíme aj dnes. Ešte poukážem na 3 veľké pokušenia v súvislosti s prístupom k Božiemu Slovu. 

1. Budem pokračovať pri Adamovi a Eve. Oni poznali Božiu vôľu, poznali, počuli ten Boží príkaz: „Nesmieš jesť!“ Ovocie však bolo pre ich oči zvodné a lákavé na zmúdrenie. A tak opustili Božie Slovo a podľahli pokušiteľovi. Dnes sú podobne pokúšaní kazatelia, vedúci zborov aj hlavy rodín. Prichádzajú mnohé spoločenstvá, ktoré majú v názve kresťanské a ktoré sú zvodné pre oči. Možno tým, že tam rýchlo pribúda veľa členov, sa zdá, že sú to naozaj živé spoločenstvá, kde sú ľudia vedení ku Kristovi. V porovnaní s našimi tzv. skostnatenými nedeľnými spoločenstvami sa zdá, že ich výklady Slova sú aj lákavé na zmúdrenie a tak by sme to aj my radi okúsili. Často zláka práve forma, len vonkajšok. Tak ako zlákal had Adama a Evu – to ovocie bolo zvodné a lákavé. A tak sa často nepýtame po pravde Božieho Slova, či je učenie nového spoločenstva v súlade s pravdou obsiahnutou v Biblii. Ak členov zboru pribúda, predpokladáme, že sa k tomu priznáva aj Boh a bez konfrontácie s Písmom sa pridávame. Nechcem, aby tieto slová vyzneli ako nejaké znehodnocovanie iných kresťanských denominácií. Chcem len, aby sme si uvedomili, že tie formy, ktoré prichádzajú do našich zborov, do našej cirkvi potrebujeme skúmať, a to nie podľa formy ale podľa obsahu. Skúmať majú predovšetkým tí, čo sú vo vedúcich pozíciách, v správe cirkvi, ale aj v každej domácnosti. Deti prichádzajú s rôznymi kresťanskými názormi a my doma by sme mali s nimi o tom hovoriť a vysvetľovať. Predovšetkým sami potrebujeme poznávať pravdu Písma, aby naše argumenty neboli založené na našom názore, ale na tom, čo hovorí Písmo. Autorita Písma má byť základom našej argumentácie.
2. To druhé nebezpečenstvo, na ktoré chcem upozorniť, nachádzame u Mojžišovho brata Árona. Áron bol prítomný pod horou Sinai, kde Hospodin hovoril. Viackrát počul, ako ľud hovoril: „Chceme poslúchať a plniť všetko, čo povedal Hospodin.“ Aké krásne rozhodnutie, aké krásne vyznanie! Áron počul slová zákona, a predsa sa dal nahovoriť na to, aby urobil pre ľud zlaté teľa. Neodolal okolnostiam života, tlaku ľudu a stal sa tzv. populistom. Urobil to, čo sa páčilo ľuďom a  spreneveril sa Svätému Bohu. Bol to pohanský tlak a on sa nedokázal postaviť proti tomuto tlaku. Oproti Áronovi máme v Starej zmluve Zachariáša, ktorý je opakom Árona. Zachariáš tiež počul posolstvo anjela. V jeho živote s Alžbetou sa splnilo zasľúbenie a narodil sa im syn. Zachariáš bol tiež pod tlakom okolia, keď mal pre syna vybrať meno. Mal sa volať Ján, ale ľudia s tým nesúhlasili. Zachariáš nepodľahol tlaku, ale napísal na tabuľku: „Ján je jeho meno“. Pod takýmto tlakom sme mnohí aj dnes – radšej sa zapáčiť ľuďom, nerozhádzať si to s nimi. To je nebezpečný kresťanský populizmus. Cirkev, ktorá ide s dobou! Kazateľ, ktorý sa chce zapáčiť a lavíruje  medzi Božím Slovom  a vôľou človeka. Je nebezpečné, keď kresťan mieša vzývanie jediného pravého Boha s modloslužbou doby. Lebo Slovo Božie je ako dvojsečný meč. Pán Ježiš povedal: „Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč“. (Mt 10,34)
3. To tretie nebezpečenstvo vidíme na príklade kňaza Éliho. Bol služobníkom Hospodinovým a dobre poznal Slovo Hospodinovo. Z Biblie dobre vieme, ako dopadla výchova jeho synov. Boží muž mu v mene Hospodinovom vyčítal: „Synov svojich si viac uctil ako mňa.“ (1S 2,29) Otec Éli sa nepostavil proti svojvôli synov, nebol poslušný Hospodinovi a svojich synov neviedol k poslušnosti Pánu Bohu. Tento problém je vypuklý dnes v mnohých rodinách. Žiaľ, aj v kresťanských rodinách, keď deťom povoľujeme a uctíme si ich viac ako Božie príkazy. Keď služby Božie sú postavené vedľa pre iné záujmy v rodinách, nedokážeme byť poslušní Pánu Bohu pri výchove svojich detí, nedokážeme zabezpečiť, aby deti prichádzali k Božiemu Slovu, aby rodičia brali denne do rúk Bibliu a čítali ju so svojimi deťmi, aby sa spolu modlili, ale deti majú iné záujmy. A potom zaznelo z úst Božieho muža veľmi dôležité posolstvo: „Lebo tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby.“ (1S 2,30) Pozor, ak niečo vyzerá lákavé, keď sa chceme páčiť ľuďom, a nie Bohu. Pozor na ustupovanie od zásad, z pozícií Božieho Slova! To všetko vedie na scestie. To sú skúšky, pokúšania toho, ktorý nás chce odviesť od lásky k Bohu a od lásky k Božiemu Slovu.