Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Per Olof Malk, Fínsko

    Aký pohľad mal Pán Ježiš na Písmo? Vidíme, že keď citoval Písmo, bolo to v súvislosti s rôznymi oblasťami života v Izraeli, v mnohých udalostiach, ktoré Izraeliti prežili a sú zapísané v Starej zmluve. Vidíme, že Pán Ježiš nehovoril len o určitom období dejín Izraela alebo len o určitej skupine ľudí z tohto národa. Používal rozličné typy osobností zo Starej zmluvy, ako Dávid, Šalamún, Elijáš, Elizeus, Izaiáš, Jonáš.

Keď hovoril o sebe, o svojom diele, vzťahoval ho na príklady rôznych inštitúcií izraelského života, poukazoval na to, že dejiny izraelského národa vlastne svedčia o Ňom. Vyznával im, že v Ňom sa tie nádeje Izraela napĺňajú. Na príklade toho, ako Izraeliti vyšli z Egypta, poukázal na to, ako sa muži a ženy budú zhromažďovať v Jeho cirkvi. A tie tresty, ktoré prichádzali na Izrael, mali byť predzvesťou trestu, ktorý príde na tých, čo Ho odmietli ako Spasiteľa.

1/     Toto by sme my sami mali mať na zreteli a mali by sme sa takto usilovať lepšie pochopiť Starú aj Novú zmluvu. Niekedy si aj farári aj laici vyberajú len obľúbené texty z Biblie a tie si opakovane čítajú. Potom si vytvoria niečo ako mini Biblia, t.j. poznajú dobre len určité časti Biblie. Ale Pán Ježiš konal úplne inak. Mohli by sme povedať, že On používal celé Písmo. Ak sa máme podobať Pánovi Ježišovi aj v tom, aký mal vzťah k Písmu, potom musíme lepšie poznať Bibliu. To prakticky znamená, že potrebujeme učiteľov Písma, potrebujeme biblické školy, teologické fakulty, ktoré stavajú na biblickej teológii a mnohé iné podujatia, ktoré nám pomôžu stať sa lepšími študentmi Biblie. Nestačí, že si uvedomujeme, že je tu problém, ale musíme tento problém vyriešiť. Prakticky to znamená, že ak sa máme lepšie učiť Bibliu, musíme mať lepšie biblické školy a viacej možností na štúdium Písma. Ak budeme lepšie rozumieť Biblii, budeme sa viac podobať na Pána Ježiša, ktorý Bibliu poznal a v Písme sa vyznal. Ak sme zatiaľ v situácii, že nemáme dostatok učiteľov Písma a dostatok kvalitných biblických škôl, musíme sa prakticky učiť sami alebo v malých krúžkoch. Nemusíme čakať, kým príde do nášho mesta nejaká pojazdná biblická škola, ale začnime so štúdiom Biblie dnes večer. Začnime taký nový spôsob života s Bibliou. Toto je základná potreba v dnešnej Európe. Kresťania, veriaci v dnešnej Európe musia lepšie poznať Bibliu ako doteraz. Nechcem to na vás uvaliť ako nejaký zákon. Ale keď si čítame Bibliu a vykopávame odtiaľ tie vzácne poklady – aká to radosť! Môžeme byť ako tí ľudia, čo sú na všeličom závislí – ale my budeme závislí na Biblii a budeme si chcieť čítať stále viac a viac.

2/    Pán Ježiš videl Písmo v dejinných súvislostiach, aj v tom zmysle, že Starý zákon smeroval ku Nemu. V pohľade Pána Ježiša na Písmo bola aj Jeho zvrchovanosť. Bol tu síce ten postup od Starej zmluvy ku Kristovi, ale Pán Ježiš nielenže pripomínal a opakoval, čo bolo o Ňom napísané v Starej zmluve. On nebol nejaká ďalšia kniha pridaná ku Starej zmluve. Pán Ježiš videl seba ako toho, kto je nad Starou zmluvou, lebo povedal: „Tu je niečo, čo  je väčšie ako chrám.“ „A hľa, tu je väčší ako Jonáš.“ „A hľa, tu je väčší ako Šalamún.“ A to stavia Bibliu na vysoký piedestál a vidíme Pána Krista v tom pravom vzťahu ku Starému zákonu. Keby sme to mali porovnať, tak Pán Ježiš je viac ako Sväté Písmo.     

Pán Ježiš rozumel Starej zmluve kristocentricky. Z Jeho života a z Jeho slov vidíme nadradenosť voči Písmu, voči Starému zákonu. Boli to úplne podstatné súvislosti, lebo Starý zákon ukazoval na Mesiáša, ktorým je Pán Ježiš. Celý teologický systém, ktorý máme v Starej zmluve, poukazoval na Krista a na to, že príde. Stará zmluva vidí svoje zdokonalenie a naplnenie v Kristovi. Verím, že toto je to najdôležitejšie, ak chceme byť podobní Pánovi Ježišovi v Jeho prístupe k Písmu. Učenie Pána Ježiša neporovnateľne prevyšovalo to učenie, ktoré bolo rozšírené v čase Jeho pôsobenia na zemi.      

Syn Dávidov, ktorý mal kraľovať v Jeruzaleme, ktorému sa mali podriadiť všetky oststné národy, to sa malo naplniť v Mesiášovi. Ale pohľad Pána Ježiša bol úplne iný. Jeho pohľad nemal miesto pre politické očakávania, pre nejaké vojenské zásahy alebo pre svetskú moc. Jediné panstvo malo byť to nebeské. Postavenie Mesiáša na zemi malo byť v pokore, a nie v moci. Pán Ježiš videl seba samého ako Baránka Božieho. A to nebolo to, čo ľudia od veľkého Mesiáša očakávali. To bolo ešte viac ako protiklad. Ak máme používať Písmo, tak ako to robil Pán Ježiš, je na nás, či ho budeme používať skoro v protikladnom postoji v porovnaní s postojom cirkvi k Slovu Božiemu. Presne tak ako On musel čeliť opozícii od vtedajších náboženských predstaviteľov. V našom vlastnom používaní Písma – Starého aj Nového zákona – musíme byť kristocentrickí, tak ako bol Pán Ježiš. Aj keby sme sa dostali do protirečenia alebo úplne proti všetkému, čo by kázala cirkev.     

Mali by sme ísť ešte o krok ďalej – nikdy by sme nemali dopustiť, aby sa prestalo kázať o Kristovi, o Tom ukrižovanom. Musíme stáť na teológii kríža, tam začala aj reformácia. Naša jediná teológia je kríž. Na tejto konferencii sme hovorili o mnohých otázkach a horúcich témach, ktoré sú vo vedení cirkvi, na teologických fakultách a pod. Mali by sme vztýčiť symbolický prápor, kde by sme napísali: „Našou jedinou teológiou je kríž“. Lebo tak Pán Ježiš rozumel Písmu. Martin Luther zvykol hovoriť: „Kríž je skúšobný kameň všetkého“. Ak má niečo mať pomenovanie kresťanstvo alebo kresťanské, musí obstáť v tejto skúške kríža, v tom , aký má postoj ku krížu.     

To sa týka aj nášho vzťahu k Písmu, existujú vnútorné kritériá teológie a viery. To hlavné kritérium je: „Sám Kristus, ukrižovaný“. A tu je veľký problém, lebo kríž si ťažko zamilujeme. Ukrižovaný Kristus je medzi dnešnými ľuďmi cudzincom, ako niekto, kto sem nepatrí. Takým cudzincom bol aj v čase, keď žil, keď bol ukrižovaný. U nás vo Fínsku často počúvam rozhlasové ranné zamyslenia, alebo som v kostole a za celý čas nepočujem meno JEŽIŠ. Náš predseda v kresťanskej organizácii sa pred mesiacom  zúčastnil stretnutia kresťanských mužov, ktoré trvalo 3 dni a bolo tam asi 3 000 mužov. Vo Fínsku nie je jednoduché dostať 3 000 mužov na duchovné stretnutie. Ale za tie 3 dni ani v jednej prednáške nezaznelo meno Ježiš.  On akoby sa medzi dnešných kresťanov ani nehodil. A čo ešte Kristus ukrižovaný! A predsa vieme, že len Kristus ukrižovaný nám môže dať spasenie a pokoj. Toto, čo vám hovorím, je veľmi vážne. Lebo to je len prvý krok, že sa vrátime k Biblii. V našom čítaní, počúvaní, učení musíme byť zameraní na Krista. Lebo Biblia nezomrela na kríži, ale bol to Pán Ježiš.

Príhovor pred Večerou Pánovou    

Prvé slovo Pána Ježiša na kríži:Pozrime sa na kríž. Pán Ježiš k nám mnohokrát hovoril, ale slová, ktoré hovoril na kríži, to všetko boli citáty zo Starej zmluvy. To je najlepší príklad, aký On mal vzťah k Písmu, až do posledného dychu. Začal modlitbou: „Otče, odpusť im.“ To je Pán Ježiš ukrižovaný, ktorý hovorí Otcovi o nás – Otče, odpusť im. Mnohé smutné veci sa dejú aj na Slovensku, aj vo vašej cirkvi. A On sa modlí za Slovensko, za cirkvi na Slovensku, za biskupov, za farárov, za každého člena cirkevného zboru a opakuje: „Otče, odpusť im“. Modlí sa za každého Slováka, či je kresťan alebo nie. Má prehľad, vie o všetkom, čo tu robíme, ako to vyzerá v našich rodinách. „Otče, odpusť im.“ Je to akoby šíp nasmerovaný hore k Otcovi. Je to akoby tá vrchná časť kríža, ktorá smeruje k nebu. Je to ako symbol modlitby, ktorá ide hore k Otcovi.    

Ďalšie slovo, ktoré bolo povedané na kríži, nebolo k Otcovi, k Bohu, ale ku zločincovi. Ten zločinec vykonal niečo, za čo ho odsúdili na smrť a popravili. Mohli by sme povedať, že to nebol nejaký dobrý človek.  Iste to bol hriešnik, lotor, možno vrah. Pán Ježiš pribytý na kríži prežíval nesmiernu bolesť a tiež potupu od desiatok, možno stoviek ľudí, ktorí spolu s kňazmi volali: „Ak si Kristus, zostúp z kríža“. A v týchto davoch si Pán Ježiš všíma práve toho jedného, ktorý síce nemal takú vieru, akú si my predstavujeme, žeby človek mal mať, ale hľadal človeka, ktorý by aspoň myšlienkou bol spojený s Ním. „Pane Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Potom prišlo to ďalšie slovo od Pána Ježiša, ktorý sa na neho pozrel a povedal mu: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“.      

Vidíte, čo sa hneď začalo diať, keď sa Pán Ježiš modlil k Otcovi? Otec začal hneď odpovedať na Jeho modlitby. A tak Pán Ježiš mohol zločincovi odpovedať: „Tvoje hriechy sú odpustené“. Ten človek sa nepripravoval na prijatie spasenia, nekonal dobré skutky, možno sa ani nikdy nemodlil a robil to, čo bolo zlé. Ani potom nemohol nič vykonať, aby sa poďakoval za spasenie, ktoré sa mu práve dostalo. Bol pribitý klincami na kríži, nemohol sa ani pohnúť, nemohol dať ani korunu na misiu, nemohol zložiť ruky k modlitbe a nemohol zísť z kríža k ľuďom a prosiť o odpustenie, že im ublížil. Spasenie nestojí na tom, čo my robíme, ale na tom, čo povie Ježiš.  Jeho slovom bolo stvorené všetko z ničoho. Tým slovom od Boha, od Pána Ježiša bol spasený hriešnik. Lebo tam sme aj my. My všetci potrebujeme tú istú milosť, nie iba raz, ale každý deň. Sme závislí na Ňom.  Sústreďme sa, hľaďme na Krista!   

Tretie slovo ukrižovaného Krista: Videl tam matku a aj svojho učeníka Jána. „Riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn!“ A učeníkovi Jánovi povedal: „Ajhľa, tvoja matka!“ Ján nebol synom Márie, Mária nebola matka Jánova. Vidíme, čo tu Pán Ježiš urobil? Stvoril novú rodinu. V tom čase by to bolo pre Máriu skoro ako koniec života. Ježiš v tej hroznej bolesti, dokončujúc to nesmierne, nepredstaviteľné dielo vykúpenia a spasenia, mal čas, mal starosť o tých kresťanov, ktorí v Neho uverili. Mal starosť o tú ženu, ktorá v tom čase asi neznamenala veľa v spoločnosti a potrebovala pomoc. A to bol dosť veľký dôvod na to, aby povedal Jánovi: „Hľa, tvoja  matka!“ A Ján poslúchol, od tej chvíle vzal Máriu k sebe. Mohli by sme povedať, že Pán Ježiš z kríža uzdravil zlomenú rodinu, stvoril novú rodinu. Pomohol tým dvom svojim, aby nešiel každý sám, ale aby mohli kráčať spolu. Postata toho je, že On dáva dohromady svoj veriaci ľud. Cítite to, že patríte sem? Poznáte to, keď sú kresťania v cirkevnom zbore, alebo sú rodiny, a každý ťahá inde? Pozrite sa na kríž a pripomeňte si, čo môže Pán Ježiš vykonať. Ale majte na zreteli: Len ukrižovaný Kristus to dokáže!     

Tie slová, ktoré povedal Márii a Jánovi, to nám môže predstavovať to priečne brvno kríža.  Takže Pán Ježiš hovoril aj smerom hore aj smerom dole. Dal dohromady Svätého Boha zhora aj hriešnika zo zeme v obrovskej radosti, aby tí dvaja boli jedno. Hovoril aj k tým napravo aj naľavo, hovoril aj k učeníkovi aj k matke. Takto rozumieme Ježišovi, takto rozumieme Písmu. Je to plné lásky, plné odpustenia, plné nádeje, že sa dá začať odznova.  To zasľúbenie, že môžete začať nový život, je tu vo vašom osobnom živote, vo vašej rodine, cirkevnom zbore, medzi ľuďmi, tam, kde žijete. Je to aj nový život, nové vzťahy medzi farármi, biskupmi, ale aj národmi, ktoré ešte nepoznajú Slovo Božie, nepoznajú Krista.

Pán Boh nech vás požehná!