Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Dr. Norwald Yri, Nórsko

Chcel by som na úvod povedať, že práve prichádzam z Afriky. Keď poviem o sebe, že som chudobný, vtedy sa Afričania smejú. Vysvetlím im, že ja som chudobný v duchu, chudobný na základe Božieho Slova, pretože takým patrí kráľovstvo nebeské. Byť chudobný v sebe samom – to je moje svedectvo. Narodil som sa a bol som pokrstený v nórskej cirkvi. Keď som mal 12 rokov, začal som mať nejaké pochybnosti o kresťanstve a všetko som opustil.

Moja mama a otec boli veriaci. Keď som bol konfirmovaný, vtedy prišlo veľké prebudenie cez západné pobrežie Nórska. A moja mama povedala: „Norvald, mal by si ísť na tie stretnutia“. Ale ja som nechcel. Vedel som, že ma Boh volá a keď si to uvedomujeme, vtedy sa začíname báť. Keď som predsa išiel, bolo tam v stane asi 700 – 800 ľudí. Videl som, že Pán ma volá k osobnej viere, k osobnému vyznaniu, ale ja som sa bál. Keď som prišiel na ďalšie stretnutie, sadol som si na to najposlednejšie miesto. Ale keď bola výzva, aby prišli dopredu tí, ktorí chcú prijať Pána Ježiša za svojho osobného Pána a Spasiteľa, akceptoval som to. Potom mi jedného večera Pán ukázal v Liste Rímskym v 5. kapitole, že ten, kto je ospravedlnený, je ospravedlnený vierou a má pokoj s Bohom v Pánovi Ježišovi. A zrazu som objavil: „Norvald, ty už nemusíš urobiť nič, pretože máš pokoj s Bohom. Keď veríš v Neho, bola ti daná Božia spravodlivosť a odvtedy máš pokoj s Bohom.“ Od môjho strýca som dostal Bibliu a začal som študovať List Rímskym. Nielen ja, ale mnohí moji priatelia začali študovať tento list Biblie a dostali sme pokoj s Bohom. Možno aj vy máte pokoj s Bohom, keď študujete Božie Slovo a veríte mu.

Aj mnohí zo starých otcov cirkvi takto dostali pokoj s Bohom. Augustín v starej cirkvi povedal: „Zober a čítaj!“ A bol spasený. Bol synom sĺz, lebo jeho mama predtým mnoho pre neho plakala a modlila sa, aby bol spasený.  Ďalším z tých otcov bol Dr. Martin Luther. Mnoho bojoval vo svojom živote a modlil sa. Bol v kláštore, kde mu povedali: „Martin, musíš sa viac modliť. Musíš sa viac postiť a musíš viac milovať Boha.“ Až kým jedného dňa Martin Luther nepovedal: „Otče predstavený, musím ti niečo vyznať. Čím viac chcem milovať Boha, tým viac vidím, že Ho nenávidím.“ „Nie, nie, Martin, nehovor tak! Musíš urobiť viac. Musíš sa viac posväcovať.“ Ale Martin videl len Božiu spravodlivosť a hnev, čím viac sa snažil milovať Boha. Až jedného dňa uvidel, ako je to, byť spasený. Tesne predtým ako zomrel, o tom napísal: „Cítil som sa, ako keby som sa znovu narodil. Moje srdce skákalo od radosti, pretože bolo ospravedlnené vierou v Pána Ježiša.“ To bol začiatok modernej Európy. Keď Martin Luther stál pred lídrami cirkvi vo Wormse, povedal: „Ja som zasvätený Božiemu Slovu. Čokoľvek by ste mi povedali, či ste pápež, biskupi alebo máte akúkoľvek funkciu v cirkvi, ak ma nepresvedčíte z Božieho Slova, že sa mýlim, tak nestiahnem svoje spisy.“ To bol začiatok novej éry, nielen v západnom svete, ale v celom svete, lebo ľudia začali čítať Božie Slovo.     

Ja pracujem v nórskej misii a tiež učím v misijnej škole s názvom Fjellhaus. Nórska misia začala v roku 1891 s misiou v Číne. Boli sme inšpirovaní Hudsonom Taylorom, nemeckými misiami a tiež švédskym Carlom Olafom Roseniom. Boli tam aj mladé ženy, ktoré chceli ísť do Číny hlásať evanjelium. Ale z vedenia misie ich nechceli pustiť. Hlavným dôvodom bolo, že Čína je obrovská krajina a tam treba mať mimoriadne schopnosti, aby to dokázali. Ich svedectvo by bolo ako rozsypanie múky na obrovské nórske fjordy. Ale mladé dámy sa nedali odradiť: „Boh je dosť bohatý aj pre Čínu. Evanjelium je dostatočné pre celý svet!“ Tak ženy začali povolávať mužov, aby sa stali vedúcimi v čínskej misii. Tým začalo veľké prebudenie a títo prebudení ľudia zdôrazňovali hlavne krv Pána Ježiša. Nemali od nikoho pýtať peniaze na misiu, ale len zdôrazňovať krv Pána Ježiša. Povedali si: „Keď budú srdcia oslobodené, budú aj peniaze“. A to sa aj stalo. Hudson v Anglicku tiež nepýtal peniaze, ale keď ľudia boli spasení, dostali odpustenie hriechov, potom prišli aj peniaze z celého anglického sveta. V roku 1945 sme mali prvých 8 misionárov v Číne. Neskôr sme však boli z Číny vyhodení kvôli komunizmu. Nórskych misionárov vtedy vyhodili nielen z Číny ale aj z iných krajín. Ale v Číne rástla podzemná cirkev viac ako kdekoľvek inde na svete. Mali sme tam misionárku Máriu Monsen. V Číne spomínajú: „Máme milióny a milióny veriacich vďaka jednej žene z Nórska, ktorá sa za nás modlila. Nie ona, ale Pán sám.“

Keď sa dvere do Číny zavreli, Pán otvoril dvere do iného sveta. Otvorili sa nám dvere do Japonska, Thajvanu, Makau, Hong Kongu, Indonézie, Mongolska a do Číny chodíme tajne s rôznymi druhmi služby. Išli sme aj do Etiópie, Kene, Tanzánie, na Pobrežie slonoviny, do Južnej Ameriky, Peru a Bolívie. Cez našu misijnú organizáciu Norea Radio pôsobíme v ďalších krajinách vrátane Európy. Ale vidíte, že to musí byť Ježiš, ktorý to robí.

Keď som mal 15 rokov, povedal som Ježišovi „áno“. Bol som misionárom v rôznych krajinách. V rokoch 1973 – 76 som bol misionárom v Etiópii. Keď zavreli cisára Haile Selasie, aj mnoho mojich etiópskych priateľov vsadili do žalára, alebo zabili. Mal som tam v Adis Abebe spolupracovníka, evanjelického kňaza, ktorého sa komunistická vláda veľmi bála, lebo bol kandidátom jedného kmeňa na prezidenta. Bol to taký obor, vyše 2 metrov. Povedal mi: „Musím ti prezradiť, že ľudia z Nemecka, USA a zo Švédska ma chcú zachrániť a uniesť z Etiópie.“ Ale potom dodal: „Aj keby ma uniesli, alebo odťali mi hlavu, ja tu nemôžem zanechať mojich ľudí.“  To bolo v roku 1976. V roku 1979 mu odťali hlavu. Ešte ani v roku 1993 sme nevedeli, kde je pochovaný. Jeho ženu Sehaj tiež prenasledovali a nakoniec ju zavreli. Ale kým bola zavretá, asi 200 ľudí v tom väzení uverilo v Pána Ježiša. Trestali ju, čokoľvek s ňou robili, ona napriek tomu písala texty z Biblie na malé papieriky  a rozosielala ich. Nech je hocijaká veľká tma – Boh je svetlo. Po 10-tich rokoch vyšla z väzenia a cestovala potom po západnom svete a hovorila o Božej láske. Evanjelická cirkev v Etiópii rastie oveľa viac ako ktorákoľvek iná cirkev v Afrike. Dnes má viac ako 3 milióny pokrstených evanjelikov.

Vtedy som nechcel opustiť Etiópiu, ale stal som sa tajomníkom pre novú misiu v Južnej Amerike. Potom sme videli, ako Pán pôsobil v Bolívii a Peru. Cirkvi, ktoré tam vznikli, sú teraz nezávislé evanjelické cirkvi. Potom sa otvorili pre mňa dvere do Tanzánie, lebo tam potrebovali profesorov na Evanjelickú fakultu. Dostal som úlohu vyučovať Novú zmluvu. Tu prišiel ku mne jeden z profesorov a povedal mi: „Ty by si nemal vyučovať Novú zmluvu.“ On stratil vieru v Božie Slovo. Tvrdil, že žiadny diabol neexistuje, že neexistujú zlí duchovia, že Pán Ježiš bol len obyčajný muž. Nezhodli sme sa, lebo on nasledoval Rudolfa Bultmana, jedného zo zakladateľov liberálnej teológie. Stále mi tvrdil: „Ty nesmieš učiť Novú zmluvu na našej fakulte.“ Ale o 3 týždne prišiel za mnou a požiadal ma, aby som znovu učil Novú zmluvu. Keď som sa začudoval, povedal, že si ma žiadajú študenti. Študenti nechceli počuť, čo hovorí Bultman, ale chceli počuť Božie Slovo. V Tanzánii sme tiež pomáhali cirkvi, aby rástla. Celkove je tam 37 miliónov ľudí, 35% je moslimov, 40% kresťanov a zvyšok sú tradičné africké náboženstvá. Je tam 130 kmeňov, z toho 15 kmeňov stále čaká na evanjelium. Niektoré z tých kmeňov sú otvorené pre evanjelium, vidíme tam také hnutie. Niečo sa v tých kmeňoch deje. V jednom poľovníckom kmeni som mal možnosť kázať Božie Slovo a pokrstil som tam v buši viac ako 1 000 ľudí. V pralese som ľudí ďalej vyučoval. BOH ROBÍ SVOJU PRÁCU. Vidíme to na celom svete, že Pán je aktívny a povoláva ľudí, aby robili tú najdôležitejšiu prácu na svete.

Keď sme boli v Burundi s Dr. Monsethom, stretli sme tam biskupa cirkvi v Burundi, stretli sme sa aj s predstaviteľmi vlády, ktorí nám hovorili, že by tiež chceli mať takú demokraciu, ako máme my v Škandinávii.  Ale tie malé cirkvi teraz volajú o pomoc, chcú učiteľov, aby sa tam kázalo evanjelium, lebo niektorí opustili Burundi a mnohí boli zabití. Podľa niektorých zdrojov bolo v Burundi v rokoch 1993-4 zabitých vyše 2 miliónov ľudí a o ďalšom milióne ani nevedia, kde sú.   

Dr Monseth má dcéru a zaťa, ktorí chcú začať hlásať evanjelium v Ugande. Keď sme boli v Kampale, práve tam zavraždili jedného pastora. Prezident v Ugande bol moslim a zabil veľa ľudí. Jeden muž nám povedal, že mal v Ugande domov pre mladých ľudí, také ubytovacie priestory. Mnohí z tých mladých ľudí túžili dať sa pokrstiť. Poslali žiadosť do vlády a dostali odpoveď, že prezident Idiami chce vidieť tých mladých ľudí predtým, než sa pokrstia. Keď prišli, zabil každého jedného svojou vlastnou zbraňou a lízal ich krv. Ale napriek tomu všetkému semeno evanjelia dáva nový rast. Kristov kríž vytvára nový život. V týchto krajinách nie je jednoduché, byť veriacim.

Dostali sme Bibliu, Starú aj Novú zmluvu. Je to jedinečné zjavenie. Máme zasľúbenia o Pánovi Ježišovi, mnohé už boli naplnené presne tak, ako bolo predpovedané o Mesiášovi. 4 evanjeliá hovoria, že Pán Ježiš sa narodil z Márie Panny. Čítame o Jeho narodení, o službe, o tom ako trpel, zomrel a bol vzkriesený. Z listov v Novej zmluve sa dozvedáme, o čom je spasenie, zvlášť v listoch Rímskym, Galatským a Efezským. Dozvedáme sa o ťažkostiach v mladých cirkvách (1. list Korintským, List Kolosenským) a o apoštolskej službe ap. Pavla (2. list Korintským a pod.) Všade sa dozvedáme o láske Pána Ježiša, najmä v Evanjeliu podľa Jána a v Jánových listoch. Nová zmluva nás tiež učí o posledných veciach, o večnosti, o poslednom súde, o novom nebi a novej zemi, (Listy Tesalonickým, Zjavenie Jána). Každá kniha v Novej zmluve nám ukazuje, ako Pán dáva silu apoštolom, zvlášť na Deň Letníc. Skutky apoštolov – to je prvý príbeh o misii. Vidíme, ako bolo evanjelium kázané v Jeruzaleme, v Judsku, Samárii a v mnohých iných oblastiach okolo Stredozemného mora. Peter a Pavol boli špeciálnym spôsobom povolaní Pánom Bohom, aby kázali evanjelium Židom aj pohanom. Vidíme, ako sa evanjelium ďalej šírilo do Ázie a do Európy.

To by som chcel zdôrazniť, o čom je vlastne evanjelizácia. Z Novej zmluvy sa dozvedáme, že evanjelium sa má najprv hlásať Židom a potom aj nám, pohanom. Keď Pán Ježiš začal svoju oficiálnu službu, začal volať ľudí k sebe. Bolo to veľmi divné pre ľudí, že povolával ľudí, aby nasledovali Jeho samého. Z učeníkov si vybral 12 mužov a nazval ich apoštolmi. Títo muži dostali výnimočnú autoritu kvôli evanjeliu Pánovmu pre nás. Povolanie pre evanjelizáciu bolo dané všetkým ľuďom po vzkriesení Pán Ježiša. Veľký príkaz je zapísaný vo všetkých evanjeliách, Mt 28, Mk 16, L 24, Sk 1. Predtým než bol vzatý Pán Ježiš do neba, povedal nám všetkým ľuďom, aby sme boli Jeho svedkami v celom svete.

Prečo evanjelizácia? Biblia nás učí o novej zemi a novom nebi, ale aj o večnom zatratení. Večný život je spojený vierou v Ježiša Krista, ale existuje aj večná existencia von v temnote. Ef 2,11-12 hovorí, že ľudia bez Ježiša sú ľudia Boha. Pán Ježiš sám povedal: „Ja som cesta, i pravda, i život.. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (J 14,6) Pozýval ľudí, aby dôverovali Jeho Slovu a mali odpustenie hriechov. Liečil chorých ľudí a vyháňal démonov. Pán Ježiš vykonal veľa znamení a zázrakov, ale všetky zázraky poukazovali na Neho samého. Vidíme, že niektorých ľudí uzdravil aj bez toho, aby prišli k Nemu samému. V L 17,11-19 čítame, že uzdravil 10 malomocných, ale len jeden z nich sa vrátil, aby Mu poďakoval. Apoštolovia a ostatní učeníci pozývali hriešnikov, aby prišli k Pánovi a uverili v Neho. Opäť a opäť upozorňovali ľudí, že je len jedno meno, v ktorom máme spasenie. Jedine správa kríža je správa o spasení. (Sk 4,12; 1Ko 2,1 a pod.)

Prečo evanjelizovať? Pretože žiadna spása nie je mimo Pána Ježiša. Ale ako byť spasený? Jeden z teológov medzi Židmi, Nikodém, prišiel k Pánovi Ježišovi a dopočul sa, že nie je možné vidieť kráľovstvo Božie alebo vojsť do neho bez toho, aby bol človek narodený znova. (J 3) To tiež znamená byť narodený zhora. Pán Ježiš hovoril o pokání, o obrátení v tom zmysle, že dostaneme novú myseľ, nové srdce a že vykročíme novým smerom. Ján Krstiteľ takto kázal (Mt 3,2) a Pán Ježiš keď začal svoju službu, hovoril to isté (Mt 4,17; Mk 1,14): „Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“ Na deň Letníc (Sk 2) vidíme, že ľudia boli dotknutí v srdci. Boli zasiahnutí v srdci kvôli hriechu a pýtali sa: „Čo máme robiť, aby sme boli spasení?“ Odpoveď bola jasná: „Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov.“ Dostanete dar Ducha Svätého. (Sk 2,37-38)

Vidíme, že Božie Slovo učí zákon aj evanjelium. Učí o hriechu, o milosti. Boh je svätý a Jeho vôľa je svätá, ako to máme zjavené v 10 Božích prikázaniach a v 2 príkazoch Novej zmluvy, ktoré prikazujú dokonalú lásku k Bohu a lásku k blížnemu. Boží zákon a Božie príkazy nám zjavujú, že sme stratení, že sme vinní. Keď hľadáme čistú lásku a dokonalú svätosť, vtedy vidíme, že ich nemáme. Aby sme lepšie mohli porozumieť hriechu a zatrateniu, pozrime si Izaiáša 6. kapitolu a Listy Rímskym a Galatským. V Liste Rímskym 3,19-20 je napísané, že „zo zákona je (len) poznanie hriechu.“ To nie je len nejaká vedomosť o hriechu, ale aj pochopenie jeho podstaty. Podľa R 5,12; R 7,7; G 3 vidíme, že poznanie hriechu prichádza skrze prikázania, a preto nesmieme zabúdať kázať o tom, čo Boh naozaj chce.   

V Evanjeliu podľa Lukáša 7,36-51 čítame, že farizej Šimon chcel urobiť nejakú oslavu s Pánom Ježišom. Všetko dobre pripravil, ale vznikol problém. Prišla tam jedna žena a ona akoby zničila všetko, čo bolo pripravené. Šimon chcel pripraviť pekné privítanie, peknú hostinu pre Pána, ale prišla žena, ktorá do tej oslavy nepasovala. Šimon bol samospravodlivý, zakladal si na svojich modlitbách, na svojej dobrej práci, ale tá žena nemala nič dobré, čo by mohla predložiť. Prišla ako stratená hriešnica. Prišla zničená, prosiaca, s mnohými slzami. V Európe akoby sme už nevideli slzy, takí sme dokonalí. Nepotrebujeme plakať, nepotrebujeme robiť pokánie. Robíme si kázne do počítačov a keď prídeme domov, pozeráme TV. Tá žena, hriešnica akoby to všetko mala zničiť. Kľaká na kolená, plače a svojimi slzami zmáča nohy Pána Ježiša. Pán Ježiš dáva najavo, že ona ide správnym smerom. Šimon si myslí: „Keby Ježiš vedel, kto je tá žena, nedovolil by jej to. Ale On je iba prorok. Keby to vedel, vyhodil by ju.“ Pán Ježiš videl Šimonove myšlienky. Tá žena hriešnica dostala odpustenie hriechov, pokoj s Bohom a nový život, kým Šimon zostal vo svojej samospravodlivosti. On akoby nemal potrebu Pána Ježiša, mal svoju vlastnú spravodlivosť, svoje vlastné modlitby, svoju vlastnú službu.

To isté vidíme v Evanjeliu podľa Lukáša v 15. kapitole, v podobenstve o stratenom synovi. Ten starší brat bol samospravodlivý. Na rozdiel od mladšieho brata on zostal doma, robil dobrú prácu a nechcel za to plat. Mladší brat bol stratený. Hovorí: „Hyniem hladom. Nie som hoden byť tvojím synom. Nechaj ma, nech som len jedným z tvojich služobníkov.“ Ale starší brat je ako farizej, vôbec nerozumie tomu, čo znamená „duchovne sa zobudiť“. Myslí si: „Čo je to za hluk, keď prichádza môj brat? Veď všetko zničil, veď žil v modloslužbe a teraz zrazu prichádza. Ja som bol dobrý po celý svoj život“. Musíme si uvedomiť, že on bol Žid, farizej = je to akoby kresťan len podľa mena v našich krajinách. Pozná kresťanstvo, ale nemá potrebu osobného vzťahu s Pánom Ježišom.

V Evanjeliu podľa Lukáša v 18. kapitole sa colník modlí: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Vidíme, ako je v tom spojený hriech a milosť? Vidíme, ako Pán prichádza so svojou spravodlivosťou, keď vidí strateného hriešnika. On povedal: „Neprišiel som volať spravodlivých. Neprišiel som spasiť tých, čo sú spravodliví, (ktorí si myslia o sebe, že sú spravodliví), ale tých, ktorí sú chorí. Tí, čo nepotrebujú pomoc, tí nepotrebujú Ježiša. V Liste Rímskym 1,17 je napísané: „Spravodlivý bude žiť z viery.“ Podobne je to napísané aj v G 3 a v Žid 10. Ten, kto je spravodlivý z viery, bude žiť pred Božou tvárou, bude mať večný život. Nie ten, kto spravodlivý svojou prácou, nie ten, kto je spravodlivý podľa zákona, ale ten, kto je spravodlivý skrze vieru, ten bude žiť. Často počujeme kázne, ktoré hovoria: „Musíš robiť toto, musíš vedieť toto, musíš sa viac modliť, musíš milovať Boha.... musíš robiť veľa vecí.“ Ale to nie je evanjelium. Evanjelium hovorí, že je Jeden, ktorý za teba aj za mňa zomrel. Jeden, ktorý za teba trpel a bol potrestaný. On dal svoj život za teba a táto správa vytvára vieru v tvojom srdci. Keď dostávaš túto správu a toto samotné evanjelium vytvára vieru v tvojom srdci, vtedy ti Boh dáva spravodlivosť Ježiša Krista, ukrýva ťa do Jeho spravodlivosti. Vtedy ťa Pán Boh prikrýva Kristovým životom. To je naplnenie zákona svätým životom – takže pred Bohom si ako Pán Ježiš. On je tvojou spravodlivosťou, On je tvojou múdrosťou, On je tvojím posvätením a vykúpením.

Počuješ volanie muža z Macedónie, tak ako to počul apoštol Pavol? (Sk 16): „Prejdi do Macedónie a pomôž nám!“ Poď do Európy, Pane, a pomôž nám! Keď Peter chcel chytiť ryby (L5), a nemohol žiadnu chytiť, povedal: „Pane, my sme skúšali celú noc a nič sme nechytili.“ Mám teologické vzdelanie, mám počítač, viem, ako to má fungovať, som ordinovaný, som misionár, robím, ako najlepšie viem, ale nemám žiadne ryby. Vtedy prichádza Pán Ježiš a hovorí Petrovi: „Peter, rozhoď siete na druhú stranu a prestaň veriť sebe a svojim schopnostiam. Nedôveruj svojej sieti.“ Peter odpovedal: „Pane, ty si povedal. Idem hodiť siete.“ Napriek všetkým protikladom vo mne, napriek tomu, čo budú hovoriť ľudia, čokoľvek diabol povie, čokoľvek moje srdce hovorí. Pretože Ty si povedal, idem hodiť sieť ma Slovensku, v Čechách, v USA, kdekoľvek. Potom chytili toľko rýb, že im museli pomáhať ďalší rybári. Tu vidíme, ako Pán koná s evanjelistami, kňazmi, biskupmi. „Choď preč odo mňa, Pane, pretože som hriešnik.“ Videl som to v Etiópii, kde tisíce ľudí prichádzali k Pánovi. Videl som to v Tanzánii, kde prišlo k Pánovi 4-5 000 mladých ľudí počas našej práce. Videl so  to u seba: „Pane, nechaj ma, lebo som hriešny, som chorý.“ Ale tu zneje evanjelium: „Peter, neboj sa! To som ja. Odteraz budeš ľudí loviť. Odteraz budeš rybárom ľudí.“

„Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí.“ (Izaiáš 6,5) Pred Bohom sme stratení, nie je žiadna nádej. Ale keď prichádzaš ku krížu, dostávaš očistenie kríža, teraz sú tvoje hriechy odpustené. „A počul som hovoriť hlas Pánov“ (Izaiáš 6,8), vtedy som bol pripravený. Vtedy si pripravený ísť kdekoľvek, ísť k strateným, pretože aj ty si bol stratený, ale teraz ti je odpustené. Až vtedy si pripravený ísť k ostatným strateným.  4 mld ľudí vo svete sú bez evanjelia. V niektorých častiach sveta politická situácia nedovoľuje robiť misijnú prácu v krajine. Ľudia sú unavení, roztrúsení, zničení a žatvy je mnoho. Modlite sa k Pánovi žatvy, aby vyslal pracovníkov na žatvu. Tá žatva nie je moja, nepatrí mojej misii, nepatrí nejakej vláde. Všetci ľudia patria jedine Bohu, lebo On je Tvorca, On je Spasiteľ, celý svet patrí Jemu, ty aj ja, všetky národy, všetky kmene. Dnes vidíme, ako filozofia a moderná teológia ničia ľudí v Európe. Moderný liberalizmus – čo to je? Je to teológia, ktorá popiera jednotlivé alebo viaceré pravdy z apoštolského vierovyznania, zvlášť 2. časť o Pánovi Ježišovi. Hlavná, základná služba je modliť sa k Pánovi žatvy, aby On sám rozhodil siete, aby poslal pracovníkov na Jeho žatvu. Amen.