|
Mgr. Michal Klus
V júni t.r. som sa tak zo záujmu zúčastnil konferencie, ktorá sa konala vo Varšave a ktorú poriadal Svetový luteránsky zväz pre zástupcov z východnej Európy. Zo Slovenska tam nebol nikto a možno ste dobre urobili. Bola to snaha porovnať, čo skutočne Biblia je. To bola otázka, na ktorú sa snažili odpovedať. Boli tam 4 lektori, ktorí nám to chceli vysvetliť a my sme sa veľmi rýchlo rozdelili na 2 tábory. Boli sme tam my, zástupcovia východnej Európy, ktorí hovorili: “Áno, Biblia je Božím Slovom.” Boli tam lektori z Nemecka a Maďarska, ktorí nám hovorili: “Nie, Biblia zďaleka nemôže byť Božím Slovom. Nejaký vzťah tam je, ale Biblia nie je Božím Slovom.” S veľkým zármutkom sme boli svedkami toho, čo je oficiálnou doktrínou SLZ, že Biblia Božím Slovom nie je. My však hovoríme: “Biblia je Božím Slovom!"
Na úvod si položme otázku, prečo sa touto tematikou chceme zaoberať? Čo je dôvodom tohto štúdia? Prečo je pre nás dôležité, čo si Pán Ježiš myslí o Písme? Môžeme na to odpovedať z dvoch aspektov:
Potrebujeme si zodpovedať otázku, ktorá kedysi ani otázkou nebola, ale v súčasnej dobe je otázkou stále viac a to je otázka, či Biblia je Božím Slovom. Je to skutočne stále viac spochybňované a vynára sa stále viac odpovedí, čím Biblia v skutočnosti je.
2/ Druhým dôvodom je, aby sme ešte viac docenili, čo máme v Božom Slove, aby sme sa ešte viac radovali z toho bohatstva, ktoré nám Pán Boh daroval a aby sme boli ešte zodpovednejší v používaní tohto pokladu, ktorý nám Pán Boh zveril.
V júni t.r. som sa tak zo záujmu zúčastnil konferencie, ktorá sa konala vo Varšave a ktorú poriadal Svetový luteránsky zväz pre zástupcov z východnej Európy. Zo Slovenska tam nebol nikto a možno ste dobre urobili. Bola to snaha porovnať, čo skutočne Biblia je. To bola otázka, na ktorú sa snažili odpovedať. Boli tam 4 lektori, ktorí nám to chceli vysvetliť a my sme sa veľmi rýchlo rozdelili na 2 tábory. Boli sme tam my, zástupcovia východnej Európy, ktorí hovorili: “Áno, Biblia je Božím Slovom.” Boli tam lektori z Nemecka a Maďarska, ktorí nám hovorili: “Nie, Biblia zďaleka nemôže byť Božím Slovom. Nejaký vzťah tam je, ale Biblia nie je Božím Slovom.” S veľkým zármutkom sme boli svedkami toho, čo je oficiálnou doktrínou SLZ, že Biblia Božím Slovom nie je. My však hovoríme: “Biblia je Božím Slovom!”
Niektorí ľudia hovoria: “Nie, Biblia nie je Božím Slovom a bodka!” Medzi evanjelikmi, luteránmi je mnoho takých, čo sa to nejako snažia dať dokopy. Niekto by povedal: “V Biblii je Božie Slovo”, ale tu už cítime obrovský rozdiel – že celá Biblia nie je Božím Slovom, ale že niekde v tej Biblii niečo je Božím Slovom. Niektorí zas hovorie, že Biblia prináša svedectvo o Božom Slove, ktorým je Pán Ježiš, a to bol prevládajúci názor aj na tejto konferencii. Hovorili: “Biblia prináša svedectvo o Božom Slove a tým Slovom je Pán Ježiš.” V určitej miere to znie pekne, že Pán Ježiš je to opravdové Božie Slovo, ale súčasne tým hovoria: “Nie, Biblia samotná nie je Božím Slovom. Len duch tej Biblie prináša akési svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi.” Potom niektorí čitatelia hovoria: “Niektoré časti Biblie sa pre čitateľov môžu stať Božím Slovom.” Ale to sú všetko falošné učenia, ktoré znižujú autoritu Božieho Slova.
Vo svetle toho, čo Pán Ježiš hovorí, chcem ukázať, že Ježišov pohľad bol absolútne jednoznačný. V úvode chcem povedať, že v tomto zamyslení Čím je Božie Slovo vychádzam len z evanjelií, ale samozrejme môžeme si zobrať celú Bibliu alebo študovať aj ďalšie zdroje, ktoré sú mimo Biblie. Chcem sa tu však zamýšľať len nad tým, čo povedal Pán Ježiš, preto budeme študovať len evanjeliá. Niektorí, inak zmýšľajúci, by hneď mohli namietať: “Z evanjelií sa absolútne nemôžeme dozvedieť, čo si Pán Ježiš myslel o Písme, a to preto, že nemôžeme veriť evanjeliám. Lebo evanjelium je výplod cirkvi. Tam to bolo neskôr tak napísané, ako ľudia chceli, aby to bolo napísané a vložili tie slová do úst Pána Ježiša.” Podľa niektorých teológov nemáme vlastne čo študovať.
Druhú námietku, ktorú by sme mohli od nich počuť, je, že je to tzv. “argumentačná slučka”, že predsa nemôžem používať Bibliu, aby som dokázal, že Biblia má pravdu. Ale keď sa nad tým zamyslíme, tak vidíme, že je to absolútne bežný postup napr. v súdnictve. Každý, kto je obžalovaný, má právo sa obhajovať. Je to úplne bežný postup vo vede. Napr. keď skúmame slnko, tak skúmame samotné slnko ale aj všetky jeho vplyvy. To sú námietky, ktoré iste počúvate aj vy, ale ja osobne s nimi nesúhlasím.
Chcem vám ukázať, že existuje aj tzv. “lineárny argument”, kde nemusíme byť v tzv slučke, ale môžeme povedať, že i človek, ktorý neverí, že Biblia je Božie Slovo, môže mať prospech zo štúdia Božieho Slova, pokiaľ príjme za pravdu, že ten text je historicky správny. Keď čítame tento text, tak sa dočítame, že existovala osoba, ktorá sa volala Ježiš Kristus – historická osoba. A keď v Biblii skúmame, čo Ježiš Kristus povedal, tak vidíme, že On o sebe hovoril, že je Bohom. Tak vlastne nám Boh hovorí o tom Písme. Nie sme teda v nejakej slučke, ale nezávisle dochádzame k tomu, že nám Pán Boh v tejto knihe hovorí o tejto knihe a môžeme to prijať.
To bol trochu zložitejší úvod a teraz sa pustíme do samotného premýšľania. Ešte by som chcel dodať, aké Písmo mal Pán Ježiš k dispozícii vo svojej dobe. Aké Písmo mali k dispozícii v Palestíne. Bol to Židovcký kánon. Skladal sa z 3 častí:
1) Zákon, t.j. 5 kníh Mojžišových, t.j. Tóra;
2) Proroci, to sú tzv. malí a veľkí proroci, ako ich máme uvedených v Starom zákone;
3) Spisy, to je všetko ostatné ako žalmy, historické knihy a pod.
Písmo teda malo tieto š časti. V tom čase bolo rozdelené do 24 kníh, ale nedajte sa tým pomýliť, je to úplne to isté ako náš Starý zákon. Keď sa Pán Ježiš odvoláva na Písmo, tak sa odvoláva na Starý zákon. V tom čase Židovcký kánon neuznával apokryfy. Vieme, že Rímsko-katolícka cirkev pridáva nejaké apokryfy, ktoré vtedajší Židovský kánon neuznával. V tej dobe môžeme nájsť na území Palestíny 3 druhy textov: a) klasický hebrejský text, t.j. originálny text, ktorý bol zapísaný, b) Septuaginta, t.j. grécky preklad Písma, ktorý bol vytvorený v Alexandrii, v egypte, teda mimo územia Palestíny a tu už vidíme aj apokryfy. Takže aj na území Palestíny bola rozšírená Septuaginta spolu s apokryfmi, ale Židia na území palestíny apokryfy neprijímali. c) Samaritánsky pentateuch, čo je 5 kníh Mojžišových, ktoré uznávali Samaritáni. Vieme to aj z evanjelií, že Samaritáni a Židia sa nemali moc v láske a mali svojich 5 kníh Mojžišových, ktoré boli napriek drobným odlišnostiam identické s tými, ktoré mali Židia. Toto mal Pán Ježiš v rukách, toto mohol čítať. Ale Samaritánsky pentateuch bol málo rozšírený. Predpokladáme, že Pán Ježiš mal k dispozícii hebrejský text. (Zohnať grécky prepis bolo lacnejšie a jednoduchšie, lebo hebrejský text bol veľmi precízne písaný, preto bol drahší.)
Ako Pán Ježiš citoval Písmo
Ešte sa chcem zmieniť o jednej oblasti, ku ktorej by mohlo dôjsť v nejakej diskusii. Keď diskutujete o tom, ako Pán Ježiš citoval Písmo, môže niekto namietať, že to nie je v poriadku, lebo Pán Ježiš ho cituje veľmi nepresne. Môže uviesť príklad, ako Pán Ježiš cituje Izaiáša, že je to veľmi vzdialené originálu. Tu chcem trochu povedať o tom, ako sa v tej dobe citovali texty. Ale ešte predtým chcem zdôrazniť:
- Z evanjelií je nám jasné, že Pán Ježiš vedel čítať a písať. V 4. kapitole Lukášovho evanjelia prichádza Pán Ježiš do Nazareta, do synagógy, otvára knihu Izaiáša a číta. Ďalej sa hovorí o tom, že písal do piesku. Pán Ježiš hovorí o jednotlivých slovách, o jednotlivých písmenách. Keby ich nepoznal, určite by sa takto nevyjadroval.
- To druhé, čo chcem zdôrazniť, je, že Pán Ježiš určite veľmi dobre poznal Písmo. O tom niet pochýb, len keď sa zamyslíme nad tým, že už ako 12-ročný bol v chráme, kde farizeji žasli nad Jeho znalosťami. Je nám jasné, že už v tom veku poznal Písmo veľmi dobre. Som si istý, že je to veľmi dôležité v našom rozmýšľaní.
Teraz sa dostávam k dôvodu, tých akoby nepresných citácií. Na začiatku si musíme uvedomiť, že tie citáty boli z veľkej časti prekladané. Z evanjelií vieme, že boli zapísané v gréckom jazyku, ale Pán Ježiš pravdepodobne hovoril a vyučoval aramejsky, my si dnes myslíme, že to mohlo byť hebrejsky, takže citáty vlastne prekladal. Ako príklad uvediem sestru Violku, keď prekladala a niekto citoval z Biblie, ona tú citáciu neprekladala, ale citovala z pamäti. Ak je však verš menej známy a prekladateľ ho nepozná spamäti, potom ho preloží tak, ako ho počuje. Použije iste aj iné slová alebo ich inak poskladá do vety, takže tá citácia sa bude viac-menej odlišovať od toho, čo je zapísané v Biblii. Prekladateľ nám však nepovedal nepravdu, ale preklad nemusí byť absolútne totožný s tým, čo je napísané. To je 1. dôvod, prečo tie citácie nie sú absolútne presné, ale ich pravdivosť bola zachovaná.
Druhým dôvodom je to, že nešlo vždy len o citácie, ale Pán Ježiš chcel parafrázovať alebo ľuďom pripomenúť akési princípy, ktoré sa v tom verši nachádzali. Ja to vo svojich kázňach tiež často robím. Napr necitujem ale parafrázujem verš z Listu Rímskym 10:9, keď hovorím: “Pán Boh nám hovorí, že musíme robiť dve veci- musíme uveriť v Pána Ježiša ako Pána a uveriť, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych.”
Niektoré vety som z toho verša vynechal a trochu som text zmenil, lebo som ho necitoval, ale parafrázoval. Myslím si, že Pán Ježiš mal úplnú slobodu, robiť to isté a že to aj robil. Citát teda nemusí byť na 100% presný, ale ide o jeho pravdivosť. To, čo my dnes hovoríme o presnosti citácií, ke´d musíme uviesť z ktorej knihy, z ktorej strany atď., to v dobe Pána Ježiša nebolo, neboli také pravidlá. Citovanie textu bolo oveľa slobodnejšie.
Ako Pán Ježiš používal Písmo
1/ Pán Ježiš bral Písmo ako celok, používal celé Písmo. To je nesmierne dôležité. Neakceptoval len niektoré časti Písma, len niektoré kapitoly, len niektoré myšlienky. Ale z toho čo vieme o Jeho učení, môžeme vidieť, že prijímal absolútne celé Písmo. Bolo to v súlade s rabínskou tradíciou. Farizeji a rabíni tiež prijímali celé Písmo, nič nevyberali, nič neoddeľovali. Rovnako tak ho prijíma aj Pán Ježiš., ktorý sa veľmi často odvolával na Písmo. Používal výraz “V Písme je napísané” a myslel tým Písmo ako celok. Ešte častejšie sa odvoláva na časti Písma, ako Zákon, Proroci, Spisy, takže hovorí: “V zákone je napísané”, “Proroci prorokovali”. Chcel by som uviesť jeden významný verš (L 24,44): “Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všetko musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch.” Napísané je: “...v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch”. Tu vidíme rozdelenie Starej zmluvy na 3 časti. A tiež vidíme, že sa musí naplniť všetko, nie niečo, ale všetko, čo je napísané o Pánovi Ježišovi.
Ešte jeden dôkaz, že Pán Ježiš berie Písmo ako celok: Nikdy sa nestalo, že by Písmo kritizoval alebo opravoval. Ani raz nepovedal: “ Tu je drobná chyba, tu to Mojžiš trochu poplietol.” Nič takého nenájdeme. A to je dôležité, aj keď rozprávame s ľuďmi, prečo niektoré knihy v Biblii sú a iné tam nie sú. Keď je reč o Starej zmluve, Pán Ježiš ju potvrdil ako celok, nič k nej nepridával, nič nekritizoval. A keď to bolo Písmo pre Neho, tak je to Písmo určite aj pre nás.
2/ Ďalšie, čo je významné na Jeho službe, je to, že používa jedine Písmo, nepoužíva nič iné. Pre Neho je jedinou normou viery Písmo. Božie Slovo a Ježišovo Slovo to je znovu Božie Slovo, lebo Pán Ježiš je Bohom. Na ničom inom On nestaval svoje argumenty. Jediné dva zdroje Jeho učenia boli: to čo sám povedal a prehlásil to za autoritatívne a to, čo bolo v Písme. Teda PÍSMO a JEHO VLASTNÉ SLOVO. Pán Ježiš nikdy necitoval, ani sa neodvolával. na žiadne iné náboženské texty bez toho, aby ich kritizoval. My vieme o tom, že Pán Boh cituje náboženské texty a ja vám pripomeniem, čo hovorí v Mk 7,11: “Ale vy hovoríte: keby niekto povedal otcovi alebo matke: Čo som ti bol povinný dávať, je korban, totiž dar sľúbený Bohu.” To bola veta z toho tradičného učenia, ktoré mali Židia. Pán Ježiš cituje tú tradíciu a hneď ju veľmi prudko napáda a hovorí: “Takto rušíte slovo Božie svojím podaním” (tradíciou). Hovorí, že túto tradíciu povýšili nad Božie Slovo a tým Božie Slovo znehodnotili. Takže Pán Boh Božie Slovo cituje. Tradíciu alebo iné náboženské texty cituje len vtedy, keď ich kritizuje.Tá kritika je tam jednoznačná aj inokedy, bez toho, aby ich citoval. Tak silne a jednoznačne kritizoval tradíciu farizejov, hovoril, že ju uprednostňujú pred Božím Slovom a vyhlásil, že je to absolútne neprijateľné. Pán Ježiš striktne kritizoval.všetko, čo Židia dávali na úroveň Písma alebo nadraďovali nad Písmo.
Zamyslime sa nad veršami z Mt 15,7-9: “Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš, hovoriac: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; darmo ma však uctievajú, keď ľudským rozkazom učia ako učeniam Božím.” Ľudské rozkazy, t.j. svoje podanie, ľudská tradícia. Keď som si ešte dnes ráno čítal tento verš, tak som si spomenul, čo nám včera hovoril Per Olof Malk. Sú to pastori dvoch tvárí, ktorí niečo učia, ale v srdci majú niečo iné. Podobné to bolo aj s farizejmi, ktorým Pán Ježiš adresoval slová proroka Izaiáša. Ľudia tu kritizovali Pána Ježiša za to, že si učeníci neumyli ruky. Prečo to bol taký veľký problém? Neboli to nejaké hygienické pravidlá, povinnosť umyť si ruky, aby sa nenakazili, ale bola to súčasť ich náboženskej tradície. Išlo o to, že sa náhodou mohli dotknúť niečoho, čoho sa dotkli pohania, t.j. niečoho nečistého a mali sa umyť, aby nedošlo k tomu, že by niečo znesvätili.
Oni však išli o krok ďalej, než prikazovalo Písmo. V Písme čítame o rôznych zásadách o očisťovaní, ale tu išlo o niečo, čo si Židia sami pridali. Židia v tej dobe mali 2 zväzky tradícií, bola to tzv. Hagada a Halacha. Hagada – to boli výklady z Písma plus akési legendy. Mali napr. biblický príbeh o Eliášovi, ale oni k tomu pridali ďalšie legendy. V Halache rozoberali zákon, ale niečo ešte k nemu pridali. Napr k zákonu “Cti otca svojho i matku svoju” pridali 8 ďalších zákonov a príkazov, čo človek má robiť a čo nesmie. Halacha (neskôr Talmud a Midráž) obsahovala 313 a neskôr až 620 pravidiel, ktoré sa podľa nich museli dodržovať. Židia v dobe Pána Ježiša viedli veľkú diskusiu o tom, či tieto príkazy majú byť pod alebo nad úrovňou Božieho Slova. Nevedeli nájsť odpoveď, ale v praxi boli vždy nadradené Božiemu Slovu. Pán Ježiš im na to povedal, že rušia Božie Slovo svojou tradíciou. Pre Pána Ježiša to bola obrovská katastrófa a veľmi prudko ich za to kritizoval. A to je veľká výzva aj pre nás, aby sme svojou vlastnou tradíciou, svojimi vlastnými komentármi a výkladmi nerušili moc Božieho Slova. Nech Božie Slovo zostáva vždy nadradené. Pán Ježiš ukazuje, že On používa len Písmo.
Ešte by som chcel poukázať na veľmi zvláštny text z L 11:49-51: “Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a oni (niektorých) z nich zavraždia, a (niektorých) budú prenasledovať, aby na tomto pokolení bola pohľadávaná krv všetkých prorokov, vyliata od stvorenia sveta, od krvi Ábelovej až po krv Zachariášovu, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom.” Predtým sme trochu hovorili o apokryfoch. Niekto môže povedať: Pán Ježiš nikdy apokryfy nekritizoval. To je pravda, ale tiež je fakt, že Židia v Palestíne apokryfy neuznávali. Oni ich brali ako podriadené Božiemu Slovu a nedávali ich na úroveň Božieho Slova. Tento uvedený text z Biblie je pre mňa významným dôkazom toho, že Pán Ježiš apokryfy neakceptoval. Vidíme to z toho, že je tam uvedený prvý a posledný mučeník, o ktorých je reč v Starej zmluve. Prvý bol Ábel, ktorý bol zavraždený svojím bratom Kainom. My máme Starú zmluvu trochu inak zoradenú, ale im Písmo končilo 2. knihou kronickou. A tu v 2 Kron 24:21 je písané o Zachariášovej smrti. Keby sme to zobrali časovo, tak Zachariáš bol posledný človek v Starej zmluve, o ktorom čítame, že bol zavraždený pre svoju vieru. Keby však Pán Ježiš akceptoval apokryfy, tak by musel uviesť mnoho ďalších mučeníkov po Zachariášovi. On ich však vôbec nemenuje a končí Zachariášom. To je ďalším dôkazom, že Pán Ježiš používal jedine Písmo a apokryfy odmietal.
Môžeme uzavrieť, že 1/ Pán Boh používa celé Písmo a 2/ Pán Boh používa len Písmo.
Tu by som chcel zdôrazniť, že Pán Ježiš používa Písmo aj tam, kde akoby nemusel. Príkladom môže byť známa cesta do Emaus (L 24). Zamyslime sa nad tým. Pán Ježiš sa zjavil učeníkom po svojom zmŕtvychvstaní. Čo mohol urobiť? Mohol im ukázať rany a povedať: “Tak sa dívajte. Ja som vzkriesený.” Keby videli taký dôkaz, iste by sa radovali. Ale Pán Ježiš sa zachoval úplne odlišne. Je napísané, že ich oči boli držané, aby Ho nepoznali. Prečo to urobil? Mohol im ukázať rany a všetko by bolo vyriešené. Nemuseli ísť až do Emaus. Mohli sa hneď vrátiť a ušetriť si cestu. Ale Pán Ježiš mal úplne iný plán. Napísané je, že “počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmachvšetko, čo bolo o Ňom.” Ukázal im, že oni tohto Krista mohli spoznať úplne rovanko, ako Ho môžeme spoznať aj my dnes – jedine na základe čítania Božieho Slova. Keď čítame Božie Slovo, aj Starú zmluvu, tam nachádzame Krista. A rak sme svedkami jednej z najúžasnejších škôl, keď Pán Ježiš učeníkom vysvetľuje na základe Písma, že On je Ten dávno prorokovaný, ktorý zomrel za hriechy ľudstva a bol vzkriesený. Tu je citát Dávida Barnharda, pastora v USA:
Pán Ježiš používa celé Písmo, On používa len Písmo.
Kde Pán Ježiš používa Písmo
Chcel by som poukázať na niekoľko oblastí, kde Pán Ježiš používal Písmo:
1) Tou prvou oblasťou je vzťah ku sebe samému. Je to o obrovskej moci tohto Písma. Najviac to vidíme, keď je Pán Ježiš na kríži. Aj tam citoval Písmo. Keď bol v najväčšej kríze, povedal: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” To nebolo niečo, čo si vymyslel, ale citoval presne z 22. žalmu. V čase najväčšej krízy Mu útechu prinášalo to, keď sa mohol obrátiť k Písmu. Ďalej povedal: “Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.” To bol znovu citát zo žalmu. Pre mňa je to svedectvo, akú obrovskú moc má Písmo. To je veľkou výzvou aj pre nás. Kde sa obraciame, keď je nám zle, keď máme ťažkosti a problémy? Prináša aj nám Písmo to občerstvenie, ktoré prinášalo Pánovi Ježišovi? Ak sa Pán Ježiš, Boží Syn, obracal k ísmu, On sám, ktorý je Božím Slovom, o čo viac potrebujeme my sami začať každý deň s Božím Slovom! O čo viac my sami potrebujeme byť tomuto Božiemu Slovu podriadení!
2) Pán Ježiš používal Písmo vo vzťahu k svojim priateľom, tým, ktorí Ho nasledovali. On používal Božie Slovo, aby ním vyučoval a aby uvádzal do poznania pravdy. Je dôležité vśimnúť si, že čím viac sa blížilo Jeho nanebovstúpenie, tým viac citoval Písmo. Stále len Písmo. To bolo pre Neho zásadné. Chcel čo najviac eśte odovzdať svojim učeníkom. Pán Ježiš sa mohol spoľahnút len na svoje slová, ale On sa obracia k Písmu a cituje proroctvo za proroctvom, text za textom, aby svojich učeníkov povzbudzoval, vyučoval. A to aj nám ukazuje, na čo by sme mali Božie Slovo používať – na vyučovanie a povzbudzovanie, na to, aby sme druhých ľudí uvádzali do pravdy. Pán Ježiš to robil, nalsedujme Ho! Ň
3) Pán Ježiš používal Písmo vo vzťahu k svojim nepriateľom. Mohli by sme povedať, že to robil trojakým spôsobom.
- Obhajoval svoje chovanie alebo chovanie svojich učeníkov, (napr. umývanie rúk, vymŕvanie klasov v sobotu). Čo robil Pán Ježiš? Citoval z Písma a ukazoval farizejom, že chovanie ućeníkov bolo v poriadku.
- Používal Písmo, keď poukazoval na chyby farizejov. Povedal im: „Mýlite sa. Nepoznáte Písmo ani Božiu moc.“ Ukazoval im, že to zle chápu a že konajú zle. Keď mal rozpor so saducejmi o vzkriesení, znovu citoval Písmo.
- Požíval Písmo, keď definoval svoj vzťah k Bohu, k nebeskému Otcovi. Poukázal na to, kým je: „Predtým než bol Abrahám, ja som.“ Znovu sú to texty, kde cituje Písmo a odvoláva sa na Písmo. Znovu je to pre nás veľká výzva. Niekedy si myslíme, že neveriacich získame nejakými zaujímavými vecami a aktivitami, ale čo robí Pán Ježiš? Cituje Písmo, lebo v Božom Slove je moc. On používal Písmo vo vzťahu k sebe samému. My to Písmo potrebujeme vo vzťahu k sebe samému, vo vzťahu k našim bratom a sestrám, aj vo vzťahu k ľuďom, ktorí Pán Ježiša nepoznajú, alebo Mu odporujú. To je to, čo nám Boh dal, čo nám zveril.
Mali by sme ešte spomenúť spôsob, akým Pán Ježiš používal Písmo, pretože to tiež býva často napádané a diskutované.
a) Nikde nevidíme, že by Pán Ježiš požíval tzv.alegorickú interpretáciu. To je metóda, ktorá hovorí, že za tým textom v pozadí musíte vidieť nieči významné. V stredoveku to bola veľmi populárna metóda. Napr. v podobenstve o figovníku, oni rozoberali, čo znamená list na tom figovníku, čo znamená kôra, cesta okolo figovníka a pod. Za tým všetkým hľadali nejaký duchovný zmysel. Ale Pán Ježiš takúto domýšľajúcu, alegorickú interpretáciu neprijímal, ale pravdou je, že nebola prijímaná ani Židmi v tej dobe. Dnes vieme, že sú ľudia, ktorí hľadajú akési kódy v Biblii, lebo si myslia, že v tom je odpoveď. Ale Pán Ježiš takúto metódu rozhodne nepoužíval.
b) Pán Ježiš nepoužíval ani tzv. selektívnu interpretáciu textu. Pri tejto metóde si človek vyberie z textu, čo sa mu hodí, a čo nechce, to vynechá. Vidíme, že práve toto robil satan, keď pokúšal Pána Ježiša. Citoval verš z Písma, ale tak, že prostrednú časť vynechal, lebo sa mu tam nehodila. To robili aj farizeji, ktorí si vyberali z Písma, čo sa im hodilo. Čo sa im nehodili, to radšej zahmlili.
c) Pán Ježiš nepoužíval ani výklad na základe tradície. Farizeji sa dopúšťali veľkých chýb, keď Písmo vykladali svojou tradíciou. Použili tradíciu, aby vyližili Písmo, podriadili Písmo tradícii. To Pán Ježiš nikdy nerobil.
Ako Pán Ježiš vykladal Písmo?
A) Interpretácia textu musí byť podmienená Božím pôsobením. Musí to byť Boží Duch, ktorý slovo vezme a dotkne sa ním nášho srdca. „Odpovedal im? Nie všetci chápu túto reč, ale len tí, ktorým je to dané.“ (Mt 19,11) Kto im to dá? Pán Boh im to dá. Pán Boh berie to svoje Slovo, to vyácne Božie Slovo a dotýka sa ním ľudského srdca. Bey pôsobenia Božieho Ducha to Slovo nemôže priniesť úžitok. Keď to Slovo používame, a bránime sa pôsobeniu Božieho Ducha, tak ho okrádame o veľmi veľa.
B) Interpretácia, aplikácia musí byť doslovná, t.j. musí byť použité to, čo je napísané. Nevymýšľať si niečo iného. Použime citát z Mt 22,32: „Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a boh Jákobov. Boh nie je (Bohom) mŕtvych ale živých.“ Pán Boh nepovedal Mojžišovi: Ja som bol Boh Abrahámov, ale Ja stále som Boh Abrahámov, to znamená, že Abrahám žije. Takže celý argument je založený na jednom jedinom slovíčku. Jediné slovo bolo pre Pána Ježiša také podstatné, že ho použil pre tento svoj argument. Zdôrazňujem, že každé slovo je nesmierne dôležité. Musíme dbať na to, aby sme každé slovo brali nesmierne vážne, aby náš výklad bol doslovný. Tiež má byť kontextuálny, t.j. nevytrhávame verše z kontextu. Aj nám, ktorí Písmo berieme veľmi vážne, niekedy hrozí, že si vyberieme nejaký verš, ktorý sa nám hodí, keď chceme niekoho usvedčiť. Niekedy ignorujeme, že to bola úplne iná situácia, ale keď sa nám to hodí, tak to použijeme. V takomto používaní Božieho Slova je isté nebezpečenstvo. Pán Boh chce, aby sme chápali, čo skutočne Božie Slovo hovorí, čo nám tým On sám chce povedať, a nie, čo ja chcem povedať svojmu kolegovi. Napr. ho chem napomenúť, že by sa mal v určitej oblasti polepšiť, tak vyberiem nejaký veršík, ktorý sa mi hodí do tejto situácie, aj keď hovorí o niečom inom. To Pán Boh od nás nechce. On chce, aby sme chápali skutočný zmysel Božieho Slova, čo n=m Boh chce skrze toto slovo povedať.
Ako príklad by som použil pokúšanie Pána Ježiša satanom na púšti. V Mt 4,6 čítamr: „a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň.“ Je to citát z Božieho Slova, ktorý satan cituje, je to pasáž zo žalmu, ale je tam vynechaná celá časť tohoto verša. (Je tam vynechané: „kedykoľvek pôjdeš“, čiže je to o normálnom živote.) Keď niečo robíme, keď pracujeme, v tom nás pán Boh bude chrániť, ale nie v tom, keď skáčeme zo strechy chrámu. Nie v tom, keď Pána Boha pokúšame. Satan použil ten verš tak, aby hovoril niečo iného. Použil ho proti Pánovi Ježišovi, preto musíme vždy vedieť, čo hovorí verš v celistvosti.
C) Ďalšia zásada je, že zložitejšie texty musia byť vysvetlené jednoduchšími textami. Keď narayíme na text, ktorý je zložitý a ktorý nechápeme, mali by sme ho vysvetliť textom, ktorý je jednoduchší. Ak znovu požijeme verš, kde je Pán Ježiš pokúšaný, ako On reagoval? Znovu len Božím Slovom. Vysvetlil, že to, čo použil satan, bolo len vytrhnuté z kontextu, a tak to nebolo v poriadku.
Čím je pre Pána Ježiša Písmo?
Uvediem len niekoľko oblastí, lebo je to veľmi široká časť. Všimnime si v Biblii, aké rôzne mená dáva Pán Ježiš Písmu. Chcem zdôrazniť, že pre Pána Ježiša je Biblia jednoznačne Božím Slovom, Uvediem niekoľko argumentov: Židia v Palestíne to nespochybňovali. Písmo pre nich bolo Božím Slovom. Neboli tu žiadne spory s farizejmi a zákonníkmi. A tu je veľké varovanie, že aj keď beriem Božie Slovo tak, ako o tom hovoríme, ešte to neznamená, že je všetko v poriadku. Brať Bibliu ako Božie Slovo je len 1. krok, 2. krokom je žiť podľa toho Božieho Slova. Židia však brali Písmo ako Božie Slovo. Vidíme to aj z toho, že kedykoľvek Pán Ježiš citoval z Písma, tak sa skoro vždy skončila diskusia. Farizeji a zákonníci nemali na to čo povedať, už ďalej nereagovali a odišli. Vidíme to v evanjeliách. Niekedy sa ešte dohodli, že Pána Ježiša treba umlčať. Ale aj pre nich bolo Písmo konečnou autoritou.
Clark H. Pinnock k tomu hovorí: „Doktrínu inšpirácie neučí Ježiš náhodne alebo okrajove, ale opakovane, dôrazne a bezvýhradne vysvetľuje jej závažnosť.“ Tým chce autor povedať, že to nie sú len náhodné verše, ktoré sú vdýchnuté Božím Duchom, ale celé Písmo je Božím Slovom.
Pozrime sa na niekoľko veľmi známych textov:
J 10,35: „Keď tých, ktorým bolo hovorené slovo Božie, pomenoval bohmi, - a Písmo nemôže byť zrušené.“ Celý ten kontext je veľmi zaujímavý, pretože v celej 10. kapitole Pán Ježiš o sebe tvrdí: „Ja a Otec jedno sme.“ (J 10,30) Je to obrovská diskusia, kde sa Ježiš prehlasuje za Boha, za Mesiáša, a tí Židia to jednoznačne pochopili. Pre nich to bola obrovská urážka, že sa človek prehlasuje za Boha. Ale znovu je tu situácia, keď Pán Ježiš cituje Písmo, a dáva tam nepatrnú vsuvku, ktorá má však veľkú závažnosť: „a Písmo nemôže byť zrušené.“ Je to citácia z 82. Žalmu, 6. verš. Na základe tohoto jedného verša dokazuje, že je Bohom. Je to ťažká pasáž, kde aj patriarchovia sú nazvaní bohmi. A keď oni mohli byť pomenovaní bohmi, prečo by Ježiš nemal byť nazvaný Bohom. Hovorí, že ani toto jediné slovíčko nemôže byť zrušené, a to nebolo nejaké zásadné slovo, a nemôže byť zrušené ani Písmo ako celok.
Mt 5,17-18: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.“ V predchádzajúcom texte argumentoval Pán Ježiš , že ani jediné slovíčko nemôže byť zrušené a tu ide v argumentácii ešte ďalej, keď hovorí, že ani najmenší háčik, to najmenšie čo je v písme, nemôže byť zrušené. Hovorí, že nič z toho nepominie, že to bude naveky platné, navždy záväzné. Každé písmeno v Biblii bolo pre Pána Ježiša Božím Slovom.
Mt 22,31-32: „A o zmŕtvychvstaní či ste nečítali, čo vám povedal Boh, ktorý hovorí: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých.“ On nehovorí: „Ja som bol“, ale hovorí: „Ja som. Stále som.“ Už tá gramatická forma je tak významná, na nej stojí celý argument, a tá forma nemôže byť zmenená. Teda nielen každé slovo, nielen každé písmeno, ale aj to, či je použitý minulý alebo prítomný čas, je pre nás veľmi dôležité. To nás mnohému učí. Keď študujeme Bibliu, nemáme sa zamýšľať nad širokými kontextami, ale máme k štúdiu pristupovať veľmi pozorne, všímať si každé slovo a niekedy aj formy toho slova. Napr. keby sme použili vetu: „Človek bude spasený“ a „Človek je spasený“, sú to tie isté slová, ale rozdiel je zásadný. Niekto hovorí, že človek bude spasený, až keď príde Pán Ježiš, ale my môžeme to spasenie prežívať už teraz na zemi.
Všímajme si aj detaily, lebo aj tie sú Božím Slovom a sú zásadné. Preto je dobré, keď niekto pozná aj originálne jazyky (hebrejčinu, gréčtinu), lebo poznanie detailov nám môže byť nápomocné. Na druhej strane môžeme mať radosť z toho, že naša viera nie je závislá na detailoch z gréčtiny a hebrejčiny, aby sme našli cestu spasenia. Aj tieto drobnosti sú však inšpirovaným Božím Slovom.
Čo Pán Ježiš svojím učením vyvracia
Dnes niektorí ľudia hovoria: „No dobre, Ježiš existoval, učil niečo o Písme, ale nie všetko, čo je v Biblii, je Božím Slovom.“ Hovoria, že text nebol inšpirovaný, ale že autori boli inšpirovaní a tí potom niečo napísali. Toto Pán Ježiš rozhodne nikde neučí, ale vyvracia to. A to preto, že sa dotýka takých maličkých a nepatrných detailov v Písme a vyhlasuje ich za záväzné. Nielen tí, ktorí to písali, boli vedení Duchom Božím, ale to, čo je napísané, bolo chránené Duchom Božím a je to dokonalé.
Niektorí zas hovoria: „Všetko, čo je v Biblii nemôžete brať vážne, nemôžete to brať ako Božie Slovo. Ale Božím Slovom sú tie koncepty: láska, odpustenie a iné pozitívne slová. Myšlienky, tie sú inšpirované, sú záväzné pre nás, ale nemôžeme bazírovať na každom slove.“ Ale Kristus trval na každom slove a aj my musíme trvať na každom slove. Ja sa k tomu hlásim, že v mojej Biblii je každé slovo Božím Slovom a ako s takým s ním chcem konať. Myslím si, že keď nám Pán Boh zveril niečo tak mocného a vzácneho, že by to v našom živote malo byť vidieť. Keď si ráno pokľakneme a prosíme, aby Pán Boh k nám hovoril skrze svoje Slovo, tak On to urobí. A keď budeme naplnení Božím Slovom, tak budeme obrovským požehnaním aj pre ľudí okolo nás. Chcel by som uviesť dva citáty.
- Prvý je od teológa Stotta: „Ako môžeme my, učeníci Pána Ježiša, mať nižší pohľad na Písmo, ako mal náš Učiteľ? Ako môžeme my, služobníci Ježišovi, dovoliť, aby Písmo zaberalo menej miesta v našich životoch, ako mu dovolil náš Pán?“
- Druhý je od známeho amerického teológa Packera: „Ak odmietame veriť len časti toho, čo učí Kristus, tak tým popierame, že je Božím Mesiášom a robíme to svojou vlastnou autoritou. Otázka ’Čo si myslíš o Starom zákone?’ nachádza riešenie v otázke ’Čo si myslíš o Kristovi?’. Naša odpove´d na prvú otázku je súčasne odpoveďou na druhú.
Pokiaľ veríme v Pána Ježiša, tak budeme veriť Písmu, lebo Biblia je Božím Slovom. Pokiaľ neveríme, že Biblia je Božím Slovom, tak veríme v iného Ježiša, nie v Toho, ktorého Božie Slovo popisuje, lebo tie 2 veci idú ruka v ruke. Nakoniec krátky príklad: V českých novinách bol takýto citát: „V ČR máme jednu politickú stranu, ktorá háji kresťanské hodnoty. Ale, žiaľ, robí to nekresťanskými spôsobmi.“ Myslím si, že nám niekedy hrozí podobné nebezpečenstvo, musíme sa tomu vyhnúť. Na nebiblické metódy si musíme dať obrovský pozor. Úlohou každého z nás je, aby sme bránili Bibliu pred rôznymi útokmi, ale musíme si dať pozor, aby sme ju bránili tak, ako to robil Pán Ježiš. Ukazujme na pravdy Božieho Slova, stojme za tým a veďme ľudí k poznaniu Božieho Slova. Buďme hlavne dobrým príkladom tým, čo sú okolo nás.
|
Read in
