|
|
|
Read in| Veršík z Biblie | ||
|---|---|---|
|
||
| Poddajme sa Božiemu Slovu |
|
|
Prof. Francis Wesley Monseth, Môžeme si myslieť, že Božie Slovo je pravdivé a Bohom inšpirované, a napriek tomu sa mu vôbec nemusíme poddať. Veríme, že Biblia je neomylná, preto je nám jasné, že by sme sa mali poddať Božiemu Slovu v láske. Veríme, že iba Slovo Božie je jediná zjavená Božia pravda, a preto sme všetci volaní k tomu, aby sme sa poddali tým pravdám, ktoré sú uvedené v Biblii. Taktiež veríme, že len cez Slovo Božie môžeme byť povolaní k poslušnosti. Veríme tiež, že keď počúvame a čítame Bibliu, vtedy Božie Slovo pôsobí v našich životoch a premieňa nás. Preto prvé, čo budeme o Biblii hovoriť, je jej autorita, ďalej je dostatočnosť toho, čo je tam napísané, a nakoniec je to dynamická sila Božieho Slova.1) AUTORITA V jednej knihe, ktorá má názov „Kríza v luteránskej cirkvi“, pán Montgomery hovorí o plnej inšpirácii Písma a o Jeho autorite: „Autorita a neomylnosť Biblie idú ruka v ruke.“ Myslí tým, že princíp „Jedine vierou sme spasení“ môže byť udržaný len vtedy, ak je Biblia neomylná. Bez toho to nie je možné. V opačnom prípade môže nastať nesprávna autorita kresťanských doktrín. Keď hovoríme o autorite Biblie, môžeme povedať, že je jediným merítkom nášho kresťanského života. Pristupujeme k Biblii s očakávaním, že všetky otázky o tom, ako máme žiť, tu budú zodpovedané. Možno vo svojej zvedavosti máme mnoho otázok, ktoré chceme mať zodpovedané, ale Biblia nám dáva dostatočné odpovede na to, čo potrebujeme. V 2Tim 3:17 sa píše, že sme plne vyzbrojení do každej dobrej práce: „aby dokonalý bol človek Boží a spôsobný na všetko dobré.“ Myslí sa, že je to skrze napísané Slovo Božie. Pre nás kresťanov je veľmi dôležité, ako to robil Pán Ježiš a čo Písmo znamenalo pre Neho. Nielen Jeho samotné vyjadrenia o Písme, ale jeho samotný príklad nás má viesť k tomu, aby sme konali tak isto. Mali by sme sa teda poddať tomu, čo hovorí Biblia. Chcem znovu vymenovať pasáže, kde Pán Ježiš poukazuje na Písmo, že je právoplatné. V J 10:35 Pán Ježiš vyhlasuje: „A Písmo nemôže byť zrušené.“ On sa odvoláva na nezmeniteľnosť autority Božieho Slova. Je platné vo všetkých prikázaniach. Božie Slovo nás nikdy nesklame. Všetky sľuby, zasľúbenia sú platné a nemôžu byť zrušené. V L 16:17 Pán Ježiš hovorí, že sa skôr pominie nebo a zem, než by len jedna čiaročka zo zákona prestala platiť. V týchto slovách zaručuje absolútnu autoritu a absolútnu platnosť Písma. Všetko okolo nás sa môže pominúť, ale Božie zasľúbenia zostanú v platnosti. V Mt 24:35 Pán Ježiš hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ Tu stavia autoritu Písma na rovnaký stupeň ako svoje vlastné slová. Môžeme to uzavrieť, že Slovo Božie je nemenné a prežije všetky časy. V pokúšaní na púšti (Mt 4) sa píše, že na všetky pokúšania satana odpovedal Pán Ježiš Písmom: „Je napísané.“ Pre Neho bolo Písmo mečom ducha, používal ho, malo autoritu. V Mt 12:3-5 vidíme, ako Pán Ježiš reagoval na farizejov a zákonníkov. Vždy poukázal na Písmo a opýtal sa ich: „Či ste nečítali?“ Pre Neho bolo Slovo Božie, Písmo jedinou autoritou. Znovu a znovu citoval Písmo, keď sa stretol so svojimi protivníkmi. Vo svojich učeniach sa Pán Ježiš odvolával na Starý zákon, buď cituje Písmo alebo sa odvoláva na príbehy, napr. poukazuje na stvorenie sveta, hovorí o Adamovi a Eve, o potope, ale nie akoby to boli nejaké mýty. Je to, akoby naschvál povyberal tie časti z Písma, ktoré sú dnes veľmi spochybňované liberálnymi teológmi. Ak veríme v Pána Ježiša ako Spasiteľa, tak prijímame a veríme to, čomu veril a čo učil aj On. Pán Ježiš napr. potvrdil autoritu a kompletnosť proroka Izaiáša. Odvoláva sa na to, že to bol Izaiáš, ktorý to povedal a napísal. Liberálni teológovia však tvrdia, že kniha proroka Izaiáša nebola napísaná jednou osobou, ale že to boli 2 až 4 osoby. Sme veľmi radi, že sa v roku 1947 našiel celý zvitok Izaiáša v jaskyniach Kumrán. Neboli to 2 – 3 –4 zvitky, ale bol to jeden celý zvitok Izaiáša. Tiež nachádzame napísané, že Pán Ježiš veril, že 5 kníh Mojžišových bolo napísaných Mojžišom. Pre Neho tých 5 kníh Mojžišových nepochádzalo od nejakého neznámeho autora alebo dokonca od viacerých autorov, ale hovorí: „Je to Mojžiš.“ Pre nás, ktorí veríme v Pána Ježiša, by to malo byť dostatočné. V knihe „Je napísané“ autor Jacob A. O. Preus hovorí: „Z vyjadrení Pána Ježiša vidíme, že On sám veril v absolútnu kompletnosť a autoritu Svätého Písma. Ako skutočný človek poddal celý svoj život, svoju službu Písmu. Pre Neho, ktorý bol vteleným Slovom, Písmo udávalo doktrínu. Dokonca ako pravý Boží Syn bol viazaný Písmom a nemohol ísť za hranice Písma.“ Ďalší autor, Rene Pache, sa vyjadril, že celá služba Pána Ježiša bola presiaknutá citáciami zo Starého zákona. Minimálne 10% z Jeho slov boli citácie z Písma. V 4 evanjeliách je 1 800 veršov, ktoré podávajú správu o Jeho službe a z toho 180 veršov sú citácie alebo odkazy na Starý zákon. Môžeme teda vidieť, že Pán Ježiš dôveroval plnej autorite Božieho Slova a sám sa mu plne vydal. To je pre nás rozhodujúce, keďže sme ľudia veriaci v Neho, On je náš drahý Spasiteľ a náš milujúci Pán. Veríme, že On je skutočný Boží Syn a tak, ako sa píše, že On je cesta i pravda i život. Naša viera v Neho ako Pána a Spasiteľa je neoddeliteľná od toho, že aj my akceptujeme Písmo v jeho plnej autorite. Možno poznáte knihu pani Linnemanovej „Originál alebo falzifikát“, ktorá sa vzdelávala aj u nás. Bola to známa liberálna teologička, ktorá vyštudovala u Rudolfa Bultmana a mnoho rokov pôsobila ako profesorka teológie v Nemecku. Napísala mnoho odborných kníh, všetky vo svetle toho, čo sa naučila od Rudolfa Bultmana a aj ona sama pochybovala o mnohých veciach v Písme. Nejakí študenti na fakulte, kde učila, ju pozvali na biblickú hodinu. Najskôr sa vyhovárala, že ju to nezaujíma a ani nemá čas, ale tí študenti sa vytrvalo za ňu modlili. Výsledkom bolo, že ona sama medzi tými študentmi prijala Pána Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa a potom tá viera, ktorú dáva Pán, zmenila celý jej postoj k Božiemu Slovu. Táto bývalá liberálna teologička dnes píše odborné knihy na obranu Písma a hovorí: „Prosím, spálte všetky knihy, čo som napísala predtým, než som uverila.“ Môžeme teda povedať, že naša viera v Pána Ježiša ako Pána a Spasiteľa je neoddeliteľne spojená s tým, že budeme prijímať Božie Slovo ako neomylné a ako plnú autoritu. Pretože ak vyznávame božskosť Pána Ježiša a autoritu, ktorá sprevádza Jeho osobu, potom nemôžeme nič iné, len sa s radosťou poddať Božiemu Slovu. To isté, čo nachádzame u Pána Ježiša – poddanie sa autorite Písma – nachádzame aj u prvých učeníkov a tiež v prvotnej cirkvi. Pre nich bola Biblia to pravé, jediné Slovo Božie. V kázňach , ktoré sú zapísané v Skutkoch apoštolov, asi polovicu tvoria citácie zo Starého zákona. V zvyšku apoštolských listov je už len asi 10% citácií. Sami učeníci sa teda poddali Písmu ako neomylnému Božiemu Slovu. A to je aj dôvod, prečo ich služba bola veľmi plodná. V deň zoslania Ducha Svätého apoštol Peter kázal a je o ňom napísané, že vtedy bol naplnený Duchom Božím. (Sk 2) Môžeme sa teda opýtať: „Ako káže kazateľ, ktorý je naplnený Duchom Božím?“ V prvom rade je zameraný na Krista, na Jeho obeť a zmŕtvychvstanie, potom je to zákon a evanjelium, ale vždy je to kázanie založené biblicky. Je to dosť krátka kázeň, v ktorej apoštol Peter cituje z 2 žalmov a z Knihy Jóba. Je to Duch Svätý, ktorý potom pracuje cez toto slovo a je to On, ktorý priviedol ľudí ku pokániu. Oni sa potom pýtali: „Čo máme robiť?“ Peter hovorí: „Čiňte pokánie a každý z vás nech sa dá pokrstiť v meno Pána Ježiša.“ A píše sa, že po tom kázaní sa 3 000 nových ľudí pripojilo k cirkvi. Celé Skutky apoštolov hovoria o tom, ako Slovo Božie pôsobí a privádza ľudí skrze pokánie do cirkvi. Skutky apoštolov zahŕňajú obdobie 3 rokov , kedy sa cirkev rozrástla zo 120 ľudí, ktorí začínali a o ktorých čítame, že sa modlili v hornej izbe, na tisíce ľudí, ktorí boli potom v Božom kráľovstve. Všeobecnosť evanjelikálneho učenia sa prejavuje v prvom rade v tom, že má nekompromisný prístup, poddanie sa učeniu Pána Ježiša a autorite Písma a na druhej strane je tu jednota , ktorá je v Biblii cez stáročia, odkedy bola Biblia zapísaná, uznanie autority Písma, vzdanie chvály za evanjelium o milosti a o tom, že sa môžeme spokojne pridať k tým, ktorí verili v Pána Ježiša, tak ako apoštolovia. Chce tým povedať, že to, čo charakterizuje Písmo cez stáročia, je totálne, úplné poddanie sa Písmu ľudí, ktorí poznali Písmo a uverili mu. Iný anglikánsky vedec, pán Mulle hovorí: „Ten, kto je v Kristovi, ten má úplnú dôveru v Bibliu.“ Tie veci, ktoré sú zapísané v Biblii a ktoré sa mi zdali veľmi zložité a vari aj neuveriteľné, tie prijímam nie slepo, ale úctivo a dôverujem tej knihe, lebo On jej dôveroval – kvôli Nemu.“ Ak Pán Ježiš, náš Spasiteľ dôveroval Písmu, dôverujme mu aj my. Otcovia luteránskeho učenia kládli veľký dôraz a poddávali sa autorite Písma. A ako sa Martin Luther poddal Písmu! Vo svojich spisoch kladie veľmi veľký dôraz na to, aby ľudia poznali, aká autorita je v Písme a aby sa jej poddali. V zapísanej kázni z roku 1534 čítame. „Nepohoršujme sa na Slove, hoci sa to môže zdať neznáme alebo čudné, ale naliehajme na to, že ak to Boh povedal, tak sa to tak muselo stať, alebo sa tak stane.“ Lebo nie je otázkou, či je to možné, ale skôr: „Naozaj tak povedal Pán Boh?“ On je mocný, u Neho nič nie je nemožné. Preto uverme tomu! Ale neopovážte sa Pánu Bohu rúhať za to, čomu nerozumiete v Jeho Slove. Pre Luthera to bolo tak, že ak je to v Biblii, nemáme viac otázok. Viera nemá otázky, hoci náš rozum môže rozmýšľať nad tým, ale pokloníme sa tomu, čo Boh povedal a poddáme sa Jeho pravde. Luther zdôrazňoval aj to, že ak prežívame duchovné skúsenosti, máme si ich kontrolovať Písmom. Povedal: „Nesmieme nič považovať za dané od Boha, ak to protirečí Písmu. Ak je to pravá duchovná skúsenosť, musí súhlasiť s Písmom.“ Musíme sa dať do štúdia Písma (Mojžiša a prorokov) , aby sme vedeli, či je od Boha to, čo niekto prorokuje, alebo hovorí, že sa mu to snívalo – aby sme sa nespoliehali na sny a videnia, ale na napísané Slovo. Ak dobre poznáme Písmo, potom ľahšie rozoznáme, či zjavenie alebo sen je z Božieho prameňa. Lebo je napísané: „Či neviete, že budeme súdiť anjelov dobrých aj zlých?“ Luther sa tvrdo postavil nielen proti tomu, aby sa katolícka tradícia považovala za rovnú Písmu, ale varoval aj pred nebezpečím nadšencov. Lebo nadšenci v jeho dobe hovorili, že okrem toho, čo je napísané v Biblii, nám Pán Boh zjavuje ďalšie veci, ďalšie slová. Luther hovorí, že ďalšie „akoby zjavené Slovo Božie“ je skôr satanský zvod. Je veľmi dobré vrátiť sa k Lutherovým názorom a Lutherovmu poznaniu autority Písma práve teraz, keď sú všelijaké debaty a otázky nad Bibliou. Mnohí ľudia majú dnes názor, že máme síce Bibliu, ale to nestačí a Pán Boh nám cez ľudí zjavuje ďalšie veci. Potom cirkev alebo iní ľudia chcú byť takí múdri, chcú byť médiom, ktoré má zjavenie. Oboje je zo zlého prameňa a podkopáva Písmo. Tvrdia, že Pán Boh hovorí aj dnes okrem toho, čo je napísané v Biblii. Sú to také okultné veci. Na konci Zjavenia Jána máme k tomu veľké varovanie: „Ja osvedčujem každému, kto počuje prorocké slová tejto knihy, ak niekto pridá k nim, tomu Boh pridá pliag opísaných v tejto knihe. Ak niekto vezme niečo zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh vezme podiel na strome života a zo svätého mesta, opísaných v tejto knihe!“ To je veľmi prísny súd pre tých, čo pridávajú alebo uberajú z toho, čo už máme v Písme. Pridávanie alebo uberanie z Biblie má katastrofálne následky, lebo našou autoritou je jedine Písmo. Kde to tak nie je, tam prichádza mnoho otázok, čo je vlastne Písmo. Taký človek akoby strácal súdnosť a nerozumie učeniu Pána Ježiša, lebo jediný Kristus, ktorého poznáme, je Kristus z Biblie. Takí ľudia potom nemajú istotu spasenia alebo majú pochybnosť aj o večnosti spasenia. Vďaka Pánu Bohu za to, že máme také veľké dary a dedičstvo, čo sme získali v čase reformácie. Ďakujeme aj za svedectvo našich evanjelických predkov. Pekne to máme zapísané aj v Knihe svornosti: „Veríme, učíme a vyznávame, že prorocké a apoštolské spisy v Starom zákone aj v Novom zákone sú jediným pravidlom a merítkom života, ktorým máme svoj život porovnávať.“ V Žalme 119, 105 je napísané: „Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlom mojim chodníkom.“ Sväté Písmo zostáva jediným sudcom, pravidlom aj normou, podľa ktorého máme prijímať, chápať a rozumieť všetky doktríny a rozlišovať, či sú dobré, chybné alebo zlé. Keď sa nás niekto opýta alebo má pochybnosť vo veciach viery, tak by sme mali odpovedať: „Čo je napísané k tomu v Biblii?“ To nás vedie k 2. bodu tejto prednášky – V ČOM SA MÁME PODDAŤ PÍSMU? Máme sa poddať tomu, že Božie Slovo je dostatočné, nemusíme hľadať nič iné. Dostatočnosť Písma znamená, že Slovo Božie obsahuje všetko, čo potrebujeme pre spasenie, pre to, aby sme mohli dôverovať Pánovi Ježišovi a aby sme Ho vedeli poslúchať a nasledovať v tomto živote. Božie Slovo nezakrýva nič, čo potrebujeme vedieť, všetko máme dané v Písme. Potvrdím to niektorými citátmi z Písma: „Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si presvedčený, pretože vieš, od koho si sa (tomu) naučil, - a že od detstva znáš sväté Písma, ktoré ťa môžu učiniť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša. Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby dokonalý bol človek Boží a spôsobný na všetko dobré.“ (2Tim 3,14-17) Biblia je jediná kniha, v ktorej sa dozvieme, ako mať správny vzťah s Bohom. Ale nielen to, že máme všetko zapísané v Biblii, čo potrebujeme vedieť pre svoje spasenie, ale vo verši 17 čítame, že aj my budeme dostatoční, budeme dokonale spôsobní na všetko dobré. Všetko, čo potrebujeme vedieť pre svoje spasenie a voj život s Pánom Ježišom, nám bolo oznámené, je to zapísané. Takže sa nemusíme trápiť, že nevieme všeličo z minulosti, prítomnosti aj budúcnosti, čo by sme chceli vedieť. Písmo je pre nás úplné a dokonalé. V Izaiášovi 8,19-20 čítame: „Keď vám povedia: Dopytujte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepkajú, povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha ale mŕtvych kvôli živým? K učeniu a svedectvu! Naozaj pre slovo, ktoré hovorím, nekynie úsvit.“ Izaiášova odpoveď týmto ľuďom je: „Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha?“ A vo verši 20 píše: K učeniu a svedectvu. To platí aj pre nás, keď máme rôzne otázky a chceli by sme sa pýtať na rôznych miestach. Choďte k zákonu, ku svedectvu, k učeniu Biblie. Ľudia sa pýtajú na rôznych miestach a počuť všelijaké okultné hlasy, ale my sa máme pýtať svojho Boha a máme sa pýtať skrze Božie Slovo zapísané v Biblii. V evanjeliu podľa Lukáša 16 je zapísaný príbeh o boháčovi a Lazárovi, kde sa tiež píše o tom, že to, čo máme v Písme, je dostatočné, aby sme poznali, kde je naše spasenie. Boháč nemal kedy na Pána Boha, kým žil, ani sa nemodlil, neveril v silu modlitby, neveril v potrebu evanjelia. Ale teraz, v mieste múk, už uveril všetkému, ale bolo neskoro. Prosil, aby toho mŕtveho Lazára poslali, aby vstal z mŕtvych a šiel svedčiť jeho bratom, aby sa aj oni nedostali na to miesto múk. Ale akú dostal odpoveď? „Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú.“ Tým je povedané: „Všetko, čo potrebujú, je zapísané v Biblii. Ak uveria Písmu, ujdú aj tomu miestu múk.“ Nepotrebujeme nič viac. Niektorí ľudia čakajú na veľké, viditeľné zázraky a povedia: „Keby som tak videl zázrak, potom by som uveril.“ Ale koľko zázrakov urobil Pán Ježiš, keď bol na zemi, a aj tak ľudia odišli od Neho. A to Slovo Božie je všetko, čo potrebujeme, aby sme došli spasenia. Našou úlohou je zvestovať Božie Slovo, evanjelium. Máme plnú istotu, že Duch Svätý si to použije a pomôže ľuďom a osvieti im myseľ, aby porozumeli, aby sa obrátili. Aj o tejto dostatočnosti Písma sa dočítame v spisoch otcov reformácie. M. Luther píše v Šmalkaldských článkoch: „Pán Boh dá zo svojho Ducha a zo svojej milosti len skrze Slovo, ktoré máme od Boha.“ Máme a musíme pochopiť, že Pán Boh k nám nebude hovoriť inak len cez to Slovo, ktoré sme dostali a cez sviatosti. Čokoľvek je pridané k Slovu a k sviatostiam, je od zlého. Keď si Luther študoval Písmo, mal akoby anjelské zjavenie, ale povedal: „Choď odo mňa, satan!“ Nepotreboval, nečakal žiadne znamenie. Očakával, že Boh hovorí k nemu a vedel, že Boh hovorí k nemu cez Slovo. (V Biblii je mnoho citátov o dostatočnosti Písma, ale pre krátkosť času ich nespomíname.) To platí pre nás, Jeho ľud, aby sme sa poddali Písmu, aby sme sa poddali Jeho učeniu. Každé iné učenie, ktoré nám niekto ponúka ako učenie od Boha, musíme preskúšať, či súhlasí s Bibliou alebo nie. O tých ľuďoch, čo boli z Berey, čítame, že boli šľachetnejší ako tí v Tesalonikách, pretože keď počuli zvesť od apoštolov, skúmali Písma, či je tomu tak. Naše presvedčenie musíme mať z Božieho Slova. To, čomu veríme, musíme mať z Biblie. Jedného muža sa pýtali: „Čomu ty vlastne veríš?“ On odpovedal: „Verím tomu, čo učí moja cirkev.“ „A čo učí tvoja cirkev?“ „Učí to, čomu ja verím.“ On si vlastne nebol istý, čomu všetkému verí. Skúmajme Písma! Je to na nás, aby sme skúmali Písma, aby sme sa učili, aby sme poznali, aké je Slovo Božie. Aby sme aj my vedeli presne krojiť slovo pravdy iným. Na záver by som chcel ešte povedať, aby sme sa poddali moci Božieho Slova. Biblia nie je pre nás iba autorita, a nie je len úplne dostatočná, ale má aj moc, je dynamická. Lebo Duch Svätý, skrze ktorého bola Biblia napísaná, On dáva Božiemu Slovu moc. Takže Biblia je pravda, ale nielen iba pravda. Je to pravda, v ktorej je moc. Pravda, v ktorej je aj úder zákona, aj dvere, ktorými priteká evanjelium. Je to teda Duch Svätý, ktorý pôsobí na nás, keď si čítame Slovo. Je to nepredstaviteľná vec, ktorú máme v Písme a v jeho autorite. Lebo ten božský Autor, Duch Svätý, pôsobí mocne skrze Jeho Slovo aj dnes. V Liste Efezským 6:17 sa píše, že Slovo Božie je aj mečom Ducha. A tak je moc Ducha aj na strane zákona aj na strane evanjelia. V Liste Židom čítame, že Slovo Božie je ako dvojsečný meč, brúsený na obidve strany, ktorý preniká a ktorý reže do toho nášho duchovného stavu, do toho, akí sme. Možno niekomu zjavuje jeho duchovnú smrť. Prorok Jeremiáš (23,29) píše o Slove Božom ako o kladive alebo o ohni. Apoštol Pavel bol veľmi zbožný predtým, ako sa obrátil a myslel si, že robí Pánu Bohu veľkú službu, keď vláči ľudí veriacich v Pána Ježiša do väzenia a pred veľkňazov. Ale Pán Boh ho zastavil na ceste do Damašku. Tak stál zoči-voči živému Božiemu Synovi. Potom mohol apoštol Pavel vysvetľovať, ako ho zákon zabil. V Liste Rímskym 7, verš 9 píše: „Ja som však žil kedysi bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil, a ja som umrel...“ Poznal, že je stratený, hynúci hriešnik. Aj v dnešných našich cirkevných zboroch vidíme, ako pôsobí zákon. Ak kážeme Boží zákon v celej jeho prísnosti, zákon vykoná svoje a odhalí hriech. Ak sa neodhalí tá skrytá príčina našej choroby – hriech, nemôže nám lekár pomôcť. Ale keď zákon vykoná svoje dielo, potom človek vidí, že ešte aj to, o čom si myslel, že je jeho spravodlivosť, vyzerá len ako ošarpané rúcho. Zákon urobí túto úlohu v nás, že nám zjaví hriech a obviní nás. Je tým pedagógom, ktorý nás dovedie ku Kristovi. Podobne je zase moc evanjelia na spasenie. R1:16: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo); lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu.“ V 1Pt1,23 sa píše, že sme „živým a večným slovom Božím znovuzrodení“. Svätý Duch tvorí v nás nový život, tvorí v nás vieru. V R10:17 čítame: „Teda viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo.“ Aj pre náš život potrebujeme, aby sme žili z tejto Božej moci, z moci Božieho Slova. Žalmista sa pýta: „Ako zachová mladík svoj chodník čistý? Keď bude zachovávať Tvoje slovo.“ A aj si odpovedá: „Tvoju reč skryl som vo svojom srdci, aby som proti tebe nehrešil.“ (Ž 119,9 a 11) Tieto slová som si ja ako mládenec napísal na viaceré svoje Biblie. Biblia nás bude chrániť od hriechu, lebo inak nás hriech bude držať od tejto knihy. V 1Pt 2,2 je napísané: „...ako teraz narodené nemluvniatka túžte po duchovnom čistom mlieku.“ Podobne hovorí Pán Ježiš, keď sa modlí za nás: „Posväť ich v pravde, - Tvoje slovo je pravda.“ (J 17,17) Podobne keď myslíme na sviatosti, Večeru Pánovu, Krst, to je moc Slova, ktorá sa pridá k vode alebo k prostriedkom milosti a my máme z toho veľké požehnanie. Luther píše v Katechizme: „Bez Slova Božieho by krst bol iba obyčajnou vodou. Ale voda spojená so slovom je milostivá voda života, ktorá vyviera do večného života. Lebo je to zasľúbenie od Pána Ježiša spojené s prostriedkami milosti, ktoré sme prijali. Slovo, ktoré Pán Ježiš povedal (Mt 26) o tom, že máme zmierenie s Ním, keď sú nám odpustené hriechy skrze Neho. Aj vo Veľkom katechizme píše Luther o moci Slova: „Kde sa Slovo Božie prijíma, kde nad ním uvažujeme a vážne ho berieme, je v ňom sila, ktorá nikdy nebude bez ovocia. Lebo to nie je Slovo mŕtve a neúčinné, ale Slovo mocné a živé.“ Vo svetle autority Písma, vo svetle jeho dostatočnosti pre náš život s Kristom, vo svetle jeho moci, aká je to kvalita, aká je to sila, môcť žiť v Kristovi, to nás obohacuje. Aké je to povolanie, aby sme boli študentmi Božieho Slova. Na našej biblickej škole študentom obyčajne povieme, že nikdy nebude záverečná skúška z toho, ako poznajú Písmo. Lebo štúdium Písma je škola na celý život. A keď je Slovo Božie vašou autoritou a vašou mocou, kážte ho a zvestujte. Poddávame sa Bohu samotnému a Jeho povolaniu. A práve vtedy, keď sa poddávame Slovu, prijímame Pána Ježiša a rastieme s Ním. A toto poddanie sa nestojí len na Slove Božom, ale ešte hlbšie stojí na tom základe, ktorým je Pán Ježiš Kristus a Jeho nekonečná milosť. Apoštol Pavol píše v Liste Rímskym12,1-2: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste rozsudzovali, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“ Takto sa to mnohokrát opakuje v Biblii, aj ja vám to opakujem: Poddajte sa tomu Slovu! Ešte aj tie posledné slová, ktoré máme zapísané v Biblii, aj tie nás vyzývajú k tomu, aby sme sa poddali: „Duch a nevesta hovoria: Príď! Amen. |
