Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Theo Schneider, generálny tajomník GNADAUER, Nemecko 

Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vami. Možno tu smiem byť takým malým svedectvom, že tie požehnané dejiny Kristíny Royovej ani v Nemecku nie sú ešte skončené. Ešte aj v tomto roku sa predajú v Nemecku tisícky kníh od Kristíny Royovej. Ľudia sú pozývaní k viere, sú potešení a udržiavaní vo viere.

Za živú cirkev – to je téma našej konferencie. A tak by sme chceli spolu uvažovať nad jednou časťou zo Svätého Písma, kde ide o živú cirkev: Skutky apoštolov 2,42. O prvom cirkevnom zbore tu čítame: “Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.” Tento text stojí na takom zaujímavom a výnimočnom mieste v Biblii, čo určite nemôže byť náhoda. Práve boli Letnice, zoslanie Ducha Svätého, práve vznikol zbor, cirkev denne rástla a odrazu tu stojí tento verš. Pointa je jednoznačná. Tu je popísané to tajomstvo života živého zboru a cirkvi. Tu sú otvorené pramene kresťanského života. To nebolo tak len kedysi, ale tak je to aj dnes a bude to tak až do posledného súdu.

Pozrime sa na to spoločne. Budú tu vymenované 4 heslá, ale sú to vlastne 4 životné tajomstvá. - Prvé je UČENIE APOŠTOLOV. Prvé cirkevné zbory ešte nemali Novú zmluvu, preto sa stretávali v nedeľu pravdepodobne večer a rozprávali si Ježišove príbehy. Toto bola v zvláštnom slova zmysle úloha apoštolov. Oni rozprávali o Pánovi Ježišovi a potom to nechali zapísať. Ak čítame, že to bolo apoštolské učenie, tak môžeme ukázať na Bibliu. Živý zbor je zbor s Bibliou. Tam kde je Biblia odložená nabok, tam kde sa kladú otázniky z nášho ľudského rozumu proti Biblii, tam kde ju znevažujeme, ale aj tam kde si na Bibliu len zvykneme, všade tam sme už ohrození ako zbor, ako cirkev – ako spoločenstvo aj ako jednotlivci. Živý zbor, živé spoločenstvo je zbor pod Božím slovom. To bolo tiež jedno z tajomstiev Kristíny Royovej. 

- Druhé heslo v našom verši je SPOLOČENSTVO. Oni zotrvávali v spoločenstve. Voľnejšie povedané, kresťanstvo je ako taký tímový šport. Ako spolupracuje futbalové družstvo, tak má byť aj v cirkevnom zbore. Samotný človek to nemôže robiť. Jednotlivý kresťan je akoby amputovaný, on potrebuje bratov a sestry. Potrebuje bohoslužby, biblický krúžok, modlitebné spoločenstvo. Jeden kresťan vždy potrebuje druhého kresťana. V gréčtine slovo spoločenstvo je koinoia. Je to slovo z jazyka družstiev, tímov. Tá hlavná pointa je: „Aj ja sa k tomu pridávam, zúčastňujem sa: na ziskoch aj stratách, na radosti aj problémoch.“ Kresťanské spoločenstvo znamená spoločne sa rozdávať aj prijímať. Žijeme teraz v čase (aspoň v krajinách, odkiaľ prichádzame), kedy je stále viac ľudí osamelých. Žiaľ, platí to aj o cirkevných zboroch. Ale to predsa nesmie byť! Živá cirkev sa prejavuje v živom spoločenstve. Preto Kristína Royová zakladala biblické hodiny. Preto sa stretávala s inými ľuďmi na modlitbách. Životné tajomstvo je v spoločenstve. A najhlbšie pri tom je, že pri stretávaní s bratmi a sestrami sa s nami stretáva Ježiš Kristus, sám náš Pán.

-Tretie heslo je LÁMANIE CHLEBA. Všetci vieme, že je tým myslená Večera Pánova. Pred svojím utrpením a smrťou to ustanovil náš Pán. Z toho, čo vieme, sa lámanie chleba stalo živou súčasťou spoločenstva. Večera Pánova znamená – môj Pán prichádza ku mne. Ja to smiem ochutnať a cítiť, že ma má rád. Môžem to ochutnať a precítiť, že to, čo sa vtedy stalo na kríži, to platí pre mňa aj dnes. Večera Pánova je viditeľné slovo, ktoré ku mne prichádza zvonku. Nie že si ja niečo vymyslím, alebo mi niekto iný niečo povie, ja môžem ochutnať a precítiť: ON JE TU. On ide so mnou, nenecháva ma samotného. Teda tretie tajomstvo života, živého spoločenstva je v lámaní chleba.

- Štvrté heslo je MODLITBA. Modlitba je to spojenie s kyslíkom Božieho sveta. Tam, kde sa človek prestáva modliť, prestáva kresťanstvo. Tam, kde sa v spoločenstve prestávame modliť, tam zbor – spoločenstvo končí. A pritom do modlitby môžeme vložiť všetko, vďaku, prosbu, sťažnosť, prosbu za iných. A to skutočne celý svet – nášho chorého suseda, prácu s deťmi v našom zbore, vedenie cirkvi, prácu EvS – to všetko môžeme zahrnúť do modlitby. Potom sa náš život, naše srdce rozširuje. My sami môžeme vstúpiť do Božieho pôsobenia. A odrazu my, ktorí možno nie sme až takí dôležití, zúčastňujeme sa na čomsi životne dôležitom, čo patrí Bohu. O Kristíne a Márii Royových musíme povedať, že jedno z podstatných tajomstiev ich plodného života bola modlitba. A to aj v tej forme malých modlitebných spoločenstiev. Nepotrebujeme to aj my trochu viac?! Aby sme sa my, kresťania spoločne a za seba navzájom modlili? Keby sme prehĺbili náš modlitebný život, nezmenilo by to veľa v našich zboroch, dokonca aj v našich rodinách?    

Verš v Sk 2,42 stojí na zaujímavom mieste. Toto miesto nie je vôbec náhodné. Tento verš je programom. On popisuje tajomstvo života živej cirkvi: Biblia, spoločenstvo, Večera Pánova a modlitba. Ešte jedna historická záležitosť je veľmi zaujímavá, a to že k reformácii, k dejinám reformácie Martina Luthera patria niektoré texty z Biblie. Napríklad  List Rímskym 3. kapitola a List Galatským to sú biblické slová, ktoré sa u Martina Luthera vždy znovu vynárali. K nim patrí aj verš Sk 2,42, ktorý je dôležitým miestom pre reformáciu.     

Okolo roku 1760 sa začal objavovať pietizmus prostredníctvom muža zvaného Filip Jakob Spener. Bolo to najväčšie prebudenie v evanjelickej cirkvi po reformácii a viete na základe ktorého kľúčového verša to bolo? Sk 2,42! A približne pred 120 rokmi začalo prebudenie, ktoré bolo vtedy aj u nás v Nemecku. Centrálne slovo bolo PREBUDENIE. Preto keď sa zaujímame o živú cirkev, vstúpme do stopy Skutkov apoštolov, 2. kapitoly, 42. verša. Amen