|
|
|
Read in| Veršík z Biblie | ||
|---|---|---|
|
||
| Kresťan hlavou |
|
Eberhard Hahn Ak Boh hovorí s človekom, tak je pri tom celá osobnosť človeka. Boh sa Adama pýtal: „Adam, kde si?“ Tá otázka sa nedotkla len Adamovho intelektu, kde je zemepisne. Tá otázka: „Adam, kde si?“ sa dotýkala priamo jeho svedomia. Adam hneď vedel, že prestúpil Boží zákaz: „Nemal som jesť z tohoto ovocia.“ Tá otázka: „Adam, kde si?“ sa dotýkala aj jeho ženy Evy. Odrazu zbadal, že je nahý. Ak má Boh s nami niečo do činenia, tak sa to potom týka každej bunky, každého orgánu v nás. To isté vidíme aj u Pána Ježiša. On povedal Petrovi aj Ondrejovi: „Nasleduj ma!“ To neznamenalo, aby kráčali dva metre za Ním. Tí dvaja opustili svoju rodinu, svoj čln, svoju prácu. To sa potom týkalo aj ich citov: „Odchádzam od mojej rodiny, od mora, opúšťam to.“ To isté sa potom stalo Pavlovi, keď išiel do Damasku. Pán Ježiš ho zhodil zo zvieraťa, ktoré ho viezlo a oslepil ho. Pavel to zažíval úplne fyzicky, a celkom to zmenilo jeho zmýšľanie. Pavel si totiž myslel, že Ježiš je mŕtvy. A odrazu z tej slávy neba zaznel Jeho hlas: „To som Ja, ktorého ty prenasleduješ.“ V Pavlovi to vyvolalo emocionálnu búrku citov: „Ako môže tento mŕtvy muž z Nazareta ku mne hovoriť z neba?“ Toto stretnutie postavilo Pavlov život na úplne iný základ. Všetkému, čo predtým študoval v Starej zmluve, dala táto udalosť úplne nový zmysel. Pavel zažil niečo veľmi podobné tomu, čo zažili dvaja učeníci idúci do Emaus. Pán Ježiš mal s týmito učeníkmi intenzívne biblické štúdium. Vtedy objavili a zažili, že ich srdcia začali horieť, lebo Pán sám otváral Bibliu. Každá naša časť je oslovená týmto stretnutím s Ježišom. Toto zistíme, keď sa teraz sústredíme na našu hlavu. Lebo neexistuje len nejaký teoretický nasledovník a učeník Pána Ježiša. Viera nemôže byť nejakou teóriou, ktorú potom zavádzame do praxe. Ak s nami Pána Ježiš koná, tak sme vždy pri tom na sto percent. Miluj Boha z celej sily, z celej mysle, z celej duše a svojho blížneho ako seba samého. My sa teraz sústredíme na to milovanie z celej mysle. K tomu si pozrieme štyri biblické texty, ktoré nám ukážu, že Pán Boh oslovuje najskôr našu hlavu. Žalm 100:3: „Vedzte, že Hospodin je Boh.“ Na tomto svete je nespočetné množstvo bohov. Nie je to žiadny nový objav, celé stáročia to tak bolo. Predtým tí bohovia boli z kameňa, kovu alebo z dreva. Taký indický boh alebo bohyňa vyzerá ako človek, len má viac rúk alebo nôh; iní bohovia vyzerajú ako zvieratá a žijú na stromoch alebo v rieke, ale naši moderní európski bohovia sú iní. Sú to možno spevácke hviezdy, hokejové alebo futbalové hviezdy, sú to herečky alebo modelky, mnohí z nich sú priam zbožňovaní. Menujeme ich idol alebo diva, božská, ale poznáme aj hmotných bohov ako auto, dom, moja pozícia. Všetko to sa môže stať bohom. Matrin Luther hovorí: „Na čom visí tvoje srdce, to je tvoj boh.“ Žalmista však hovorí: „Hospodin je tvojím Bohom. Vezte, že JAHVE je Boh. Vedzte, že Ten, ktorý sa zjavil Izraelu, to je ten pravý Boh.“ Ale ako máme vedieť, že tento Boh je pravý a živý Boh? Vo veľmi riskantnej situácii musel Izrael zistiť, že Hospodin je Bohom. Mali sa rozhodnúť, ku komu sa obrátia, či k bohu úspechu, hojnosti, prírody, Baalovi alebo k Hospodinovi. Prorok Eliáš zaviedol svoj národ na vrch Karmel a potom im dal jednu otázku, ktorú mali sami rozhodnúť: „Vyvoľte si dnes. Ak je Hospodin Bohom, nasledujte Ho, ak Baal, nasledujte jeho.“ V tejto špecifickej situácii mohol Izrael ľahko porozumieť, kto je tým pravým Bohom, lebo len Hospodin odpovedal ohňom, Baal mlčal. Ako by aj Baal mohol odpovedať, veď bol len modlou. Izrael teda porozumel, kto je pravým Bohom, preto volali: „Hospodin je Bohom, Hospodin je Pánom.“ Odkiaľ vieme my, kto je pravým Bohom? Vieme to, lebo Boh sa nám zjavil. V Žalme 100 ďalej pokračuje: „On učinil nás, Jeho sme.“ Boh je náš Stvoriteľ. Každý deň nás udržiava pri živote, dáva nám silu a všetko, čo potrebujeme. On nás oslovuje ako svoje stvorenia. On nás tak stvoril, aby sme Mu my ľudia mohli odpovedať. Najzvláštnejším spôsobom sa nám Boh zjavil v Ježišovi Kristovi. Cez Ježiša Krista vieme, že Boh je naším Otcom a že nás má rád. Vedzte, že Hospodin je Bohom. Boha spoznávame tak, že v Starej aj Novej zmluve študujeme, čo Boh urobil. Spoznávame Ho tak, že dbáme o to, čo nám hovorí. Ak porovnáme slová a skutky nášho Boha s tým, čo nám v tomto svete hovoria modly, je v tom obrovský rozdiel, lebo len tento Boh sa stará o svojich ľudí. On je jediný, ktorý počuje naše modlitby. On je jediný, ktorý ako dobrý pastier pasie svoj ľud. Bol som v Stuttgarte na misijnej konferencii a bol tam aj jeden brat misionár z Indie. Predtým bol moslimom, stal sa kresťanom a teraz pracuje medzi moslimami. On povedal: „Dajte to ďalej aj svojim susedom. Boh je Bohom lásky a odpustenia. Láska a odpustenie sa nedá nájsť nikde vo svete okrem nášho Boha. V žiadnom inom náboženstve ani filozofii sa to nedá nájsť, preto spoznajte, že Hospodin je Bohom.“ To, že Hospodin je Bohom, je aj v prvom prikázaní a znie: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ Toto prikázanie tvorí takú hranicu medzi pravým Bohom a modlami. Tým si ctíme tohoto Boha aj hlavou aj srdcom, keď Mu plne dôverujeme. Jedine Jemu, a to tak, že od Neho čakáme všetko dobré. Ctíme Ho aj tým, že v každej núdzi Jemu dôverujeme. Tým, že celé svoje srdce vložíme do Jeho rúk. To bolo to prvé: Vedzte, že Hospodin je Bohom. A teraz to druhé: A my sme uverili, že Ty si Kristus. Čo vieme o Ježišovi? Poznáme Ježiša? Ako sa môžeme zoznámiť s Ježišom? Mnoho z našich súčasníkov verí, že Ježiš bol zvláštnym človekom, že bol prorokom, sociálnym revolucionárom, ale žiaľ, zlyhal, bol zabitý a teraz sa šíri len Jeho učenie. Ak by toto bolo všetko, čo o Ježišovi vieme, tak by to prakticky nič nebolo. Ak sa chceme zoznámiť s Ježišom, tak musíme chápať Božiu logiku. A tá Božia logika je celkom iná ako naša ľudská. Mnohí ľudia vtedy Ježišovi dôverovali: „Toto je možno Mesiáš, ktorý zhodí Rimanov a posadí sa na Dávidov trón.“ Ale potom sa stal ten hrozný šok na Veľký piatok: „Dúfali sme, že On zachráni Izrael, ale nestalo sa to.“ Pre bežného Rimana bolo smiešne, že Boh visí na kríži. Ak však chceme vedieť viac, kým Ježiš je, potrebujeme viac. Aby sme tomu porozumeli, musíme sledovať Božiu líniu. Pavel nám vysvetľuje tieto Božie línie. Prečítajme si z 1. listu Korintským 1:21-25: „Keďže svet vlastnou múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania o Kristu; lebo aj Židia znamenia žiadajú, aj Gréci múdrosť hľadajú, my však kážeme ukrižovaného Krista – Židom pohoršenie síce, pohanom bláznovstvo, ale povolaným, aj Židom aj Grékom, Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia.“ Tá smrť Ježiša na kríži, nie je nezmyselný, hlúpy čin. Ten kríž, to je najdôležitejšia zvesť, aká na tomto svete vôbec existuje. Táto smrť nie je obyčajnou smrťou. Je to smrť, ktorá zmieruje Boha a človeka. Už nie sme stratení. Dvere ku spoločenstvu s Bohom sa zase otvorili. „Odkiaľ prichádzam a načo som tu? Kam idem?“ Tie otázky dostali odpoveď. Ľudia nemusia už svoje životy zahodiť ako nezmyselné. My všetci, ktorí sme boli stratenými synmi a dcérami, sme pozvaní k Otcovi. Toto je téma evanjelia. O to ide pri kríži a a vzkriesení Ježiša Krista. Ten, ktorý bol bez hriechu, dal svoj život za nás, hriešnikov. Preto sme my, hriešnici, pozvaní domov. Pred 25. rokmi som šesť mesiacov učil v Indii. Raz večer prišiel k nám indický evanjelizátor. On na evanjelium Ježiša Krista použil taký obraz, na ktorý som viac nemohol zabudnúť. Predstavte si, že všetci ľudia, ktorí kedy žili na tejto zemi, by sa postavili do radu. Celkom na začiatku by boli tí najslávnejší, králi, filozofi a básnici. Uprostred by boli takí normálni ľudia, stredná trieda a celkom na konci sú vyvrheli spoločnosti, tí ktorí napríklad v Kalkate bývajú len pod papierom. Potom sa opýtal: „Predstavte si, že by ste išli pozdĺž tohoto dlhého radu ľudí, kde by ste našli medzi nimi Ježiša?“ Potom sám na to odpovedal: „Našli by ste Ho na úplnom konci radu, lebo Ježiš, svätý, išiel na kríž. Preto On je záchrancom všetkých. Nikto už nestojí za Ním tak, že by ho Ježiš nedokázal zachrániť. Lebo Ježiš je ten posledný, na konci toho radu.“ Preto je Ježiš ten jeden a jediný záchranca celého sveta. Preto aj evanjelium je jediná zachraňujúca správa na celom svete. Táto zvesť je úplne iná ako všetky správy, ktoré dostávame. Vo všetkých ďalších správach sa človek musí nakoniec sám zachrániť. Musíme sa snažiť zo všetkých síl, aby sme tú záchranu dokonali. Evanjelium Ježiša Krista je jediná správa, ktorá hovorí, že tá záchrana je dar. Je to dar, ktorý si nemôžeme zaslúžiť. Môžeme ho len prijať zdarma. Môžeme ho prijať ako dieťa a povedať: „Ďakujem.“ Teraz ešte v krátkosti k bodom 3 a 4. 1. list Jánov 4:1: „Skúmajte duchov, či sú z Boha.“ Náš svet je plný obrovského množstva duchov. Tí duchovia môžu znamenať všetky druhy nadšenia vo svete - pri rockovom koncerte, na hokejovom štadióne, na politickom zhromaždení alebo aj na olympijskom štadióne. Takých duchov možno zažiť niekde v Ázii, v Afrike ale aj v ezoterických akciách. Takých duchov môžeme stretnúť aj v masmédiách, napríklad čo sa týka potratov, eutanázie a pod. Naša hlava je neustále bombardovaná rôznymi názormi. Na to, aby sme dokázali žiť v správnej línii, potrebujeme kritériá, v ktorých by sme ich vedeli rozlišovať. Potrebujeme niekoho, kto nám v tej zahmlenosti a neistote otvorí oči. Túto istotu nezískame nijako inak len Duchom Svätým. Duch Svätý otvára aj slepé oči. Duch Svätý nám najskôr ukáže, kto je Ježiš Kristus. Ježiš Kristus nie je ten revolucionár, čo nakoniec zlyhal na kríži, ale je to Spasiteľ sveta. Prvou aktivitou Ducha Svätého je vyznanie, že Ježiš je Pán. Potom sa všetko objasní od tohoto ústredného bodu. Potom začneme rozlišovať rozličných duchov, aký bol spôsob Ježišov a aké je ľudské uvažovanie. Potom začneme rozlišovať, čo je dôležité a významné a čo je bezvýznamné. Prídeme na to, že je dôležité, aby naše uvažovanie bolo Bohom formované. V 2. liste Korintským 10:5 je pekne napísané, ako rozlišovať duchov: „Každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.“ Všetko myslenie podrobíme do poslušnosti Kristovi. To znamená, že všetko naše uvažovanie, náš intelekt bude formovaný Duchom Svätým. Duch Svätý to robí cez evanjelium, cez Božie slovo, tým, že budeme pozorne počúvať hlas dobrého Pastiera. Tým sa potom formuje celé naše zmýšľanie. Pán Ježiš hovorí: „Moje ovce počujú môj hlas a Ja im dávam večný život.“ Čo sme sa teda dozvedeli pri téme „Kresťan hlavou“? Prvé bolo: Poznajte, že Hospodin je Bohom. On je ten jediný a jeden Boh. To druhé, na čo sme prišli, je: Porozumieme a uveríme tomu, že ten muž na kríži bol skutočne Božím Synom. Že On dal svoj život za nás. A to tretie: Prijali sme Ducha Svätého a On nám ukazuje na Ježiša ako na Pána. Týmto dostávame aj kritérium, pomocou ktorého môžeme rozlišovať duchov. Tak bude náš život ovplyvňovaný trojjediným Bohom. Máme všetky rozumné dôvody, aby sme svoje životy zverili tomuto Bohu. Pozreli sme si k tomu len niekoľko argumentov. Ľudia okolo nás túžobne čakajú na túto zvesť o Bohu, ktorý zachraňuje. Preto Peter napomína v 1. liste Peta 3:15: „Každému, kto by vás bral na zodpovednosť, buďte stále pripravení vydať počet.“ Potom z tejto poslušnosti Bohu bude aj náš život podobnejší Tomu, ktorému dôverujeme. Pavel hovorí, aby sme skúmali, čo sa páči Pánovi. Tým, že sa naše myslenie obnovuje, potom bude fungovať tak, ako to Pán Boh zamýšľal, keď nás stvoril. Začneme používať svoju hlavu, svoj rozum na to, aby sme Boha ctili. Potom používame svoj rozum, aby sme milovali aj svojich blížnych. Potom nielen náš rozum ale celá naša bytosť bude ovplyvňovaná týmto trojjediným Bohom. A toto Božie ovplyvňovanie nepomôže len nám ako nejaké liečenie, ale bude na požehnanie aj nášmu okoliu. Potom aj uskutočníme to najväčšie prikázanie: „Miluje Boha z celej sily, z celej mysle a z celého srdca a svojho blížneho ako seba samého.“ |
