|
|
|
Read in| Veršík z Biblie | ||
|---|---|---|
|
||
| Kresťan srdcom |
|
Curt Westman
Živá viera a horiace srdce – to nie je protirečenie k rozumnosti. Skôr nám to hovorí, že vedomosť nestačí. V jednej dedine v Nórsku bolo prebudenie. Jeden starý muž však povedal: „Ale išlo to dosť hlboko do srdca?“ Iný muž mu odpovedal: „Išlo to ešte hlbšie.“ „Môže to ísť ešte hlbšie ako do srdca?“ A on odvetil: „Áno, išlo to až do mojej peňaženky.“ Tá viera mala skutočné dôsledky. Nie žeby sme zaplatili za našu spásu, ale že človek cítil ako privilégium, že môže dať. Diabol hneď od začiatku chcel oddeliť hlavu od srdca. Ak by dokázal premiestniť našu vieru len do rozumu, tak by vyhral. Potom by sme nemohli veriť tým veciam, ktorým nerozumieme. A keď my, malí ľudia, sa snažíme pochopiť veľkého Boha, to ako keby sme chceli naliať Stredozemné more do malého pohára. Srdce má dve komory a obidve spolupracujú na jednom živote. Podobne je to v Božom kráľovstve, tam je taká dvojitosť v duchovnom živote. Môžeme to nazvať Spása a Posvätenie, alebo Spása a Spravodlivosť. Diabol pokúšal Evu v rajskej záhrade. Ponúkol jej akoby cestu spasenia bez spravodlivosti. Rozosial pochybnosť o Božom slove a dal jej sľuby. Tá viera sa premiestnila zo srdca do hlavy. Viera sa tak mení iba na náboženstvo. Môžeme to nazvať „Evina cesta spásy“, keď chceme spásu bez spravodlivosti, bez posvätenia. Niekedy sa bojíme, že budeme zákonnícki. Ale niekedy, keď sa bojíme, že budeme zákonnícki, budeme úplne bez zákona. Chceme byť evanjelickí, ale stávame sa ’evanieelastickí’. Tak sa viera v Boha stáva náboženstvom. Hlava sa napĺňa vedomosťami, teóriou, teológiou a to poznanie Boha sa stáva len vedomosťou. Keď človek začína jesť z toho stromu poznania, vtedy sa človek stáva centrom diania. Začíname vo veľkom hovoriť veľké veci o Bohu namiesto toho, aby sme Pána Boha urobili veľkým. V 1. liste Korintským 8 Pavel hovorí, že známosť nadýma, láska však buduje. Keď tá známosť nadýma, to je známosť, ktorá vychádza z človeka, to je poznanie z toho stromu poznania. Vráťme sa nazad do rajskej záhrady, kde sa nachádza strom poznania a strom života. Strom života neobsahuje len život, ale obsahuje tiež vedomosť. Môžeme povedať, že strom života to je láska, ktorá dáva vedomosť, poznanie. Ale strom poznania dáva len poznanie bez lásky. Poznanie bez lásky nás vedie k prehnanej odvahe alebo k zbabelosti. Ide o to, aby sme boli uchovaní v Kristovi, aby sme boli uchovaní v tom poznaní Boha, ktoré nám On dáva. Pán Ježiš hovorí, že zlodej prichádza len aby ničil, ale On prichádza, aby sme mali nadbytok. Nehovorí tu o peniazoch ale o vnútornom živote človeka a o raste v poznaní Božej vôle. To vyžaduje vedomosť o tom, že Boh nás miluje. Boh zjavuje svoju lásku k nám, aby sme boli bohatí aj vedomosťami, aby sme mali poznanie. A keď Boh zjaví svoje skutky pre tvoje srdce, vtedy sa stáva tvoje srdce teplým. V januári som dostal vážnu správu a tá správa ma akoby postavila k stene. V jednom okamihu som bol konfrontovaný s večnosťou. Cítil som sa, akoby som zbankrotoval vo všetkých oblastiach môjho života, akoby som sa zrútil. Ale On, ktorý sedí na tróne, On sa nezrútil. Namiesto toho, aby som stratil odvahu, som získal novú odvahu. Pán Ježiš hovorí: „Moje kráľovstvo nie je kráľovstvo z tohoto sveta.“ Takže čím viac strácame vieru v seba samých, o to viac sme istejší a šťastnejší. V tomto svete je to naopak. Ak stratíš vieru v seba, si hotový. Prvé tri verše v 1. liste Korintským 8 hovoria: „Ale známosť nadýma, láska však buduje. Ak si niekto myslí, že poznal niečo, ešte vždy nepoznal tak, ako treba poznať. Ale keď niekto miluje Boha, toho pozná Boh.“ Čo je to pravé poznanie? To je láska. Láska je tiež poznanie. Keď sa Pavel modlí za ľudí, tak sa modlí, aby ich láska bola bohatá na poznanie Boha. To neznamená, že sa modlí, aby sme boli nejakí veľmi chytrí, ale aby sme rozumeli, kto je Boh. Pretože láska je oveľa viac ako poznanie. Láska však obsahuje poznanie. Toto je vysoko aktuálne v našom čase, kde sme z lásky spravili len nejaké pocity. Keď sme napríklad trochu deprimovaní, tak prichádzajú pocity, ale človek aj tak môže milovať, však? Pretože láska je viac než len pocity. Láska to je tiež vôľa a tiež rozhodnutie. Boh túži sprostredkovať svoju lásku k nám, aby naplnil naše srdce poznaním Jeho diela. My môžeme poznať pravdy z Biblie teoreticky. Pred mnohými rokmi som bol s učiteľom, ktorý bol slepý. Volal sa Øivind Andersen. Mal mať prednášku v spoločnosti Modrý kríž, ktorá pracovala medzi alkoholikmi. Ja som bol vtedy práve obrátený alkoholik. Jeden z nich prišiel ku mne a chcel ma pozdraviť. Povedal: „Chodím sem len preto, aby som dostal zákusok a teplú kávu, ale pritom nám tu hovoria aj zvesť, Božie slovo a to sa mi vôbec nepáči. Ale musíme to vydržať, aby sme dostali zákusok a kávu. Lebo oni zamknú dvere a až po tom príhovore dostaneme zákusok a kávu.“ Takže problémom bola tá kázeň, to zamyslenie. Ale o 14 dní som tam bol znova, lebo Andersen tam mal mať zase 20-minútovú kázeň. Keď už hovoril 10 minút, postavil sa ten alkoholik a povedal: „Áno, áno, rozumiem.“ Zrazu sa úplne všetko zmenilo. Väzeň bol oslobodený. Obrovský dlh bol zmazaný. Reťaze, ktoré zväzovali, boli zlomené. Vedomosť sa stala poznaním. To, čo nás vedie k poslušnosti Pánovi, to nie sú vedomosti. No Boh chce zohriať naše srdce, lebo On vie, že keď je naše srdce zohriate, robí úplne iné veci, ako keď je chladné. Z toho zohriateho srdca vyrastá úplne iné ovocie. To nie je len nejaký výkon, ktorý chceme vytvoriť. Bol som na jednom námestí v Nórsku a jeden muž sa mi prihovoril: „Ako sa máš, ty starý Švéd?“ „Ďakujem,“ odpovedal som, „môj pohár je preplnený.“ „Ty si v nejakej dobrej nálade,“ zareagoval. „Nie som v dobrej nálade, ale mám milosť od Boha,“ odpovedal som. Pán hovorí, že z toho, kto v Neho verí, pôjdu prúdy živej vody. Biblia – to nie je nejaká teoretická kniha s inštrukciami, len s nejakými príkazmi ako máme žiť. Ale je to zvesť, ktorá aj vytvára to, čo hovorí. Pán Ježiš hovorí: „Ste čistí a živí v tom slove, ktoré vám hovorím.“ A keď stojí pred hrobom Lazara, ktorý bol mŕtvy už 4 dni, až tak, že ho už bolo cítiť, povedal Pán Ježiš: „Lazar, poď von!“ Toto slovo vytvára nový život. „Lazar, poď von z hrobu!“ Niekedy v noci akoby mi diabol hovoril: „Čo si ty za človeka? Veď ty si mŕtvy! Možno že máš peknú fasádu, ale pozri sa na svoje vnútro, aké je škaredé.“ Potom musím vstať a prečítať si to slovo, ktoré vzkriesi k životu aj mŕtveho. Diabol nemá rád takéto riešenie, takže potom máte pokoj. Pán hovorí cez proroka Izaiáša: „Poďme sa súdiť!“ Pre mňa to slovo znelo tak zvláštne. Chápal by som, keby mi ten Všemohúci povedal: „Ja sa idem súdiť s tebou. Ale On hovorí: „No poďme sa my dvaja súdiť.“ Ako keby mi povedal: No, Curt, tak začni! Povedz mi, čo máš proti mne!“ Ja som už bol na súde a viem, že ten, čo začína, je prokurátor. Predstavte si, že my sa môžeme rozprávať s Bohom. Môžeme prísť s našou frustráciou a Pán tebe, ktorý si frustrovaný, hovorí: „Poďme sa súdiť, poďme sa rozprávať!“ Hovorí tiež, že hriechy, ktoré sú červené ako krv, môžu zbelieť ako sneh. Toto je zvesť, ktorá má moc zmeniť naše životy, keď ju prijímame. Verím, že to nie je náhoda, že si dnes tu, v tejto sále. Boh má zámer s tvojím životom a chce tvoj život zmeniť. Môže to urobiť? V mnohých krajinách sú ľudia prenasledovaní pre svoju vieru. My máme slobodu. Ale za tú slobodu budeme vydávať účet a nesieme za ňu zodpovednosť. Ako využívame tú slobodu, ktorú máme? Chcem vám povedať o dvoch deťoch. Ich otec pripravuje rozhlasové relácie v jednej moslimskej krajine. Raz, keď som ho stretol, som si všimol, že je oveľa nervóznejší, ako inokedy. Spýtal som sa ho, ako sa má. Odvetil: „Dnes ráno, keď som sa mal s tebou stretnúť, prišli k nám domov štyria extrémistickí moslimovia a povedali mi: „Tak teraz vieme, že si to ty, kto hovorí v rozhlase.“ Tam kvôli bezpečnosti používajú iné mená, aby ich nemohli vypátrať. Ale teraz zistili, kto on v skutočnosti je. Povedali: „Vieme, kde chodia do školy tvoje deti. A keď neprestaneš zvestovať evanjelium, tak sa tvojim deťom stane nešťastie.“ Dievča 14, chlapec 16 rokov. Potom mi povedal, že počul svoje deti, ako sa spolu rozprávali. Keď sa dorozprávali, prišli ku mne a povedali mi: „Otec, sľúb nám, že nikdy neprestaneš zvestovať evanjelium.“ Čo spôsobilo, že 14-ročné dievča a 16-ročný chlapec povedia niečo také? Oni však nemajú len nejakú vedomosť, že Boh existuje, ale videli niečo skutočné a zažili niečo skutočné s Bohom, čo sa dotklo ich života takým spôsobom, že sa viac báli, že národ nebude počuť evanjelium než toho, že prídu o svoj život. Niekedy tak málo stačí, že my zaprieme. Možno sa niekedy hanbíme. Niekedy sa hanbíme, keď sa máme pomodliť napríklad pri jedle. Neklamme samých seba, naučme sa poznať Boha. Využívajme čas s Božím slovom a modlime sa, aby sa sám Boh zjavil nášmu srdcu. Boh sa s tebou nehrá na schovávačku. Daj Mu čas a nevzdávaj sa! Povedz Bohu: „Pane, nauč ma, poznať Ťa!“ Boh je taký dobrý, že aj keď sa dejú zlé veci v živote, aj tak môžeme pri Ňom odpočívať v pokoji. Boh chce byť Pánom aj v tvojom živote. To všetko začína v Božom srdci a On chce niečo spraviť s mojím a tvojím srdcom. Ja sám som dlho odmietal Boha. Myslel som si, že to robím preto, že som chytrý a múdry, ale Boh hovorí: „Blázon hovorí vo svojom srdci: niet Boha.“ V mojich očiach som bol múdry, ale v Božích očiach som bol blázon. Postupne som začal tušiť, že niekto, nejaký Boh nado mnou musí byť. No mal som v sebe pokazený obraz Boha. Tak som si myslel, že ak On existuje, tak ja sa musím držať od Neho čo najďalej. No naučil som sa Ho spoznávať. Uvidel som svoje hriechy a svoj dlh. Videl som, že pre mňa niet záchrany a že som stratený. Bolo to, ako keby som visel na tenkej šnúre nad zatratením. Vedel som, kde skončím, keď sa ten povraz pretrhne. Potom prišiel On, zobral ma do rúk, a už pre mňa nie je žiadne zatratenie. Prikryl to všetko zatratenie Golgotou. Teraz je to tak, že keď sa ten môj povraz trhá, tak padám do náručia Spasiteľa. Vyvoľ si, poznať Pána Ježiša a nasledovať Ho. Pomáhajme si a modlime sa za seba navzájom. On je hodný nášho nasledovania. On tvorí nové veci v našom živote. On môže zapáliť aj tvoje srdce. Nech ťa Boh požehná! |
