|
|
|
Read in| Veršík z Biblie | ||
|---|---|---|
|
||
| Strážte si svoje srdcia |
|
Roland Gustafsson
Kiežby nám Pán Boh dal tú milosť, aby naše srdcia boli pred Bohom úprimné. Niekedy ten proces môže byť bolestivý, pretože hriech sa musí vyznať, aby sme mohli byť obnovení v novote života. V Knihe Prísloví je jeden verš, ktorý nás uvádza do tejto témy: „Ale nadovšetko stráž svoje srdce, pretože ono je prameňom života!“ (Pr 4:23) To slovo SRDCE je predmetom nášho záujmu. Srdce hrá v Písme veľmi dôležitú úlohu. Len v Starej zmluve je slovo srdce spomenuté viac ako šesťstokrát a viac ako dvestopäťdesiatkrát v Novej zmluve. Toto slovo opisuje tú najvnútornejšiu časť ľudskej bytosti – srdce a ducha človeka. Srdce tiež súvisí s rozumom, súvisí tiež s pocitmi a s vôľou. Srdce je prameňom, studňou, života. Otázne je, ako pristúpiť k príkazu: „Stráž svoje srdce!“ Je dôležité, aby sme dovolili Písmu, nech k nám hovorí. Pán Boh nám ponúka nádherné príklady na túto tému. Tu sa pozrieme len na niekoľko z nich. Spomeniete si na prvých dvoch kráľov Izraela? Prvý bol Saul, druhý bol Dávid. Obidvaja boli povolaní samotným Pánom Bohom pre službu, aby viedli Boží národ. V ich životoch sú podobnosti, ale sú tam aj rozdiely. A tak v konečnom dôsledku vidíme dvoch rozdielnych ľudí s rôznymi výsledkami ich práce. Písmo hovorí, že by sme sa mali učiť zo skúseností, ktoré nám ponúka samotné Písmo. A tie pravdy, tie skúsenosti Písma by sme mali aplikovať v našich vlastných životoch. Všetko, čo bolo v Písme napísané, bolo napísané pre nás, aby sme sa niečomu naučili a aby sme skrze povzbudenie Písma mali nádej. Začnime kráľom Saulom. Vieme, že Saul bol pomazaný. Bola to Božia vôľa, aby bol kráľom. Boh poslal proroka Samuela a ukázal mu: „Toto je ten muž, ktorého máš pomazať. On bude vládnuť môjmu ľudu.“ Potom sme svedkami toho, že Duch Boží zostúpil na Saula. Dostal aj zasľúbenie, že bude požehnaný v mnohých oblastiach, bude mu daný dar proroctva a že bude zmenený na úplne iného človeka. V úvode príbehu je dosť dlhý rozhovor medzi Samuelom a Saulom. Samuel musel odísť a vrátiť sa s určitou službou, mal obetovať spaľované obete a obete spoločenstva. Boží príkaz znel, aby kráľ Saul počkal na Samuela. Zanedlho došlo k tragickej udalosti. Saul bol úspešný vo vojne, zvíťazil a potom čakal, kým sa prorok Samuel vráti. Keď Samuel trochu meškal, Saul sa rozhodol, že vec vezme do vlasných rúk. Ľudia boli netrpezliví a tá netrpezlivosť prešla aj na Saula. Saul si privlastnil službu v prinášaní obetí, ktorú Boh zveril prorokovi Samuelovi. Saul sa rozhodol, že vykoná službu, ktorú Boh dal inému. A hneď nato sa vrátil prorok Samuel. Saul mu išiel naproti s radosťou a nadšením, ale Samuel sa ho prísne opýtal: „Čo si to urobil?“ Saul sa snažil obhájiť svoje konanie, aj keď si bol vedomý toho, že neposlúchol Boží príkaz. Samuel ho tvrdo napomenul: „Počínal si si bláznivo, nezachoval si Boží príkaz. Tvoje kráľovstvo nebude dlho trvať pre to, čo si urobil.“ A pokračoval: „Pán Boh si vyvolil muža podľa svojho srdca, ktorý bude viesť Jeho ľud. A to všetko preto, že ty si nezachoval Boží príkaz.“ V Saulovom živote vidíme takúto schému: neposlušnosť / nevera / hriech. Táto schéma sa v Saulovom živote opakuje vždy znovu a znovu. Neskôr došlo k ďalšiemu podobnému incidentu. Saul sa dostal do vojny s Amalékovcami aPán Boh mu prikázal, aby nenechal nikoho nažive, aby zničil ľudí, zvieratá aj majetok. Saul v tej vojne zvíťazil, ale vytvoril si vlastné priority. Nechal nažive kráľa Agaga spolu s najlepšou časťou stáda oviec. Saul sa znovu usiloval ľudsky vynikajúco zdôvodniť svoje konanie: „Dobytok bude obetovaný pre Hospodina.“ Znovu musel prísť prorok Samuel a tvrdo Saula napomenúť. A to je dôležitý odkaz, ktorý je nám pripomínaný aj neskôr v Novej zmluve. Je to vlastne otázka: „Má Pán zaľúbenie v spaľovaných obetiach viac ako v poslušnosti hlasu Pánovmu?“ Vidíme, že Saul si vytvoril svoje vlastné priority. Pán mu jasne povedal svoje požiadavky, ale Saul bol presvedčený, že on to vie lepšie. Preto Samuel znovu hovorí Saulovi: „Ty už viac nemôžeš byť kráľom!“ Prečo? Lebo Samuel odmietol Boží príkaz. Predpokladám, že dobre poznáte zvyšnú časť Saulovho príbehu. Je veľmi tragický. Dozvedáme sa o mnohých jeho slabostiach a dôsledkoch života v hriechu. Čítame, že na konci života ho opustil Duch Hospodinov a trápil ho zlý duch od Pána. Je to veľmi smutný príbeh – od priateľstva k nepriateľstvu. Tiež vzťah medzi Saulom a Dávidom bol veľmi problematický. Saul sa vždy znovu a znovu snažil siahnuť Dávidovi na život. Ku koncu života sa Saul dokonca utiekal o pomoc k čarodejnici. Nakoniec čítame, že si sám siahol na život, vytiahol svoj meč a nabodol sa naň. Sme však pozvaní, aby sme sa z tohoto príbehu niečo naučili. Prorok Jeremiáš hovorí, že srdce je zvodné a nadovšetko zradné. Kto sa v ňom vyzná? Aj Pán Ježiš učí o stave ľudského srdca: „Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania.“ (Mt 15:19) Toto je Ježišov zoznam, čo všetko pochádza z ľudského srdca. A toto bol aj stav srdca kráľa Saula. My sme, bratia a sestry, súčasťou tej istej rodiny. Aj v našich srdciach existuje hriech, neposlušnosť a nevera. Často ste videli dôsledky pôsobenia týchto vecí vo vašich srdciach? A teraz sa dostávame k našej téme. Dávaj si pozor! Sústreď sa a stráž svoje srdce! Nech nikto z vás nemá hriešne a neveriace srdce, aby ste sa odvrátili od živého Boha. Ale máme aj ďalší príklad, a to je kráľ Dávid. Už sme hovorili, že Pán povedal Samuelovi, že si vyhliadol iného muža podľa svojho srdca, ktorý bude nasledovať Božie príkazy. "Muž podľa Božieho srdca“ – nie je to nádherný názov?! Vidíme v tom určitý vzťah. Teraz to kráľovstvo, tá veľká zodpovednosť bola daná od Saula k Dávidovi. Dávid bol pomazaný za kráľa. Znovu sme svedkami toho, že keď bol pomazaný, zostúpil na neho Boží Duch. Dávid bol veľmi mladý a zrazu ho ten Duch viedol ku praktickej službe tým, že mal slúžiť kráľovi Saulovi. Príbeh vzťahu Saula a Dávida je veľmi dramatický. Je to príbeh na život a na smrť. Vidíme tu dve úplne odlišné línie, úplne odlišné prístupy. Saul dovolil, aby mu vládol hriech. Dôsledkom bolo, kam sa až dostal vo svojom živote. Dávid však mal bázeň pred Bohom. Záležalo mu na dobrom vzťahu s kráľom Saulom. Tiež čítame o krásnom priateľstve medzi Dávidom a Saulovým synom, Jonatánom. Sme svedkami toho, že Dávid nezabil kráľa Saula, hoci mal na to niekoľko príležitostí. Saul však robil maximum pre to, aby sa Dávida zbavil. Keď sa Saul sám zabil, Dávid ho oplakával, bolo mu to ľúto. Vtedy Dávid prebral službu kráľa. S Božou pomocou a požehnaním sa Dávid stal veľkým kráľom. Bol bojovníkom, ale aj štátnikom. Vystaval Jeruzalem ako politické a náboženské centrum. Dokonca mal v pláne postaviť aj chrám, ale vieme, že chrám postavil až Dávidov syn Šalamún. Dávid je pre nás v mnohom dobrým príkladom. Bol to muž podľa Božieho srdca, ale nebol perfektný, nebol bez chyby. Bol schopný a obdarený v mnohých oblastiach, ale boli v jeho živote aj temné stránky. Biblia sa v žiadnom prípade nesnaží ututlať Dávidove slabosti. Vieme minimálne o dvoch incidentoch v jeho živote, o dvoch pádoch do ťažkých hriechov. Spáchal cudzoložstvo so ženou jedného zo svojich najlepších priateľov. A chcel to zakryť tak, že ho nechal zabiť. Čiže bol cudzoložník a vrah. Na začiatku chcel zakryť svoje hriechy – a to je pre nás ľudí typické. Hľadáme spôsoby, ako to zakryť. Ale Boh prišiel ku kráľovi Dávidovi v osobe proroka Nátana a jasne mu povedal, že vie, čo spáchal. Pri vyznaní hriechov je obrovský rozdiel medzi kráľom Saulom a kráľom Dávidom. Saul sa tiež do určitej miery snažil vyznať svoje hriechy, ale neposunulo sa to ďalej. U Dávida to bolo iné. Keď bol nútený postaviť sa zoči-voči svojmu hriechu, tak ten hriech Dávid naozaj vyznal. Bol ochotný prijať aj následky svojich hriechov. Krásne to máme vysvetlené v dvoch Dávidových žalmoch: „Keď som mlčal, trúchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania, lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahlosť. Vtedy som ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinu svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu.“ (Ž 32:3-5) „Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojej milosti! Pre svoje veľké milosrdenstvo zhlaď moje priestupky! Dokonale ma obmy z mojej viny, očisť ma od môjho hriechu! Lebo som si vedomý svojich priestupkov a hriech môj predo mnou je stále. Oproti Tebe samému som zhrešil, páchal som, čo je zlé v Tvojich očiach, aby si Ty mal pravdu v svojich rečiach a bol si čistý v svojom súde. Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu ma počala moja matka.“ (Ž 51:3-7) Pokračovať budeme veršami 12 a 14: „Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného. Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma!“ Z týchto dvoch príkladov môžeme vidieť otvorenú myseľ kráľa Dávida pred Bohom. Pred všemocným Bohom nič nemôže byť skryté. Jemu je všetko zjavné, On všetko vidí a Jemu sa musím zodpovedať. Dávid priznáva: „Pane, máš pravdu. Je mi to ľúto.. Prosím Ťa, zmiluj sa!“ Dávid prijíma odpustenie hriechov. Tu máme starozmluvné pozadie toho, prečo – pre akú úlohu – prišiel Pán Ježiš. Dávid úplne dôveroval zasľúbeniu, že príde Mesiáš, ktorý prinesie spásu. Dúfam, že sme sa niečo naučili z tých príkladov kráľa Saula a kráľa Dávida: dva rôzne prístupy/ dva rôzne pohľady / dva rôzne životy / dva rôzne výsledky. Saul sa rozhodol zostať v hriechu a byť stratený. Dávid vyznal hriechy, bol z nich oslobodený a spasený. Čo urobíme, ty a ja ? Predstavme si, že by sme kráčali v šľapajach kráľa Saula. Nech sa Pán Boh nad nami zmiluje, aby sme činili pokánie a navrátili sa k Bohu. Predstavme si, že by sme kráčali v šľapajach kráľa Dávida. Kiežby nám Pán Boh v tom pomohol. Biblia nám tu a teraz hovorí: „Ktokoľvek si a čokoľvek si urobil, neskrývaj svoje hriechy. Vyznaj ich pred Bohom a pred ľuďmi. Dôveruj jedinej nádeji, ktorú v tomto svete máme, a to je Pán Ježiš Kristus. Pamätaj, že to nie je malé rozhodnutie. Je to rozhodnutie na život a na smrť. Strážte si svoje srdcia! Keď skúmame Písmo, zistíme, že tie príklady Saula a Dávida sa opakujú. Dozvedáme sa o dvanástich apoštoloch. Jedenásť z nich nasledovalo Pána Ježiša, ale Judáš Ho zradil. Spolu s Pánom Ježišom boli ukrižovaní aj dvaja lotri. Jeden činil pokánie a bol spasený, druhý nie a bol zatratený. Predovšetkým stráž svoje srdce, lebo ono je studnicou života. „Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce, skús ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139:23-24) Amen |
