Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Viola Fronková

     Ten osobný príbeh viery bude skôr taký pätnásťročný, lebo som to neladila osobne, ale chcela som zopakovať, ako sme začínali. Začínali sme slovom Božím.
Prečítam zo Zjavenia Jána 3:7-8a: „A anjelovi zboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto: Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť.“ Amen

     Otvorené dvere – to je vlastne Pán Ježiš, ktorý nám dovolí vojsť do Božieho kráľovstva a nás aj vyšle kázať evanjelium do celého sveta. Aj sám tak robil, ako je napísané: „Hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte v evanjelium.“ Keď Evanjelizačné stredisko vzniklo v roku 1993, ja som vtedy ešte pracovala na Generálnom biskupskom úrade ako zahraničná tajomníčka a ako osobná tajomníčka generálneho biskupa. Vlastne aj Evanjelizačné stredisko vzniklo z rokovaní medzi Medzinárodnou luteránskou laickou ligou v Amerike a Evanjelickou cirkvou na Slovensku a na zakladajúcej listine je podpis, súhlas generálneho biskupa, vtedy brata biskupa Uhorskaia. Názov Slovenské evanjelizačné stredisko pre masmédiá to vymyslel vtedy generálny tajomník GBÚ Ing. Peter Krošlák. Ja sama som bola vtedy členkou generálneho presbyterstva, ktoré činnosť Evanjelizačného strediska schválilo. Po roku 1994 som mohla pracovať výlučne len ako riaditeľka Evanjelizačného strediska s pracovníkmi, ktorí boli poslaní od samého Pána Boha. Tá prvá bola sestra Ing. Anna Koláriková; účtovníctvo si vzal na starosť mladučký, vtedy začínajúci Ing. Martin Štefek, neskoršie Lydka Melušová. Potom prišla Ing. Kurucová, Janko Hevera, Marienka Petričová a ďalší.
     Vynikajúcu pomoc sme mali od civilkárov – tak sme ich volali – boli to pracovníci civilnej náhradnej služby: Roman Kovačka, Jožko Nemček, Rasťo Peniaštek, Ing. Maroš Višňovský, Miško Svetský, Dušan Olejár. Mali sme silný výbor a a tento výbor Evanjelizačného strediska mal dosť náročné úlohy, ktoré svedomito plnil a za nami stál Ing. Ján Holčík, prof. Ľubomír Vajdička, JUDr. Ján Juran, neskôr Mjr. Ján Brozman a samé také šarže nám Pán Boh dával, aby sme úlohy plnili svedomito a dobre. Vďaka Bohu za týchto vymenovaných a aj za ďalších, nespomenutých.

V prvých rokoch činnosti v šírení evanjelia pre neveriacich na Slovensku bola dôležitá hlavne literatúra. Vydávali sme materiály pripravené ešte počas misijnej práce z obdobia komunizmu; v adventných a pôstnych brožúrkach sme používali príklady prenasledovaných farárov a laikov. Keď sme neskôr urobili aj rozhlasové nahrávky na páskach, senior Kvas ich vysoko ocenil a všetky prevzal a zaradil do cirkevného archívu evanjelickej cirkvi. Po technickej stránke zabezpečil vysokú kvalitu nahrávania režisér Fedor Bartko, neskôr riaditeľ Evanjelického mediálneho programu. Rozhlasové programy pre neveriacich pomáhal písať kolektív viacerých autorov. Medzi vynikajúcich autorov patril MUDr. Milan Kostra, Ondrej Koč st., aj brat biskup Uhorskai, potom Janka Mináčová, Elenka Sajtáková a mnohí ďalší.
     Pre tých, čo sa chceli učiť slovo Božie, sme mali biblický korešpondenčný kurz. Ale prím stále hrala literatúra. Prvé tituly sme vydali v náklade aj 30 000 výtlačkov a tak sme hojne rozsievali 60 000 možno až 90 000 výtlačkov ročne odišlo zo strediska. Neskôr sa potreba nasýtila a objavili sa aj ďalšie vydavateľstvá.
Evanjelizačná práca nebýva a ani nebola bez obetí. Najmä sa v tom obetovala moja milá mama. Vtedy sa blížila už k osemdesiatke. Bola by si zaslúžila väčšiu pozornosť a viac starostlivosti odo mňa. Kým vládala, ona sa starala o mnohých zahraničných hostí. Sergio Schaffer z Brazílie, Kurt Westman a Sven Erik z Nórska, Don Richman z Ameriky, Berhanu Moges z Etiópie, hostia zo Švédska i z Nemecka a mnohí ďalší. Na jej modlitbách bola aj moja práca a služba pre Pána Ježiša Krista. Milé mamy, na vašich modlitbách to často stojí a padá. Nehovorím o otcovi, lebo otec už vtedy nežil, ale mohli by sme povedať: Milí otcovia a mamy, na vašich modlitbách to stojí a padá.

Keď sme sa v roku 2003 presťahovali do nových priestorov, čiže do starého Evanjelického lýcea na Konventnej ulici v Bratislave, mala som pracovňu, kde voľakedy pôsobil sám Ľudovít Štúr. Moja mama, ktorá v našom detstve mňa i mojich súrodencov učila národné dejiny pri krájaní rezancov, pri umývaní riadu a pri každodennej práci, by sa tomu bola veľmi tešila. Ale už sa toho nedožila. Môj otec a moja mama ma vystrojili do života veľmi vzácne. „Keby som neverila v pomoc Hospodina, nevládala by som ani žiť“, povedala mi raz moja mama v čase, keď hrozilo, že moju krehkú vieru zničí ateizmus.
     V roku 1998 sme s pomocou Božou postavili rozhlasové štúdio. Mali sme však nedostatok pracovníkov, nedostatok odborníkov pre rozhlasovú a televíznu evanjelizáciu. Pán Boh predivne otvoril dvere do misijnej školy pre masmédiá v Nórsku, kde sme po modlitbách a s Božím poverením vyslali na štúdiá brata Ing. Mgr. Slavomíra Slávika. Pán Boh požehnal túto voľbu i jeho usilovné štúdium a brat Slávik v roku 2005 prevzal aj manažérsku zodpovednosť a stal sa riaditeľom Slovenského evanjelizačného strediska pre masmédiá. Pán Boh využil stredisko na vytvorenie rozsiahlej medzinárodnej misijnej spolupráce. Myslím, že najviac to ocenil a vystihol brat farár Hreško. Bolo to v roku 2002, keď sme mali medzinárodnú konferenciu misijných pracovníkov z východnej Európy, s bohatou účasťou z nemecky hovoriacich krajín a zo Škandinávie. Brat farár Hreško vtedy povedal, že podľa neho sa Evanjeliazčné stredisko stalo misijným hnutím s pietisticko-misijnou orientáciou a misijné hnutia podobného rázu v zahraničí nás vážne prijali medzi seba. Pravdaže s takým ocenením je spojené v súčasnosti trošku aj moje očakávanie, že bude viac misijných pracovníkov zo Slovenska, ktorí budú ochotní, povolaní a pripravení konať misijnú prácu aj v zahraničí, najmä v krajinách na východ od nás.

Pre evanjelizačnú prácu bol mocnou vzpruhou text z Božieho slova z Izaiáša 61:1: „Duch Pána Hospodina je na mne, pretože ma pomazal Hospodin, aby som zvestoval pokorným evanjelium; poslal ma obviazať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatým slobodu a väzňom otvorenie žalára.“ Duch Svätý, na vedenie ktorého sme sa usilovali vždy čakať a podľa Neho konať, nás usmernil do evanjelizačnej práce k našim evanjelikom, ktorí sa trápili skrúšení srdcom – k väzňom do žalára aj do rómskych osád. Často sme si nevedeli rady, ako a čo robiť, ako má misijná práca vyzerať, ako pestovať vzťahy s cirkevnými zbormi, ako sa odvďačiť darcom, ktorí nám pomáhali šíriť slovo Božie.
     Pán Boh nám dával tých najlepších bratov a sestry z celého sveta, ktorí už či písomne, či osobnými návštevami prichádzali a budovali Evanjelizačné stredisko aj evanjelizačnú prácu. Sláva patrí Pánu Bohu za takú službu, ktorá tiež nebola bez obetí. Spomeniem len Ilku Kastepohju z Fínska, ktorý celú noc nespal, celú noc cestoval z Chorvátska, kde mal kurz pre rozhlasových pracovníkov. My sme mu nedovolili ani si pospať a hneď pokračoval v rozhlasovom kurze pre pracovníkov v Bratislave. Vďaka Bohu, že to vydržal.
Inokedy sa nedostalo odpočinku bratovi farárovi Danielovi Midriakovi vo Svite, kde sme mávali niekoľko rokov misijné konferencie. Bratia zo Sliezska, tí nikdy nedbali na oddych, keď sme potrebovali pomoc. Najviac spánku obetovala sestra Anička Koláriková a keď už zmeškala aj posledný autobusový spoj, ostala spať na zemi v kancelárii. Z toho vidíte, ako málo som mala skúseností v starostlivosti o svojich spolupracovníkov.

Priniesla táto práca ovocie? Nuž nejaké zrejmé, očividné z môjho ľudského pohľadu ani nie. Bolo z toho niečo Pánu Bohu na radosť? Niečo, čo bolo na slávu Jeho svätého mena? On sám nech nám je milostivý pri Jeho hodnotení, nech odpustí naše neprávosti a nedostatky. Verím však Jeho zasľúbeniu, že práca nebola márna, lebo bola v Pánovi i s pomocou a modlitbami vás mnohých, ktorí ste šírili teplo a svetlo evanjelia doma v rodinách, na pracoviskách, vo svojom okolí a často v ťažkých podmienkach. Pán Ježiš dáva aj pre vás toto potešenie z Evanjelia podľa Jána 12:26: „Ak mne niekto slúži, nech mňa nasleduje a kde som Ja, tam bude aj môj služobník. A jestli mne niekto slúži, toho bude ctiť Otec.“
     Keď som skončila prácu riaditeľa Evanjelizačného strediska, dostala som do daru obraz s nápisom: Ale rozumní sa budú skvieť ako jas oblohy, tí, ktorí privodia mnohých k spravodlivosti, ako hviezdy na večné veky. (Daniel 12:3) Môžem len volať k nebeskému Otcovi: „Pane, zmiluj sa nado mnou, Ty ma premeň obnovením mojej mysle, požehnaj, aby sa toto slovo stalo pravdou pri mne.“ Ak nám záleží na tom, aby bolo Božie meno oslávené, Pán Boh dá pozor, aby sme nežili nadarmo. Každý letorast, ktorý nesie ovocie, čistí, aby niesol viac ovocia. Zdá sa vám niekedy, že už bolo dosť utrpenia? Dosť trápenia? Že už nevládzete ďalej niesť kríž? Nebojte sa! Kríž a súženie, bolesť a strádanie, to nie je posledné slovo Otcovo pri nás. Jeho zasľúbenie je, že ešte ponesieme viac ovocia. Pán Boh sám nech požehná aj ďalšie roky evanjelizačnej práce Evanjelizačného strediska, jeho riaditeľa i pracovníkov. Nech požehná, aby konali dielo v moci Ducha, tak nech žehná i vám, ktorí poslúchate evanjelium Pána Ježiša Krista a usilujete sa žiť na slávu Božiu. Také Božie dielo bez Pána Ježiša vo vašom srdci však napredovať nebude. Vložte svoj život do Jeho rúk, Jemu sa celkom odovzdajte. On je náš Pán. Amen