Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Tony Watkins

Harwardský odborník na symboly prof. Róbert Langdon (Tom Hanks) sa vracia do deja. Po svojom úspechu s odhalením ’Da Vinciho kódu’ nie je práve populárny v rímsko-katolíckej cirkvi. Avšak má takú povesť, že Vatikán posiela jedného zo svojich policajtov, aby ho požiadal o pomoc pri rozlúštení neobvyklého symbolu.

Je to ambigram slova Illuminati, ktorý vyzerá úplne identicky, aj keď sa otočí naopak. Langdon je prekvapený, keď to vidí. O tajomnom ambigrame sa totiž predpokladalo, že bude odhalený len vtedy, keď Illuminati budú dostatočne silní, aby sa objavili znovu. Zisťujeme, že Illuminati sú starí nepriatelia cirkvi. Sú to vedci, ktorí odmietajú cirkevnú perzekúciu voči nim. Vyzerá to tak, že znovu povstali do konečnej konfrontácie. Pápež nedávno zomrel a kardináli sa chystajú na konklávu, aby zvolili jeho nástupcu. Ale štyroch z nich unesú a prichádza správa s ambigramom, že ich zabijú v hodinových intervaloch do polnoci, kedy Vatikán bude zničený antihmotou, ktorú ukradli z CERNu. Je to fyzikálna častica z laboratória v podzemí pri Ženeve.

Táto nepravdepodobná zápletka bola prvým príbehom Dana Browna o Robertovi Langdonovi s názvom Anjeli a démoni a bola publikovaná v roku 2000, tri roky pred jeho bestselerom Da Vinciho kód. Režisér Ron Howard však sfilmoval ako prvý Da Vinciho kód, preto zaobchádzal s filmom Anjeli a démoni ako s pokračovaním. To trochu mení situáciu, lebo obidva príbehy sú samostatné. Brown nebol úspešný na základe kvality toho, čo napísal, ale preto že je dobrým rozprávačom. Spája tri kľúčové prvky vo svojich príbehoch, ktoré ich robia zaujímavými pre mnohých čitateľov. Po prvé je veľmi dobrý v gradovaní deja a napätia v dramatických situáciách. V Howardovej adaptácii Da Vinciho kódu sa to veľmi neprejavilo, ale je to kľúčový faktor v omnoho príjemnejšom filme Anjeli a démoni. Po druhé je veľmi dobrý v splietaní zápletiek, kódov a tajomstiev do príbehov. Vo filme Anjeli a démoni musel Langdon za pomoci krásnej fyzičky Vittorie Vetry (Ayelet Zurer) z CERNu  nájsť a dekódovať kľúč na pradávnu cestu iluminácie Illuminatov v nádeji na umiestnenie antihmotnej bomby. Tretím dôležitým kľúčom sú konšpiračné teórie, ktoré boli motiváciou pre zloduchov. Tu máme náhľad na dlhotrvajúci cirkevný odpor proti vede a na ochotu niektorých ľudí v cirkvi urobiť všetko pre zastavenie vedeckého pokroku, spojeného s myšlienkou tajnej spoločnosti vedcov, ktorí sa zaprisahali pomstou za Galilea a ďalších. Bez ohľadu na to, či tieto myšlienky majú nejakú cenu – skutočne len veľmi malú – prispeli ku zábavnej konfrontácii a mienke, že tajné sily ostali utajené.

Ron Howard a autori scenára David Koepp a Akiva Goldsman značne oslabili väčšinu kontroverzného materiálu v románe Dana Browna, (napr. že do príbehu nezaradili postavu dieťaťa, ktoré vzniklo zo skúmavky z pápeža a mníšky). Ale konflikt medzi vedou a náboženstvom zostáva.

Robert Langdon rozpráva o jednej perzekúcií – v skutočnosti je to brutálna masakra, kedy boli Illuminati potlačení.  Keď veliteľ vatikánskej polície Ernesto Olivetti (Pierfrancesco Favino) vyhlasuje, že jeho muži dostihnú a zabijú Illuminatov, Langdon mu hovorí:
“Illuminati neboli krutí až do 17. storočia. Ich meno znamená “Osvietení”. Boli to fyzici, matematici, astronómovia. V roku 1500 sa začali tajne stretávať, lebo ich znepokojovalo nesprávne cirkevné učenie. Venovali sa vedeckej pravde a Vatikánu sa to nepáčilo. Preto cirkev začala to – ako si to nazval? Preto cirkev začala po nich sliediť a zabíjať ich.”

Langdon sa odvoláva najmä na udalosť nazvanú “La Purga”. Keď veliteľ švajčiarskej gardy Richter (Stellan Skarsgård) nepochopil, čo tým Lagdon myslí, odborník na symboly je frustrovaný. “Ach,” povzdychol si, “chlapci, nečítate dokonca ani svoju vlastnú históriu. Však?” 1668 – vtedy cirkev uniesie štyroch vedcov Illuminatov a označí každého z nich na prsiach krížom, aby ich zbavila  hriechov. Keď ich popravia, pohodia ich telá na ulici ako varovanie pre ostatných, aby nespochybňovali cirkev vo vedeckých otázkach. O ich zradikalizovalo. “Purga” vytvorila temnejších, ostrejších Illuminatov, náchylnejších na pomstu.

To všetko je úplný Brownov výmysel, ale pretože je to všetko také zvláštne a podrobné, mnohí ľudia veria, že je to pravda. “La Purga” sa nikdy nestala. Illuminati neboli pôvodne vedci, ale voľnomyšlienkári, ktorí sa zaujímali o politiku, a nie o vedu. Brown podobne ako v Da Vinciho kóde vyhlasuje, že jeho príbeh je založený na pevných historických faktoch. V skutočnosti ho založil na pseudohistórii, ktorá nemá žiadne spojenie s reálnymi dôkazmi. Podľa Langdona boli prvotní členovia Illuminati Koperník, Galileo a Bernini. Ale všetci z nich zomreli mnoho rokov predtým, ako sa Illuminati sformovali v Bavorsku a neskôr v Ríme v roku 1776. (Bernini zomrel v r. 1680, Galileo v r. 1642 a Koperník v r. 1543.) Počas 20 rokov Illuminati prestali existovať. Koperník nebol prenasledovaný cirkvou, (Brown vo svojom románe vyhlasuje, že bol zabitý). Bol cirkvou podporovaný. Pápežovi Pavlovi III. venoval svoje dielo “O revolúciách v nebeských sférach” a zomrel ticho v posteli po mozgovej príhode . Bernini nebol vedcom a zdá sa, že bol celkom spokojný s prácou spojenou s Vatikánom. A Galileova aféra bola v populárnej kultúre často prekrucovaná, ale zriedka tak radikálne, ako to urobil Dan Brown. (Pre lepšie preskúmanie a historicky presnejšie zhodnotenie si pozrite “The Galileo Affair” od Ernana McMullina.)

Brown opakovane vyhlasuje, že hlboko skúmal históriu, vedu a architektúru, ale jeho príbeh je tak preniknutý omylmi, zásadnými špekuláciami a bezohľadnými klamstvami, že je ťažké vôbec niečomu uveriť. Napríklad ústrednou zápletkou je možnosť vytvorenia veľkého množstva energie z antihmoty. No CERN na svojej web stránke kategoricky vyhlasuje, že scenár Anjeli a démoni je čistou fikciou.

Pre Dana Browna alebo Rona Howarda nie je žiadnym problémom nedostatok akéhokoľvek pevného podkladu pre príbeh. Ale to pravdepodobne nebude niečo, čo mnohých divákov filmu zastaví, aby uvažovali. Vyvodia si z toho a ešte viac z knihy, že cirkev počas histórie oponovala vede a že to pokračuje na inštitucionálnej úrovni, a to aj vtedy, ak existujú jednotlivci, ktorí nevidia žiadny konflikt medzi vedou a cirkvou. Toto je vážne nedorozumenie, hoci existujú oblasti napätia (najmä v etickej oblasti) a boli časy, keď cirkev nekonala tak, ako by mala. Ešte signifikantnejšie je napätie medzi kresťanskou vierou a tými, ktorí dávajú znamienko rovnosti medzi vedu a ateizmus, ako to urobil Richard Dawkins a iní “noví ateisti”. Fakt, že mnohí významní vedci sú veriaci kresťania, ukazuje, že takéto zjednodušenie neplatí.

Akokoľvek to Dan Brown urobil, pozitívnou vecou je potreba hľadania dôkazov na objavenie pravdy. To chce urobiť Róbert Langdon, aj keď len vo fikcii.  To je cieľ, na ktorom by sa mal podieľať každý, kto nechce založiť svoje myslenie a hodnoty na klamstve. To je silný dôkaz pre pravdu kresťanskej dobrej zvesti, ktorá so sebou nesie skúmanie. Keďže srdcom kresťanstva je, že náš večný život závisí od našej odozvy na smrť a vzkriesenie Pána Ježiša,  to je niečo, čo si nemôžeme dovoliť zamietnuť bez vážnej úvahy.

Dôležité je pripomenúť, že nedostatky cirkvi a jednotlivých kresťanov nie sú dôkazmi proti pravde kresťanských myšlienok, ale sú skôr nevyhnutnými dôsledkami padlej ľudskej podstaty. Ako hovorí kardinál Strauss (Armin Mueller- Stahl) Langdonovi na konci filmu:
“Náboženstvo je skazené ale len preto, že človek je skazený. Všetci ľudia sú skazení vrátane tohoto jedného.” Náboženstvo je také ako systémy a praktiky, ktorými si ľudia organizujú bohoslužby a cirkevné štruktúry. Samozrejme, že je nedokonalé.

Ale kresťanská viera je o osobnom vzťahu s Bohom a je založená na pravde, ktorou sa Boh sám zjavil. Keď sa prvýkrát stretávajú, kardinál Strauss sa pýta, či Langdon verí v Boha. Po váhaní, či má vysvetliť svoju vieru, Langdon hovorí: “Som akademik. Rozum mi hovorí, že Boha nikdy nepochopím.” “Váš rozum?” pritlačil kardinál. “Nie som schopný to zvážiť. Viera je dar, ktorý som ešte nedostal.” odvetil Langdon.

Možno Róbert Langdon, pravdepodobne veľký skúmateľ dôkazov a hľadač pravdy, mohol skutočne skúmať dôkazy o pravde, ktorú ľahkovážne pustil z hlavy, ale ktorá zmenila životy miliónov ľudí počas histórie.

Author: Tony Watkins
© Copyright: Tony Watkins 2009

Tento článok bol prvýkrát publikovaný na stránke:  Damaris' Culturewatch (www.culturewatch.org) - požité s dovolením.