Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Benjamin Buton (Brad Pitt) sám o sebe hovorí, že sa narodil za mimoriadnych okolností. Narodil sa v deň, keď skončila prvá svetová vojna, keď sa všetci radovali, že svitá na lepšie časy. Ale nebol to koniec vojny, ktorý spôsobil mimoriadne okolnosti jeho príchodu na svet. Mimoriadne bolo niečo iné. Benjamin sa narodil ako netvor. Teda, aspoň si to myslel jeho otec, ktorý súčasne s Benjaminovým príchodom na svet stráca svoju milovanú manželku. V ťažkej životnej situácii to nezvláda, a nakoniec sa odhodlá dať svojho syna na schody starobinca. Má to svoju logiku. Benjamin, napriek tomu, že sa práve narodil vyzerá ako 80 – ročný starec. Lekár mu nedáva viac, ako niekoľko dní života. „Niektorým tvorom jednoducho nie je dopriaté prežiť.“ hovorí. Toto však nie je Benjaminov prípad. Potom, čo si ho vezme do opatery jeho adoptívna matka Queenie (Taraji P. Henson), začnesa  diať niečo naozaj zvláštne. Nielen, že Benjamin žije oveľa dlhšie, ako je lekársky odhad, ale dokonca začína mladnúť. Je starcom s dušou malého dieťaťa, ktorého biologické hodinky idú opačne, avšak emocionálne a duševné fungujú normálne.
   

Čas sa však ani v Benjaminovom prípade nedá zastaviť. Plynie rovnako. Keď má asi 8 rokov, stretáva sa s Daisy, ktorá je vnučkou jednej z obyvateliek starobinca. Veľmi rýchlo sa spriatelia, pretože Daisy cíti, že Benjamin je iný, ako ostatní. Čas plynie ďalej, a Benjamin sa rozhodne, že opustí domov a tak získa nezávislosť. Daisy (Cate Blanchett) je prijatá na baletnú školu a ich životy sa na dlhý čas rozchádzajú.
   

Keď sa Daisy dozvie, že Benjamin sa zaľúbil do inej ženy v Murmansku, kde sa dostal vďaka svojej práci na remorkéri, zľakne sa. Najmä keď jej sám napíše, že sa zaľúbil do vydatej ženy Elizabeth (Tilda Swinton). Avšak tento vzťah sa končí spolu s vojnou a Benjamin sa vracia naspät do Ameriky. Zisťuje, že Daisy je úspešnou baletkou, avšak keď sa stretnú a majú jedinečnú príležitosť stať sa milencami, Benjamin odmietne. Obaja žijú svoje životy na istý čas oddelene.
   

Benjamin svoj život žije na základe slov, ktoré raz povedala jeho mama Queenie: „Nikdy nevieš, čo ťa v živote postretne.“ Ako hovorí Tony Hawkins: „V živote zažiješ ťažké situácie, ale nemôžeš s tým vôbec nič urobiť. Jediné, čo sa dá vtedy robiť, je vyťažiť z danej situácie maximum.“ Benjamin svoj život neplánuje. Vie, že to nemá cenu. Vie, že „život sa nemeria počtom prežitých minút ale okamihov“, a to nás núti vážne sa zamyslieť. Aký je zmysel môjho života? Má zmysel plánovať si kariéru, rodinu, budúcnosť, keď to môže v jedinom okamihu padnúť ako domček z karát? Benjamin hovorí, že „nikdy nie je príliš neskoro, alebo v mojom prípade príliš skoro, byť tým, kým naozaj chceš byť.“ A Pavol hovorí to isté: „Teraz je príhodný čas! Teraz je čas spasenia!“ (2K 6:2) Nikdy nie je neskoro rozhodnúť sa pre Ježiša. Nikdy nie je neskoro vrátiť sa k Nemu. Nikdy nie je neskoro vyznať Mu svoje hriechy. Nikdy, kým si to dokážeme uvedomiť. Neskoro je až vtedy, keď už to nedokážeme zmeniť. Takže to, čo Benjamin píše do listu pre Daisy, môže platiť aj pre nás: „Dúfam, že žiješ život, na ktorý môžeš byť hrdá, a ak nie, verím, že máš dostatok guráže začať odznova.“ Pán Ježiš nám v živote dáva vždy druhú šancu.
   

Tento film nás však núti zamyslieť sa ešte hlbšie. Tony Hawkins hovorí, že tento film je o stratách a odlúčení. Brad Pitt hodnotí film nasledovne: „Ľudia prichádzajú a odchádzajú, buď preto, že sa sami rozhodnú, alebo preto, že si ich povolá smrť. Ľudia ako ty jedného dňa odídu. Je to nevyhnutné. Otázkou je, ako sa s tým vyrovnáte.“ Ak niečo tento film zdôrazňuje, tak je to určite myšlienka, ktorú už Šalamún pred stáročiami zapísal v Biblii: „Všetko má svoj čas, a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu. Je čas narodiť sa i čas umierať.“ (Kaz 3:1) Pre každého z nás plynie čas rovnako. Niekto prežije 20 rokov, niekto 80. Ale každého z nás zastihne smrť. Preto je veľmi dôležité, ako využijeme čas, ktorý nám bol daný. Čas sa nedá zastaviť, a preto ho musíme využiť. Naplno. Pri Benjaminovi znie táto výzva ešte naliehavejšie každou minútou, ako sa film blíži k svojmu záveru. Ako ale žiť život naplno? A čo potom? Končí sa život smrťou? Daisy si to asi nemyslí, pretože keď sa jej dcéra v nemocnici pýta, či sa bojí smrti, odpovedá: „Len som zvedavá, čo príde potom.“
   

Otázkou však nie je, čo príde po smrti. Biblia hovorí: „Ako je ľuďom uložené raz umrieť, a potom príde súd.“ (Žid 9:27) Otázkou je, ako sa postavíme pred živého Boha. Ak budeme vykúpení krvou Pána Ježiša, potom sa nemáme čoho báť. Smrťou sa život neskončí. Je to len brána do života v dokonalosti, života, v ktorom už nebude ani smútku, ani plaču, ani bolesti.
   

Mark Twain raz povedal: „Život by bol oveľa šťastnejší, ak by sme sa mohli narodiť v osemdesiatke a postupovať smerom k osemnástke.“ F. Scott Fitzgerald vo svojom príbehu dokazuje, že to tak vôbec nie je. Podivuhodný prípad Benjamina Buttona nám ukazuje, že takýto život nie je šťastnejší. Má tiež svoje temné stránky. Jedinečné bolesti, ktoré spôsobuje Benjaminovi ako aj jeho blízkym. Jasné však je jedno: Nie je otázkou, či príde smrť, ale kedy príde. Si na ňu pripravený?

Martin Viglaš

Otázky pre diskusiu (www.christianitytoday.com):

1.    Benjamin Button uvažuje nad tým, kto vlastne kontroluje vesmír. Niektoré postavy tvrdia, že naše životy sú riadené osudom, Benjamin hovorí, že „život je sériou prelínajúcich sa udalostí mimo našej kontroly,“ a jeho náhradná matka tvrdí, že Božia ruka je vo všetkom. Kto z nich má pravdu?

2.    Benjamin hovorí, že naše životy „sú definované príležitosťami – dokonca aj tými, ktoré premrháme.“ Čo to znamená? Aké sú to premrhané príležitosti? Čo by ste urobili inak, keby ste vedeli to, čo viete dnes? A čo s príležitosťami, za ktoré ste vďační, že ste ich premeškali?

3.    Queenie tvrdí, že Benjamin má ďaleko od netvora – zdeformovaného človeka, ale naopak je požehnaním od Boha: „Jeho život je zázrak, aj keď možno nie ten typ zázraku, ktorý by ste si želali vidieť.“ Niektoré jej svetonázory sa nalepia aj na Benjamina, ktorý neskôr hovorí: „Boh mi neprestajne pripomína, že mám šťastie, že žijem.“ Aký súvis to má s Prísloviami 22:6?

4.    Čo ste si mysleli o charizmatickom zhromaždení, na ktorom bol Benjamin „uzdravený?“ Čo si myslíte o kŕčovitom spôsobe, akým scéna končí? Veríte, že Boh stále robí zázraky?