|
|
|
Read in| Veršík z Biblie | ||
|---|---|---|
|
||
| Sherlock Holmes |
|
Toto určite nie je ten Sherlock Holmes, o ktorom čítal váš otec alebo starý otec. Úplne jasne to ukazuje napätie a akčnosť úvodných desiatich minút. Holmes nemá svoju poľovnícku čiapku a stratil aj pokojné a zdržanlivé vystupovanie. Namiesto toho vidíme najslávnejšieho detektíva na svete tesne predtým, ako sa zapojil do ťažkej bitky na zneškodnenie nebezpečného okultistu Lorda Blackwooda, ako celkom neupravený uteká temnými uličkami.Prekvapí vás, ak zistíte, že tento nový Sherlock Holmes je úplne verný originálu z príbehov Sira Arthura Conana Doyla? Holmesa môžeme vidieť ako akéhokoľvek komiksového hrdinu z konca 19. storočia. Jeho legendárne dedukčné uvažovanie, skvelé vedecké schopnosti, nadanie pre maskovanie a skúsenosť s bojovými umeniami, to všetko je jeho súčasťou. Sú priamo z pera A. Doyla a všetky sú poctivo zobrazené vo filme. To, čo sa zmenilo, je ráznosť a akčnosť príbehu. Počas filmu som premýšľal, že Holmes má mnoho spoločného s Batmanom. A ak temný rytier mohol prežiť rôzne interpretácie počas 70-tich rokov svojej komiksovej histórie, tak prečo neprijať trochu odlišné ale verné zobrazenie Holmesa po 120-tich rokoch? Čo sa týka vzhľadu Holmesa, ktorého hral Robert Downey ml., Doyle ho opísal ako "výstredného" a ako "bohéma". Jeho nový vzhľad tomu zodpovedá. V jednej scéne je Holmes akoby pod vplyvom halucinogénnej drogy, aby mohol nazrieť do plánov nepriateľa. To tiež zodpovedá opisu C. Doyla. Watson je tiež odlišný od pôvodného zobrazenia. Doyl ho nikdy neopisoval ako silnejšieho a popleteného Holmesovho pomocníka. Pôvodný opis hovorí, že to bol vojnový veterán z Afganistanu, štíhly, silný, ktorý nosil revolver. Nedosahoval síce Holmesov intelekt, ale bol viac než len priemerný inteligentný človek. Bol to dôstojný spolupracovník, nie len nejaká komická figúrka. Ostatné dôverne známe detaily zostávajú nezmenené: byt na čísle 221b Baker Street, domáca pani Hudson, Watsonova budúca manželka Mary Marstan, inšpektor Scotland Yardu Lestrade a dokonca Irene Adler, krásna a záhadná žena, ktorá zaujala Holmesa a získala si jeho srdce v jednej klasickej poviedke. V skutočnosti jediná významná neznáma postava v tomto filme je už spomenutý Lord Blackwood. No dej sa rýchlo rozvinie, akoby mal Holmes dlhú spoločnú históriu so svojím protivníkom. Blackwooda chytia a odsúdia na smrť, ale tento diabolský masový vrah pred svojou popravou predpovedá, že vstane z mŕtvych a sľubuje Holmesovi ďalšie vraždy. Blackwooda obesia a Watson potvrdzuje jeho smrť, ale po niekoľkých dňoch nájdu Blackwoodovu hrobku otvorenú, telo je preč a podozriví ľudia začínajú umierať. Dokáže Holmes vysvetliť, čo sa stalo? Je v tom skutočne niečo nadprirodzené? Je to naviac nejako prepojené s tajomným znovuobjavením Ireny Adler v Londýne? Film o Holmesovi nie je napriek ukážkam len o bojových akciách. V jadre je skutočná záhada - nie síce vynikajúca, ale dobrá – ide o Blackwoodovu posadnutosť temnými umeniami a o záhadné sprisahanie. Je tam aj mnoho anglického humoru - niekedy suchého, niekedy pochabého - spolu s úprimnými scénami o pute medzi Holmesom a Watsonom. Ich priateľstvo je zdanlivo ohrozené Watsonovou snúbenicou Mary. Najsilnejšou stránkou filmu je výkon Downeyho v úlohe Sherlocka Holmesa. Jeho prirodzená charizma je perfektne prispôsobená tejto úlohe. Pochvalu si zaslúži aj režisér Guy Ritchie a scenáristi najmä za to, ako znázornili uvažovanie detektíva. Hoci je to zveličené, ale je vynikajúce vidieť, ako Holmes plánoval údery v bitke, podobne ako šachista predpokladá súperove ťahy. Výborné sú aj scény, kde kamera preletí miestnosťou a ukazuje detaily, ktoré si Holmes všimol. Niekedy s ním držíme krok, ale častejšie sme pozadu. A tak ako by to malo byť - koniec koncov my by sme nikdy nemali byť krok pred Holmesom, však? Je tu aj zábavná scéna, ktorá ukazuje, ako rýchlo dokáže Holmes improvizovať pri maskovaní, aby získal informáciu. Moja najmilšia scéna ukazuje Holmesa, ako čaká v reštaurácii. Cíti sa veľmi nepohodlne, lebo nedokáže zabrzdiť svoju schopnosť presného pozorovania. Výjavy a zvuky ho premáhajú a vysvetľujú tak jeho výstrednosť, ale aj náchylnosť k samotárskemu životu. To je inšpirujúce majstrovstvo tvorby filmu, povedať tak veľa s takými malými výrazovými prostriedkami. Dialógy sú občas až príliš chytré. Je dosť ťažké sledovať spletitú záhadu, keď počúvate hercov, ktorí si mrmlú detaily dôležitej pointy naviac s britským prízvukom. Táto verzia Sherlocka Holmesa je celkom dobrá. Je to bežný film pre potešenie ľudí, ktorý vystihuje obľúbenú postavu. Z filmu odchádzate s tým, že chcete vedieť, čo sa stane ďalej. Dej je jasne pripravený pre potenciálne pokračovanie. Russ Breimeier, © Christianity Today International. All rights reserved Filmom sa nesie boj medzi „temnou mágiou “ Blackwooda a intelektom Sherlocka Holmesa. Holmes neverí v mágiu a napokon logicky vysvetľuje vzkriesenie Blackwooda a ostatné udalosti, ktoré sa dejú a vytvárajú z Blackwooda človeka akoby s nadľudskými schopnosťami. Film ukazuje, ako sa pomocou strachu dá zneužiť slepá viera ľudí na ich ovládanie. Film uvažuje aj o vzťahu medzi rozumom a vierou. Nie je to kresťanský film, ale hovorí o boji proti zlu a vytvára otázky, ktoré stoja za zamyslenie. Film však podsúva myšlienku, že na všetko existuje racionálna odpoveď, a ak sme dosť chytrí, všetko sa dá vysvetliť rozumom. Rozum však nestačí na všetky tajomstvá a okolnosti života a viery. EVS Diskusné otázky : 1. Čo si myslíte o vzťahu medzi Holmesom a Watsonom? Je čisto profesionálny alebo je tam aj priateľstvo? Ako muži udržiavajú blízke putá so svojimi priateľmi, keď žijú v manželstve? 2. Blackwood tvrdí, že je majstrom temných umení, ale Holmes je presvedčený, že existuje jednoduchšie vysvetlenie. Dokáže veda vysvetliť všetko? 3. Je nejaká pravda v nadprirodzenej mágii? Čo o tom hovorí Biblia? 4. Holmes poznamenáva, že ľudia často pokrivia fakty, aby vyhovovali ich teóriám. Malo by to byť presne naopak, a teórie by mali byť vytvárané podľa faktov. Viete uviesť nejaký moderný príklad takejto situácie vo vede alebo v médiách? Je naša spoločnosť založená na faktoch? |
Recenzia.
