Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Jasia Gazda                                   

Deti sa môžu obrátiť k Bohu a to aj robia. Skutočný príbeh z nedávnych čias o tom, ako Boh konal v živote autorky knihy, ktorá v mladosti utekala od Boha. "Dobrodružstvo, romantika, humor, duchovné výzvy. To všetko tam je." Dr. Warren Wiersbe

Cena: 8,00€ (241,01 Sk) 

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.

Prečítajte si ukážku z knihy.

   Keď som sa už raz rozhodla, nič ma nemohlo zastaviť. Posledných šesť
mesiacov som strávila prekladaním školiacich materiálov, aby viac ľudí
mohlo pochopiť víziu o dúhovej záhrade, keď sa vrátim do Poľska.
   Po dokončení prekladov som čelila problému ako ich rozmnožiť.
V Poľsku sme nemali rozmnožovacie a ani kopírovacie stroje, pretože
poľská vláda sa bála rozmnožovania zakázanej literatúry. Jedinou možnosťou
bolo rozmnožiť materiály tu a odniesť ich v mojich kufroch. Bol
to objemný náklad. Kompletný vyučovací materiál mal takmer dvesto
strán a ja som mala odniesť päťdesiat kópií.
   Prevoz takýchto materiálov cez hranice bol prísne zakázaný a trestom
bolo väzenie. Bolo by to riziko.
   Už len myšlienka na to ma vystrašila, ale keď som sa v tých dňoch
modlila a čítala si, iný obraz ma vystrašil viac. Prorok Jeremiáš zo Starého
zákona vykresľoval jasný obraz potrieb detí, ktoré videl vo svojej
dobe. Do bodky všetko platilo aj pre Poľsko.
„... keď omdlievali dojčatá a nemluvňatá na námestiach mesta. Vraveli
svojim matkám: Kde je obilie a víno? Keď omdlievali ako ranení na námestiach
mesta, keď vypúšťali dušu v náručiach svojich matiek.“ Plač
Jeremiášov 2:11b-12.
   Obilie a víno pripomínali Pána Ježiša. Deti, ktoré vypúšťali dušu, by
určite mohli byť tie, ktoré čelili duchovnej smrti bez toho, aby našli nový
život v Pánovi Ježišovi.
   Ďalšie otázky už neboli potrebné. Musela som zbaliť rozmnožené materiály.
Náklad sa mi mohol zdať príliš veľký, ale iba ak dovolím, aby bol
Boh príliš malý. Už zasa som si musela pripomínať slová, že je Bohom
nemožného. Práve pred odchodom ma Pán prekvapil, a to posilnilo moje rozhodnutie.

   Počas prechádzky v horách som sa zastavila pri alpskej lúke, ktorá bola
plná žiariacich vlčích makov. Skryté pri zemi pod červenými kvetmi boli
biele sedmokrásky a modré nevädze. Zrazu mi napadla myšlienka. Svojím
spôsobom bolo toto pole tak trochu ako Poľsko.
   Pre okolitý svet Poľsko vyzeralo červené, lebo svet vnímal Poliakov len
ako členov komunistickej strany. Ak sa však niekto prizrel bližšie, mohol
rovnako dobre vidieť biele kvety: kresťanov, ktorí sa snažili verne slúžiť
Bohu. Boli tam aj modré kvety: poľskí Židia, ktorých viera bola v ohni.
Vo všetkých troch skupinách boli deti a všetky potrebovali poznať Božiu
lásku.
   Odfotografovala som to pre budúce generácie. „Myslím, že si mi práve
ukázal budúcu dúhovú záhradu, Pane,“ zašepkala som.
   Čokoľvek sa na hranici stane s materiálmi, teraz ma to nesmie zastaviť.
   Dúhová záhrada čakala.