Hlavná stránka
Kto sme
Literatúra
Rozhlas
Televízia
Korešpondenčný kurz
Väzenie
Prednášky
Pri prameni
Vďaky a prosby
English info
Kontakt

 

 Read in
 English

 

Veršík z Biblie
Takto vraví Hospodin mocností: Ak budeš chodiť po mojich cestách a budeš zachovávať moje nariadenia, aj ty budeš spravovať tento môj dom a starať sa o moje nádvoria. (Zachariáš 3:7)
 

Božie volanie

ImageBrat Andrej  

Kresťanstvo je ešte aj v dnešnej dobe v mnohých krajinách zakázané. Veriaci sú prenasledovaní pre svoju vieru. Pomáhajú im kresťania zvonku. Tí, ktorí sa neboja. Prenášajú biblie, literatúru a pomáhajú rôznymi spôsobmi.Odpovedajú na Božie volanie. Majú ochotné srdcia. Konajú odvážne činy.

 

Cena: 6,96 € (209,68 Sk)

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.

Prečítajte si ukážku z knihy.

Keď som bol pred štyridsiatimi rokmi po prvýkrát v Poľsku, studená vojna bola ešte celkom mladá a nikto nevedel, aké podmienky tam vlastne cirkev má. Na moje veľké prekvapenie som sa ocitol pred nabitým kostolom: živým, radostným, plným mladých ľudí. Keď ma tamojší farár predstavil, povedal: „Andrej, to, že si tu medzi nami, je viac ako desať najlepších kázní.“ Tak to mi celkom vyhovovalo, lebo pravdu povediac nie som nejaký veľký kazateľ. Ale keď som o týchto jeho slovách rozmýšľal, uvedomil som si, že majú obrovský význam. Nechcel tým naznačiť, že by kázanie nebolo dôležité, jednoducho bolo potrebné, aby som tam bol!
Keď hovorím o prítomnosti, mám na mysli to, že vedome kormidlujeme svoje životy do nebezpečných oblastí. Ideme tam osobne. Nie za účelom založenia zboru, uzdravenia nemocných, alebo sponzorovania veľkej kampane, ale jednoducho priniesť prítomnosť Krista do danej situácie. Ježiš povedal: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj.“ Tí, ktorí tvoria pokoj, môžu ho tvoriť len tam, kde prebieha boj. Ľudia okolo nás možno ešte nevedia, že sme kresťania, ale jediné, čo v tomto štádiu potrebujú vidieť, je naša prítomnosť. Rozmýšľajte o tom: Ak Ježiš žije vo mne a ja idem na nejaké problematické miesto vo svete, tak tam so mnou ide aj Ježiš. A keď už som tam, vidím príležitosti, o ktorých by som sa nikdy nedozvedel, keby som tam neprišiel. Lebo v takom prípade by žiadne príležitosti neexistovali. Tie sa stávajú realitou až vo chvíli, keď tam prídem.
Istý Američan menom Christy Wilson sa v päťdesiatych rokoch presťahoval do Afganistanu, moslimskej krajiny bez misionárov. Aj keď mal zakázané evanjelizovať, veril, že Kristovi môže byť v tej krajine užitočný už len svojou prítomnosťou a tým, že bude vyčkávať na  príležitosti. Onedlho už on a pár ďalších zahraničných kresťanov, ktorí v krajine pracovali, sformovali malý domáci zbor. Potom jeden zo starších zboru zistil, že riečne ryby v krajine sú väčšinou veľmi nekvalitné a pre odberateľov neprijateľné. S pomocou Christyho tento muž doviezol zo Spojených štátov vajíčka pstruha dúhového, založil svoju vlastnú liaheň a následne (na veľkú radosť kráľa aj ľudí) zásobil pstruhmi afgánske jazerá a rieky.
Pri ďalšej príležitosti ho kráľ prišiel požiadať o pomoc pri osádzaní istého druhu kačíc do krajiny. Kačice mali zredukovať populáciu slimákov a spôsobiť, že pre farmárov bude výhodnejšie pestovať hodváb ako ópium. Christy sa preto spojil s priateľmi z Long Islandu v štáte New York, ktorí mu poslali kačacie vajíčka, a tak mal Afganistan čoskoro aj svoje kačice. Výsledkom bolo, že tento muž výrazne pozdvihol ekonómiu, ako aj ekológiu chudobnej krajiny a získal si uznanie jej vedúcich predstaviteľov. Za jeho prínos mu potom americký prezident Eisenhower získal povolenie postaviť prvý evanjelický kostol, ktorý kedy v Afganistane vyrástol. A to bol teda poriadny kúsok. Všetko toto sa stalo len vďaka tomu, že tam Christy šiel a hľadal možnosti, ako ľuďom slúžiť.
Naša prítomnosť na určitom mieste má v Božích očiach veľkú hodnotu. Neplatí to len pre mňa, ale pre každého kresťana – či je známy alebo nie, či je skvelý kazateľ alebo nie. Prečo? Lebo v akejkoľvek situácii sa práve nachádzame, Ježišova prítomnosť tam skrze nás prinesie zmenu. Inak to nemôže byť.
Ako si len želám, aby sa na našich teologických, biblických a  misionárskych školách vyučovala dôležitosť evanjelizácie prítomnosťou! Určite by sme boli schopní vyslať do služby desaťkrát toľko misionárov a nepremrhali by sme toľko času zapodievaním sa grandióznymi plánmi pre kostoly, školy, nemocnice a rozhlasové stanice. Sú tiež veľmi dôležité, ale prichádzajú až vtedy, keď na to miesto prídeme. Najprv tam choďte. Potom uvidíte, ako Boh koná.

 


facebook

infolist1001

2010: 1      
2009: 1 2 3
2008: 1 2 3 

 

podporte naás
2per.png
z dane Uložiť