„Hospodin im pomáha a vyslobodzuje ich, vyslobodzuje ich od bezbožníkov a zachraňuje ich, lebo sa k Nemu utiekajú.“ Žalm 37:40
Mnohí čestní a bojujúci ľudia – takí, ktorí sa snažia brať Slovo Božie vážne a chcú žiť podľa neho - sa sťažujú, že nie sú schopní veriť.
Keby som len tomu mohol veriť, hovoria, nepochyboval by som, že Božia milosť a spasenie je aj pre mňa. Ale ako môžem vedieť, že je pre mňa, keď nie som schopný tomu veriť? Títo ľudia majú v sebe mylnú predstavu o tom, čo to v skutočnosti znamená veriť.
Po prvé, nie je to viera sama o sebe, ktorá nás zachraňuje. Otázkou nie je to, či verím. Nie. Otázkou je: komu a čomu verím! Čomu dôverujem! Ku komu sa utiekam!
Viera je sama o sebe ničím. Je výrazom pre osobný, bezprostredný vzťah medzi Bohom a obyčajným človekom, ktorý je sprostredkovaný Božím Slovom. Preto ani nie je viera predstavená v Božom Slove ako cesta spasenia pre nás, okrem prípadov, kedy je postavená do protikladu zo skutkami.
Spasenie spočíva vo viere v Pána Ježiša, vo viere v evanjelium, vo viere v samotného Boha.
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ ( J 3:16)
„Kto verí v Syna, má večný život.“ (J 3:36)
„...a kto verí v Neho, nebude zahanbený.“ (R 9:33)
Takto by sme mohli pokračovať. Celý čas sa opakuje: v Neho, v Syna, v evanjelium. Všimnite si, ako Božie Slovo hovorí o viere bez toho, aby ju nazvalo vierou. V dnešnom verši je trojité zasľúbenie. Hospodin pomáha, vyslobodzuje a zachraňuje. Koho? Tých, ktorí sa k Nemu utiekajú.
Ak vieš, že tvoje útočište je v Pánovi Ježišovi, ak sa utiekaš k Božiemu Slovu a zasľúbeniam, potom máš vieru, ktorá ťa spasí.
|
Read in
