Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

     Bertrand Russell napríklad napísal, že svoje životy musíme budovať na „pevnom základe nepoddajnej beznádeje.“ Len keď zistíme, že svet je v skutočnosti hrozné miesto, môžeme svoj život úspešne organizovať. Camus povedal, že by sme si mali úprimne priznať absurdnosť života a potom žiť v láske jeden voči druhému.
     Základným problémom tohto pohľadu na život je, že neposkytuje možnosť prežiť ho zásadovo a šťastne. Ak ateista žije zásadovo a dôsledne, nebude šťastný a ak chce žiť šťastne, je to preto, že nie je dôsledný. Francis Schaeffer to vysvetlil veľmi dobre: „Moderný človek žije v dvoch príbehoch o našom svete. V tom spodnom príbehu sa žije život konečný a bez Boha. Život v ňom je absurdný. Vo vrchnom príbehu je zmysel, hodnota a cieľ.“ Dnešný moderný človek žije v spodnom príbehu, lebo verí, že Boh neexistuje. No v takom absurdnom svete nedokáže žiť šťastne. Preto robí nepretržite pokusy, aby mohol vyskočiť pomocou viery niekam do hornej časti s cieľom nájsť zmysel, hodnotu a cieľ. V skutočnosti to nikdy nenájde, ak v Boha neuverí. Moderný človek je v týchto svojich pokusoch príliš nestály, pretože tie hodnoty nemôžu existovať bez Boha a človek vo svojej spodnej miestnosti nemá Boha.

     Pozrime sa znovu na oblasti, v ktorých môžeme vidieť, aký absurdný je život bez Boha. Ukážeme si, že človek so svojim ateizmom nemôže žiť súčasne zásadovo aj šťastne.
Prvou oblasťou je zmysel. Povedali sme si aj na príkladoch „veľkých ateistov“, že život bez Boha nemá žiadny zmysel. Mnohí filozofi sa ho snažia žiť, hoci bez Boha nemá zmysel. Napríklad Sartre tvrdil, že človek si môže zmysel vytvoriť tak, že si slobodne vyberie, ktorý spoľahlivý smer správania bude nasledovať. Sartre si vybral marxizmus.
     Toto tvrdenie však je nanajvýš nezlučiteľné. Je to premenlivý spôsob názoru na život, ak tvrdíme, že život je v podstate absurdný a na druhej strane, že niekto si môže sám vytvoriť zmysel života. Pokus vytvoriť zmysel života predstavuje skok do hornej miestnosti. No Sartre nemal pre tento skok základ. Bez Boha neexistuje žiadny objektívny zmysel života. Sartrov plán bol v skutočnosti pokus vo vlastnom sebaklame. To nemôže byť žiadny objektívny zmysel života, ak ho ja sám ponúkam Je to jasné, lebo ak ja poskytnem svoj zmysel a niekto iný poskytne zasa svoj, kto má potom pravdu? Odpoveď je samozrejme, že nikto. Svet bez Boha ostáva objektívne bez zmyslu. A je úplne jedno, z ktorého pohľadu sa na to pozeráme. Sartre v skutočnosti hovorí: „Poďme predstierať, že život má zmysel.“ Takto iba klameme samých seba.

Dôležitým bodom v úvahách ateistov je: a) Život nemá objektívny zmysel, b) Ak človek vie, že život nemá zmysel, nedokáže žiť zásadovo a šťastne, c) Byť šťastný teda „znamená“ predstierať, že život zmysel má.
Bez Boha nemá ani človek ani svet skutočnú hodnotu.

Dr William Lane Craig
http://www.bethinking.org/resource.php?ID=139