Hlavná stránka
Kto sme
Literatúra
Rozhlas
Televízia
Korešpondenčný kurz
Väzenie
Prednášky
Pri prameni
Vďaky a prosby
English info
Kontakt

 

 Read in
 English

 

Veršík z Biblie
Takto vraví Hospodin mocností: Ak budeš chodiť po mojich cestách a budeš zachovávať moje nariadenia, aj ty budeš spravovať tento môj dom a starať sa o moje nádvoria. (Zachariáš 3:7)
 

Evanjelium v postmodernom svete Tlačiť

Ing. Viola Fronková, MLitt. (spracované podľa prednášky Ravi Zachariasa)

Evanjelium podľa Jána 8, 31-32: “Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí Mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, ste v pravde mojimi učeníkmi a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.” Filozoficko-biblický výklad k tejto téme odznel z úst brata Ravi Zacharia, profesora filozofie, pôvodom Inda, ktorý sa stal kresťanom, keď mal 17 rokov. Žije v USA. Tento východo-západný rozmer jeho života mu umožňuje viac ako iným vystihnúť, v čom je charakteristický postmodernizmus.

Môj osobný vklad k jeho filozofickému výkladu je takýto: Čo znamená postmodernizmus z biblického prorockého hľadiska Kde v Biblii nachádzame podporu, pochopenie toho, aký postmodernizmus a postmoderný človek je a bude Aké sú dôsledky postmoderného vývoja pre našu situáciu na Slovensku?

Najskôr Ravi Zacharias: Postmodernizmus je chronologický termín – v čase. Predtým bol moderný vek. Moderný vek charakterizovala vedecká exaktnosť, presnosť. V kresťanských krajinách Západu bol uznávaný kresťanský svetonázor a utváranie absolútnej pravdy. Život mal význam a zmysel vo vzťahu k pravde a spravodlivosti. Postmodernizmus možno charakterizovať týmito znakmi: dravý, šíriaci sa ateizmus. Niečo sa v spoločnosti stalo, zlomilo. Aj doteraz bol v histórii ateizmus, ale jeho dôsledky neboli drastické, lebo mali hrádzu, obmedzenie v kresťanstve. Ale v súčasnosti kresťanstvo pre mnohých ľudí, ale i spoločnosti, už nie je kontrolným orgánom pre hodnotenie práva, morálky a cti. Ľudia dvíhajú drzo päste proti Bohu, ako je napísané: Žalm 73: “…rozpustile sa rúhajú a hovoria v zlobe o útisku; z vysoka hovoria. Stavajú svoje ústa proti nebesiam. …títo bezbožníci a bezpečne žijúci na svete nadobúdajú majetku.”

Príklad Stalina. Príklad Nietscheho - uvedomoval si dôsledky bezbožnosti: …ak je tento vesmír bez Boha, ak je toto uzavretý systém, potom je to bezvýchodiskový stav. Aké hry si budeme musieť vymyslieť, sväté hry, aké lampy si budeme musieť rozsvietiť, keď ani ranný jas neprinesie svetlo?
Druhý dôsledok bezbožnosti: neexistuje absolútna pravda. To je vari najciteľnejší, najbolestnejší následok spoločnosti bez Boha. Ľudia nechcú pravdu, nechcú rešpektovať Božiu pravdu. Domáhajú sa tolerancie pre homosexualitu, pre eutanáziu, sebectvo v plnom rozsahu.


Znaky postmodernizmu:
1. Ateizmus s následkami. – Niet absolútnej pravdy, niet nič, čo by dalo životu význam, neexistuje pevný bod, voči ktorému by sa veci dali merať alebo hodnotiť.
2. Dominancia virtuálneho. – Predstavivosť a fantázia sa mieša s intelektom a vývoj smeruje k tomu, že predstavivosť a fantázia preváži, zvíťazí nad intelektom.
K tomu, čo sme povedali o neuznávaní absolútnej pravdy, je treba pridať aj túto súvislosť – postmoderní ľudia vidia, ale aj počúvajú očami! Berú ako realitu to, čo vidia, čo majú pred očami, ale neprefiltrujú to cez morálne imperatívy v svedomí. Berú ako fakty to, čo sa im predloží – vidieť to hlavne v mestách, čo všetko bombarduje predstavivosť mladých ľudí. Počúvajte pozorne! Táto postmoderná generácia počúva očami: neprehodnocuje veci podľa absolútnej miery, podľa pravdy života.
Príklad zo štúdia EBF:
Nedá sa však povedať, že keď počúvajú očami, že si nekladú, hlavne mladá generácia, otázky.
Počujete, čo vám hovorím? Rozumiete mi, čo chcem povedať? Mladí ľudia vážne hľadajú, kladú si otázky. Podľa čoho, z čoho im odpovieme? Poznajte pravdu a pravda vás vyslobodí!

3. Prevaha mládeže a potreba autority. - Skúsenosti z dorastovej práce: potreba maxima radosti a maxima vážnosti. Maximum vážnosti, teda vyučovanie v pravde Božieho Slova, vo vyučovaní Božieho zákona, v učení o tom, za akú vysokú cenu nás Boh vykúpil z otroctva hriechu do slobody Božích detí – ak teda nedáme maximum vážnosti, radosť nebude maximálna, lebo bude mať krátke trvanie a príchuť prázdnoty, možno aj nečistoty.

4. Tlak a šírenie východných náboženstiev. - Pre východné náboženstvá vždy platilo: náboženstvo je podstatou kultúry; kultúra ako forma, obal náboženstva. To hlavné však, čo prichádza s východnými, resp. východoázijskými náboženstvami, je toto: človek môže byť stále dobrý, aj keď neexistuje osobný, živý Boh. Panteizmus, splývanie s prírodou, stotožnenie sa s vesmírom, s kozmickými silami – to je postmoderná duchovná zvedavosť, postmoderná spiritualita, ktorú si človek vypracuje sám v sebe a na sebe, s myšlienkami o reinkarnácii. Uvedomujeme si, čo to znamená? To znamená neveru v živého Boha, ktorý miluje, ktorý sa stará, ktorý nás hľadá. Je to aj hľadanie inej cesty k zodpovednosti, alebo únik z nej.

5. Pluralitná spoločnosť. - Postmoderná pluralitná spoločnosť tvrdí: nie je iba jediná, kresťanská cesta k Bohu, cez Pána Ježiša Krista. Uvedomujete si, aký je to útok práve proti evanjelickému učeniu? Znovu si pripomenieme: Jedine Písmo, jedine viera, jedine milosť, jedine Kristus. Ján 14,6: “Ja som cesta i pravda i život.” Každý nech si verí, ako chce, každý nech si robí, ako je to pre neho najlepšie. Všimnite si, čo sa deje v masmédiách. Sú rôzne filmy s názvami, ktoré by naznačovali, že je to na podporu a v duchu kresťanstva, v Duchu Svätom. Často sú to však pomiešané veci, ktoré pripomínajú diabolské pokúšanie v raji. Alebo nadpis v istých novinách, keď boli povodne na Východnom Slovensku: “Voda sa valila, ani Pán Boh tomu nemohol zabrániť.” Či naozaj toto hovorí Boh?

Ako teda čeliť tomu, čo prišlo alebo prichádza s postmodernou spoločnosťou? Povedali sme si, že hlavné znaky postmodernej spoločnosti sú: 1. Dravý, šíriaci sa ateizmus, šíriaca sa bezbožnosť so všetkými následkami. Bez začervenania robia bezbožní ľudia veci, proti ktorým spoločnosť nemá, alebo ani nechce mať zákony. 2. Ľudia, hlavne mladí ľudia počúvajú očami. Dominancia virtuálneho, riziko, že predstavivosť preváži nad intelektom. 3. Prevaha mládeže (vo svete) a potreba autority. Následok života bez Boha nie je v tom, že ľudia neveria ničomu, ale že uveria hocičomu. 4. Šírenie panteistických myšlienok s východnými náboženstvami.   5. Pluralitná spoločnosť. Každý má svoju pravdu, svoju cestu k Bohu. Ako nájdeme jednotu, identitu svojej spoločnosti, ak nenájdeme túto jednotu v sebe? Kto vloží jednotu, pokoj do plurality ľudských žiadostí a rozličných vášní? Povedali sme si, že následky tohoto sú: Postmoderný človek počúva očami, neprehodnocuje to, čo vidí cez zákony života. Kladie si však vážne otázky a nesmierne prahne po láske, po pekných a živých vzťahoch. Kto naplní túto potrebu?

Naša úloha, ako evanjelistov, ako evanjelikov, ako kresťanov je:

1. Keď postmoderný človek počúva očami a prijíma to, čo vidí, musí teda vidieť čistotu, moc a pravdu evanjelia v nás. Slovo Božie nás volá: “Buďte svätí, lebo ja som svätý. Buďte čistí. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.” Sú napísané štyri evanjeliá, ale niektorí ľudia ešte nečítali Marka, Matúša, Lukáša ani Jána, ale čítajú piate evanjelium, a to si TY! Naša osobnosť, náš život musí jasne svietiť, musí byť zjavné všetkým ľuďom v Michalovciach, vo Veľkom Slavkove, v Martine či v Liptovskej Kokave, že ty si vykúpené dieťa Božie. To je tajomstvo evanjelia: Kristus v nás. Kol 1,27: “… V týmto je Kristus vo vás, nádej slávy.” Spomínala som príklad študentov, ktorým zlodeji v autobuse zabili spolužiaka, lebo nahlas varoval iných ľudí pred krádežou. Keď vybehol z autobusu so zraneným chrbtom a tí dvaja s nožom za ním, nikto nevybehol za nimi, aby mu pomohol. Študenti plačú za chýbajúcim spolužiakom, vážia si jeho statočnosť a cit pre pravdu. A jeden z nich potichu poznamenal: “ Nevedia si ľudia už ani pomáhať a chrániť pravdu. Hlavne, že sme Slováci!” Rozumiete mi? Počujete, čo hovorí Božie Slovo? “ Vy teda buďte dokonalí, ako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý.” “ Vy všetci ste synmi svetla…” tak teda nespime ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi!

2. Vyprahnutosť postmoderného človeka, túžba po láske, po spoločenstve, po čistých medziľudských vzťahoch je mocnou výzvou pre spoločenstvo veriacich. Pre život v cirkevných zboroch je tu jasná úloha: rodina, domácnosť veriacich ľudí musí byť duchovnou mocou, na ktorej sa nielen trieštia vlny ateizmu, ale v ktorej sa zároveň ponúka láska Kristova, Božie Slovo a Božia láska pre hľadajúcich hriešnikov!

 


facebook

infolist1001

2010: 1      
2009: 1 2 3
2008: 1 2 3 

 

podporte naás
2per.png
z dane Uložiť