Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Prednáška. Tom Brock. Autor bude jedným z rečníkov konferencie EVS "Úzkou cestou", 7. - 9. mája 2010 v Prešove.

Dnes budeme trochu uvažovať o uzdraveniach. Existuje niekoľko veľmi konzervatívnych kresťanských spoločenstiev, ktoré veria, že keď apoštol Ján dopísal Zjavenie Jána okolo roku 90 po Kristovi a dokončil tak poslednú knihu Novej zmluvy, prestali sa diať zázraky a všetky nadprirodzené dary Ducha Svätého prestali fungovať.

Žiadne hovorenie v jazykoch, žiadne proroctvo, žiadne zázraky, žiadne uzdravenia. Podľa nich Boh už dnes neuzdravuje. Niektorí kresťania tomu veria. Ja tomu neverím, pretože v Novej zmluve nie je žiadny verš, ktorý také niečo hovorí. Existuje však aj mnoho kresťanov, ktorí upadajú do druhého extrému. Tvrdia, že Boh chce, aby bol človek vždy uzdravený. Takže, ak si chorý a dostatočne silno veríš v Ježiša, tak On ťa určite vždy uzdraví. A tomuto tiež neverím.
    

V našom meste máme letničný cirkevný zbor, o ktorom mi niekto hovoril. Pozrel som si ich web stránku. Vždy si pozerám časť, kde je napísané „čomu veríme.“ Tak som si prečítal ich vyznanie viery. Bolo to veľmi dobré vyznanie viery - jeden Boh v troch osobách; Ježiš – pravý Boh a pravý človek; sme spasení jedine milosťou; veríme v druhý príchod Pána Ježiša. Všetko bolo výborné, až kým som sa nedostal k pasáži „Božia vôľa o zaopatrení“ Píše sa tam, že „Božou vôľou pre veriacich je, aby boli zdraví, šťastní a úspešní vo všetkých životných oblastiach. Kvôli pádu Adama a Evy mnohí ľudia na zemi nemôžu zažívať Božiu vôľu. Táto skutočnosť však nemôže zabrániť všetkým veriacim, aby zažívali všetky duchovné, telesné, emocionálne a finančné výhody, ktoré získali v Kristu, aby mohli lepšie slúžiť ostatným.“
     

Keďže nechcem, aby ste upadli do jedného alebo druhého extrému, tak sa dnes pokúsime nájsť správny a vyvážený pohľad na biblické uzdravenie, aby sme dokázali pochopiť aj to, čo sa s nami deje, keď sme chorí. Pozrime sa teda na Evanjelium podľa Matúša 8. kapitolu, kde Pán Ježiš uzdravuje dvoch ľudí. Ale ešte predtým sa pomodlime.
Otče, chceme sa dnes modliť za ľudí, ktorí potrebujú uzdravenie svojho tela, svojich emócií, svojho ducha, svojho manželstva, svojej finančnej situácie. Pane, prosili sme Ťa, aby si robil v našom zbore zázraky, a Ty si naozaj mnohých uzdravil. Pane, ak čítajú tieto riadky ľudia, ktorí sú už dlhšie chorí, a ktorí k Tebe už viackrát volali, no stále sú chorí, ukáž im, ako to vlastne je. Bože, prosíme Ťa, vyučuj nás. V mene Pána Ježiša Krista. AMEN.

Mt 8:1: „Keď zišiel z vrchu, nasledovali Ho veľké zástupy.“ Tu je prvá vec, ktorú si dnes máme uvedomiť. Ľudí priťahujú zázraky. Želám si, aby sa dialo viac zázrakov. Boh stále koná zázraky. Takže majte oči otvorené, a ak Boh urobí nejaký zázrak,  povedzte o ňom iným. Dajte si však pozor na ľudí, ktorí si zázraky vynucujú, lebo tieto zázraky nie sú zázrakmi. Hovoril som o tom asi pred troma rokmi, ale zopakujem to ešte raz.
     

Môj priateľ ma zobral do zhromaždenia Bennyho Hinna, ktoré  bolo v našom meste. Nechcel som ísť, ale on ma veľmi prosil, aby som šiel. Bolo to v centre Minneapolisu, bolo tam množstvo ľudí, možno tisíce. Prišli sme do zhromaždenia. Ľudia práve spievali chvály. Spievali a uctievali sme veľmi dlho a bolo to nádherné uctievanie. Potom Benny Hinn vstal a začal kázať. Bola to dobrá kázeň. No po kázni sa stalo niečo veľmi zvláštne. Benny povedal, aby každý vstal. Niekoľko tisíc ľudí sa postavilo aj ja som sa postavil a Benny začal šepkať do mikrofónu: „Chceš dostať pomazanie?“ A každý povedal: „Áno, chcem pomazanie.“
„Naozaj chcete pomazanie?“ opýtal sa dôraznejšie.
„ÁNO, chceme pomazanie.“ A takto sa to stupňovalo, až nakoniec zreval do mikrofónu: „PRÍJMITE POMAZANIE!“ A všetci spadli na zem. Teda okrem mňa, ja som nespadol. A vôbec som sa necítil vinný, že som nespadol. Viete prečo? Biblia hovorí: „Skúmajte duchov...“ (1 J 4:1) To znamená, že nie všetko je zázrak, o čom niekto tvrdí, že to zázrak je. Verím, že Boh koná zázraky. Ale máme právo v mene Pána Ježiša skúmať všetko, aj to vymývanie mozgov, ktoré sa deje v televízii.

Pozrime sa na druhý verš. „A hľa, prišiel malomocný, klaňal sa Mu a povedal: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.” Toto bol múdry malomocný. Neišiel za Budhom, neišiel do hnutia New Age, a dokonca nešiel ani za nejakými čudnými židovskými šarlatánmi. Keď chcel uzdravenie, išiel za Ježišom. Preto ak tvoje manželstvo potrebuje uzdravenie, alebo oblasť tvojich financií potrebuje uzdravenie, alebo ak potrebuje uzdravenie tvoje telo, duša či duch, tak prvé miesto, kam by si mal ísť, je za Ježišom. Choď k Ježišovi ešte skôr, ako pôjdeš k lekárovi. Nie je zlé ísť k lekárovi. Lukáš bol lekár. Napísal Skutky apoštolov a Evanjelium podľa Lukáša. Naozaj nie je nič zlé a nesprávne, keď ideme k lekárovi. Ale ja nejdem k lekárovi skôr ako k Ježišovi. Najskôr sa modlím, aby ma Pán Ježiš uzdravil. Môžeš prísť aj do kostola a prijať pomazanie olejom od starších, ako o tom hovorí List Jakuba 5. Aj to je k dispozícii, ale podstatné je, aby si najprv šiel k Ježišovi, a potom, ak je to potrebné, choď k lekárovi.
     

Tretí verš znie: „(Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho a riekol: Chcem, buď čistý! A hneď bol očistený od malomocenstva.“ To je ďalšia lekcia. Dotýkaj sa tých, ktorých sa nehodno dotýkať. V judaizme v prvom storočí platilo, že sa človek stal nečistým ak sa dotkol malomocného. Ježiš sa dotýkal malomocného a obaja sa tak stali nečistými, no Ježiš sa ho aj napriek tomu dotkol. V tejto súvislosti mi prichádza na myseľ matka Tereza. Najhoršie miesto, na ktorom som kedy bol je Kalkata v Indii. Nikdy som nevidel takých chudobných ľudí, ktorí ležia na uliciach a zomierajú. Hinduisti sa takýchto ľudí na ulici ani nedotýkajú, lebo by za to podľa Karmy dostali zlú odplatu v ďalšom živote. Prvý človek, ktorý začal týchto ľudí dvíhať, bola matka Tereza a jej sestry. Toto je modlitba, ktorú sa modlili každé ráno a myslím, že sa ju modlia dodnes: „Drahý Ježiš, dovoľ nám roznášať Tvoju milosť všade, kam pôjdeme a zaplav naše duše svojím Duchom a životom. Prenikni a ovládni celú našu bytosť tak, aby naše životy odrážali Tvoj život. Svieť cez nás a buď v nás prítomný, aby každý človek, s ktorým sa stretneme, mohol cítiť Tvoju prítomnosť v našej duši. Dovoľ, aby už nevideli nás, ale jedine Teba. Zostaň s nami a potom začneme žiariť tak, ako žiariš Ty, aby sme mohli byť svetlom pre ostatných.“ Určite sú v tvojom živote ľudia, ktorých sa nikto nechce dotýkať. Ľudia, s ktorými nikto nechce mať nič spoločné. Ježiš ti hovorí, aby si sa ich dotkol.
     

Prečítajme si ešte raz tretí verš: „(Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho a riekol: Chcem, buď čistý! A hneď bol očistený od malomocenstva.” Toto je ďalšia lekcia. Veľmi často je Božou vôľou uzdraviť ťa. Božou vôľou bolo uzdraviť toho malomocného, a Boh ho uzdravil. Premýšľaj, neuzdravil Boh aj teba? Zamysli sa nad všetkými tými bolesťami hlavy, bolesťami brucha, nádchami, chrípkami či angínami, čo si prekonal. Boh ťa naozaj úžasne uzdravil! Pretože inak by si tu dnes nebol. No musím ti povedať aj druhú vec. Nie vždy je Božou vôľou uzdraviť ťa.
    

V dnešnej cirkvi zvlášť v letničných a charizmatických cirkvách existuje falošné učenie. Znie: „Vždy je Božou vôľou uzdraviť ťa. Boh ti zasľúbil úplné zdravie. Stačí, aby si mal dostatočne veľkú vieru. Ak nie si uzdravený, potom nie je v poriadku tvoja viera. Musíš veci pomenovať, vyznávať, stáť na Božom slove a zasľúbeniach, vyhlásiť ich platnosť vo svojom živote, dostatočne veriť, a potom  jednoducho musíš byť uzdravený.” Tomuto ja neverím!

Dovoľte, aby som vysvetlil, prečo tomu neverím. Na začiatku si však musíme uvedomiť, že v každej heréze (v odlišnom názore od cirkvou oficiálne prijatého názoru) je aj trocha pravdy. Pravda našej herézy je napísaná v Evanjeliu podľa Marka 6:5-6a: „A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. A divil sa ich nevere.” To neznamená, že Ježiš nedokázal urobiť zázraky, ale že ľudia k Nemu neprichádzali a nežiadali zázraky, lebo neverili. Dnes je niekto možno chorý preto, že neverí. Nemodlí sa, neprijíma pomazanie olejom, pretože je to podľa neho aj tak zbytočné, a tak ostáva chorý. Toto je pravda. Ale čo ak veríš v Ježiša. Vieš, že ťa môže uzdraviť. Modlil si sa za uzdravenie. Bol si pomazaný olejom, a stále si chorý. Je niečo zlé na tvojej viere? Poviem to jasne: NIE.

Objasním vám, odkiaľ beriem svoje presvedčenie. Tieto verše hovoríme všetkým, ktorí sa držia falošného učenia. V Biblii sa píše v 2. knihe kráľov 13:14a: „Keď Elizeus upadol do choroby, na ktorú zomrel...” Viete, kto to bol Elizeus? On kriesil mŕtvych! Myslíte si, že niečo nebolo v poriadku s jeho vierou? A zomrel na chorobu! Pozrime sa teraz do Novej zmluvy. Timoteus bol chorý. Pavol mu v 1. liste Timoteovi 5:23 píše: „Nepi už viac vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby požívaj trochu vína.” Všimnite si, že Pavol nepíše Timoteovi: „Kde je tvoja viera? Bojuj a prehlasuj ju! Prečo si chorý?!” Naopak, odkazuje mu, aby sa liečil vínom. Toto je môj záver. Je Božou vôľou uzdraviť ťa? Rozhodne áno. Veď si bol v živote uzdravený nespočetne veľakrát. Ale niekedy si jednoducho Elizeom. Boh ťa chce vziať domov. Alebo si niekedy Timoteom a máš tieto časté choroby, ktorých sa nie a nie zbaviť. Jedine Boh vie, prečo je to tak a hovorí ti: „Ber lieky!” Ale to neznamená, že nemáš vieru.
    

Volal mi jeden muž, ktorý je na vozíku a povedal: „Bol som na zhromaždení. Kresťania sa okolo mňa postavili a povedali mi, že ak budem veriť, tak budem chodiť. Potom sa za mňa modlili a povedali mi, aby som vstal. No ja som sa nemohol postaviť!  Potom mi povedali, že ak skutočne verím v Krista, tak sa budem môcť postaviť.” Keď mi to rozprával, plakal. Koľko ľudí je  znechutených a zdeptaných vďaka takémuto učeniu o prosperite? Počuli ste už o Joni Eareckson Tada? Je na vozíku. Ak ste ju už niekedy počuli, tak mi musíte dať za pravdu, že táto žena má obrovskú vieru. A je na vozíku, a do konca svojho života zostane, ak Boh nezasiahne. Ale už je na vozíku skoro 40 rokov. Ak ste ju  niekedy počuli rozprávať, tak viete, že jej viera je naozaj v tom najlepšom poriadku. Podľa mňa je Joni živým dôkazom, že to učenie o prosperite je chybné.
     

Pred niekoľkými rokmi, keď som bol pastorom na Floride, ma niekto požiadal, aby som navštívil jednu ženu z letničného cirkevného zboru, ktorá zomierala v nemocnici. Nie všetky letničné cirkvi sú také ako táto. Vošiel som do nemocničnej izby a uvidel som zhrbenú chudučkú ženu, ktorá naozaj zomierala. Len čo som vošiel, povedala: „Ja viem, že ma Boh uzdraví. Aj keď to ešte nevidím, ja prehlasujem svoje uzdravenie, a viem, že budem uzdravená.” O niekoľko dní zomrela. A ja som si pomyslel: „Majú kresťania takto zomierať?” Nemáme sa práve my kresťania pozrieť smrti do očí a povedať: „Nech sa stane Tvoja vôľa, Pane Ježiši.” Máme odmietať realitu, len preto, že sme očarení nejakým televíznym kazateľom, ako táto pani?
     

Pozrime sa na štvrtý verš: „Povedal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj dar, ktorý prikázal Mojžiš.” Ďalšia lekcia. Zázraky sú dôkazom toho, že Ježiš je reálny. Viete, že židovskí kňazi nemali radi Ježiša. Preto Ježiš povedal malomocnému: „Choď, ukáž im svoje uzdravenie a buď mojím svedkom.” Keď som vyrastal v Omahe, náš pastor zvykol hovoriť: „Nemôžeš sa hádať so zmeneným životom.” A presne to sa tu stalo. Napríklad máte neveriaceho strýka. Môžete strýkovi ukázať 22. žalm. Bol napísaný tisíc rokov pred Kristom a dokonale predpovedá ukrižovanie Pána Ježiša. Je to úžasné. Alebo mu môžete ukázať 53. kapitolu Izaiáša, ktorá bola napísaná sedemsto rokov pred Kristom a predpovedá Jeho utrpenie. Môžete mu vysvetľovať archeologické nálezy v Palestíne, kde sa našlo množstvo vecí, ktoré dokazujú pravdivosť Novej zmluvy. Pravdepodobne ho tieto argumenty aspoň prinútia zamyslieť sa. Ale to, s čím váš strýko nebude vedieť diskutovať, je zmenený život.
    

Počul som o človeku, ktorý sa obrátil počas tzv. stanových evanjelizácií. Bol práve na pódiu a hovoril o tom, ako ho Ježiš Kristus zachránil pred alkoholom. Jeden ateista v publiku počas jeho svedectva začal vykrikovať: „Snívaš. Si rojko. Tvoje náboženstvo je ilúziou. Toto je sen.” No zrazu niekto toho ateistu potiahol za kabát. Bolo to malé dievčatko. „Pane, ak sníva, tak ho nebuďte. Je to môj ocko. V takomto stave sa nám páči oveľa viac ako predtým.” Vec, ktorá vašim blízkym dokáže realitu Krista viac ako čokoľvek iné, je váš zmenený život.
    

Poďme sa pozrieť na zázrak číslo dva. Vo verši 5 čítame: „Keď vošiel do Kafarnaumu, prišiel k Nemu stotník a prosil Ho: Pane, sluha mi leží doma porazený a strašne sa trápi. Povedal mu Ježiš: Ja prídem a uzdravím ho.” Toto je ďalšia vec, ktorú si máme všimnúť. Ježiš robí zázraky aj pre neveriacich. Tento človek bol rímsky stotník. Pravdepodobne neveril v Hospodina, ale ako rímsky pohan veril v gréckych bohov (Zeus, Hermes a podobne). No Ježiš aj napriek tomu uzdravil jeho sluhu. Myslím, že Boh stále uzdravuje neveriacich. Veď aj mnohí ateisti sú uzdravovaní zo svojich chrípok a angín. Prečo teda Boh robí zázraky pre neveriacich? V Evanjeliu podľa Matúša 5 je napísané: „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia; aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.” Prečo to Boh robí? Prečo Boh vylieva milosť a milosrdenstvo dokonca aj na neveriacich? Odpoveď je v Liste Rímskym v 2. kapitole, kde Pavol napísal: „Nevieš, že dobrota Božia vedie ťa k pokániu?” Keby som sa opýtal, ako ste sa dostali ku Kristovi, niektorí z vás by povedali, že vás zastavila nejaká udalosť v živote. Udialo sa niečo veľmi zlé, vy ste sa duchovne prebudili a prišli k Ježišovi práve kvôli nejakej tragédii. No predpokladám, že viacerí z vás majú iný príbeh. Boh bol k tebe veľmi dobrý. Uzdravil ťa. Dal ti dieťa. To urobil pre mnohých. Vtedy si povedal: „Stala sa mi táto úžasná vec a ja som si uvedomil, že sa mám vrátiť k Bohu.” Božia dobrota má viesť ľudí k pokániu. Boh uzdravuje aj neveriacich.
     

Pozrime sa na ôsmy verš. „Ale stotník odpovedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; povedz len slovo a ozdravie môj sluha. Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem tomuto: Choď! - ide, a druhému: Poď sem! - príde, a svojmu otrokovi: Urob toto! - urobí. Keď to Ježiš počul, zadivil sa a povedal tým, ktorí Ho nasledovali: Vpravde hovorím vám: U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery.” Niekedy nájdeš vieru tam, kde ju nečakáš. Tento stotník bol pohan, a mal väčšiu vieru v Boha ako Židia, od ktorých sa očakávalo, že budú veriť. Niekedy ľudia, od ktorých sa očakáva, že budú mať vieru, ju nemajú, a tí, od ktorých by ste to nikdy nečakali, ju majú.
    

Premýšľam o protestantských pastoroch. Ja som protestantský pastor. No mám oveľa väčší rešpekt pred laickými cirkevníkmi ako pred protestantskými kazateľmi. Prečo? Lebo mnoho protestantských pastorov navštevovalo liberálne semináre. Myslia si, že sú múdrejší ako Biblia, neveria tomu alebo tamtomu a ani ja im jednoducho nedôverujem. Laici stále dôverujú Biblii. Preto sa niekedy stane, že ľudia, ktorí by mali mať vieru, ju nemajú, a tí, od ktorých to nečakáme, ju majú.
     

Pozrime sa na 11.  a 12. verš: „Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.” Z týchto slov sa môžeme naučiť dve veci. Po prvé - v nebi budeme poznať svojich milovaných. Jedna z najčastejších otázok, ktorú sa ma ľudia pýtajú, znie: „Budem v nebi poznať svoju babku? Budem vedieť, že toto bola moja sestra?” Myslím si, že budeš. Pretože tu sa píše, že budeš poznať Abraháma, Izáka a Jákoba. Ak budem poznať tých, ktorých som nikdy nevidel, tak si myslím, že Boh mi ukáže aj to, kto je moja babka. A po druhé - peklo je reálne. Prečítajme si ešte raz koniec 12. verša: „...von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.” Opäť musíme priznať, že mnoho protestantských pastorov už neverí v peklo.
    

Spomínam si na Rogera Carlsona, ktorý mi pred pár rokmi povedal príbeh, ako sa v lietadle rozprával o svojej viere s jedným ateistom. Ateista ho zrazu zastavil a povedal: „Verím v Boha, ale neverím v peklo.” A Roger mu odpovedal: „No a?” Ateista reagoval: „No a čo? Vy môžete veriť v Boha a v peklo, ale ja neverím v peklo.” A Roger opäť povedal: „No a?” Zmyslom toho všetkého bolo, že ak niekto neverí, že peklo existuje, to ešte neznamená, že skutočne neexistuje. Dnes ti chcem zdôrazniť, že ak veríš v Ježiša, potom musíš veriť aj tomu, čo hovorí. A On v tomto verši a aj v iných veršoch hovorí o tom, že peklo existuje.
     

Mám priateľa, ktorý je baptistickým farárom. Keď ste v teologickom seminári, vašou povinnosťou je ísť na pastorálne vyučovanie do nemocnice a učiť sa pastorálnej starostlivosti. Ja som to musel robiť,  aj on, hoci v inej nemocnici. Raz mi rozprával, že z celého seminára len on a jeho priateľ verili v peklo. Po niekoľkých týždňoch povedal celej skupine teológov: „Chodíte do  kresťanského seminára, budete kresťanskými farármi, a neveríte v peklo?” „Nie,” znela ich odpoveď. „Ako potom vysvetlíte, že Ježiš v Novej zmluve hovorí o pekle viac ako ktokoľvek iný? Viete  niečo, čo On nevedel? Ste múdrejší ako On?” Chcem povedať, že peklo existuje, či sa vám to páči alebo nie. To neznamená, že neexistuje len preto, že si to vy myslíte. Veď sa len pozrime, čo sa tu píše. Bude tam plač a škrípanie zubov vo vonkajšej tme.
     

Pozrime sa na 13. verš: „A stotníkovi Ježiš povedal: Choď a staň sa ti, ako si uveril! I ozdravel mu sluha v tú hodinu.” Toto je posledná vec, ktorú si máme dnes uvedomiť. Dôveruj Ježišovi, že vykoná zázrak, a On ho naozaj vykoná. Manželka farára Carlsona mala veľa zdravotných problémov, ktoré pretrvávali niekoľko rokov. Nakoniec sa stalo, že mala v pľúcach toľko tumorov, že lekár vyhlásil: „Už s tým nemôžeme nič urobiť.” Tak sme ju pomazali olejom, modlili sa za ňu, skladali sme na ňu ruky, a ona potom šla späť k lekárovi. Bol prekvapený, lebo už nemala žiadny tumor! A žila ešte desať rokov! Verím, že sme cirkvou, ktorá verí Bohu, že môže vykonať zázraky. Nebudeme Mu hovoriť, kedy a ako ich má vykonať, ale dôverujeme Mu, že ich robí. Keď Boh takýto zázrak urobí, určite o tom niekomu povedzte.
     

Na záver vám ešte chcem povedať, čo sa mi raz snívalo. Bol to asi najstrašnejší sen, aký som kedy mal. Sníval sa mi pred mnohými rokmi, keď som bol v cirkevnom zbore a mal som veľké pokušenie, aby som prestal kresťansky slúžiť a začal žiť život v hriechu. V tom sne som stál pred nebeskými bránami. Brány boli otvorené a ozývala sa odtiaľ nádherná hudba. A potom ma prišiel k bráne pozdraviť zástup tisícov ľudí, ktorí boli oblečení v bielom rúchu. V prednom rade stál môj otec a môj brat. Zrazu som začal plakať. Potom som si v sne spomenul, že predtým, ako som zomrel, som odmietol Krista. Nemohol som vstúpiť dnu. Začal som veľmi kričať. Tragédiou nebolo, že som musel ísť do pekla, ale že som sa nemohol dostať dnu! Bol to horor. Zrazu som začul, ako mi začali škrípať zuby. V tom som sa prebudil a pomyslel som si: „Asi predsa len neodídem od Pána.”
    

Verím v nebo ale aj v peklo. Neverím v peklo preto, že som mal sen. Verím v peklo preto, lebo Ježiš povedal, že peklo existuje. A On je mojím Pánom. Takže, ak je tvojím Pánom, tak ver tomu, čo ti hovorí. Chcem ťa požiadať, aby si tento týždeň niečo urobil. Prosím ťa, aby si sa modlil za dvoch ľudí, ktorých poznáš, a ktorí sú pravdepodobne stratení. Každý z nás pozná aspoň dvoch ľudí, ktorí pravdepodobne nie sú na ceste do neba. Modli sa za nich tento týždeň. A prosím ťa ešte o jednu vec. Modli sa, a povedz Bohu: „Ak chceš, aby som sa s nimi rozprával, pomôž mi to urobiť.” A potom im napíš list, pošli im e-mail alebo knihu, rozprávaj sa s nimi. Povedz Bohu: „Ak si ma chceš použiť, Pane, urob to.”