Slovenské evanjelizačné stredisko — evs.sk

Asbjorn Kvalbein
Niektorí považujú vieru v Boha, v Ježiša Krista za správnu a dobrú, ale predsa nedokážu veriť. Nevedia spraviť posledný krok. Pozrime sa preto na jedného z pochybovačov v Biblii. Volá sa Tomáš a patrí k dvanástim učeníkom. Je dôležité spoznať Tomáša a pozrieť sa na to, čo sa s ním udialo v deň, keď Ježiš vstal z mŕtvych. Ján vo svojom evanjeliu rozpráva:

„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! … Tomáš však, jeden z dvanástich, prímen m Dvojča, nebol s nimi, keď Ježiš prišiel. Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím."

"Po ôsmich dňoch zase boli dnuká Jeho učeníci; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a viď moje ruky, daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci. Odpovedajúc Mu Tomáš povedal: Pán môj a Boh môj! A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.“

Cez zamknuté dvere
Učeníci zamkli dvere na miestnosti, kde sa zdržiavali. Báli sa. Ježišov hrob bol prázdny. Potvrdili to aj Peter a Ján. Mária Magdaléna dokonca povedala, že stretla Ježiša, ktorý je opäť živý.
V texte čítame, že Ježiš prechádza skrze zamknuté dvere a hovorí: „Pokoj vám“. Tento pozdrav znamenal v tej situácii veľa: Teraz máte pokoj s Bohom. Trpel som za vaše hriechy, keď som zomrel na kríži. Pády sú odpustené. Vina je preč. Teraz ste prijatí Bohom, pretože všetky zlé skutky a pády sú odpustené. Teraz môžete mať pokoj aj sami so sebou v okolnostiach, v ktorých sa nachádzate. Trpel som na kríži, aby ste mohli mať pokoj.
Tomáš pri tom nebol. Nerozumie ostatným. Nedôvera a pochybnosti vkročili do jeho srdca. Odvtedy ho nazývame neveriacim Tomášom. Možno by sme ho v dnešnej dobe nazvali skeptikom. Byť skeptikom nie je ničím úžasným. Skeptikom sa človek stáva. Vyberá si, že nechce veriť, aj keď vidí rozumné dôvody a dôkazy.

Ako tomu rozumel Tomáš?
Prečo sa Tomáš správal tak, ako sa správal? Čítal som štyri možné dôvody:
1. V prvom rade ide o Tomášovu povahu. V starších časoch by človek povedal, že Tomáš bol melancholik. V dnešnej dobe hovoríme o depresívnych typoch. Tomáš bol typ človeka, ktorý sa pozeral na veci so skepsou. Nič nie je dobré, ak na tom nie je aj niečo zlé. Všetky dobré správy sú príliš dobré na to, aby boli pravdivé. Tomáš bol väzňom pesimistického postoja. Ukazuje sa to v jeho postoji, keď mali učeníci a Ježiš navštíviť Martu a Máriu, ktorým práve zomrel brat Lazar. Tomáš hovorí: „Poďme aj my, aby sme umreli s Ním.“ Ako keby povedal. "Má to ešte zmysel ísť tam? O čo ešte ide?" Tomáš mal ťažkú povahu.
2. Po druhé, myslím si, že Tomáša ovládol stres. Akým ťažkým a nepokojným obdobím prešiel. V Kvetnú nedeľu Ježiša všetci oslavovali ako kráľa a osloboditeľa a na Veľký piatok Ho dohnali k smrti na kríži. Bolo to strašné a poburujúce. A teraz niekto tvrdí, že Ježiš žije! Toto všetko bolo zničujúce. Možno bol Tomáš tak psychicky zničený, že už nedokázal byť spolu s ostatnými. „Už ďalej nevládzem.“ Prešiel od najväčšej nádeje k najtemnejším pochybnostiam. Stalo sa to v priebehu niekoľkých dní. Teraz je pozvaný naspäť  z tých najtemnejších pochybností do najjasnejšej nádeje. Bol to šok.
3. Treťou črtou Tomáša je, že tak trochu závidí. Prečo prišiel Ježiš k učeníkom a nie k nemu? Keď sa deje niečo dobré a iní majú na tom podiel, začíname závidieť a nechceme dopriať druhým. Takéto myšlienky k nám prichádzajú často a ľahko. Dokonca to má aj duchovnú dimenziu. Ostatní prijímajú požehnanie, ale ja nie.
4. Niektorí považujú Tomáša za veľkého hrdinu. Čestného pochybovača a pozorného skeptika. Ale ja si nemyslím, že Tomášovo tvrdé srdce, jeho pýcha a závisť sú niečím zvláštnym, čo by sme mali obdivovať. Doplatil na to, že nebol s ostatnými učeníkmi.

Ježiš neobviňuje
Zastavme sa a zamyslime sa nad Ježišom. Ježiš vie všetko a pozná vnútro každého. Vidí Tomášovo pochybovanie, vidí v jeho srdci pýchu, závisť a neochotu. Napriek tomu, a to si dobre všimnite, Ježiš Tomáša neobviňuje. Pretože aj Tomášovi sa dostalo pozdravu: Pokoj vám.   
Bol tam Peter, ktorý zaprel Ježiša trikrát, ktorý dokonca prisahal, že Ježiša nepozná. Boli tam učeníci, ktorí nedokázali bdieť s Ježišom, keď Mu bolo najťažšie a ktorí utiekli, keď Ježiša uväznili. Ale aj Tomáš bol pozdravený pozdravom: „Pokoj vám“. Povedzme si ešte raz, čo obsahuje tento pozdrav: Teraz máte pokoj s Bohom. Trpel som za vaše hriechy, keď som zomrel na kríži. Hriech je odpustený. Vina je preč. Ako ľudia ste prijatí Bohom, pretože všetky zlé skutky sú odpustené. Teraz môžete mať pokoj aj sami so sebou aj v okolnostiach, v ktorých sa nachádzate. Trpel som na kríži, aby ste mohli mať pokoj. 

Ježiš bol k Tomášovi milý. Je to úžasné, ako aj Tomáš dostáva prejav úplného priateľstva a milosti. Keď je tu nádej pre Tomáša, je tu nádej aj pre teba, aj keď si niekedy v depresii, v strese, keď si pyšný, alebo keď závidíš. Pozri sa bližšie na fakty. Nechaj sa presvedčiť. Ver v Otca a ver v Pána Ježiša. Nebuď neveriaci, ale veriaci!

Desiate blahoslavenstvo

Je zaujímavé, že v tejto situácii prichádza Pán Ježiš so svojím posledným blahoslavenstvom. V kázni na vrchu povedal deväť výrokov, ktoré začínajú slovom: "Blahoslavení..." Ako deväť úderov zvona. Tu pre Tomáša prichádza desiate. "Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili." V inej súvislosti Pán Ježiš hovorí, že veriaci, ktorí prídu neskôr, budú robiť väčšie skutky. Tu je čiastočne odpoveď, na čo myslel. Neskôr uveria bez toho, aby videli.

Toto je blahoslavenstvo pre mňa a pre teba. Pre nás, ktorí sme nevideli Ježiša našimi očami, ktorí sme sa nedotkli Jeho tela, ktorí sme nevložili naše prsty do Jeho rán. Výzvou pre nás je, aby sme verili v Ježiša aj tak. A je to možné.

Bežní ľudia

Len sa zamysli: Ježišovi učeníci boli skupina úplne bežných mladých ľudí bez vysokého vzdelania a vysokej inteligencie. Evanjeliá to opisujú veľakrát. Títo mužovia mali mnoho bežných ľudských vlastností a jasných slabostí. Týka sa to aj Tomáša. Najúbohejšie sa to ukázalo na Veľkú noc. Zradili a utiekli. Peter skoro stratil vieru a bol na ceste k starému životu. Ale potom stretli živého Ježiša. Zmenilo ich to. Aj Tomáša. Len tá samotná zmena, ktorá sa pri nich stala, je pre mňa dostatočným dôkazom toho, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych.

Cirkevná história rozpráva o tom, že väčšina učeníkov, ktorí boli neskôr nazvaní apoštolmi, zomrela pre svoju vieru. Boli vyzvaní, aby zapreli, ale nespravili to. Jednoducho nemohli poprieť to, čo videli a zažili. Všetci boli ochotní zomrieť za svoju vieru v živého Pána Ježiša. Mohli byť všetci profesionálnymi klamármi? Neverím tomu. Je to psychologicky nemožné. To, že sa Tomáš zmenil z chladného skeptika na horlivého kazateľa, sa nedá vysvetliť iným spôsobom, len tým, že skutočne stretol Ježiša, o ktorom vedel, že zomrel na kríži, ktorého videl, že vstal z mŕtvych a ktorý prijal Tomáša s láskou, milosťou a vrúcnym pozdravom.
História o Tomášovi hovorí, že neskôr išiel do Indie ako misionár. Skeptik a pochybovač, neveriaci, ktorého Ježiš vyzval, aby veril. Tomáš to spravil a to ovplyvnilo celý jeho ostatný život.

Si typ ako Tomáš?
Možno je v tvojom živote niečo z Tomáša. Možno si ľahko deprimovateľný. Možno si zdedil takú povahu. Možno sú to vonkajšie okolnosti života, ktoré ťa nútia byť smutným a nedôverčivým. Ale to ťa nemusí zamknúť pred pravdou. Ježiš prijal deprimovaného, pochybujúceho Tomáša. Ježiš prijíma aj teba.
Alebo si v strese? Ide život rýchlo a všetko sa deje príliš nahlas a v nepokoji? Často je to u teba tak, že raz je dobre a raz zle? Myslíš si, že ti to prekáža na ceste k Bohu? Ježiš prijíma tých, ktorí sú v strese. Povedal Tomášovi: Pokoj vám. Hovorí to aj tebe. Želá ti svoj pokoj.
Alebo si pyšný? Nikto nemá vidieť tvoje slabosti? Bojíš sa, že niekto si všimne tvoje pády? Ježiš o nich už vie. Neboj sa.
Závidíš alebo sa hneváš? Ublížili ti kresťania? Zažil si v živote ťažké veci a závidíš tým, ktorí prechádzajú životom akosi ľahko? Alebo si myslíš, že je Boh k tebe nespravodlivý a príliš tvrdý na teba, keď dopustil, aby sa ti stalo toľko zlých vecí? Nemusíš odmietnuť svoje pocity. Môžeš prísť k Ježišovi s nimi.

Kresťania sú všelijakí
Nemôžem nič iné, len poukázať na to, čo povedal Ježiš: „Pokoj vám … Daj sem prst a pozri sa na moje ruky … daj sem ruku a vlož ju do môjho boku … Nebuď neveriaci, ale veriaci.“ Možno dnes je deň pre teba, aby si sa stal kresťanom. Kresťania sú všelijakí. Majú rôzne tváre. Nikto z nich nie je dokonalý. Nečakaj od nich veľa. Ale Ježiš Kristus je dokonalý. Dobrý a čistý. Prijíma každého, kto Mu chce veriť.
Tomáš bol v Ježišovej škole. Učil sa a bol vyučovaný. Prešlo veľa času, kým u neho všetko „klaplo“. Ale Ježiš mal nekonečnú trpezlivosť. Preukáže ju aj tebe. Nie je nutné, aby si bol niekým, kým nie si. Buď tým, kým ťa stvoril Boh. Biblia hovorí krátko o tom, čo je treba, aby sa človek stal kresťanom: „Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“ Sprav Ježiša svojím Pánom. Nechaj Ho, nech určí smer tvojho života.
Tomáš o Ježišovi povedal: „Pán môj a Boh môj.“ Stal sa živým kresťanom aj napriek pomalšiemu chápaniu, pochybovačnej mysli, pýche a závisti. Našiel pevný bod v živote. Ježiš ma miluje. Miluje nedokonalých ľudí ako si ty a ja. Môžem k Nemu prísť s mojimi pádmi. Nikdy ma nepošle preč.