Už som tu v blogu spomínal že veľmi sľubne sa rozbehla misijná práca v banskobystrických väzniciach. Spomínal som jedného mladého človeka L, ktorý je na Kráľovej. Tento mladý muž prežil úprimné obrátenie k Pánovi, ktorý ho znovuzrodil mocou svojho Svätého Ducha.
Ovocie tejto podstatnej zmeny je zrejmé až doposiaľ a jeho svedectvo života má vplyv aj na ostatných, dokonca si zmenu všimol i tamojší personál. Treba dodať, že L nebol žiaden pokojný kľuďas, ktorému je vlastne jednoduché urobiť krok viery, lebo neurobil nič až tak závažné. L ako i sám hovoril bol už recidivista, teda navštívil väznice už viackrát. Ani jeho život nebol uhladený, ale plný zvrhlostí a hriechu. Od prvého stretnutia, ktoré sme mali ešte v Bystrici-meste bolo vidieť zaujatie Božím Slovom, zrejme i prístupom , ktorý ho oslovil. Bol hneď otvorený pre veci Božie. Treba to dať do toho súvisu s tým, čo som už spomenul, aký život žil a že doteraz ho Božie veci nezaujali natoľko, aby priniesli zmenu myslenia z dôsledkom pokánia.
Teraz však ten čas prišiel a na základe viacerých stretnutí a rozhovorov začal veciam rozumieť a sa im otvárať, až potom oznámil, už som sa rozhodol a modlil som sa k Pánovi Ježovi o prijatie. Viete zo skúseností viem/e, že takéto niečo sa nedeje pravidelne, automaticky, ale že Pán musí zasiahnuť mocou svojho Slova a Ducha, aby sa niečo pohlo. Často zvestujeme evanjelium podobne ako v tomto prípade a nič prevratné sa nedeje, alebo veľmi strohým krokom. Pri každom je Božie tempo iné. No tu pri L. prišiel práve ten pravý čas.
Uvažoval pri jednom z rozhovorov, že už má svoje roky a skutočne túži po zmene a inej kvalite života, ktorú sám zo seba nedokázal urobiť. Urobil ju Pán. Sami zo svojich vlastných skúseností viery poznáme, že nastúpenie tejto cesty za Pánom Ježišom, je síce krásna časť života,(snáď aj to potom :-)) ale nezaručuje to, že by nás obchádzali skúšky, problémy, pokušenia...ale už vieme, že nie sme sami a vieme za kým máme ísť keď zlyháme a že je možnosť prekonzultovať všetko s tým Najvernejším a Najdôvernejším. Je to samozrejme trochu závislé aj od toho, aký život s Pánom Ježišom žijeme, či vieme hneď po páde reagovať správne biblicky pokáním a utiekaním sa k Nemu v Jeho prítomnosti, alebo nám to neškrie svedomie a nepichá srdce a pokračujeme samovoľne ďalej, akoby nič. To je rozdiel.
Spomínam to preto, že i my sme mali rozhovor na túto tému, kde bola nejaká známka obavy, aby neprišlo niečo z toho, čo už bolo a nezvalcovalo to opäť a nestiahlo do blata. Vraj teraz je žiť kresťanstvo jednoduchšie ako vonku, keď prídu rôzne nástrahy, i keď i na tomto mieste je skutočné rozhodnutie a viera preskúšané, preverované dráždením, výsmechom nechápajúceho okolia, ktoré neraz pozná zmeneného, obráteného človeka inak a nechápe, nerozumie tomu, čoho je Pán tvorcom a preto je neraz nepriateľstvo, útoky. L. hovoril aj o tom, že po týchto zmenách si tu ešte výraznejšie všimol ľudskú zlobu aj v zlých návykoch, slovnej zásobe, charakterových vlastnostiach a i. V mnohom som bol taký aj ja vraví. L. je z v tej výhode, že je z tých, ktorí majú istú autoritu, možno aj na základe minulosti, čo je však dnes použiteľné. Možno je tu teda nejaký rešpekt z budúcnosti, chce to modlitby, prehlbovanie života viery, rast v Pánovi, postupný dosah zrelosti v Ňom, neustále pochopenie, či objavovanie lásky Pána Ježiša v úprimnom vzťahu s Ním. Rozumenie tomu, že už nik vernejší a bližší nepríde, už je tu. Iba bezbožný život Ho pošle preč. Nie je dôvod, aby sa to stalo.
Dnes je L aktívne zapojený aj pri našich stretnutiach-pobožnostiach, kde si podľa materiálov pripravuje aj témy, pre ktoré je tam okrem ostatného programu tiež miesto. Chystá, spisuje svoje svedectvo viery a keď príde čas, tak ho tu uverejníme. Myslite na neho prosíme na modlitbách i na ďalších v tejto oblasti misie.
