Naozaj sú ľudia dokonalí a dobrí?

Poznáte to z reklamy aj zo sociálnych sietí. 
Dokonalosť. 
Všetko je úžasné a skvelé, bezchybné, precízne, neopakovateľné, vzrušujúce a zábavné. 
Ak aj niečo na prvý pohľad takto nevyzerá, je tu progres. Sme na ceste k dokonalosti. Všetko je tak ako má byť. 
Stačí, ak nastavíme správne systém, lepšie sa začneme stravovať, správnym spôsobom učiť, trénovať, dodržiavať rady a tipy, a bude to dokonalé. Raz sa do svojho cieľa dokonalosti dostaneme.
Rovnako je to aj v spoločnosti. Stačí ak budeme dobrí, tolerantní, správne nastavíme štát, pracovné podmienky, zákony, potrestáme zloduchov, pomôžeme takým, čo si sami nevedia pomôcť a bude nám hej.
 
Stačí zdravo žiť, zdravo cvičiť a budeme žiť dlho.
Stačí investovať do vedy a výskumu, do technológií, a nájdeme liek na každú chorobu. Stačí investovať do správnych technológií a vyriešime každý problém, ktorý ľudstvo má.
 
Tvárime sa, že my ľudia sme dobrí. Múdri. Nezávislí. Slobodní. Korunou tvorstva. Pánmi neba, zeme, podzemia i morí.
 
Jean-Jacques Rousseau - predstaviteľ osvietenstva 250 rokov dozadu tvrdil to isté. 
Človek je vo svojej podstate dobrý, že deti sa rodia nevinné, ale pokazia sa kultúrou, vyučovaním atď. Že my ľudia sme vo svojej podstate dobrí.
A dostalo sa to aj do našich rečí. Do našej kultúry. 
Ale veď on je v podstate dobrý človek. Veď každý je v podstate dobrý človek.
 
Prečo ale v podstate dobrí ľudia zapríčinili 1 aj 2 svetovú vojnu, prečo tu bolo 40 rokov totality, monsterprocesov, politických vrážd? Prečo po páde totality tu nemáme raj na zemi, keď je už 30 rokov sloboda? Prečo sa tu stále dejú politické či iné vraždy? Pretože ľudia sú vo svojej podstate dobrí? 
 
 
Nikto tomu nechce veriť, ale je to tak. Sme zlí. Skazení. Beznádejní. 
Sekulárny kritik, - Randall Jarrell - povedal: Väčšina z nás vie, že Russeau sa mýlil. Ak človeku dáte z rúk dolu reťaze, postaví koncentračné tábory. Čoskoro sa dozvieme o ľudských schopnostiach všetko, čo sa v 18. storočí nevedelo. Kvôli sebectvu, lakomstvu a násiliu.
Teológ Allan Jacobs vo svojej knihe Original Sin tieto myšlienky komentuje: Ak súčasný sekularizmus odmieta učenie o dedičnom hriechu kresťanstva, ale zároveň odmieta Russeauove učenie o tom, že človek sa rodí nevinný, kde do pekla sme? 
 
Akoby sme sa ako ľudstvo nevedeli poučiť z minulosti a stále opakujeme rovnaké chyby.
 
Ak ideme do dávnejšej minulosti, Ježiš v príbehu o stratenej ovci (Lk 15:1-7) prirovnáva ľudí k ovciam. K ovciam, ktoré sú beznádejne hlúpe, závislé, stratené a vo svojej podstate zlé.
 
Toto nie sú populárne myšlienky. Nie vo svete, ktorý hovorí presný opak. 
Ale zdá sa, že vo svetle histórie, faktov a skutočnosti, ktorej denno-denne čelíme sú tieto myšlienky pravdivé. 
 
Biblia hovorí, že všetci sme zblúdili ako ovce.
Potrebujeme záchrancu.
 
Byť kresťanom neznamená snažiť sa žiť ako žil Ježiš. Nie sme prirovnaní k psovi, sme prirovnaní k ovci. Ovca nedokáže urobiť pre svoju záchranu absolútne nič. Nedokáže sa vrátiť na zavolanie.
Boh nám neposlal veľkého morálneho učiteľa, ktorého máme počúvať a napodobňovať, pretože to nikto z nás nedokáže.
Poslal nám záchrancu, lebo sami sa zachrániť nedokážeme. O tom je dobrá správa. Evanjelium Kresťanstvo. Príbeh o stratenej ovci.
Prečítané 67 krát

Zdieľajte: