Môj sen

Cez víkend sme boli v Novom Sade v Srbsku. Boli sme tam prednášať a stretnúť sa s bratmi a sestrami. Mali sme sa tam skvele a boli sme pekne prijatí. Takí ľudia a chvíle povzbudzujú do služby.

Cestou späť, keď sme už boli v Maďarsku, sme zastavili, aby sme sa najedli. Zastavili sme v malej dedine pri staršom dome, kde bolo napísané reštaurácia. Budova veľke očakávania nevyvolávala. Avšak, keď sme vstúpili dnu, bol som prekvapený. Vo vnútri to bolo veľké a vkusne zariadené. Povedal som si: sme tu dobre. Dostal som aj výborné jedlo. Nečakane dobré. Dokonca nám čašník pri odchode slovensky pozdravil. Naše zastavenie som neľutoval.

A tak rozmýšľam: čo keby to tak bolo aj s novými ľuďmi, ktorí vstúpia do našich kostolov? Že aj keď majú zo začiatku v sebe neistotu, to všetko dianie vo vnútri ich ohúri a presvedčí. Povedia si: toto fakt malo zmysel, tu sa oplatí zastaviť, tu som zažil veci nad moje očakávania.

Chcem raz tento sen zažiť.

P.S. Ak by ste sa chceli fantasticky najesť, tak keď pôjdete cez Maďarsko, tak za mostom hneď doprava...

P.S.2. Fotky zo Srbska:

http://www.facebook.com/media/set/?set=a.476432842376998.108502.108847325802220&type=3

Prečítané 4388 krát

Zdieľajte: