"Radujte sa v Pánovi vždy!  Opakujem: radujte sa!“ (Flp 4:4)

Niekedy je vďakyvzdanie tou poslednou vecou, ktorú by sme chceli robiť. Jedna vec je vzdávať vďaku, keď sú účty zaplatené, náš zdravotný stav je dobrý a budúcnosť jasná. Keď sa však náš život náhle, dokonca tragicky zvrtne, vzdávanie vďaky nie je až tak jednoduché.

Napriek tomu nám Biblia vraví: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť!“ (Ž 106:1) Niekedy sa cítime dobre, inokedy ani prinajmenšom. Predsa však máme Pánovi vzdávať vďaky.

Pomysli na Jóba, ktorý v jeden deň prišiel o všetko. Všetko, čo sa mohlo pokaziť, sa pokazilo. A predsa povedal: „Nahý som vyšiel zo života matky, a nahý sa tam navrátim. Hospodin dal, Hospodil aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.“ (Job 1:21)

Potrebujeme mať to, čo by sme mohli opísať ako teológia vďakyvzdania. Potrebujeme pochopiť, že Bohu máme ďakovať bez ohľadu na okolnosti.  Niekedy bude pre nás chváliť Boha jednoduché, inokedy, úprimne povedané, to bude obeta.

Jóbove zvelebenie Boha bolo vo chvíli, ktorú zažíval, obetou chvály. Žid 13:15 hovorí: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ Znamená to, že máme svoju chválu verbalizovať.

Boli sme stvorení na to, aby sme Bohu vzdávali slávu. Najvznešenejšie využitie našich hlasiviek, pier, úst, formulácie našich slov je na vzdanie úcty a slávy Bohu. Boh chce počuť, ako ho chválime. Potrebujeme dať Bohu to, čo si zaslúži, a to je sláva.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 1426 krát

Zdieľajte: