Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.” (Mt 6:1)

Zo všetkých našich skutkov, ktoré sú navonok viditeľné, je najlepším skutkom dávať almužnu, pretože v nej ide len o to, aby sme pomohli chudobným a núdznym. Dávať almužnu neznamená len dať kúsok chleba žobrákovi, almužna zahŕňa všetky možné dobré skutky, ktoré konáme pre dobro nášho blížneho. Slovo „almužna“ pochádza z gréckeho slova „eleemosyna”, ktoré označuje milosrdenstvo. Preto často almužny nazývame aj skutkami milosrdenstva. Aj preto Biblia vyvyšuje almužnu nad ostatné skutky, napr. nad modlitbu či obetu. Hovorí o tom sám Kristus v Matúšovi 9:13 alebo 12:7, pričom cituje slová proroka Ozeáša (Oz 6:6): „Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Navyše, aj Izaiáš v 58. kapitole karhá tých, ktorí trýznia svoje telá pôstom a inými spôsobmi, a namiesto toho žiada, aby činili dobro chudobným, aby nakŕmili hladných, obliekli nahých atď. Prečo teda Ježiš karhá farizejov za tak dobrý skutok – za to, že dávajú almužnu? Odpoveď: Ježiš nekarhá ich skutok, karhá len ich názory a motívy. Ich dávanie almužny bolo samo osebe dobré, poškvrňuje ho však ich motív, pretože to robili len preto, aby si tým získali obdiv a úctu iných ľudí. Nerobili to pre Boha ani pre svojich blížnych. Práve preto ich Kristus jasne a stručne odsúdil: Všetky takéto almužny, nech sú akokoľvek skvelé, početné a hodnotné, sú v skutočnosti márne a prázdne. Kto si však myslí, že takýto hriech je v tomto svete bežný a že ho vidíme najmä u tých najlepších ľudí? Kto si myslí, že vo svete je len hŕstka ľudí, ktorí robia dobré skutky bez toho, aby im išlo o svetskú slávu a priazeň? Pravda je taká, že náš svet nikdy nepochopí, čo znamená dávať správne almužnu. Všetci sme totiž len ľuďmi, ktorí v prípade, že ľudia nás nebudú chváliť, ctiť, ďakovať nám a prejavovať nám priazeň, veľmi rýchlo zavrú svoju štedrú ruku. Často vidíme, že takíto svätci sa rýchlo nahnevajú a prestanú byť štedrými, ak sa im nedostáva vďaky alebo ak nimi iní pohŕdajú. Keby nerobili dobré skutky preto, aby si získali priazeň u ostatných ľudí, nevďačnosť by ich neodradila, naďalej by pokračovali so slovami: „Nerobím to preto, aby si ma ľudia vážili, ale konám dobro, aby som si ctil Boha a tešil ho, aj keby mi za to nikto nikdy nepoďakoval.“ Avšak v prípade tých, ktorí sa hneď sťažujú na nevďačnosť zo strany druhých, zlo v ich vnútri okamžite vyjde na povrch a ich vlastné slová odhalia ich skutočný motív, ktorým je túžba byť oslavovaný ako Boh. Celý náš svet je nehanebný. Nezáleží na tom, či je dobrý, alebo zlý, všetko v ňom je márnosť. Buď chce byť otvorene diablom so zlými skutkami, alebo chce byť bohom s dobrými skutkami. Preto nik nemôže konať dobré skutky, ak nie je kresťanom. Ak človek, ktorý nie je kresťan, koná dobré skutky, nekoná ich pre Boha, ale pre vlastné dobro, rôzne výhody a česť. A ak aj takýto človek tvrdí, že koná dobro, aby si ctil Boha, je to len klamstvo a výmysel.

St. Louis ed., 7:492-495.

Luther


Prečítané 2210 krát

Zdieľajte: