„V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu!“ (Mk 4:35)
Jedného dňa Ježiš povedal svojim učeníkom: „Prejdime na druhú stranu!“ A tak nasadli do loďky a plavili sa obrovským sladkovodným Tiberiadskym jazerom, ktoré je známe nečakanými búrkami. Búrka prišla aj tentoraz. Musela byť veľmi silná, pretože aj skúsení námorníci stratili nádej a báli sa o svoje životy.
Čo v tom čase robil Ježiš? Spal. Učeníci Ho zobudili a povedali Mu: „Nedbáš, Majstre, že hynieme?“ (Mk 4:38) Inými slovami vlastne hovorili: „Hej, Pane, nedávaš pozor? Je Ti jedno, že my tu prechádzame ťažkou situáciou? Zobuď sa a urob niečo!“
A tak Ježiš pohrozil búrke, a zároveň napomenul učeníkov. Otočil sa k búrke a povedal: „Zmĺkni, utíš sa!“ (Mk 4:39) a búrka utíchla. No potom sa otočil k svojim učeníkom a povedal: „Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery?“ (Mk 4:40) Ježiš im v skutočnosti hovoril: „Ešte ste sa nič nenaučili. Povedal som: ‚Prejdime na druhú stranu.‘ Nepovedal som: ‚Prejdime do stredu Tiberiadskeho jazera a utopme sa.‘“ Ježiš im nesľúbil hladký priebeh, ale sľúbil, že sa tam bezpečne dopravia.
Je lepšie byť uprostred búrky s Ježišom ako kdekoľvek inde bez Neho. Radšej by som bol v ohnivej peci s Ježišom ako v paláci bez Neho. Radšej budem s Ježišom v jame levovej, vo väzení či na lodi, čo stroskotá. Ak viem, že Pán je tam so mnou, zvládnem to.
Pamätaj si, že Boh je s Tebou bez ohľadu na to, akou búrkou či stroskotaním práve prechádzaš. Nie si sám. Jemu na Tebe záleží. Nikdy Ťa neopustí a nezanechá.
