„Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním.“ J 3:1-2

Táto kapitola je predovšetkým o vznešenom učení o viere v Krista, že pred Bohom sme ospravedlnení len touto vierou. Často ste ma počuli hovoriť, že dvoma základnými znakmi života kresťana sú: viera a potom dobré skutky, čo znamená, že okrem viery máme byť aj dobrí a viesť navonok dobrý život. Ale najdôležitejším je to prvé, viera, to druhé nie je až také dôležité, hoci svet o skutkoch vysoko zmýšľa, považuje ich za dôležitejšie než vieru a uprednostňuje ich pred vierou. Je pravda, že by sme mali konať dobré skutky a dobré skutky si máme veľmi ceniť. Ale daj pozor, aby si neospevoval skutky na úkor viery a Krista. Lebo ak sa skutky príliš ospevujú, stávajú sa tým najväčším modlárstvom. Vlastne sa premieňajú na diabla samotného. Ale my musíme najviac zdôrazňovať vieru a až potom učiť dobré skutky. Viera nás musí priviesť do neba bez dobrých skutkov a pred nimi. Pretože k Bohu prichádzame skrze vieru. Jánovo evanjelium nás toto všetko učí na príklade Nikodéma. Nikodém sa vyznamenal tou druhou časťou, chvália ho jeho dobré skutky: Žil svätý a úprimný život vo svete a dodržiaval časť o dobrých skutkov. Ale pozri, ako sa ide rozprávať s Kristom: Prichádza k Nemu v noci, so strachom pred ostatnými židmi, teda staršími a veľkňazmi... Nikodém so sebou nesie bezúhonný život, sebadisciplínu, úctu a poslušnosť podľa Mojžišovho zákona. Bol dobrý, pokorný a čestný člen rady, keďže čestní ľudia by mali byť v svetskej správe. Keď počul o kázaní a zázrakoch, pohlo ho to k tomu, že prichádza za Kristom a chce sa s Ním rozprávať. Nemôže to povedať ostatným členom rady, aby ho vážne nepotrestali, alebo aspoň nevyhodili z rady, alebo mesta, alebo ho nezbavili majetku. Lebo starší v ľude sa pridŕžajú veľkňazov... Keďže sa považuje za bezúhonného dobrého človeka, očakáva, že mu Kristus povie: „Si dobrý; pokračuj a ďalej rob to, čo si robil doteraz.“ Ale počuje niečo čudné, veľmi odlišnú reč, než čakal – reč, z ktorej sa mu krúti hlava, takže nevie, kam sa má obrátiť.

St. Louis ed., 7:1849-1851.

Luther


Prečítané 1442 krát

Zdieľajte: