„Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi v Egypte: Tento mesiac bude pre vás začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku. Povedz celému zboru Izraela: Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre rodinu, baránka na domácnosť. Ak je však domácnosť malá na baránka, nech si ho zaobstará so svojím susedom, ktorý je najbližšie jeho domu, podľa počtu duší; podľa toho, kto koľko zje, počítajte aj baránkov. Váš baránok nech je bezchybný jednoročný samček; vyberiete si ho z oviec alebo z kôz. Budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohto mesiaca; potom ho navečer zareže celé zhromaždenie zboru Izraela.

Nech vezmú z krvi a natrú obe veraje a vrch dverí tých domov, v ktorých ho budú jesť. Nech zjedia mäso, tej noci upečené na ohni; s nekvaseným chlebom a horkými bylinami nech ho jedia. Nejedzte z neho nič surové, alebo uvarené vo vode, ale len pečené na ohni, a to hlavu, nohy a vnútornosti. Nenechajte z neho nič do rána; a čo zostane z neho do rána, spáľte na ohni. Na tento spôsob ho jedzte: Bedrá majte podpásané, obuv na nohách a palice v rukách; s chvatom ho budete jesť; je to pascha Hospodinova. Lebo tej noci prejdem Egyptom a pobijem všetko prvorodené, od ľudí až po zvieratá nad egyptskými bohmi ja, Hospodin, vykonám súd. Krv bude vaším znamením na domoch, v ktorých ste; keď uvidím krv, prejdem popri vás a nestihne vás zhubná rana, keď budem trestať Egypt.“ (2M 12:1-13)

Podanie o pasche, ktorou začína odchod Izraelitov z Egypta a otroctva, je v mnohých ohľadoch ústredným príbehom Starej zmluvy. Má hlboko prehovoriť k Božiemu ľudu. Na jednej strane je to pripomienka, že ak Boh nezasiahne a neprikryje nás, sme v rovnakom stave ako všetci ostatní – súčasťou vzbúreného stvorenia, ktoré stojí pod Božím súdom a odsúdením. Toto je vždy súčasťou našej identity ako ľudských bytostí a bez toho nemôžeme kráčať v pokore pred Bohom alebo inými.

Na druhej strane je to pripomienkam, že to hlavné, čo od nás Boh chce, je dôvera. Chce, aby sme mu dôverovali, že je milosrdný a že sa o nás stará. Chce, aby sme mu dôverovali, že nás túži zachrániť a nechce nás odsúdiť. Preto sa stal vteleným v osobe Ježiša. A chce, aby sa naše životy prejavovali v skutkoch poslušnosti, ktoré manifestujú našu dôveru v Neho – či už je to potrieť veraje a vrch dverí krvou a jesť paschálne jedlo, ako to bolo v prípade Izraelitov, alebo si pripomínať Ježišovu smrť, ktorá nás zachránila, keď slávime Večeru Pánovu a potom žiť životy odpustenia a štedrosti. Je tvoj život charakterizovaný týmto druhom pokory a dôvery? Ak nie, prečo?

Modlitba

Pane Ježiši, dovoľ mi, aby som cítil hlbokú potrebu Tvojej milosti a vedomie, že ty ju poskytuješ, aby v mojom živote mohla byť zjavná pokora a poslušná dôvera. V Kristovom mene. Amen.

keller


Prečítané 472 krát

Zdieľajte: