„Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným. Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach. Toto je deň, ktorý učinil Hospodin: jasajme a radujme sa v ňom!“ (Ž 118:22 – 24)

V podobenstve o vinohradníkoch majiteľ vinice prenajme svoj majetok iným a odcestuje. Zatiaľ čo je preč, pošle svojich sluhov, aby prevzali jeho podiel z úrody, ale nájomníci zbijú jeho sluhov a potom ich zabijú. Nakoniec pošle svojho syna, aby prevzal úrodu, mysliac si: „Syna môjho budú sa ostýchať.“ (Mk 12:6) Mýlil sa. Zabili aj jeho syna.

Ježiš vysvetľuje, čo toto podobenstvo znamená citátom zo Žalmu 118: „Či ste nečítali Písmo: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným; Pán to urobil, a je to divné v našich očiach.“ (Mk 12:10-11, por. Mt 21:42) Inými slovami, Boh je majiteľ vinice. Nájomníci sú jeho ľud. Mali mu dávať plody svojich životov skrze uctievanie a poslušnosť. Oni ale odmietli Jeho prorokov a poslov. Nakoniec poslal svojho Syna. Toho ale taktiež odmietli. Vo svojej vzbure ho nerešpektovali, ani nectili ako Božieho Syna. Namiesto toho Ho zabili.

Napriek tomu nebol zmietnutý búrkou nahnevaných a nekontrolovaných ľudí. Jeho odmietnutie bolo podľa úmyselného Božieho plánu – „Pán to urobil“. Toto „je divné v našich očiach,“ pretože Kristova smrť porazila samotnú smrť. Radujeme sa, pretože Boh pozdvihol Ježiša z hrobu a spravil Ho základným kameňom spásy pre každého, kto verí. V ňom teda budeme žiť a nikdy nezomrieme (J 11:25-27).

Modlitba

Pane, všetko konáš podľa svojej dobrej vôle. Hoci sa Kristova smrť zdala porážkou, Ty si Ho obhájil tým, že si ho vzkriesil z mŕtvych. V ňom preto spievame: „Neumrieme, ale budeme žiť“ (Ž 118:17). On je našou spásou. Je predivný v našich očiach. V Kristovom mene. Amen.

keller


Prečítané 1583 krát

Zdieľajte: