„Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ (Žid 4:16)

Apoštol Pavol šiel do Jeruzalema, aby sa podelil s evanjeliom, a ocitol sa v chladnej vlhkej tmavej väzenskej cele.

Som si istý, že počas prvej noci v nej bol vystrašený, lebo Pán mu povedal: „Buď zmužilý, Pavel; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“ (Sk 23:11) Ten výraz „buď zmužilý“ by sa dal preložiť „maj odvahu“. Usudzujem, že Pavol bol trochu ustráchaný, trochu frustrovaný.

Kedykoľvek čítame v Biblii, že sa objavili Boží anjeli a povedali: „neboj/te sa,“ bolo to zvyčajne preto, že sa niekto v tej chvíli bál. Takže keď sám Pán povedal: „Buď zmužilý, Pavol,“ Pavol presne v tej chvíli potreboval tieto neobyčajné slová.

Verš 11 zo Skutkov 23 tiež hovorí: „V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa neho [Pavla].“ Niekedy sa zdá, akoby bol Pán jediný, kto pri nás stojí. Ale ak aj všetci ostatní Pavla opustili, Ježiš bol dostatočný spoločník. Ak ho všetci ostatní zavrhli, Ježišovo uznanie stačilo. Hoci okolnosti, v ktorých sa nachádzal, neboli ideálne, som si istý, že Pavol vedel, že je lepšie byť v tom väzení s Pánom než kdekoľvek inde bez Neho.

Ježiš je aj v tvojom väzení, nech je v tvojom živote to väzenie akékoľvek a kdekoľvek. On vie, čím prechádzaš. Máš Boha, ktorý vie, aké to je čeliť tomu, čomu čelíš. Preto choď k Nemu. Prines Mu svoje problémy. Prines Mu svoje starosti. Choď smelo pred Jeho trón a prijmi milosť a milosrdenstvo, ktoré On dáva, aby ti pomohol v čase tvojej núdze.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 569 krát

Zdieľajte: