„A choďte rýchlo; povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych, a hľa, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa, povedal som vám. A odišli rýchlo od hrobu, so strachom i s veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom. A ako šli zvestovať to Jeho učeníkom, ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu. Ježiš im riekol: Nebojte sa! Choďte, zvestuje to mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ (Mt 28:7-10)

Skutočnosť, že anjel hovorí ženám, aby rýchlo šli a povedali učeníkom, že Kristus vstal z mŕtvych, je zároveň istým prehlásením, že učeníci sa majú radovať a prijať vzkriesenie. Teraz sa však zamyslime nad učeníkmi. Nie sú to tí úbohí hriešnici, ktorí neostali s Pánom, ale nehanebne Ho opustili, keď ich najviac potreboval? Peter Ho dokonca zaprel. Učeníci sa v tom čase spoločne schovávali pred Židmi. Nik nepremýšľal nad tým, že Kristus znovu ožije a začne budovať svoje kráľovstvo. Keď prišli ženy či neskôr Šimon Peter a učeníci z Emauz, a hovorili, že videli Pána, nik im neveril. Mysleli si, že sú to len rozprávky. Dokonca keď k nim prišiel sám Ježiš, a ukázal im ruky a nohy, a dovolil im, aby sa ho dotkli, stále tomu nechceli uveriť a mysleli si, že je to len duch. Pre anjela bolo však naozaj dôležité, aby učeníci počuli o Kristovom vzkriesení aj napriek tomu, že sa topili v neviere a hrýzlo ich svedomie. To jednoznačne nasvedčuje, že Pán Ježiš vstal, aby potešil skrúšených a maloverných, ba dokonca i tých, ktorí vôbec neveria. Vstal, aby sa v Ňom tešili, hľadali Ho a našli uňho pomoc a ochranu. Ak sa teda ocitneme v boji s jednou z týchto slabostí, hriechu či neviery, nezúfajme a nemyslime si, že Kristus nás už nechce. V tejto biblickej pasáži predsa vidíme, že anjeli prichádzajú z neba, len aby potešili slabých a úbohých hriešnikov. Správu učeníkom odkazujú po ženách, aby učeníci mohli prísť na to, že Kristus vstal, a tešiť sa z toho. Tam, kde je Kristovo zmŕtvychvstanie, tam je aj útecha, radosť a čisté svedomie. V tomto obraze Krista už nie je smrť, hriech ani Boží hnev. To je posolstvo anjelov o zmŕtvychvstalom Kristovi. Prišli z neba k biednym a vystrašeným, aby ich poučili o zmŕtvychvstaní, v ktorom majú mať radosť a útechu. Táto kázeň či svedectvo anjelov by nám mali sami osebe stačiť. No Kristus prichádza za ženami a hovorí s nimi rovnako ako anjeli. Pozdravuje ich s nesmiernou láskavosťou a vraví im, aby sa nebáli. Učí nás tým, ako máme vďaka vzkrieseniu uniknúť strachu a radovať sa. Nič na svete nedokáže vydesiť kresťana, ktorého Pánom je Kristus. Hriech ho nedokáže vystrašiť, lebo vieme, že Kristus zaň zaplatil. Smrť ho nedokáže vystrašiť, pretože Kristus ju prekonal. Peklo roztrhal na kúsky, zviazal a zajal diabla. No čo ak je svet ku kresťanom nepriateľský a spôsobuje im muky a utrpenie? Čo by sme mali robiť? Každé utrpenie je len dočasné a vieme, že z Kristovho zmŕtvychvstania sa budeme tešiť večne. Preto slová anjelov a neskôr aj slová Pána Ježiša kresťanom neustále pripomínajú, aby sa nebáli, ale radovali. Ďakujte Bohu a chváľte Ho, lebo Kristus vstal z mŕtvych a viac Ho tu niet.

St. Louis ed., 13.1:521-522.

Luther


Prečítané 446 krát

Zdieľajte: