„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im:  Pokoj vám!“ J 20:19

Ovocie viery je pokoj – nielen pokoj, v ktorom žije človek navonok, ale aj ten pokoj, ktorý spomína Pavol v Liste Filipanom, keď hovorí v 4:7, že pokoj Boží prevyšuje každý rozum. A kdekoľvek sa vyskytuje tento pokoj nemal by byť a ani nemôže byť posudzovaný rozumom. Chceme to vidieť v evanjeliu. Po prvé,  učeníci sedia zamknutí a náramne sa boja Židov. Možno neodídu a nezabijú ich. Navonok sú v pokoji a nikto im neubližuje, ale vo vnútri je ich srdce nervózne a nemá ani pokoj ani pohodu. Pán vstupuje do ich strachu a úzkosti, upokojuje srdce a potešuje ich, aby sa viac nebáli –nezbavuje ich strachu tým, že odstráni nebezpečenstvo, ale upokojuje srdce, aby sa nebezpečenstva nebálo. Pretože Kristus neodstraňuje alebo nemení hnev Židov. Hnevajú sa a vyčíňajú ako vždy. Navonok ostáva všetko ako bolo. Avšak zmena nastala v srdciach učeníkov. Dostávajú takú odvahu a potešenie, že hovoria: „Videli sme Pána.“ Takýmto spôsobom Boh upokojil ich srdce, aby boli pevne veriaci a odvážni. Kvôli tomu sa už viac neobávajú náruživých Židov. Toto je pravý pokoj, ktorý skutočne upokojuje srdce a tíši ho – nie len v čase,  keď nás nepostretlo žiadne nešťastie, ale uprostred nešťastia, keď pred svojimi očami nemáme nič iné, len konflikt. A toto je rozdiel medzi svetským a duchovným pokojom. Svetský pokoj nastáva vtedy, keď je očividné zlo, ktoré spôsobuje konflikt, odstránené. Napr. keď nepriatelia obliehajú mesto, vzniká konflikt. Akonáhle však nepriatelia odídu, nastáva znova pokoj. To isté sa deje pri chudobe a chorobe. Kým ťa ťažia, nemáš pokoj; akonáhle však pominú a ty už nie si nešťastný, zrazu si vychutnávaš vonkajší pokoj a ticho. Ale tí, ktorí podstupujú vonkajšie zmeny, nie sú zmenení vo vnútri. Ostávajú zúfalí bez ohľadu na to, či zjavné nešťastie prítomné je alebo nie je – jediný rozdiel je, že ak prežívajú nešťastie, cítia svoje zúfalstvo a sú vystrašení. Ale kresťanský či duchovný pokoj mení okolité veci. Navonok nešťastie pretrváva – napr. nepriatelia, choroba, chudoba, hriech, diabol a smrť ostávajú prítomné, nezastavia sa a pokračujú v obliehaní – vo vnútri je však pokoj, sila a utešené srdce, takže srdce sa neobáva žiadneho nešťastia, preto sa stáva dokonca odvážnejšie a radostnejšie keď je nešťastie prítomné než keď absentuje. Preto je kresťanský pokoj taký druh pokoja, ktorý prevyšuje rozum a všetky zmysly. Pretože rozum nedokáže pochopiť iný pokoj ako je svetský a vonkajší pokoj. Nedokáže totiž pochopiť alebo poddať sa pokoju, ktorý existuje aj počas prítomnosti zla, ignoruje fakt ako človeka upokojiť a utešiť v čase nešťastia. Preto si rozum myslí, že zlo a pokoj nemôžu vzájomne existovať. Keď však prichádza Duch, zanecháva zjavné ťažkosti na svojom mieste, ale posilňuje človeka a mení bojazlivé srdce na nebojácne, mení nervozitu na odvahu, premieňa nepokojné svedomie na pokojné a tiché. Taký človek je smelý, odvážny a radostný zatiaľčo zvyšok sveta je vydesený.

St. Louis ed., 11:726-728.

Luther


Prečítané 329 krát

Zdieľajte: