„Nehovorím to preto, že mám nedostatok; lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ F 4:11

Máme sklon myslieť si, že spokojnosť pochádza z toho, čo máme. Ak by som len mal viac peňazí, potom by som bol spokojný. Ak by som bol trochu múdrejší... Ak by som lepšie vyzeral... Ak by som bol trochu úspešnejší... Ak by som mal viac príležitostí slúžiť... Je to nekončiaca honba za niečím, čo nevieme dosiahnuť.

Apoštol Pavol povedal: „Naučil som sa, akékoľvek sú okolnosti, byť spokojný.“ (F 4:11, preklad z angl.)

Keď toto povedal, bol vo väzení. Jeho spokojnosť nepochádzala z teórie zo školy; bola zo školy života, školy ťažkých úderov. Zažil bolesť i potešenie, zdravie i chorobu, slabosť i silu, bohatstvo i chudobu. Pre niektorých bol hrdina, pre iných ničomník. A bol to človek, ktorý získal úplnú spokojnosť.

Je zaujímavé, že Pavol použil slovo „naučil“: „ja som sa naučil mať dosť na tom, čo mám.“ (F 4:11, preklad prof. Roháček) V pôvodine toto slovo zvykli používať pohania, keď chceli hovoriť o nejakom výnimočnom poznaní alebo zasvätení do nejakého tajomstva. Pavol hovoril: „Pozrite sa! Bol som slávnostne zasvätený. Našiel som skrytú pravdu. Našiel som tajomstvo spokojnosti.“

Aj slovo, ktoré Pavol použil pre „mať dosť“, je dôležité. Znamená sebestačný. V kontexte tejto epištoly hovorí o dostatku v Ježišovi Kristovi. Pavol vlastne hovoril: „Nezáleží na tom, kde som. Som spokojný.“ Všetko to bolo o jeho vzťahu s Bohom.

Naša spokojnosť nevychádza z toho, čo máme; pochádza zo vzťahu s Ježišom Kristom.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 433 krát

Zdieľajte: