„Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie.“

(L 15:7)

Niekedy sa ľudia zamýšľajú nad tým, či tí v nebi vedia, čo sa deje na zemi. Niektorí by povedali, že nie. Ja sa s nimi vôbec nestotožňujem. Myslím si, že nebo si uvedomuje, čo sa deje na zemi.

Avšak, nemyslím si, že naši milovaní v nebi sedia a pozerajú na všetko, čo robíme. Myslím si ale, že sú si vedomí toho, čo sa na zemi deje. Existuje veľa veršov, ktoré by som mohol citovať a ktoré dosvedčujú tento pohľad. Nasledovnú vec však viem určite: Ak niekto príde k viere v Krista a činí pokánie zo svojich hriechov, nebesá sa radujú. Kedykoľvek na zemi dôjde k obráteniu, v nebi je párty.

Boh je nadšený, keď stratení ľudia činia pokánie. Aj my by sme mali byť. Ako napísal C. S. Lewis, radosť je vážnou záležitosťou neba. Teda ak v nebi majú párty nad obrátením jedného človeka, nemali by sme byť tiež nadšení, keď vidíme niekoho prísť ku Kristovi?

Ježišovi na tom záleží, aj nám by malo. 15. kapitola Evanjelia podľa Lukáša nám ukazuje, že keď pastier nachádza ovečku, ktorú stratil, „položí si ju s radosťou na plecia. Potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu“ (v. 5-6).

Verím, že kvôli tomuto išiel Ježiš až na smrť. Žid 12:2 nám pripomína: „… ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“  Čo bola tá radosť? Boli sme to my. My sme boli tou radosťou. My sme boli tá odmena. My sme boli ten poklad. My sme boli cieľom, za ktorým šiel a pre ktorý sa všetkého vzdal.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 289 krát

Zdieľajte: