„Ale čože je to za sláva, keď vás bijú preto, že hrešíte?  Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu,  lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“ 1Pt 2:20-21

Na zemi to nemôže byť inak: Keď sa už raz niekto stal kresťanom a začal vyznávať vieru slovami a životom, svet ako verný služobník večného Kristovho nepriateľa, diabla, nie je potešený a považuje to za neúctu a hanbu, ak človek nerozpráva, nežije a nekoná tak ako on. Začne sa hnevať, prenasledovať, mučiť, a kde je to možné, dokonca aj takých ľudí zabíjať. Z tohto dôvodu tiež často počujete múdrych mužov sveta, vysmievačov, povedať, že ak by Kristus chcel, mohol mať pokoj. Niekto to môže prehlásiť aj o všetkých kresťanoch: Oni by tiež mali pokoj a dobré časy, ak by sa len nechali poučiť, boli povoľní a mali by radi svet. Čo však má kresťan robiť? Funguje to takto: Ak hovoríš a konáš pravdu, vytváraš hnev a nenávisť. Dokonca aj starovekí pohania to povedali. Avšak nie je to chyba tých, ktorí hovoria pravdu, ale tých, ktorí ju nechcú počuť. Nemá kresťan vôbec hlásať pravdu a nechať kvôli takému tichu všetkých ľudí ísť k diablovi? Kto by si to chcel zobrať na zodpovednosť? Kto by to chcel? Ak chceš byť dobrým kresťanom, ktorý po tomto živote zamýšľa žiť večne, a chceš pomáhať ostatným dosiahnuť rovnaký cieľ, musíš úprimne konať ako kresťan a povedať, kam máš namierené, a ukázať svetu, že kráča širokou cestou do pekla a večnej smrti. Ak to urobíš, rozhneváš svet a budeš mať na krku diabla. Tí, ktorí chcú vyznávať Krista, a pomáhať svetu, musia, ako vo svojom Liste sv. Peter hovorí, znášať nepriateľstvo diabla a všetkých tých, ktorí sa držia diabla pre jeho službu a dobré skutky. Preto musíme mať na pamäti trpezlivosť, keďže svet veľmi nenávidí doktrínu nášho života a je k nej nepriateľský, a preto nás zneužíva, ohovára a prenasleduje extrémnym spôsobom. V spomínanom texte chce sv. Peter vyzvať kresťanov k trpezlivosti a tiež ich upokojiť znamenitými slovami a dôvodmi. Najprv poukazuje na ich povolanie, aby im pripomenul, z akého dôvodu a pre aký cieľ sa stali kresťanmi, keď hovorí: „Musíte v prvom rade vedieť, že ak veríte v Krista, ste povinní ho aj vyznávať. Ste v svätom, božom povolaní celej kresťanskej cirkvi, ktorá by vyznávaním Krista mala oslavovať Boha a presadzovať jeho kráľovstvo.“ Toto povolanie pozostáva jednoducho z konania dobra a na oplátku z premáhania zla. Pred svetom, v ktorom sa stretá najväčšie nepriateľstvo a ktorý je zasvätený a ustanovený na vykonávanie diabolskej a svetskej tyranie, by mali byť kresťania veľmi odsúdeniahodní ľudia. Ako hovorí Ž 44:23: „Vskutku, pre Teba bývame ničení celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“ Alebo ako obetné baránky, ktoré boli vydeľované a ktoré nemali dovolené ísť na pašu alebo mať mladé, len kvôli ich údelu, že budú jeden za druhým popravení. Preto chce teraz povedať: „Čo chcete robiť, drahí kresťania? Chcete byť vo svete bez znášania akéhokoľvek zla pre vaše dobré skutky? Chcete sa radšej nahnevať a tiež sa stať zlými a robiť zlé ako odpoveď na ich zlé skutky? Nepočujete? Boli ste k tomu povolaní – váš krst a kresťanská viera majú za následok utrpenie. Preto ste sa rozhodli skoncovať s diablom a vyznať Krista.“ Pravda spočíva v tom, že ak chcete mať oheň, musíte mať aj dym. Ak chcete byť kresťanom a Božím dieťaťom, rovnako musíte strpieť všetko, čo vám bude učinené práve kvôli tomu.

St. Louis ed., 12:542-544.

Luther


Prečítané 1743 krát

Zdieľajte: