„… ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi;“ 1Pt 2:23

Kto povedal sv. Petrovi, aké myšlienky mal Kristus na kríži? On len povedal, že Kristus neodpovedal preklínaním a nemal v úmysle sa pomstiť, ale naopak, svojím jedovatým nepriateľom preukazoval len lásku a dobrotivosť. Čo? On strpel také zlo? Nemusel potvrdiť či pochváliť to, že Ho bez viny pribili na kríž a zabili. Lebo diabol a jeho nasledovníci to nesmeli vykonať iba tak, že spôsobia všetky možné trápenia a bolesti Kristu a Jeho svätým a oni to budú trpezlivo niesť a netúžiť po pomste, ale tak, že by im Kristus a Jeho svätí mali aj ďakovať a chváliť ich, akoby robili niečo dobré. Nie, takto to vôbec nemá byť. Lebo ako môžeš niečo nazvať „utrpením bez viny“, keď by som mal vyznať a povedať, že si ho zaslúžim a deje sa správne? Preto sv. Peter v tomto liste kresťanov niekoľkokrát napomína, že by nemali trpieť ako tí, čo zle robia, ako zlodeji alebo vrahovia atď. Ale ak trpím nevinne, a deje sa mi neprávosť, nemám to schvaľovať alebo povzbudzovať môjho nepriateľa v hriechu. Veď ak by som to robil, prevzal by som tieto hriechy a sám sa stal vinným. … Ale nepriatelia chcú vravieť: „Je napísané, že by si mal trpieť a neodpovedať preklínaním, ale ďakovať Bohu a dokonca sa modliť za nepriateľov.“ Naozaj, toto je pravda. Ale jedna vec je trpezlivo trpieť, priať nepriateľom dobré a modliť sa za nich. A iná vec je povedať, že konajú správne. Nemám sa vzdať vyznania pravdy a v srdci i slovami trvám na svojej nevinnosti. Aj keď oni nechcú počuť slová, moje srdce mi má predsa len svedčiť, že sa mi deje neprávosť. Radšej by som mal zniesť, že ma desaťkrát zabijú, ako sa mal sám proti svojmu svedomiu odsúdiť. To je dôvod, prečo chcel Peter pridať aj túto maličkosť: Nepochybne, Kristus neodpovedal zlorečením ani hrozbami, ale neschvaľoval to, čo Mu urobili. Čo má potom človek robiť? … Sv. Peter tu hovorí o Kristu: „ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi.“ Čo iné mal robiť? Lebo vie, že sú k Nemu nespravodliví a chcú konať spravodlivo, no na zemi niet žiadneho sudcu, musí to teda zveriť svojmu Nebeskému Otcovi, Pravému Sudcovi. Veď On dobre vedel, že hriech a rúhanie nezostanú nepotrestané, v skutočnosti ich odsúdenie práve nastalo, meč je naostrený a anjeli dostali príkaz vyvrátiť Jeruzalem … Pozri, toto máme urobiť aj my v našom utrpení: Nemáme niečo schvaľovať či súhlasiť s tým, čo sa nám deje, no nemáme ani hľadať pomstu, ale zveriť to Bohu, ktorý to bude dobre súdiť. Lebo pred svetom nedokážeme dosiahnuť spravodlivosť. Preto to musíme odovzdať Jemu, ktorý spravodlivo súdi a nenechá prenasledovanie svojho Slova alebo veriacich nepotrestané. Chceme sa za nich modliť, aby sa mohli obrátiť a ujsť pred budúcim hnevom a trestom; a to aj robíme. … Pozri, toto je Kristov príklad, vykreslený pred očami celého kresťanstva, vystavený ako obraz, ktorý máme nasledovať, vyzbrojiť sa rovnakým zmýšľaním a myšlienkami, ako vraví sv. Peter inde (1Pt 4:1), že aj oni by mali trpieť a premýšľať týmto spôsobom: Ak Kristus, môj Pán a Hlava, pre mňa trpel s takou obrovskou trpezlivosťou a pokorou, o čo viac by som mal ja!

St. Louis ed., 12:556-559.

Luther


Prečítané 1589 krát

Zdieľajte: