„… na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti;“ 1Pt 2:24

Tu počuješ správnu reč o Kristovom utrpení, lebo sv. Peter neučí len jednu časť o Kristovom utrpení, ale kladie jednu vedľa druhej, a to moc alebo úžitok a príklad, ako to zvykne robievať aj sv. Pavol. Lebo premieňa Kristovo utrpenie na obeť za naše hriechy. To je dielo, ktoré Boha tak veľmi teší, že je ním zmierený a prijíma ho ako platbu za hriechy celého sveta. … Prostredníctvom tejto jedinej obety sa odníma náš hriech a získava pre nás milosť a odpustenie, tie nemôžeme získať nijak inak len vierou. Ale sv. Peter tu osobitne uvádza zámer, ktorý má v nás dosiahnuť táto obeta položená za nás, a ktorý je ovocím Kristovho umučenia alebo utrpenia, aby sa naň nezabudlo a neprestal sa učiť medzi kresťanmi. Hovorí, že Kristus vzal na seba náš hriech, a takto trpel, je teda príhodné pomenovať to obetou za všetky naše hriechy, ale nielen to – takú obetu nepodstúpil preto, aby sme zostali rovnakí ako predtým. Táto obeta má napokon v nás spôsobiť, že sa zbavíme hriechu a nebudeme viac žiť hriechu, ale spravodlivosti. Keďže hriech bol Kristom obetovaný, musí byť aj zabitý a vyhubený, zvlášť ak „obetovať“ znamená „zarezať a zabiť“. Veď v Starom zákone sa pred Boha museli prinášať všetky obety zarezané a zabité. Ale teraz, keď bol hriech zabitý, nebol zabitý preto, že by sme mali v ňom zostať žiť. Toto je dôvod, prečo nie je správne vykladať  blahodarné učenie o Kristovej milosti a odpustení hriechov tak, že teraz môžeme ďalej žiť tak, ako sme žili predtým, a robiť, čo sa nám páči. Z toho nevyplýva (hovorí sv. Pavol v R 6:1-2,6-8), že ak sme teraz pod milosťou a máme odpustenie hriechov, môžeme preto žiť v hriechu. Veď ako by sme mohli žiť hriechu, ktorému sme zomreli? Lebo to je presne to, prečo sme mu zomreli: Aby v nás viac nemohol žiť a vládnuť nám. Lebo preto bol v Kristovom svätom tele zabitý: Aby bol zabitý aj v nás. Tu sa sám presvedč, ako veríš a žiješ, aby sa dielo Kristovho utrpenia v tebe prejavilo a bolo dokonané. Lebo ak si to správne prijal vierou, má tiež preukázať, že má moc držať na uzde a zabiť hriech v tebe, keďže už bol pribitý na kríž a zabitý Jeho smrťou. Ale ak ďalej žiješ v hriechu, nemôžeš povedať, že bol v tebe zabitý; iba sám seba podvádzaš. V skutočnosti sa sám usvedčuješ z klamstva svojím vlastným svedectvom, keď sa vychvaľuješ Kristom: Kým v Ňom sú všetky hriechy mŕtve, v tebe sú až príliš živé. … Nepochybne, na zemi sa nestaneš dokonale čistým a nebudeš bez hriechu, inak by si vieru a Krista nepotreboval. Ale to neznamená, že by si mal vždy zostať takým, aký si bol pred prijatím odpustenia hriechov skrze vieru. Lebo vravím o tom druhu hriechu, za ktorým vedome a úmyselne ideš a pre ktorý ťa tvoje vlastné svedomie napomína a odsudzuje: Tento hriech má byť v tebe mŕtvy, čo znamená, že sa máš dokázať ako ten, komu nevládne hriech, ale kto panuje nad hriechom, kto odoláva hriechu a začína ho zabíjať. A aj keď padneš alebo niekde zakopneš, čo najskôr sa opäť postav na nohy, získaj odpustenie a zasa v sebe začni zabíjať hriech.

St. Louis ed., 12:559-561.

Luther


Prečítané 1688 krát

Zdieľajte: