„Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší!“ 1Pt 2:25

Tu sv. Peter jednoducho a jasne vyjadruje to, čo som povedal, teda že zbaviť sa hriechu a smrti sa nedá našimi skutkami ani zásluhami, ale to museli urobiť len Kristove rany a smrť. „Nič vás to nestálo“, chce povedať, „ani krv, ani rany; vy ste k tomu vlastne nijako nemohli prispieť. Lebo ste neboli nič iné len úbohé blúdiace stratené ovce, odlúčené od Boha, odsúdené do pekla. Nemohli ste si sami poradiť ani pomôcť.“ Toto je stav všetkých ľudí bez a mimo Krista, ako dokonca ešte jasnejšie hovorí prorok Izaiáš (Iz 53:6), odkiaľ sú tieto slová prevzaté: „My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou.“ To znamená, že nezáleží na tom, ako sme žili a aké záväzky sme si dali, len sme sa stále viac odvracali od Boha. A Žalm 14:3 hovorí: „Všetci dovedna sa odvrátili: zkazení sú. Neni toho, kto by činil dobré, neni ani jedného.“ (preklad prof. Roháček) Skutky a skúsenosť jasne svedčia: Svet bol vždy rozdrobený v toľkej modloslužbe, falošnom uctievaní a poverách (a je ich tak veľa druhov) – a aj keď by to v Božom ľude malo byť najlepšie –, jeden bežal sem, druhý tam; stále hľadali a hľadali, kde by mohli prísť na cestu do neba, ale len sa od nej viac a viac vzďaľovali. … Preto by sa nikto nemal chváliť, že sám našiel správnu cestu a že si svojím životom zaslúžil Božiu milosť a vykúpenie z hriechu. Všetci musíme vyznať a súhlasiť so svedectvom Písma, že nie sme nič viac ako pomýlené ovce a len sme utekali ďalej a ďalej od nášho Pastiera a Spasiteľa, kým nás On neobrátil k sebe. Teraz, keď ste počuli hlas svojho Spasiteľa, priviedol vás z modloslužby a všetkých možných falošných ciest k sebe. Nezaslúžili ste si to, Jeho rany a krv to pre vás zakúpili. Dávajte preto pozor a už viac nežite ako blúdiace a stratené ovce, ale žite ako ovce, ktoré, teraz už obrátené a navrátené, nasledujú svojho drahého Pastiera. V Ňom máte aj dobrého Pastiera, ktorý vás starostlivo kŕmi a stará sa o vás, a verného Biskupa, ktorý na vás stále dáva pozor, aby vás chránil a držal pri sebe. Písmo nazýva pravým biskupom toho, kto je majster alebo opatrovník a strážca, ako strážnik v meste alebo ako nejaký verejný činiteľ či regent, ktorí musia strážiť a dozerať na mesto a krajinu. V minulosti bol v každej kongregácii biskup takým človekom, ktorého úlohou bolo dohliadať na zbory, strážiť a chrániť ich proti diablovi, falošnému učeniu  a všetkým útokom. Preto im aj sv. Pavol pripomína tento úrad a vyzýva ich: „Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu“ (Sk 20:28). Teraz, takým verným Strážcom, pravým Biskupom a Pastierom – lebo je to jeden úrad aj jeden titul – je Kristus, náš milý Pán, ktorý so všetkými poctami nesie tento titul pred všetkými ostatnými, pre našu večnú útechu: Neustále sa za nás prihovára na Božej pravici a ukazuje Otcovi svoje rany. Potom aj vládne, sýti, stará sa a vedie svojím Slovom, sviatosťami a mocou Ducha Svätého malé stádočko na zemi, ktoré v Neho verí. Lebo ak by On nebol prítomný a nepracoval, diabol by nás všetkých spolu s Božím Slovom a Kristovým menom už dávno zmietol a vyhubil.

St. Louis ed., 12:562-565.

Luther


Prečítané 1547 krát

Zdieľajte: