„V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?“ J 14:2-3

Prvou útechou je, že smrť nad Kristom Pánom nezvíťazí. Lebo smrť zistí, že Kristus nie je len človek – hoci On je skutočný a pravý človek – ale aj skutočný, pravý a večný Boží Syn. Preto, aj keď smrť zabije Krista ako človeka a syna panny Márie, nemôže zabiť Syna Božieho, ako vraví aj sv. Peter (Sk 2:24, Botekov preklad): „lebo smrť ho nemohla držať vo svojej moci.“ A sám Pán povedal v J 16:16, že o malú chvíľu Ho znovu uvidia. To je veľká posila. A už to samé o sebe je dostatočne silné, ak by to učeníci boli schopní pochopiť a držať sa toho. Ale to, čo Kristus povedal, je ešte viac: Keď cez telesnú smrť vstúpi do iného – večného života, nájde tam mnoho príbytkov, nie len pre seba, ale aj pre Jeho učeníkov. A ak by ešte neboli hotové, On ich pre nich pripraví. To znamená: Nebuďte vystrašení preto, že zajtra umriem na kríži. Veď smrť mi neuškodí, ale vám prospeje. A prospeje vám, keď sa oddelíte od tohto života, že v tamtom živote nájdete dobré miesto a príbytky. Už sú pripravené. Ale ak by neboli hotové, ja ich prichystám a pripravím. Skrátka, Kristus nás všetkých chce týmito slovami posilniť – ukazuje, že Jeho umieranie nám má pomôcť získať večný život a večné spasenie. Presne ako napísal Pavol: „On bol vydaný za naše previnenia a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.“ (R 4:25 kat. preklad) Koho teraz vystraší tá smrť? Kto sa z nej nebude skôr radovať a ďakovať Bohu za milosť a štedrú pomoc, že nás od nej Kristova smrť oslobodila a stávame sa spoluúčastníkmi večného života? Inak by sme museli zostať navždy zatratení a v smrti. Kristus je rozhodnutý; On už dlhšie nechce zostať v tomto biednom časnom živote. Aj to je už rozhodnuté, že jediným dôvodom Jeho smrti a zomierania je to, že chce pripraviť miesto svojim učeníkom. Preto môžeme aj my nazývať Jeho smrť radostnou a požehnanou, veď nám ňou zaistil príbytok vo večnom živote, ako jasne ukazujú aj Jeho ďalšie slová: „zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ Ó, Bože, kiež by sme vedeli správne veriť týmto slovám a pripli si ich k srdcu! Určite by to viedlo k tomu, že naše srdcia nebudú vystrašené. Nielen to, ale by sa aj neprestajne vznášali, skákali a plesali od radosti. Lebo uváž, čo tieto slová prinášajú: budeme tam, kde je Kristus. On nie je v hriechu, v pekle, v smrti, ale v spravodlivosti, blaženosti a večnom živote. Je tam a už odtiaľ nikdy nevyjde. To je miesto, kam máme prísť my všetci. Lebo ako hovorí, vydobyl to pre nás svojou smrťou a zomieraním. Musíme si dávať pozor, aby sme si nemysleli, že tie potešujúce slová a reč patrili len učeníkom. Iste, hovorí priamo k nim, ale nemyslí len ich. Inak by z toho muselo vyplývať, že zomrel len za nich. Ale my vieme, že On zomrel za nás, aj za celý svet. Ale keďže, ako tu hovorí, Jeho zomieranie bolo stanovené tak, aby ním pripravil miesto, dôsledkom toho je, že pripravil miesto pre všetkých ľudí. Ale príčinou toho, že nie všetci ľudia sú spasení, a nie všetci idú na Kristom pripravené miesto, je, že neprijali toto umieranie a nežiadajú oň – bez ohľadu na to ako sa Kristus pripravil –, dovtedy kým majú v tomto živote dostatok dobrého; to im stačí. To sú nekresťania, ktorí nemajú vieru.

St. Louis ed., 13.1:1129-1131.

Prečítané 1469 krát

Zdieľajte: